ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 11. júla 2013
Vec F‑46/11
Marie Tzirani
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Psychické obťažovanie – Pojem obťažovanie – Žiadosť o pomoc – Administratívne vyšetrovanie týkajúce sa údajného obťažovania – Rozhodnutie o zastavení administratívneho vyšetrovania – Primeraná lehota na dokončenie administratívneho vyšetrovania – Povinnosť odôvodniť rozhodnutie o zastavení administratívneho vyšetrovania – Rozsah“
Objet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou žalobkyňa navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie Európskej komisie o odložení jej žiadosti o pomoc a jednak zaviazať Komisiu na náhradu údajne vzniknutej ujmy
Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskej komisie zo 7. júna 2010 sa zrušuje v rozsahu, v akom bola odložená žiadosť o pomoc, ktorú podala M. Tzirani v súvislosti s psychickým obťažovaním, ktorého obeťou údajne bola od 1. októbra 2004. Európska komisia je povinná zaplatiť M. Tziraniovej sumu 6 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli M. Tziraniovej.
Abstrakt
1. Úradníci – Práva a povinnosti – Interné vyšetrovanie týkajúce sa údajného psychického obťažovania – Prístup sťažovateľa k vyšetrovaciemu spisu – Hranice – Povinnosť dôvernosti prislúchajúca administratíve
2. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktoré smeruje k diskreditácii osoby alebo k zhoršeniu jej pracovných podmienok – Požiadavka úmyselného charakteru správania – Dosah – Neexistencia požiadavky zlého úmyslu obťažovateľa
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Administratívne rozhodnutia a nesúhlas s administratívou v otázke týkajúcej sa organizácie služieb – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)
4. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie sa nadriadeného voči viacerým osobám – Zahrnutie
5. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie sa nadriadeného spočívajúce v udeľovaní priamych pokynov zamestnancom podriadeným vedúcemu útvaru bez jeho upovedomenia a v posielaní správ obsahujúcich otvorenú kritiku voči nemu – Zahrnutie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)
6. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
7. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Povinnosť administratívy preskúmať sťažnosti v oblasti obťažovania – Požiadavky starostlivosti a rýchlosti – Absencia – Dôsledky
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, článok 24)
8. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie predchádzajúce disciplinárnemu konaniu – Voľná úvaha administratívy – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)
9. Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Vykonanie v oblasti psychického obťažovania – Rozhodnutie o zastavení administratívneho vyšetrovania začatého na základe žiadosti o pomoc – Povinnosť sprístupniť sťažovateľovi konečnú vyšetrovaciu správu alebo zápisnice z výsluchov vykonaných v jeho rámci – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 25 druhý odsek)
10. Úradníci – Rozhodnutie o zastavení administratívneho vyšetrovania začatého na základe žiadosti o pomoc v súvislosti so psychickým obťažovaním – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 25 druhý odsek)
1. V kontexte sťažnosti pre psychické obťažovanie je potrebné – s výnimkou osobitných okolností – zaručiť dôvernosť získaných svedeckých výpovedí, a to aj v súdnom konaní, keďže možnosť prípadného zrušenia tejto dôvernosti v súdnom konaní môže brániť vykonaniu neutrálneho a objektívneho vyšetrovania s neobmedzenou spoluprácou zamestnancov, ktorí majú byť vypočutí ako svedkovia.
(pozri bod 41)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 12. decembra 2012, Cerafogli/ECB, F‑43/10, bod 222, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑114/13 P
2. Článok 12a ods. 3 služobného poriadku nijako nevytvára z predpokladaného zlého úmyslu obťažovateľa prvok nevyhnutný pre kvalifikáciu za psychické obťažovanie.
Môže totiž existovať psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 služobného poriadku bez toho, aby mal obťažovateľ v úmysle svojim konaním diskreditovať obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje iba, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, objektívne také následky vyvolali. Kvalifikovanie psychického obťažovania podlieha podmienke, že jeho skutková podstata je dostatočne objektívna v tom zmysle, že nestranný a rozumný pozorovateľ, ktorý má obvyklú citlivosť a podlieha rovnakým podmienkam, ho bude považovať za neprimerané a hodné kritiky.
V tejto súvislosti skutočnosť, že úradník má zložité, či dokonca konfliktné vzťahy s kolegami alebo nadriadenými, sama osebe nie je dôkazom o psychickom obťažovaní. Ani negatívne poznámky adresované úradníkovi nepoškodzujú jeho osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú alebo psychickú integritu, pokiaľ sú sformulované primerane a pokiaľ nespočívajú na účelových obvineniach, ktoré nijako nesúvisia s objektívnymi skutočnosťami.
(pozri body 52, 54, 56, 71 a 74)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. apríla 2008, Michail/Komisia, T‑486/04, bod 61
Všeobecný súd Európskej únie: 12. júla 2011, Komisia/Q, T‑80/09 P
Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2008, Q/Komisia, F‑52/05, body 133 a 135; 10. novembra 2009, N/Parlament, F‑93/08, bod 93; 24. februára 2010, Menghi/ENISA, F‑2/09, bod 110; 16. mája 2012, Skareby/Komisia, F‑42/10, bod 65; 26. februára 2013 Labiri/EHSV, F‑124/10, body 65 a 67
3. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy inštitúcií v oblasti organizácie ich služieb ani administratívne rozhodnutia – aj keď sú ťažko akceptovateľné –, ani nezhody s administratívou o otázkach týkajúcich sa organizácie služieb samy osebe nemôžu preukázať existenciu psychického obťažovania. Samotná skutočnosť, že administratíva sa neriadila návrhmi úradníka a nevyhovela jeho žiadostiam o pridelenie ďalších zamestnancov, pritom sama osebe nemôže preukázať nedostatočnú pozornosť a už vôbec nie psychické obťažovanie zo strany jeho nadriadených, ale nanajvýš existenciu odlišností názorov.
(pozri bod 82)
4. V kontexte sťažnosti pre psychické obťažovanie sa nemožno domnievať, že určité správanie nadriadeného nepredstavuje psychické obťažovanie z dôvodu, že nebolo zamerané osobitne na jednu osobu, ale na neurčitý počet ďalších osôb. Také správanie totiž môže len zhoršiť porušenie článku 12a služobného poriadku, ktorého odsek 1 zakazuje každému úradníkovi všetky formy psychického obťažovania.
(pozri bod 89)
5. Správanie nadriadeného spočívajúce v opakovanom udeľovaní pokynov priamo zamestnancom, ktorí boli podriadení vedúcemu útvaru, bez toho, aby bol o tom upovedomený, pokiaľ nie je odôvodnené osobitnými okolnosťami, môže viesť k úplnej strate dôveryhodnosti vedúceho útvaru vo vzťahu k jeho zamestnancom, a teda ho možno označiť za psychické obťažovanie. To isté platí, pokiaľ ide o zasielanie správ nadriadeného, ktoré obsahovali otvorenú kritiku úradníka, a v kópii viacerým kolegom bez toho, aby to odôvodňoval záujem služby. Hoci kritika práce podriadeného musí byť prípustná, do zvyčajného rámca vzťahu nadriadenosti a podriadenosti spadajú len správy, ktoré neobsahujú nijaké hanlivé alebo zlomyseľné vyjadrenia a ktoré sa zasielajú len dotknutej osobe alebo sa uvádzajú v kópii, ak to odôvodňuje záujem služby.
(pozri body 94, 95, 97 a 98)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 25. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, body 104 a 105
Súd pre verejnú službu: Skareby/Komisia, už citovaný, bod 80
6. Na základe povinnosti poskytnúť pomoc stanovenej v článku 24 služobného poriadku musí administratíva v prípade udalosti, ktorá je nezlučiteľná s riadnym a nerušeným výkonom služby, zasiahnuť s potrebnou razantnosťou a reagovať podľa okolností prípadu s potrebnou rýchlosťou a starostlivosťou s cieľom zistiť skutkový stav a so znalosťou veci z neho vyvodiť vhodné dôsledky. Na tento účel stačí, aby úradník, ktorý žiada svoju inštitúciu o ochranu, osvedčil existenciu útokov, ktorých obeťou údajne bol. Ak je existencia útokov takto osvedčená, je povinnosťou dotknutej inštitúcie prijať vhodné opatrenia, najmä vykonať administratívne vyšetrovanie, aby zistila skutkový stav, ktorý predchádzal sťažnosti a prípadne prijať dočasné opatrenia na preloženie s cieľom preventívne chrániť zdravie a bezpečnosť úradníka, ktorý je údajne obeťou niektorého z konaní uvedených v tomto ustanovení.
Žalobný dôvod založený na porušení povinnosti poskytnúť pomoc v dôsledku neprijatia preventívnych opatrení však nemožno úspešne uviesť na podporu návrhu na zrušenie rozhodnutia o zastavení vyšetrovania týkajúceho sa obťažovania, o ktorom zamestnanec tvrdí, že bol jeho obeťou, pokiaľ takéto porušenie článku 24 služobného poriadku nemohlo mať nijaký vplyv na zákonnosť sporného rozhodnutia.
(pozri body 108 – 110)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: Komisia/Q, už citovaný, body 84 a 92 a tam citovaná judikatúra
Súd pre verejnú službu: 17. júla 2012, BG/Ombudsman, F‑54/11, bod 83, rozsudok je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑406/12 P; Cerafogli/ECB, už citovaný, bod 210
7. Povinnosť dodržiavať primeranú lehotu pri vedení administratívnych konaní predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodržiavanie zabezpečujú súdy Únie a ktorá je tiež uvedená v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ako súčasť práva na riadnu správu vecí verejných. Pokiaľ majú inštitúcie čeliť takej vážnej otázke, akou je psychické obťažovanie, majú povinnosť odpovedať úradníkovi, ktorý podá žiadosť podľa článku 24 služobného poriadku, rýchlo a starostlivo.
Okolnosť, že menovací orgán v rozpore s povinnosťou starostlivosti neodpovedal s požadovanou rýchlosťou na žiadosť o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku, nemôže sama osebe ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia o zastavení vyšetrovania pre obťažovanie začatého na základe uvedenej žiadosti o pomoc. Ak by totiž takéto rozhodnutie malo byť zrušené jedine z dôvodu jeho oneskorenia, nové rozhodnutie, ktoré by malo nahradiť zrušené rozhodnutie, by v žiadnom prípade nemohlo byť menej oneskorené ako pôvodné rozhodnutie.
(pozri body 116, 117 a 119)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 11. apríla 2006, Angeletti/Komisia, T‑394/03, bod 162
Všeobecný súd Európskej únie: 6. decembra 2012, Füller‑Tomlinson/Parlament, T‑390/10 P, bod 115
Súd pre verejnú službu: 18. mája 2009, Meister/ÚHVT, F‑138/06 a F‑37/08, bod 76; 11. mája 2011, J/Komisia, F‑53/09, bod 113
8. Orgán poverený administratívnym vyšetrovaním, ktorý musí vyšetrovať jemu pridelené spisy proporcionálne, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vedenie vyšetrovania a najmä pokiaľ ide o posúdenie kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej svedkami.
(pozri bod 124)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Skareby/Komisia, už citovaný, bod 38
9. Čo sa týka rozhodnutia o zastavení administratívneho vyšetrovania začatého na základe žiadosti o pomoc podanej podľa článku 24 služobného poriadku, článok 25 druhý odsek služobného poriadku neukladá nijakú výslovnú povinnosť poskytnúť sťažovateľovi konečnú správu o administratívnom vyšetrovaní alebo zápisnice o výsluchoch uskutočnených v jeho rámci.
Pokiaľ sa však zaručí ochrana záujmov obvinených a svedkov, nijaké ustanovenie služobného poriadku nezakazuje poskytnutie záverečnej správy o vyšetrovaní tretej osobe, ktorá má oprávnený záujem oboznámiť sa s ňou, ako je to v prípade osoby, ktorá podala žiadosť podľa článku 24 služobného poriadku.
(pozri body 132 a 133)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: Lo Giudice/Komisia, už citovaný, bod 163
Súd pre verejnú službu: Cerafogli/ECB, už citovaný, bod 108
10. Doslovný výklad povinnosti uloženej v článku 25 druhom odseku služobného poriadku je potrebný v prípade, ak je rozhodnutím spôsobujúcim ujmu rozhodnutie menovacieho orgánu o zastavení vyšetrovania začatého na základe žiadosti o pomoc týkajúcej sa tvrdení súvisiacich s psychickým obťažovaním.
Na rozdiel od väčšiny administratívnych aktov, ktoré môžu úradníkovi spôsobovať ujmu, sa totiž rozhodnutie týkajúce sa žiadosti o pomoc prijíma za osobitných okolností. Po prvé také okolnosti už mohli trvať niekoľko mesiacov, či dokonca niekoľko rokov. Okrem toho psychické obťažovanie môže mať mimoriadne ničivé účinky na zdravie obete. Ďalej ak sa situácia obťažovania preukáže, táto situácia sa netýka v prvom rade finančných záujmov alebo kariéry úradníka, čo sú prípady, ktoré inštitúcia môže rýchlo napraviť prijatím aktu alebo vyplatením peňažnej sumy dotknutej osobe, ale poškodzuje osobnosť, dôstojnosť a fyzickú alebo psychickú integritu obete, čo je ujma, ktorú peňažným odškodnením nemožno úplne nahradiť. Napokon, bez ohľadu na to, či sú tvrdenia týkajúce sa obťažovania dôvodné, sťažovateľ ich považuje za dôvodné a inštitúcia je na základe povinnosti starostlivosti povinná odôvodniť svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o pomoc čo najúplnejšie bez toho, aby sťažovateľ ešte musel čakať na odpoveď na sťažnosť, aby sa oboznámil s odôvodnením rozhodnutia, pričom inštitúcia sa dokonca môže rozhodnúť, že na sťažnosť neodpovie.
Povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 25 druhom odseku služobného poriadku nemôže zodpovedať rozhodnutie, ktoré ako také poskytuje len východisko odôvodnenia. Opačné riešenie by znamenalo, že úradník, ktorý podal žiadosť o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku pre psychické obťažovanie, by bol nútený podať sťažnosť, aby mal k dispozícii odôvodnenie rozhodnutia o zastavení administratívneho vyšetrovania, ktoré je v súlade s požiadavkami článku 25 druhého odseku služobného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade rozhodnutia o zastavení vyšetrovania začatého na základe žiadosti o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku pre psychické obťažovanie inštitúcie nemôžu platne poskytnúť dotknutej osobe úplné odôvodnenie po prvý raz až v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti bez toho, aby porušili povinnosť odôvodnenia, ktorá im vyplýva z článku 25 druhého odseku služobného poriadku. Takéto riešenie však nemôže mať vplyv na možnosť inštitúcií uviesť v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti spresnenia týkajúce sa dôvodov uvedených administratívou, ani na možnosť Súdu pre verejnú službu zohľadniť tieto spresnenia pri skúmaní žalobného dôvodu, ktorým sa napáda zákonnosť rozhodnutia.
Hoci je pravda, že sa pripúšťa odôvodnenie prostredníctvom odkazu na odôvodnenú a doručenú správu alebo posudok, predsa je potrebné, aby taká správa alebo posudok boli skutočne doručené dotknutej osobe spolu s aktom spôsobujúcim ujmu.
(pozri body 141, 142, 152 a 165 – 167)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: Lo Giudice/Komisia, už citovaný, body 163 a 164
Súd pre verejnú službu: Skareby/Komisia, už citovaný, body 32 a 53; Cerafogli/ECB, už citovaný, bod 108 a tam citovaná judikatúra