ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 16. septembra 2013

Vec F‑46/12

Dagmar Höpcke

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konania – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AST/111/10 – Nezapísanie na rezervný zoznam – Pokyn vypracovať text v minimálnej dĺžke – Nedodržanie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľná na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou D. Höpcke navrhuje zrušiť rozhodnutie výberovej komisie výberového konania EPSO/AST/111/10 z 8. augusta 2011 o jej nezapísaní na rezervný zoznam

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. D. Höpcke znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Abstrakt

1.      Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Dodržanie tajnosti rokovania

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25; príloha II, článok 6)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Spôsob a obsah skúšok – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Spôsob a obsah skúšok – Metódy opravovania – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)

1.      Účelom povinnosti odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu je jednak poskytnúť dotknutej osobe potrebné údaje na určenie, či je rozhodnutie dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie. Pokiaľ však ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou výberového konania, túto povinnosť je potrebné dať do súladu s dodržaním tajnosti rokovaní výberovej komisie podľa článku 6 prílohy III služobného poriadku.

So zreteľom na tajnosť rokovania výberovej komisie predstavuje oznámenie dosiahnutých známok v jednotlivých skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie. Okrem iného vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou výberová komisia výberového konania disponuje pri hodnotení výsledkov skúšok, komisia nie je povinná pri odôvodňovaní neúspechu niektorého uchádzača spresniť jeho odpovede, ktoré považovala za nedostatočné, alebo vysvetliť, prečo ich považovala za nedostatočné. Výberová komisia teda môže legitímne formulovať poznámky k výsledkom uchádzača na všeobecných skúškach a neurobiť tak pri špecifických skúškach.

(pozri body 37, 38, 40 a 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, body 21 až 31

Súd prvého stupňa: 14. júla 1995, Pimley‑Smith/Komisia, T‑291/94, body 63 a 64; 19. februára 2004, Konstantopoulou/Súdny dvor, T‑19/03, bod 34

Súd pre verejnú službu: 30. apríla 2008, Dragoman/Komisia, F‑16/07, bod 63 a tam citovaná judikatúra

2.      Výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok stanovených v rámci výberového konania. Súd Únie teda môže zmeniť spôsob vykonania skúšok len v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na zaručenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi uchádzačmi. Súdu takisto neprináleží preskúmavať podrobný obsah skúšky, s výhradou prípadov, keď jej obsah prekračuje rámec uvedený v oznámení o výberovom konaní alebo nezodpovedá účelom skúšky alebo výberového konania.

Pokyn udelený výberovou komisiou na jednej zo skúšok výberového konania napísať minimálny počet riadkov, ktorý platí pre všetkých uchádzačov a ktorého účelom je jednak zabezpečiť uchádzačom rovnaké podmienky napísania skúšky a jednak umožniť opravujúcim jednotne uplatniť objektívne kritériá na porovnateľné úlohy, má za cieľ zaručiť rovnosť zaobchádzania medzi uchádzačmi.

Tento záver nemôže byť vyvrátený tvrdením, že výberová komisia nespresňuje ani typ, ani veľkosť písma, ktoré treba použiť, keďže podoba textu v zmysle typu a veľkosti písmen nastavená výberovou komisiou na počítačoch, ktoré boli dané k dispozícii uchádzačom výberového konania, zodpovedá štandardnému textu nastavenému rovnakým spôsobom pre všetkých uchádzačov. Ak jeden z nich toto nastavenie zmení, výberová komisia to poľahky spozoruje. Za takých podmienok treba pochopiť, že nastavenie počítačov má kogentnú povahu, výberová komisia nemusí dávať pokyny týkajúce sa typu a veľkosti písma, ktoré sa má použiť, a že uchádzačom nie je povolené toto nastavenie meniť, lebo inak budú sankcionovaní.

Tento záver nemôže byť vyvrátený ani tvrdením, podľa ktorého výberová komisia neuvádza, aký počet zarážok a nových riadkov treba dodržať, keďže vzhľadom na to, že dotknutá skúška hodnotiť vedomosti v oblasti pravopisu, syntaxe a gramatiky, prináleží každému uchádzačovi ubezpečiť sa, že jeho vypracovanie je dostatočne dlhé a obsahuje prinajmenšom prikázaný minimálny počet riadkov. Každý uchádzač sa musí sám presvedčiť, že počet zarážok a nových riadkov nie je natoľko svojvoľný, že umelo zvyšuje počet napísaných riadkov, ale že zodpovedá potrebám vypracovania a rešpektuje súdržnosť textu. Keď teda výberová komisia overuje, či uchádzači dodržali pokyn napísať minimálny počet riadkov, zarážky a nové riadky, ktoré uchádzači použili, treba posúdiť so zreteľom na kritériá opravovania ktoré boli stanovené ešte pred skúškami a na ktoré sa vzťahuje tajnosť rokovaní.

(pozri body 63 – 67)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 48

Súd pre verejnú službu: 28. marca 2012, Marsili/Komisia, F‑19/10, bod 20

3.      V rámci výberového konania súdu Únie prináleží kritizovať metódy opravovania, ktoré si zvolila výberová komisia v rámci širokej miery svojej voľnej úvahy, iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi.

(pozri bod 76)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Konstantopoulou/Súdny dvor, už citovaný, bod 60; 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, bod 49