ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 9. decembra 2010

Vec F‑83/05

Kristine Ezerniece Liljeberg a i.

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Právnici lingvisti zapísaní do rezervného zoznamu pred nadobudnutím účinnosti nového služobného poriadku – Diskriminácia v porovnaní s právnikmi lingvistami prijatými inými inštitúciami a orgánmi Únie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 EA, ktorou K. Ezerniece Liljeberg a deväť ďalších úradníkov, všetci právnici lingvisti Komisie, navrhujú predovšetkým zrušiť rozhodnutia o ich vymenovaní zo 6. októbra 2004 v rozsahu, v akom sú zaradení do platovej triedy A*6, pričom mali byť zaradení do platovej triedy A*7

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania, ktoré vznikli žalobcom. Žalobcovia znášajú polovicu trov konania, ktoré im vznikli.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 13 ods. 2; nariadenie Rady č. 723/2004)

2.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Vymenovanie do vyššej platovej triedy v rámci služobného postupu – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 13 ods. 2; nariadenie Rady č. 723/2004)

3.      Úradníci – Pridelenie – Zhoda medzi platovou triedou a pracovným miestom – Pridelenie na pracovné miesto vyššej platovej triedy – Právo na preradenie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)

4.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rozdielne zaobchádzanie s rôznymi kategóriami zamestnancov v oblasti záruk podľa služobného poriadku – Neexistencia diskriminácie

5.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

6.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Obmedzenia

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 13 ods. 2)

1.      Rozhodnutia o zaradení do platovej triedy prijaté inými inštitúciami ako Komisiou na základe článku 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku sú opatreniami, ktorých sa nemožno dovolávať na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou.

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sú právnici lingvisti zaradení Komisiou do platovej triedy A*6 diskriminovaní v porovnaní s úspešnými uchádzačmi toho istého výberového konania, ktorých iné inštitúcie zaradili do platovej triedy A*7, z článku 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku vyplýva, že každá inštitúcia je oprávnená určiť, či sa právnik lingvista má zaradiť do platovej triedy A*7. Z uvedeného vyplýva, že úradníkov prijatých inštitúciou a zaradených do tejto platovej triedy na základe tohto ustanovenia treba považovať za úradníkov v inej situácii, než je situácia úradníkov prijatých inou inštitúciou, ktorá si zvolila možnosť neuplatniť uvedené ustanovenie.

Uvedenie na rovnakom rezervnom zozname totiž nie je na účely uplatnenia článku 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku relevantné, lebo ako už bolo pripomenuté, každej inštitúcii prislúcha, aby rozhodla, či sa má toto ustanovenie uplatniť na zaradenie právnika lingvistu do platovej triedy A*7. Napokon sa judikatúra, podľa ktorej sa úspešní uchádzači toho istého výberového konania nachádzajú v rovnakej situácii, týka prijímania úradníkov tou istou inštitúciou, a nie rôznymi inštitúciami. Okrem toho, hoci na základe zásady jednoty verejnej služby stanovenej v článku 9 ods. 3 Amsterdamskej zmluvy podliehajú všetci úradníci všetkých inštitúcií Únie jedinému služobnému poriadku, táto zásada neznamená, že inštitúcie musia rovnakým spôsobom využívať právomoc voľnej úvahy, ktorú im služobný poriadok priznáva, pričom sa na ne, naopak, vzťahuje zásada autonómie.

(pozri body 55, 58 a 59)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. septembra 1997, Gimenez/Výbor regiónov, T‑220/95, Zb. VS s. I‑A‑275 a II‑775, bod 72

2.      Pokiaľ má administratíva širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či treba určité ustanovenie uplatniť, aby nebolo zbavené akéhokoľvek potrebného účinku, musí vzhľadom na osobitné okolnosti, s ktorými je konfrontovaná, posúdiť prípadné uplatnenie dotknutého ustanovenia v konkrétnom prípade.

To nemení nič na tom, že podľa znenia článku 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku inštitúcie môžu prijímať úradníkov, ktorí budú vykonávať funkciu právnika lingvistu v platovej triede A*7 alebo AD 7, čo znamená, že menovací orgán nie je povinný uplatniť toto ustanovenie a že novoprijatí úradníci nemajú subjektívne právo na takéto zaradenie.

Vzhľadom na to, že menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či uplatní článok 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku, nemôže súdne preskúmanie rozhodnutia o zaradení do platovej triedy nahradiť posúdenie menovacieho orgánu. Preto sa súd Únie sa musí obmedziť na overenie, či došlo k porušeniu podstatných formálnych požiadaviek, či menovací orgán nezaložil svoje rozhodnutie na nepresných alebo neúplných skutkových okolnostiach, či rozhodnutie nemá vadu týkajúcu sa zneužitia právomoci, právneho omylu alebo nedostatku odôvodnenia a či menovací orgán neuplatnil svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom.

(pozri body 75 – 77)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 5. októbra 1995, Alexopoulou/Komisia, T‑17/95, Zb. VS s. I‑A‑227 a II‑683, bod 21; 26. októbra 2004, Brendel/Komisia, T‑55/03, Zb. VS s. I‑A‑311 a II‑1437, bod 60; 15. novembra 2005, Righini/Komisia, T‑145/04, Zb. VS s. I‑A‑349 a II‑1547, bod 53

Súd pre verejnú službu: 26. apríla 2006, Falcione/Komisia, F‑16/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑3 a II‑A‑1‑7, bod 49; 20. septembra 2007, Giannopoulos/Rada, F‑111/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑253 a II‑A‑1‑1415, bod 52

3.      Aj keď úradník súhlasí s prijatím pracovného miesta zodpovedajúceho vyššej platovej triede, ako je jeho trieda, zásada zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom nepriznáva úradníkovi nijaké právo na preradenie jeho pracovného miesta do vyššej platovej triedy.

V každom prípade nijaké ustanovenie služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov neukladá administratíve povinnosť zohľadniť predchádzajúce postavenie úspešných uchádzačov výberového konania pri určovaní ich zaradenia do platovej triedy.

(pozri body 89 a 90)

Odkaz:

Súdny dvor: 12. júla 1973, Tontodonati/Komisia, 28/72, Zb. s. 779, bod 8

Súd prvého stupňa: 7. mája 1991, Jongen/Komisia, T‑18/90, Zb. s. II‑187, bod 27; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115 a II‑623, bod 182

Súd pre verejnú službu: 12. marca 2009, Arpaillange a i./Komisia, F‑104/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑57 a II‑A‑1‑273, bod 106

4.      Nemožno spochybňovať existujúce rozdiely v postavení rôznych kategórii osôb, ktoré Únia zamestnáva, či ako úradníkov vo vlastnom zmysle slova alebo v rámci rozličných kategórií zamestnancov podliehajúcich podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov, keďže definovanie každej z týchto kategórií zodpovedá legitímnym potrebám administratívy Únie a povahe úloh, či už trvalých alebo dočasných, ktorých splnenie je jej poslaním.

(pozri bod 93)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 17. novembra 2009, Palazzo/Komisia, F‑57/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑437 a II‑A‑1‑2371, bod 38 a tam citovaná judikatúra

5.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery sa vzťahuje na každého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, že tým, že mu administratíva Spoločenstva poskytla presné uistenia, vyvolala v ňom dôvodné očakávania.

Na dovolávanie sa ochrany legitímnej dôvery musia byť splnené tri podmienky. Po prvé dotknutej osobe musela administratíva poskytnúť presné, nepodmienečné a zhodné uistenia pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. Po druhé tieto uistenia musia byť spôsobilé vyvolať legitímne očakávanie v osobe, ktorej sú adresované. Po tretie poskytnuté uistenia musia byť v súlade s ustanoveniami služobného poriadku a všeobecne platnými normami, alebo prinajmenšom ich prípadná protiprávnosť môže uniknúť pozornosti pozorného úradníka konajúceho s náležitou starostlivosťou a to so zreteľom na údaje, ktoré má k dispozícii, a jeho schopnosť uskutočniť nevyhnutné overenie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o zaradení do platovej triedy nemožno prípadné vyjadrenia vedúceho sekcie považovať za informácie z oprávneného a spoľahlivého zdroja, lebo také rozhodnutia patria výlučne do právomoci menovacieho orgánu.

(pozri body 98, 99 a 101)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T‑203/97, Zb. VS s. I‑A‑129 a II‑705, bod 70; 11. júla 2002, Wasmeier/Komisia, T‑381/00, Zb. VS s. I‑A‑125 a II‑677, bod 106; Righini/Komisia, už citovaný, body 130 a 131; 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385 a II‑1731, bod 146

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Bui Van/Komisia, F‑51/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑289 a II‑A‑1‑1533, bod 55; 11. mája 2010, Maxwell/Komisia, F‑55/09, bod 87

6.       Povinnosť starostlivosti vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto povinnosť znamená najmä to, že orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka alebo zamestnanca prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka. Ochrana práv a záujmov úradníkov sa vždy musí nachádzať v rámci dodržiavania platných právnych noriem.

Povinnosť starostlivosti však nemôže spôsobiť, že sa možnosť poskytnutá článkom 13 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku zmení na povinnosť administratívy. V dôsledku toho samotná skutočnosť, že menovací orgán neuplatnil uvedený článok 13 ods. 2, nemôže byť porušením povinnosti starostlivosti.

(pozri body 110 a 111)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Forvass/Komisia, už citovaný, body 53 a 54 a citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Grünheid/Komisia, F‑101/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑55 a II‑A‑1‑199, bod 149