ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 29. júna 2010

Vec F‑39/09

Jacqueline Goddijn

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Neobnovenie zmluvy – Zmluva na dobu neurčitú – Článok 6 služobného poriadku zamestnancov Europolu – Zásada dodržiavania práva na obranu“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovor o Europole) vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii a článku 93 ods. 1 služobného poriadku zamestnancov Europolu, ktorou J. Goddijn navrhuje zrušenie rozhodnutia Europolu z 12. júna 2008, ktorým jej bolo odmietnuté poskytnutie zmluvy na dobu neurčitú a rozhodnutia Europolu zo 7. januára 2009, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť podaná proti rozhodnutiu z 12. júna 2008

Rozhodnutie: Rozhodnutie z 12. júna 2008, ktorým Europol odmietol priznať žalobkyni zmluvu na dobu neurčitú, sa zrušuje. Europol je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Právo Únie – Zásady – Právo na obranu

2.      Úradníci – Zamestnanci Europolu – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie zamestnanca – Zohľadnenie skutočností neuvedených v jeho osobnom spise – Nezákonnosť

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, články 6 a 23)

3.      Úradníci – Zamestnanci Europolu – Rozhodnutie ovplyvňujúce administratívne postavenie zamestnanca – Zohľadnenie skutočností neuvedených v jeho osobnom spise – Rozhodujúci vplyv – Zrušenie – Podmienky

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 23)

1.      Dodržanie práva na obranu predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorej porušenie možno skúmať ex offo. Dodržanie tohto práva v akomkoľvek konaní začatom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje rovnako základnú zásadu práva Únie, ktorá musí byť zaručená aj vtedy, ak neexistuje žiadna právna úprava tohto konania. Táto zásada vyžaduje, aby každá osoba, voči ktorej môže byť prijaté rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu, mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, ktoré jej môžu byť vytýkané v akte, ktorý má byť prijatý. Právo na prístup k spisu, ktoré je dôsledkom zásady dodržiavania práva na obranu, znamená, že administratíva musí oznámiť dotknutému zamestnancovi všetky dokumenty, na ktorých môže založiť svoje rozhodnutie.

(pozri body 54 a 55)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. mája 1991, Interhotel/Komisia, C‑291/89, Zb. s. I‑2257, bod 14; 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 68 a 71; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, Zb. s. I‑10915, body 37 a 38; 6. decembra 2007, Marcuccio/Komisia, C‑59/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 46

Súd prvého stupňa: 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, Zb. s. II‑491, bod 487

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Bui Van/Komisia, F‑51/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑289 a II‑A‑1‑1533, bod 77, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑491/08 P

2.      Cieľom článku 23 služobného poriadku zamestnancov Europolu je zaručiť zamestnancom Europolu právo na obranu tým, že zabraňuje, aby rozhodnutia prijaté administratívou, ktoré ovplyvňujú postavenie zamestnanca a jeho služobný postup, boli založené na skutočnostiach týkajúcich sa jeho spôsobilosti, výkonnosti alebo správania, ktoré nie sú uvedené v jeho osobnom spise. Z toho vyplýva, že rozhodnutie založené na takýchto skutkových okolnostiach je v rozpore so zárukami uvedeného služobného poriadku a musí byť zrušené ako rozhodnutie prijaté v konaní, ktoré je postihnuté nezákonnosťou.

Rozhodnutie, ktoré je prijaté na záver osobitného postupu uzatvárania zmlúv na dobu neurčitú, upraveného ustanoveniami článku 6 toho istého služobného poriadku a článku 7 rozhodnutia z 8. decembra 2006, ktorým sa vykonáva článok 6 Služobného poriadku zamestnancov Europolu, môže ovplyvňovať administratívne postavenie zamestnanca Europolu, a teda predstavuje rozhodnutie spôsobujúce ujmu. Z toho vyplýva, že takéto rozhodnutie možno prijať iba v súlade so zásadou dodržiavania práva na obranu.

(pozri body 56 a 58)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. júna 1972, Brasseur/Parlament, 88/71, Zb. s. 499, bod 11; 12. februára 1987, Bonino/Komisia, 233/85, Zb. s. 739, bod 11

Súd prvého stupňa: 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, Zb. VS s. I‑A‑37 a II‑239, body 70 a 72; 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, Zb. VS s. I‑A‑411 a II‑1865, bod 50

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2007, Bianchi/ETF, F‑38/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑183, II‑A‑1‑1009, bod 48

3.      Porušenie článku 23 služobného poriadku zamestnancov Europolu a zásady dodržiavania práva na obranu má za následok zrušenie aktu iba vtedy, ak je preukázané, že dokumenty, ktoré neboli oznámené zamestnancovi, mohli mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie administratívy, ktoré sa ho týka.

V tejto súvislosti hodnotiaci formulár, ktorý nielen preberá informácie obsiahnuté v hodnotiacej správe dotknutej osoby, ale obsahuje kolónky týkajúce sa jeho spôsobilosti, výkonnosti a správania, ako aj vyhodnotenie dopadu, ktorý bude mať neobnovenie jeho zmluvy na riadny chod Europolu, môže mať rozhodujúci vplyv na uvedené rozhodnutie.

(pozri body 62 – 66)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. novembra 1996, Ojha/Komisia, C‑294/95 P, Zb. s. I‑5863, bod 67

Súd prvého stupňa: 6. februára 2007, Wunenburger/Komisia, T‑246/04 a T‑71/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑21, II‑A‑2‑131, bod 149