ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 8. mája 2019 (*)
„Dumping – Dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Číne a Rusku – Konečné antidumpingové clo – Registrácia dovozu – Retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1329 – Nadobudnutie vedomosti dovozcom o dumpingu a ujme – Ďalší podstatný nárast dovozu, ktorý môže vážne narušiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla – Článok 10 ods. 4 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) 2016/1036“
Vo veci T‑749/16,
Stemcor London Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
Samac Steel Supplies Ltd, so sídlom v Londýne,
v zastúpení: F. Di Gianni a C. Van Hemelrijck, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, N. Kuplewatzky, T. Maxian Rusche a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), v zastúpení: O. Prost, A. Coelho Dias a S. Seeuws, avocats,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1329 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na registrovaný dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 2016, s. 27),
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia E. Buttigieg (spravodajca) a B. Berke,
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. októbra 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyne, spoločnosti Stemcor London Ltd a Samac Steel Supplies Ltd, sú dve spoločnosti založené na základe anglického práva, ktoré dovážajú a uvádzajú na trh v Európskej únii predovšetkým ploché výrobky z ocele valcované za studena, ako sú výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1329 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na registrovaný dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 2016, s. 27, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
2 Európska komisia v nadväznosti na sťažnosť, ktorú podalo 1. apríla 2015 združenie Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL (Európske združenie oceliarskeho priemyslu, ďalej len „Eurofer“), uverejnila 14. mája 2015 oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ C 161, 2015, s. 9, ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“), a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [(Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51), nahradeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné nariadene“)].
3 Prešetrovanie týkajúce sa dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“), zatiaľ čo skúmanie vývoja na účely posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do ukončenia obdobia prešetrovania.
4 V nadväznosti na žiadosť, ktorú podalo Eurofer, Komisia prijala v súlade s článkom 14 ods. 5 nariadenia č. 1225/2009 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2325 z 11. decembra 2015, ktorým sa zavádza registrácia dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 328, 2015, s. 104), ktoré nadobudlo účinnosť 13. decembra 2015.
5 Dňa 11. januára 2016 predložili žalobkyne Komisii písomné pripomienky týkajúce sa vykonávacieho nariadenia 2015/2325. Tvrdili, že neboli splnené podmienky na retroaktívne uloženie antidumpingového cla na dotknuté výrobky a že registrácia dovozu, ako aj retroaktívne uloženie tohto cla by mohli dovozcom a používateľom dotknutých výrobkov v Únii spôsobiť vážnu ujmu. Dňa 14. januára 2016 boli žalobkyne vypočuté na vypočutí, ktoré na ich žiadosť zorganizovala Komisia.
6 Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/181 z 10. februára 2016, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 37, 2016, s. 1), uložila dočasné antidumpingové clo na dotknuté výrobky od 13. februára 2016 a vyzvala colné úrady, aby ukončili registráciu dovozu dotknutých výrobkov.
7 Dňa 17. februára 2016 Komisia zaslala žalobkyniam, ako aj ďalším dovozcom žiadosť o poskytnutie informácií v súvislosti s dotknutými výrobkami dovezenými v období od 1. apríla 2015 do 31. januára 2016. Žalobkyne listami z 9. a 17. marca 2016 predložili svoje odpovede na žiadosť Komisie o poskytnutie informácií.
8 Dňa 26. februára 2016 boli žalobkyne opätovne vypočuté na vypočutí, ktoré na ich žiadosť zorganizovala Komisia, a zopakovali, že neboli splnené podmienky na retroaktívne uloženie antidumpingového cla.
9 Komisia 8. júna 2016 zaslala žalobkyniam svoje konečné závery, v ktorých uviedla, že má v úmysle so spätnou účinnosťou vybrať konečné antidumpingové clo na zaregistrovaný dovoz.
10 Dňa 15. júna 2016 boli žalobkyne vypočuté na vypočutí pred úradníkom povereným vypočutím a napadli konštatovania nachádzajúce sa v oznámení konečných záverov Komisie.
11 Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1328 z 29. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (Ú. v. EÚ L 210, 2016, s. 1), zaviedla konečné antidumpingové clo na dotknuté výrobky a rozhodla o konečnom výbere dočasného cla uloženého na uvedené výrobky. V ten istý deň Komisia prijala podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia napadnuté nariadenie, ktoré stanovuje spätný výber konečného antidumpingového cla uloženého na dovoz, ktorý bol zaregistrovaný v súlade s vykonávacím nariadením 2015/2325.
Konanie a návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. októbra 2016 podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
13 Dňa 1. marca 2017 podalo Eurofer do kancelárie Všeobecného súdu návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.
14 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. marca 2017 žalobkyne požiadali, aby sa s niektorými informáciami obsiahnutými v žalobe a jej prílohách zaobchádzalo dôverne vo vzťahu k Euroferu v prípade, že tomuto združeniu bude vyhovené vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania. Žalobkyne k uvedenému návrhu priložili nedôvernú verziu týchto dokumentov.
15 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. apríla 2017 žalobkyne požiadali, aby sa s niektorými informáciami obsiahnutými vo vyjadrení k žalobe a v jeho prílohách zaobchádzalo dôverne vo vzťahu k Euroferu v prípade, že tomuto združeniu bude vyhovené vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania.
16 Uznesením z 3. mája 2017 predseda druhej komory Všeobecného súdu povolil Euroferu vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie a nariadil, aby mu boli zaslané nedôverné verzie dotknutých dokumentov.
17 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. mája 2017 žalobkyne požiadali, aby sa s niektorými informáciami obsiahnutými v replike a jej prílohách zaobchádzalo dôverne vo vzťahu k Euroferu. K uvedenému návrhu priložili nedôvernú verziu týchto dokumentov.
18 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. augusta 2017 žalobkyne podali odôvodnenú žiadosť podľa článku 106 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o vypočutie v rámci ústnej časti konania.
19 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v časti, v ktorej sa ich týka,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
20 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.
21 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
22 Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade a nesprávnom uplatnení podmienky týkajúcej sa „vedomosti“ dovozcu o rozsahu dumpingu, stanovenej v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia. Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že posúdenie podmienky týkajúcej sa „ďalšieho podstatného nárastu dovozu“ stanovenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia nesprávne vychádzalo z obdobia, ktoré začalo v prvom celom mesiaci po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie a skončilo v poslednom celom mesiaci pred uložením predbežných opatrení. Nakoniec tretí žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade podmienky, ktorá vyžaduje, že ďalší nárast dovozu pravdepodobne „vážne naruší nápravný účinok“ v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade a nesprávnom uplatnení podmienky týkajúcej sa „vedomosti“ dovozcu o dumpingu a jeho rozsahu, stanovenej v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia
O prvej časti prvého žalobného dôvodu
23 V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, keď dospela k záveru, že dovozcovia si boli vedomí alebo si „mali byť vedomí dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu“ v zmysle uvedeného ustanovenia z dôvodu, že im bola sprístupnená nedôverná verzia sťažnosti Euroferu a bolo uverejnené oznámenie o začatí prešetrovania.
24 Žalobkyne po prvé tvrdia, pričom sa opierajú o komparatívnu analýzu rôznych jazykových verzií citovaného ustanovenia, že výraz „údajný“ sa vzťahuje len na výraz „ujma“ a nie aj na výraz „dumping“. Komisia mala preto v súvislosti so sporným dumpingom preukázať, že dovozca si bol vedomý „skutočnej“ existencie tejto praxe, ako aj jej rozsahu, čo neurobila.
25 Po druhé konštatovanie, že dovozca si bol vedomý dumpingu a jeho rozsahu z dôvodu uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania a prístupu k nedôvernej verzii sťažnosti, vedie v každom prípade k „nevyvrátiteľnej“ domnienke o tom, že dovozca si bol toho vedomý, keďže sa prihlásil ako osoba dotknutá prešetrovaním, a to len na základe začatia tohto prešetrovania, a toto konštatovanie zbavuje teda článok 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia akéhokoľvek potrebného účinku. Žalobkyne ďalej dodávajú, že retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla zjavne predstavuje osobitné opatrenie, ako to vyplýva najmä z článku 10 ods. 1 základného nariadenia, a že podľa ustálenej judikatúry sa musia výnimky, ako aj ustanovenia, ktoré majú pre jednotlivcov nepriaznivé dôsledky, vykladať doslovne.
26 Po tretie jednoduché tvrdenia, ktoré si neodporujú a ktoré sa nachádzajú v sťažnosti, ako aj dôkazy preukazujúce na prvý pohľad existenciu dumpingu, nachádzajúce sa v oznámení o začatí prešetrovania, nemožno považovať za informácie, ktoré umožňujú dovozcovi získať vedomosť o rozsahu dumpingu a ktoré nevyhnutne obsahujú komplexné hospodárske posúdenia, a to o očakávanej úrovni antidumpingového cla, ktoré bude možné neskôr vyberať. Dôkazy nachádzajúce sa v sťažnosti alebo v oznámení o začatí prešetrovania nie sú totiž reprezentatívne a hodnoverné, ale vytvárajú len veľmi nejasné zdanie o údajnom dumpingu, a nemôžu teda byť objektívnym podkladom na preukázanie toho, že dovozca si bol vedomý dumpingu, a to aj za predpokladu, že by postačovalo, že tento dumping by bol len údajný. Takéto reprezentatívne a hodnoverné dôkazy môžu mať formu nedôverného zhrnutia odpovedí, ktoré poskytli v dotazníku vyvážajúci výrobcovia, na základe ktorých môže dovozca pochopiť, že ide o dumping, a posúdiť jeho rozsah.
27 Žalobkyne dodávajú, že pokiaľ ide o sťažnosť Euroferu, dôkazy boli nedostatočné vzhľadom na ich nereprezentatívnu povahu, nejasné a z veľkej časti dôverné. Podľa žalobkýň výpočet dumpingového rozpätia v prípade ruského dovozu spočíva na neúplných dôkazoch s cieľom určiť normálnu hodnotu a vývoznú cenu. Uvedená sťažnosť neobsahovala ani informácie týkajúce sa rozsahu údajného dumpingu, pokiaľ ide o osobitného ruského vyvážajúceho výrobcu, u ktorého v období registrácie kúpili dotknuté výrobky. Na splnenie podmienky týkajúcej sa získania vedomosti o dumpingu a jeho rozsahu, stanovenej v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, musia dovozcovia pritom disponovať hodnovernými informáciami týkajúcimi sa rozsahu dumpingu, ktorý praktizuje každý spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Hoci by výpočty nachádzajúce sa v sťažnosti, ktoré sa nikdy nezakladajú na podrobných informáciách, mohli postačovať na odôvodnenie začatia prešetrovania, nepostačujú na preukázanie toho, že sa dovozca dozvedel o dumpingu, aby bolo možné uplatniť výnimočný mechanizmus retroaktívneho uplatnenia konečného antidumpingového cla. Okrem toho nedôverné verzie odpovedí na dotazníky, predložené v mene vyvážajúcich výrobcov, neobsahovali hodnoverné informácie, ktoré by bolo možné použiť na určenie ich dumpingových rozpätí, pričom ani spis neobsahoval takéto informácie. Naopak, vyvážajúci výrobcovia neustále rázne namietali proti začatiu prešetrovania.
28 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tvrdenia žalobkýň.
29 Článok 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia stanovuje, že konečné antidumpingové clo možno vyberať za dotknuté výrobky, ktoré boli uvedené do obehu s cieľom spotreby nie skôr ako 90 dní pred dňom uplatnenia predbežných opatrení, ale nie pred začatím prešetrovania, najmä za predpokladu, že na dotknutý výrobok bol zistený dumping už v minulosti alebo že „si bol dovozca vedomý, alebo si mal byť vedomý dumpingu, pokiaľ ide o jeho rozsah a údajnú alebo zistenú ujmu“.
30 Treba uviesť, že v nemeckej verzii základného nariadenia je táto posledná podmienka vyjadrená takto: „der Einführer nach dem Ausmaß des Dumpings und der angeblichen oder festgestellten Schädigung von dem Dumping Kenntnis hatte oder hätte haben müssen“. V portugalskej verzii je uvedené „o importador tivesse ou devesse ter tido conhecimento dessas práticas no que respeita à importância dodumping e do prejuízo alegados ou verificados“ a v anglickej verzii sa uvádza „the importer was aware of, or should have been aware of, the dumping as regards the extent of the dumping and the injury alleged or found“.
31 Z preskúmania týchto jednotlivých jazykových verzií vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že existujú medzi nimi rozdiely. Predovšetkým nemecká a francúzska verzia používajú výraz „údajný“ a „zistený“ v jednotnom čísle, čo vedie k domnienke, že tieto výrazy sa vzťahujú iba na ujmu a nie aj na dumping alebo jeho rozsah. Portugalská verzia naopak používa výrazy „údajný“ a „zistený“ v množnom čísle, čo vedie k domnienke, že tieto výrazy sa vzťahujú na rozsah ujmy a dumpingu. Napokon anglická verzia umožňuje tak výklad, podľa ktorého výrazy „alleged“ a „found“ sa vzťahujú len na ujmu, ako aj výklad, podľa ktorého sa tieto výrazy týkajú ujmy a dumpingu, či dokonca ich rozsahu.
32 Podľa ustálenej judikatúry sa v prípade rozdielu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva Únie má predmetné ustanovenie pritom vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou (pozri rozsudok z 18. septembra 2014, Vueling Airlines, C‑487/12, EU:C:2014:2232, bod 31 a citovanú judikatúru).
33 Z účelu a štruktúry základného nariadenia a najmä z jeho odôvodnenia 17 a článku 10 ods. 4 písm. d) vyplýva, že retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla má predchádzať tomu, aby nedošlo k narušeniu nápravného účinku konečných opatrení a aby tieto opatrenia neboli takto zbavené svojej podstaty, a to tak, že núti dovozcov, ktorí po colnom vybavení nahromadili zásoby tovaru, aby predali tovar dovezený v čase registrácie za ceny nespôsobujúce ujmu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 6. júna 2013, Paltrade, C‑667/11, EU:C:2013:368, body 28 a 29, a zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, bod 50). S prihliadnutím na tento cieľ je nutné konštatovať, že výklad žalobkýň, podľa ktorého na to, aby bola splnená podmienka uvedená v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, sa má vedomosť dovozcu preukázať z hľadiska „skutočného“ dumpingu a nie iba „údajného“ dumpingu, by zbavil článok 10 ods. 4 uvedeného nariadenia potrebného účinku.
34 Ako správne uviedla Komisia, „skutočná“ existencia dumpingu sa totiž zistí až na konci prešetrovania, a to pri prijatí konečných opatrení. Výklad navrhovaný žalobkyňami by tak všeobecne viedol k preukázaniu toho, že dovozca získal vedomosť až od prijatia konečných opatrení.
35 Treba pritom uviesť, že relevantným okamihom na posúdenie „vedomosti“ dovozcov v zmysle článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia je čas pred prijatím konečných opatrení, keďže uvedená vedomosť je potrebná na určenie východiskového bodu, od ktorého možno posúdiť existenciu alebo neexistenciu ďalšieho podstatného nárastu dovozu, ktorý môže vážne narušiť nápravný účinok neskôr uplatnených konečných opatrení.
36 Je tiež zjavné, že zohľadnenie ďalšieho podstatného nárastu dovozu až od okamihu, keď bolo uložené konečné clo, by bránilo akejkoľvek možnosti retroaktívneho uplatnenia konečného cla, a že takýto výklad je preto zbavený zmyslu.
37 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je nutné konštatovať, že tézu, ktorú obhajujú žalobkyne na podporu zúženého výkladu dotknutého ustanovenia v rozsahu, v akom vedie len k zohľadneniu situácie, keď si bol dovozca vedomý alebo si mal byť vedomý „skutočného“ dumpingu, nemožno prijať, a na to, aby bol zaručený potrebný účinok uvedeného ustanovenia, treba výrazy „údajný“ alebo „zistený“ chápať tak, že sa vzťahujú tak na rozsah dumpingu, ako aj na ujmu.
38 Tento výklad je navyše podložený vývojom dotknutého ustanovenia, ktorý bol vložený do nariadenia Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 349, 1994, s. 1), ako vyplýva z dokumentu Komisie KOM(94) 414 v konečnom znení z 5. októbra 1994, nazvaného „Právna úprava uplatnenia cyklu Uruguaj“. Na strane 170 tohto dokumentu Komisia tvrdí, že „sa navrhuje, aby sa (článok 10 ods. 4 návrhu) chápal tak, že… dovozca si bol vedomý tejto praxe [dumpingu], pokiaľ je ‚údajné alebo zistené‘ rozpätie zvýšené“.
39 V odpovedi na výhradu žalobkýň, podľa ktorej konštatovanie, že dovozca si bol vedomý rozsahu dumpingu na základe nedôvernej verzie sťažnosti a oznámenia o začatí prešetrovania, systematicky a „nevyvrátiteľným“ spôsobom vedie k domnienke o takejto vedomosti, hoci by sa mal článok 10 ods. 4 základného nariadenia vykladať doslovne ako výnimka zo zásady zákazu retroaktivity antidumpingového cla, treba najprv pripomenúť, že orgán poverený prešetrením musí z právneho hľadiska dostatočne preukázať objektívne dôkazy, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že dovozca si bol vedomý alebo si mal byť vedomý rozsahu údajného alebo zisteného dumpingu, alebo ujmy, a že súd Únie má teda overiť, či orgán poverený prešetrením preukázal existenciu takýto objektívnych dôkazov (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie zo 16. mája 2013, Hardimpex, C‑444/12, neuverejnené, EU:C:2013:318, body 28 a 29).
40 V prejednávanej veci sa pritom zdá, že oznámenie o začatí prešetrovania, ktoré bolo 14. mája 2015 uverejnené v úradnom vestníku, a nedôverná verzia sťažnosti, ktorá bola sprístupnená žalobkyniam už 18. mája 2015, ako to potvrdila Komisia v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom na pojednávaní, obsahujú niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré preukazujú a poukazujú na rozsah údajného dumpingu a ujmy.
41 V prvom rade, pokiaľ ide o vývozy z Číny, predovšetkým z odsekov 58 a 59 nedôvernej verzie sťažnosti vyplýva, že výsledok výpočtu vykonaného sťažovateľom predstavuje pomerné priemerné dumpingové rozpätie vo výške 28 % a že z toho dôvodu úroveň dumpingu je rozsiahla a vyššia, než je prahová hodnota de minimis definovaná v základnom nariadení.
42 Pokiaľ ide o vývozy z Ruska, z odsekov 89 a 90 nedôvernej verzie sťažnosti vyplýva, že výsledok výpočtu vykonaného sťažovateľom predstavuje dumpingové rozpätie medzi 10 % – 15 % a 20 % – 25 % a že z toho dôvodu úroveň dumpingu je rozsiahla a vyššia, než je prahová hodnota de minimis definovaná v základnom nariadení.
43 Ďalej, pokiaľ ide o ujmu, ktorá je predmetom bodu 5 sťažnosti, z odsekov 82, 83, 128, 133, 134 a 147 nedôvernej verzie sťažnosti najmä vyplýva, že existujú dôkazy, ktoré na prvý pohľad preukazujú existenciu dumpingu zo strany ruských a čínskych vyvážajúcich výrobcov, pokiaľ ide o niektoré výrobky z ocele valcované za studena, ktoré výrobnému odvetviu Únie spôsobujú ujmu, čo odôvodňovalo začatie antidumpingového prešetrovania zo strany Komisie a čo možno najskoršie uloženie antidumpingového cla.
44 Aj z bodov 3 a 4 oznámenia o začatí prešetrovania vyplýva, že „vypočítané dumpingové rozpätia sú pre dotknuté krajiny značné“ a že „z prima facie dôkazov poskytnutých navrhovateľom vyplýva, že objem a ceny dovážaného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, mali okrem iných dôsledkov negatívny vplyv na množstvá predané výrobným odvetvím Únie, úroveň ním účtovaných cien a na jeho podiel na trhu, čo malo za následok výrazné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť, finančnú situáciu a zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie“.
45 Komisia preto mohla z toho správne vyvodiť, že žalobkyne, ktoré sú obozretnými podnikateľmi, si boli vedomé alebo si mali byť vedomé údajného rozsahu dumpingu a údajnej ujmy už od okamihu, keď získali vedomosť o sťažnosti a oznámení o začatí prešetrovania, bez toho, aby mala táto domnienka „nevyvrátiteľnú“ povahu, pretože skutočnosť, že žalobkyne získali vedomosť, bola vyvodená z objektívnych dôkazov, ako vyplýva aj z bodov 53 až 55 vyššie, pričom by nebolo predovšetkým možné túto vedomosť preukázať, ak by uvádzané dumpingové rozpätia boli nízke, spis by spočíval len na hrozbe vzniku ujmy, či dokonca, ak by sťažnosť nespĺňala podmienky stanovené v základnom nariadení, čo by mohlo umožniť dovozcovi napadnúť začatie prešetrovania a tvrdiť, že podmienka o získaní vedomosti nebola splnená, ako to správne uviedla Komisia.
46 Okrem toho treba pripomenúť, že článok 10 ods. 4 základného nariadenia podmieňuje spätný výber konečného cla, ktorý je vytvorený ako výnimka zo zásady zákazu retroaktivity antidumpingového cla, splnením viacerých kumulatívnych podmienok. Po prvé je totiž nutné, aby boli dovozy vopred zaregistrované, čo si už v tomto štádiu vyžaduje, aby bola žiadosť o registráciu náležite odôvodnená, po druhé, aby Komisia umožnila dovozcom predložiť ich pripomienky, po tretie, aby dotknutý výrobok už bol v minulosti predmetom dumpingu počas dlhého obdobia alebo aby dovozca si bol vedomý alebo si mal byť vedomý dumpingu, jeho rozsahu a údajnej alebo zistenej ujmy, a po štvrté, aby okrem úrovne dovozov, ktoré spôsobili v čase prešetrovania ujmu, existoval ďalší podstatný nárast dovozu, ktorý by vzhľadom na čas, kedy k nemu došlo, jeho objem a ďalšie okolnosti mohol svojou povahou vážne naručiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uložiť.
47 Ako bolo uvedené v odôvodnení 41 napadnutého nariadenia, bolo by preto nesprávne tvrdiť, že retroaktívne uplatňovanie cla je možné pri každom jednotlivom antidumpingovom prešetrovaní, ak sa pripustí, že získanie vedomosti o rozsahu údajného dumpingu a údajnej ujmy môže vyplývať z uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania a z prístupu k sťažnosti.
48 Navyše, ak by sa prijal taký doslovný výklad, ako navrhujú žalobkyne, vzniklo by riziko, že retroaktívne uloženie konečného antidumpingového cla by sa stalo nad mieru zložité, a nebolo by teda možné zaručiť účinné uplatnenie konečných opatrení. Bolo by to tak konkrétne v prípade, ak by sa uznalo tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého dôkazy nachádzajúce sa v sťažnosti alebo v oznámení o začatí prešetrovania nie sú v nijakom prípade „ani reprezentatívne, ani hodnoverné“ na účely preukázania vedomosti o rozsahu dumpingu.
49 V prvom rade ani základné nariadenie, ani dohoda o uplatňovaní článku VI všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 [neoficiálny preklad] (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103, ďalej len „antidumpingová dohoda“), nachádzajúca sa v prílohe 1 A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3), nepožadujú „hodnoverné a reprezentatívne dôkazy“ na preukázanie získania vedomosti dovozcami.
50 Ďalej množstvo a sila dôkazov potrebných na to, aby bola splnená podmienka týkajúca sa vedomosti stanovená v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, sú určite menej dôležité než množstvo a sila dôkazov požadovaná na účely predbežného alebo konečného určenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou.
51 Okrem toho podľa článku 5 ods. 2 základného nariadenia musí každá sťažnosť podaná na Komisii obsahovať dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou.
52 Napokon podľa článku 5 ods. 3 základného nariadenia Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v sťažnosti, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania. Ak však Komisia usúdi, že predložené dôkazy sú nedostatočné na odôvodnenie tohto prešetrovania, sťažnosť sa zamietne v súlade s článkom 5 ods. 7 toho istého nariadenia.
53 V prejednávanej veci je nutné po prvé konštatovať, že nedôverná verzia sťažnosti obsahuje informácie požadované v článku 5 ods. 2 základného nariadenia, a to informácie týkajúce sa existencie dumpingu, ktorého predmetom sú dotknuté výrobky, existencie z toho vyplývajúcej ujmy a príčinnej súvislosti medzi údajnými dumpingovými dovozmi a údajnou ujmou. Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 41 a 42 vyššie, nedôverná verzia sťažnosti uvádza vysoké dumpingové rozpätia odhadované na 28 % v prípade dovozu z Číny a až na 20 % – 25 % v prípade dovozov z Ruska.
54 Po druhé z oznámenia o začatí prešetrovania vyplýva, že Komisia v súlade s článkom 5 ods. 3 základného nariadenia preskúmala správnosť a relevantnosť dôkazov uvedených v sťažnosti, aby určila, či ide o dôkazy dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania. Po tomto preskúmaní dospela k záveru, že dôkazy boli dostatočné.
55 Po tretie v oznámení o začatí prešetrovania je tiež uvedené, že „vypočítané dumpingové rozpätia sú pre dotknuté krajiny značné“ a že „z prima facie dôkazov poskytnutých navrhovateľom vyplýva, že objem a ceny dovážaného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, mali okrem iných dôsledkov negatívny vplyv na množstvá predané výrobným odvetvím Únie, úroveň ním účtovaných cien a na jeho podiel na trhu, čo malo za následok výrazné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť, finančnú situáciu a zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie“.
56 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je nutné konštatovať, že na rozdiel od tvrdení žalobkýň boli dôkazy nachádzajúce sa v nedôvernej verzii sťažnosti a v oznámení o začatí prešetrovania dostatočné v prejednávanej veci na to, aby si boli dovozcovia, ktorí sú obozretní podnikatelia, vedomí rozsahu údajného dumpingu v zmysle článku 10 ods. 4 základného nariadenia od okamihu, keď začalo prešetrovanie, a že tvrdenia žalobkýň založené na nedostatku dôkazov nachádzajúcich sa v nedôvernej verzii odpovedí na dotazníky, predložených v mene vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli navyše prvýkrát uvedené v štádiu repliky, treba zamietnuť ako neúčinné.
57 Tento záver nespochybňuje všeobecné tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého zo zohľadnenia číselných údajov, ktoré poskytli Všeobecnému súdu a ktoré vyplývajú zo sťažností, na základe ktorých sa nedávno začali antidumpingové prešetrovania, vyplýva, že dumpingové rozpätia, ktoré boli pôvodne uvedené v sťažnostiach, sa môžu značne odlišovať od konečných rozpätí zistených na konci uvedených prešetrovaní, takže dumpingové rozpätia uvedené v sťažnosti nemôžu v nijakom prípade predstavovať hodnoverný základ, na ktorom by sa mohlo zakladať zohľadnenie skutočnosti, že dovozcovia si boli vedomí rozsahu dumpingu.
58 Bez toho, by bolo potrebné preskúmať návrh Komisie týkajúci sa vyňatia týchto číselných údajov zo spisu z dôvodu, že žalobkyne dostatočne nevysvetlili, či boli získané zákonne, postačuje totiž na jednej strane uviesť, ako správne uviedla Komisia, že je normálne, že výpočty uvedené v sťažnosti nevyhnutne nezodpovedajú výpočtom, ktoré vykonala táto inštitúcia po mnohých mesiacoch dôkladného prešetrovania, a že na druhej strane, ako bolo uvedené v bodoch 50 až 52 vyššie, množstvo a sila dôkazov, ktoré sú potrebné na to, aby bola splnená podmienka o vedomosti stanovená v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia, sú určite menej dôležité, ako množstvo a sila dôkazov požadovaných na účely predbežného alebo konečného určenia existencie dumpingu, ujmy alebo príčinnej súvislosti, i keď každá sťažnosť musí navyše obsahovať dôkazy, pri ktorých Komisia, pokiaľ je to možné, preskúma ich správnosť a relevantnosť, aby určila, či sú tieto dôkazy dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.
59 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu
60 V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že z doslovného a systematického výkladu článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia a výkladu uvedeného ustanovenia odkazom na všeobecnú štruktúru a kontext základného nariadenia, ako aj s prihliadnutím na antidumpingovú dohodu mala Komisia preukázať, že každý dovozca si mal byť alebo mohol byť skutočne vedomý toho, že ide o dumpingový dovoz, ako aj jeho rozsahu namiesto toho, že v tejto súvislosti iba uviedla „nevyvrátiteľnú“ domnienku týkajúcu sa všetkých dotknutých dovozcov.
61 Žalobkyne tiež tvrdia, že vedomosť o jednoduchých dohadoch je nedostatočná na preukázanie toho, že podmienka uvedená v článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia je splnená vzhľadom na to, že toto kritérium má zaručiť dodržiavanie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Tieto zásady by pritom neboli dodržané, ak by dovozca nezískal hodnoverné informácie a údaje týkajúce sa úrovne dumpingu, lebo uvedený dovozca nemôže v čase, keď dovezie výrobky podliehajúce registrácii, predvídať výšku konečného cla, ktoré bude musieť zaplatiť o niekoľko mesiacov neskôr, a preto prijať riadne odôvodnené rozhodnutie. Navyše aj „maximálne vystavenie“ dovozcu zaplateniu neskôr uplatneného cla, ktoré nebolo známe pred vydaním predbežných záverov, by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty.
62 Pokiaľ ide o údajné vzťahy žalobkýň s najväčším čínskym vyvážajúcim výrobcom dotknutých výrobkov použitých ako vzorka, ktoré podľa Komisie znamenajú, že otázka získania vedomosti o dumpingu a jeho rozsahu sa ani netýka žalobkýň, žalobkyne tvrdia, že tieto vzťahy sú irelevantné vzhľadom jednak na to, že v období registrácie nedoviezli dotknuté výrobky z Číny, a jednak na to, že Komisia nepodložila svoje tvrdenie, podľa ktorého disponovala „informáciami z prvej ruky“, a to z dôvodu existencie takýchto vzťahov.
63 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tvrdenia žalobkýň.
64 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého mala Komisia preukázať, že každý dovozca si mal byť alebo mohol byť „skutočne“ vedomý existencie dumpingu a jeho rozsahu, stačí pripomenúť, že článok 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia výslovne stanovuje, že postačuje, že dovozca „si mal byť vedomý“ údajným rozsahom dumpingu a údajnou ujmou, v dôsledku čoho nie je nutné preukázať „skutočnú“ vedomosť. V prejednávanej veci, ako bolo preukázané v bodoch 40 až 58 vyššie, Komisia mohla správne konštatovať, že žalobkyne si boli vedomé alebo si mali byť vedomé rozsahu údajného dumpingu a údajnej ujmy z dôvodu, že im bola sprístupnená nedôverná verzia sťažnosti a bolo uverejnené oznámenie o začatí prešetrovania bez toho, aby bolo nutné preskúmať tvrdenie Komisie, podľa ktorého v prejednávanej veci žalobkyne v každom prípade disponovali všetkými potrebnými informáciami na to, aby bolo možné preukázať, že si boli vedomé údajného dumpingu, a to len z jediného dôvodu, že existovali vzťahy medzi nimi a najväčším čínskym vyvážajúcim výrobcom.
65 V odpovedi na tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého nedôvernú verziu sťažnosti a oznámenie o začatí prešetrovania, ktoré obsahujú „jednoduché tvrdenia, ktoré si neodporujú“, nemožno považovať za informácie, na základe ktorých môžu dovozcovia získať vedomosť o rozsahu dumpingu, a preto o očakávanej výške antidumpingového cla, ktoré môže byť neskôr vyberané, čo je v rozpore so zásadami právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, treba najprv poukázať na posúdenie vyplývajúce z bodov 40 až 58, pokiaľ ide o dôkazy obsiahnuté v nedôvernej verzii sťažnosti a v oznámení o začatí prešetrovania, z ktorých vyplýva, že tieto dôkazy boli dostatočné na preukázanie skutočnosti, že žalobkyne ako obozretní podnikatelia si boli vedomé alebo si mali byť vedomé rozsahu údajného dumpingu v zmysle článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia.
66 Pokiaľ ide konkrétne o výhradu založenú na nedodržaní zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, treba pripomenúť, že dovozcovia sú prostredníctvom nariadenia, ktorým sa zavádza registrácia, úradne upozornení na prípadné spätné uloženie konečného antidumpingového cla na registrovaný dovoz a že v štádiu pred predbežnými opatreniami nie je možné určiť maximálnu výšku antidumpingového cla, ktoré bude možné retroaktívne uplatniť, keďže samotné konečné antidumpingové clo nemôže byť vyššie, než je dočasné antidumpingové clo, ako to vyplýva aj z článku 10 ods. 3 základného nariadenia. Navyše, ako vyplýva z odôvodnenia 15 vykonávacieho nariadenia 2015/2325, toto odôvodnenie stanovuje odhadovanú výšku cla, ktoré by sa možno malo v budúcnosti zaplatiť. Za týchto okolností žalobkyne nemôžu poukazovať na nijaké porušenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery len preto, že nedisponovali dostatočne hodnovernými informáciami a údajmi týkajúcimi sa úrovne dumpingu pri dovoze výrobkov v období registrácie, a preto nemohli posúdiť výšku konečného cla, kde im hrozilo, že ho budú musieť spätne zaplatiť.
67 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť a v dôsledku toho prvý žalobný dôvod v celom rozsahu, pretože Komisia bez toho, aby pochybila, správne v odôvodnení 40 napadnutého nariadenia dospela k záveru, že dovozcovia si boli vedomí alebo si mali byť vedomí údajného dumpingu a údajnej ujmy v čase, keď im bola sprístupnená nedôverná verzia sťažnosti a v úradnom vestníku bolo uverejnené oznámenie o začatí prešetrovania.
O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení podmienky týkajúcej sa „ďalšieho podstatného nárastu dovozu“ stanovenej v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia
68 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia, keď na účely uplatnenia tohto ustanovenia porovnala dovozy uskutočnené v období prešetrovania, a to od apríla 2014 do marca 2015, s dovozmi, ktoré sa uskutočnili v období od prvého celého mesiaca po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania v úradnom vestníku do posledného celého mesiaca pred uložením predbežných opatrení, teda od júna 2015 do januára 2016, zatiaľ čo Komisia mala porovnať dovozy uskutočnené v období prešetrovania s dovozmi, ktoré boli uskutočnené len v období registrácie, čiže od decembra 2015 do februára 2016, v súlade s dvojetapovým systémom, ktorý najprv stanovuje registráciu a potom spätný výber cla len v prípade, že registrácia neumožnila podstatne znížiť dovozy a zachovať nápravný účinok konečného cla.
69 Podľa žalobkýň článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia s prihliadnutím na jeho účel totiž vyžaduje striktnú príčinnú súvislosť medzi registrovanými dovozmi a dovozmi, ktoré môžu vážne narušiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť. Rozhodnutie o uskutočnení spätného výberu cla na základe vývoja dovozov, ktoré boli uskutočnené pred registráciou, by prerušilo túto súvislosť. Relevantným porovnaním je preto porovnanie medzi úrovňou uskutočnených dovozov v období prešetrovania a úrovňou dovozov uskutočnených v období registrácie, čo navyše potvrdzuje skoršia prax Komisie. Vzhľadom na neexistenciu podstatného nárastu dovozu v období registrácie spätné uloženie konečného cla neumožňuje dosiahnuť cieľ, ktorým je zabrániť vážnemu narušeniu nápravného účinku konečného cla. V prejednávanej veci takéto porovnanie navyše preukázalo neexistenciu podstatného nárastu dovozu, a preto podmienka stanovená v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia nebola splnená.
70 Žalobkyne odmietajú teda tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého dotknutí dovozcovia značne zvýšili dovoz v deviatich mesiacoch po začatí prešetrovania, ktorý charakterizoval nárast spotreby v Únii. Žalobkyne dodávajú, že vedľajší účastník konania neberie do úvahy čas, ktorý uplynul medzi objednávkou výrobkov a skutočným uložením cla na tieto výrobky na účely ich prepustenia do voľného obehu v Únii, čo odôvodňuje vstup dotknutých výrobkov na trh Únie v prvom mesiaci po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania, hoci boli objednané ešte pred uvedeným uverejnením.
71 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tvrdenia žalobkýň.
72 Článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia na účely retroaktívneho uplatnenia konečného antidumpingového cla stanovuje, že „okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu“, pri ktorom je pravdepodobné, že „z hľadiska jeho načasovania“ a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť.
73 Najprv treba uviesť, že vyššie uvedené ustanovenie nespresňuje konkrétne obdobie na určenie existencie „ďalšieho podstatného nárastu dovozu“, ale len stanovuje jeho „načasovanie“. Treba konštatovať, že použitie výrazu „okrem“ v súvislosti s dovozom, ktorý spôsobil ujmu, v období prešetrovania a výrazu „ďalší“ v súvislosti s podstatným nárastom dovozu naznačuje, že úroveň dovozu, ktorý sa uskutočnil v období prešetrovania, sa musí porovnať s úrovňou dovozu uskutočneného v čase po uvedenom období prešetrovania, pričom toto ustanovenie nijako neobmedzuje obdobie, ktoré sa má zohľadniť, na obdobie registrácie dovozu.
74 Ako správne uviedla Komisia, príslušné obdobie na posúdenie „ďalšieho podstatného nárastu dovozu“ v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia musí zahŕňať čas, ktorý uplynul od uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania, pretože od tohto okamihu si boli dovozcovia vedomí možnosti, že neskôr bude so spätným účinkom uplatnené clo na zaregistrovaný dovoz, a že sa tak mohli pokúsiť doviesť hromadne dotknuté výrobky v očakávaní, že v budúcnosti bude uložené toto clo. Komisia mohla teda v prejednávanej veci porovnať dovozy uskutočnené v období prešetrovania s dovozmi uskutočnenými od prvého celého mesiaca po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania do posledného celého mesiaca pred uložením predbežných opatrení.
75 Okrem toho účinky dovozu uskutočneného v období registrácie nemožno s určitosťou odlíšiť od účinkov dovozu uskutočneného pred uvedeným obdobím, pretože dovoz s nižšou cenou, ktorý vstúpil do Únie v období registrácie, môže súvisieť so skorším nárastom hromadenia zásob výrobkov v čase, keď už dovozcovia vedeli o tom, že im môže byť spätne uložené antidumpingové clo na zaregistrovaný dovoz, čím vážne ohrozili nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť.
76 Okrem toho článok 10.6 antidumpingovej dohody nestanovuje konkrétne obdobie na posúdenie existencie „hromadného dovozu… uskutočneného v relatívne krátkom čase“. V bode 7.167 správy špeciálnej skupiny WTO z 28. februára 2001 v spore – „Spojené štáty – Antidumpingové opatrenia, ktoré sa uplatňujú na niektoré výrobky z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Japonsku“ (WT/DS 184/R), v súvislosti s článkom 10.7 uvedenej dohody, ktorá povoľuje prijatie určitých opatrení kedykoľvek po začatí prešetrovania, uviedla, že „na posúdenie toho, či bolo možné uložiť opatrenia na základe článku 10.7, možno zohľadniť hromadný dovoz, ktorý nebol uskutočnený in tempore non suspectu, ale v čase, keď už bolo známe, že prešetrovanie môže kedykoľvek začať“, pričom spresnila, že neposudzuje „otázku, či by to bolo relevantné na účely konečného určenia, ktoré predpokladá retroaktívne uplatnenie cla na základe článku 10.6“. Ako správne uviedla Komisia, uvedená správa potvrdzuje tézu, podľa ktorej je na účely uplatnenia článku 10 ods. 4 písm. c) základného nariadenia rozhodujúca vedomosť dovozcu o začatí prešetrovania, čo znamená, že dovoz uskutočnený pred obdobím registrácie je relevantný na posúdenie existencie „ďalšieho podstatného nárastu dovozu“ v zmysle uvedeného ustanovenia.
77 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého by Komisia mala byť oprávnená zohľadniť na účely posúdenia existencie ďalšieho podstatného nárastu dovozu len dovoz, v prípade ktorého môže neskôr so spätným účinkom uložiť clo, treba uviesť, že obmedzenie spätného účinku na dovoz, ktorý bol zaregistrovaný v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, má za cieľ ochraňovať právo dovozcov na obranu tak, že oprávňuje Komisiu spätne uložiť antidumpingové clo na dovezené výrobky až po tom, čo boli dovozcovia informovaní, že by takáto možnosť mohla nastať v súvislosti so zaregistrovanými výrobkami, a mali možnosť predložiť svoje pripomienky v súlade s článkom 10 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, ale neznamená, že dovoz uskutočnený pred obdobím registrácie, v prípade ktorého nemožno uložiť antidumpingové clo, nemá účinky spôsobujúce ujmu alebo že by vo všeobecnosti nebol relevantný na posúdenie existencie ďalšieho podstatného nárastu dovozu.
78 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého čas, ktorý uplynul od objednávky dotknutých výrobkov do skutočného uloženia cla na tieto výrobky na účely ich prepustenia do voľného obehu, v každom prípade odôvodňuje vstup dotknutých výrobkov na trh Únie v prvých mesiacoch po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania, stačí uviesť, že žalobkyne toto tvrdenie nepodložili konkrétnymi a presnými dôkazmi, hoci, ako vyplýva najmä z odôvodnení 33, 50 a 51 napadnutého nariadenia, je nesporné, že viac ako milión ton dotknutých výrobkov bolo uvoľnených do obehu v čase od uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania do začiatku obdobia registrácie, počas ktorého bol tento dovoz vyčíslený približne na 165 000 ton. Toto tvrdenie treba preto tiež zamietnuť.
79 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade podmienky, na základe ktorej ďalší nárast dovozu musí svojou povahou „vážne narušiť nápravný účinok“ konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť, v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia
O prvej časti tretieho žalobného dôvodu
80 Na podporu prvej časti tretieho žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne z celkového hľadiska posúdila údaje týkajúce sa viacerých dovozcov, aby overila, či mohli dovozy „vážne narušiť nápravný účinok“ konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť, v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia, zatiaľ čo mala individuálne analyzovať konanie každého dovozcu, či už spolupracoval, alebo nespolupracoval, aby preukázala, či hromadia zásoby, a v dôsledku toho, či mohli dovozy viesť k údajnej „závažnej neutralizácii“ nápravných účinkov konečných antidumpingových ciel. Vzhľadom na odstrašujúci charakter spätného výberu antidumpingového cla mala vyvodiť osobnú zodpovednosť každého dovozcu a práve len ak by dotknutí dovozcovia ešte disponovali zásobami, by bolo možné dosiahnuť sledovaný cieľ. Podľa žalobkýň, hoci Komisia individuálne posúdila situáciu každého dovozcu, dospela k záveru, že žalobkyne si pred a počas obdobia registrácie nehromadili zásoby a navyše konštatovala, že ich zásoby sa v značnej miere znížili. Žalobkyne predali takmer všetky výrobky podliehajúce registrácii pred prijatím konečného antidumpingového cla.
81 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tvrdenia žalobkýň.
82 Článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia podmieňuje retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla tým, že ide o „ďalší podstatný nárast dovozu, pri ktorom je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré má byť uplatnené“.
83 Treba pripomenúť, že retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla má zaručiť, že nápravný účinok tohto cla nie je vážne narušený a že v dôsledku toho výrobnému odvetviu Únie nevznikne dodatočná ujma. Vzhľadom na tento účel je zjavné, že posúdenie podmienky týkajúcej sa konštatovania, podľa ktorého ďalší nárast dovozu pravdepodobne „vážne naruší nápravný účinok“ konečného antidumpingového cla, sleduje rovnakú logiku, ako je tá, ktorá je podkladom na posúdenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.
84 Súdny dvor pritom rozhodol, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie z dôvodu dovozu uskutočneného za antidumpingovú cenu sa musí posudzovať z celkového hľadiska bez toho, aby bolo potrebné, či dokonca možné individuálne vymedziť časť tejto ujmy, ktorá je pripísateľná každej spoločnosti nesúcej zodpovednosť (rozsudok zo 7. mája 1987, Nachi Fujikoshi/Rada, 255/84, EU:C:1987:203, bod 46).
85 Súdny dvor tiež rozhodol, že účinky dovozov pochádzajúcich z rôznych tretích krajín by sa mali posudzovať z celkového hľadiska a že je odôvodnené, aby mali orgány Únie možnosť preskúmať účinok všetkých týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie, a preto prijať primerané opatrenia vo vzťahu k všetkým vývozcom, aj keď jednotlivo posudzovaný objem dovozov každého z nich je menej dôležitý (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 1988, Technointorg/Komisia, 294/86 a 77/87, EU:C:1988:470, body 40 a 41).
86 Z toho dôvodu sa „ďalší podstatný nárast dovozu“ v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia musí posudzovať z celkového hľadiska, aby sa zistilo, či dovozy, posudzované ako celok, môžu vážne narušiť nápravný účinok konečného cla a viesť tak k vzniku dodatočnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie bez toho, aby sa zohľadňovala individuálna a subjektívna situácia dotknutých výrobcov.
87 Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, napadnuté nariadenie nesleduje „sankčný“ cieľ. Hoci, ako tvrdia žalobkyne, článok 10 ods. 1 základného nariadenia zakotvuje zásadu zákazu retroaktivity antidumpingových opatrení, mnohé ustanovenia základného nariadenia sa odkláňajú od tejto zásady tým, že za určitých podmienok povoľujú uplatnenie antidumpingových opatrení na výrobky prepustené do voľného obehu pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, ktoré ich ukladá, ktoré boli zaregistrované v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, a to len s jediným cieľom, a to zabrániť tomu, aby nápravný účinok konečných opatrení nebol vážne narušený a tieto opatrenia nestratili svoju podstatu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2013, Paltrade, C‑667/11, EU:C:2013:368, body 28 a 29, a zo 17. decembra 2015, APEX, C‑371/14, EU:C:2015:828, bod 50). Takéto retroaktívne opatrenia sú doplnkové v porovnaní s vykonávacím nariadením 2016/1328 prijatým po antidumpingovom prešetrovaní, s ktorým majú spoločnú povahu a ktoré nemá „sankčnú“ či trestnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 1999, Acme/Rada, T‑48/96, EU:T:1999:251, bod 30).
88 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba prvú časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti tretieho žalobného dôvodu
89 Na podporu druhej časti tretieho žalobného dôvodu žalobkyne po prvé tvrdia, že na účely posúdenia, či by bol nápravný účinok konečného antidumpingového cla vážne narušený bez spätného výberu uvedeného antidumpingového cla, mala Komisia porovnať dovozy, ktoré sa uskutočnili v období prešetrovania, s dovozmi uskutočnenými v období registrácie a nie s dovozmi, ku ktorým došlo v čase od uverejnia oznámenia o začatí prešetrovania do uloženia predbežných opatrení, keďže, ako bolo uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu, práve na dovozy, ktoré sa uskutočnili v období registrácie, sa v konečnom dôsledku mal vzťahovať spätný výber cla. Žalobkyne za týchto okolností tvrdia, že hoci Komisia uskutočnila toto porovnanie, dospela k záveru, že dovozy v období registrácie nemohli „vážne“ narušiť nápravný účinok konečného cla, ktoré sa malo uplatniť, vzhľadom najmä na to, že sa znížili v porovnaní s dovozmi uskutočnenými v období prešetrovania, neexistovali dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto zásoby dotknutých výrobkov boli nahromadené v období registrácie, a žalobkyne preukázali, že v skutočnosti nehromadili zásoby, že dovozy predstavovali menej než pol percentuálneho bodu spotreby dotknutých výrobkov v Únii, ktorá sa zvýšila v období prešetrovania, a že ich objem 165 000 ton bol zanedbateľný v porovnaní s trhom s viac než 37 000 000 tonami.
90 Po druhé a v každom prípade žalobkyne na jednej strane uvádzajú, že v období od uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania do uloženia predbežných opatrení predstavoval priemerný mesačný objem dovozov len 31 761 ton navyše v porovnaní s objemom zisteným v období prešetrovania, a na druhej strane, že počas jedenástich mesiacov po období prešetrovania bol pokles priemerných mesačných dovozných cien z dotknutých krajín odôvodnený poklesom cien surovín. Okrem toho spresňujú, že dotknuté výrobky nie sú určené na uskladnenie, čo znamená, že výrobky dovezené po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania a v období registrácie boli v podstatnej miere predané ešte pred uložením konečného antidumpingového cla. Napokon podľa žalobkýň na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že nápravný účinok konečného antidumpingového cla je vážne narušený, bolo potrebné preukázať, že uložiť toto clo na predpokladané päťročné obdobie nepostačovalo na to, aby bolo možné dosiahnuť cieľ sledovaný týmto konečným antidumpingovým clom, to znamená obnoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže.
91 Nakoniec po tretie žalobkyne vytýkajú Komisii na jednej strane, že nahradila podmienku, podľa ktorej ďalší podstatný nárast dovozu musí „vážne narušiť nápravný účinok“ antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť, „kritériom oneskorenia“ tohto účinku, ktorý mal oveľa nižšiu prahovú hodnotu, keďže išlo len o zistenie, či v prípade, že nedôjde k spätnému výberu cla, bude nápravný účinok antidumpingového cla iba odlišný, a na druhej strane, že nespresnila rozsah, dobu trvania a dôsledky údajného odkladu nápravného účinku.
92 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedľajší účastník konania, namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
93 Po prvé v odpovedi na tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého mala Komisia zohľadniť len dovozy, ktoré sa uskutočnili v období registrácie, aby zistila, či mohli vážne narušiť nápravný účinok konečného cla, ktoré sa malo uplatniť, treba najprv pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 77 vyššie, že nie z dôvodu, že sa spätný výber cla uplatňuje iba na zaregistrovaný dovoz, aby bolo dodržané právo na obranu, nemajú orgány poverené prešetrovaním na účely zistenia, či mohol byť narušený nápravný účinok konečného cla, brať do úvahy dovozy uskutočnené pred obdobím registrácie.
94 Ako bolo uvedené v bodoch 72 až 78 vyššie, „ďalší podstatný nárast dovozu“ v zmysle článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia sa musí totiž posudzovať od okamihu, keď si boli dovozcovia vedomí, že na zaregistrovaný dovoz môže byť neskôr uplatnené antidumpingové clo, a že títo dovozcovia sa tak mohli pokúsiť hromadne doviesť dotknuté výrobky v očakávaní, že v budúcnosti bude uložené toto clo, čo znamená, že treba zohľadniť dovozy uskutočnené od okamihu uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania, aby sa zistilo, či tieto dovozy, posudzované spoločne s dovozmi uskutočnenými v období registrácie, mohli narušiť nápravný účinok konečného cla, ktoré sa malo uplatniť. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.
95 Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého v období zahrnujúcom uverejnenie oznámenia o začatí prešetrovania až po uloženie predbežných opatrení predstavoval priemerný mesačný objem dovozov len 31 761 ton navyše v porovnaní s objemom zisteným v období prešetrovania, treba uviesť, ako bolo pripomenuté v odôvodnení 27 napadnutého nariadenia, že „podstatný“ charakter nárastu sa vymedzuje jednotlivo nielen tak, že sa porovnajú pomerné mesačné priemery dovozov, ktoré sa uskutočnili v období prešetrovania, a dovozov uskutočnených v období od uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania do uloženia predbežných opatrení, ale aj že sa zohľadnenia všetky ďalšie relevantné úvahy, ktoré sa týkajú najmä vývoja celkovej spotreby dotknutých výrobkov v rámci Únie, vývoja zásob a podielov na trhu. Porovnanie vyššie uvedených dvoch mesačných priemerných hodnôt je istotne dôležitým, ale nie nevyhnutne rozhodujúcim prvkom pri určovaní, či ďalší nárast dovozu možno považovať za „podstatný“. Žalobkyne teda nesprávne tvrdia, že nárast dovozu nemožno v nijakom prípade kvalifikovať ako podstatný nárast preto, lebo predstavoval len 31 761 ton navyše v porovnaní s dovozom uskutočneným v období prešetrovania, bez toho, aby sa prihliadalo na ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré sú potrebné na toto posúdenie.
96 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého na jednej strane v období od uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania do konca obdobia registrácie dovozov bol pokles mesačných priemerných dovozných cien z dotknutých krajín odôvodnený poklesom cien surovín a na druhej strane, že dotknuté výrobky nie sú určené na uskladnenie, treba najprv pripomenúť, že Rada a Komisia disponujú v oblasti opatrení na ochranu obchodu širokou mierou voľnej úvahy, a to z dôvodu zložitosti ekonomických, politických a právnych situácií, ktoré musia skúmať, takže sudca Únie má len vykonať obmedzené súdne preskúmanie (pozri rozsudok zo 17. marca 2015, RFA International/Komisia, T‑466/12, EU:T:2015:151, body 37 a 43 a citovanú judikatúru).
97 Pokiaľ ide na jednej strane o pokles cien surovín, v odôvodnení 80 napadnutého nariadenia bolo konštatované, že pokles cien surovín mohol spôsobiť maximálne 4 % pokles predajných cien. Toto celkové porovnanie priemernej dovoznej ceny z dotknutých krajín s priemernou predajnou cenou z výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania a po období prešetrovania viedlo k 7 % cenovému podhodnoteniu v období prešetrovania, pričom po tomto období toto podhodnotenie dosiahlo 14 %. Žalobkyne nemôžu preto tvrdiť, že pokles priemerných mesačných dovozných cien z dotknutých krajín výlučne súvisel s poklesom cien surovín, a že dotknuté vývozy tak nemohli vážne narušiť nápravný účinok antidumpingového cla, ktoré sa malo zaplatiť.
98 Pokiaľ ide na druhej strane o uvádzanú skutočnosť, že dotknuté výrobky nie sú určené na uskladnenie, treba najprv uviesť, že toto samotné tvrdenie nemôže svojou povahou vyvrátiť záver, podľa ktorého k hromadeniu zásob skutočne došlo po tom, čo bolo začaté konanie. Ako bolo totiž konštatované v odôvodnení 68 napadnutého nariadenia, hromadenie zásob nie je v mnohých prípadoch obvyklou praxou a býva spôsobené mimoriadnymi okolnosťami a/alebo očakávaniami na trhu, napríklad pokiaľ ide o ceny predmetného výrobku v budúcnosti. Skutočnosť, že výrobok sa zvyčajne neskladuje, neznamená, že k hromadeniu zásob nemôže dôjsť v prípade, ak takéto okolnosti, resp. očakávania nastanú. Na základe číselných údajov, ktoré predložili dotknutí dovozcovia a/alebo používatelia, bolo v odôvodnení 52 napadnutého nariadenia konštatované, že v celkovom vyjadrení týchto dovozcov a/alebo používateľov boli zásoby na konci roka 2015 vyššie o 22 % ako na konci roka 2014. Vzhľadom na to, že neexistujú dôkazy, ktoré by vyvrátili záver, podľa ktorého ďalší podstatný nárast dovozu môže byť údajom o rozsiahlom hromadení zásob dovezených výrobkov, o čom hovorí aj samotný nárast vyššie uvedených zásob, žalobkyne opäť preto nepreukázali, že posúdenie Komisie obsahovalo zjavne nesprávne posúdenie.
99 Po štvrté tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia mala preukázať, že na účely obnovy podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže uloženie konečného antidumpingového cla na stanovené päťročné obdobie nie je dostatočné, treba tiež zamietnuť. Je nutné totiž pripomenúť, že päťročné obdobie, počas ktorého sa konečné opatrenia v majú v zásade uplatňovať, nie je konečné, pretože konečné clo môže byť v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia predmetom revízneho prešetrovania, a to najskôr rok po uložení uvedených konečných opatrení, čo môže teda viesť k zrušeniu uvedeného cla, keďže toto clo zostane v platnosti len určitý čas a v prípade potreby na vyváženie dumpingu spôsobujúceho ujmu. Retroaktívne uplatnenie konečného antidumpingového cla nemožno preto podmieniť takouto požiadavkou.
100 Po piate ani „oneskorený charakter“ použitý Komisiou na účely vyjadrenia kumulatívneho účinku dovozov uskutočnených od začiatku prešetrovania do začiatku obdobia registrácie a dovozov uskutočnených počas uvedeného obdobia, ani uvádzaná skutočnosť, že napadnuté nariadenie nevysvetľuje, aký je rozsah, doba trvania a dôsledky údajného odkladu nápravného účinku, ktorý by vyplýval z toho, že by nedošlo k spätnému uloženiu antidumpingového cla na dovozy podliehajúce registrácii, nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia. Článok 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia totiž len stanovuje, že Komisia určí, či ďalší podstatný nárast dovozu môže z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne narušiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť. Práve vyššie uvedené okolnosti, do ktorých patrí tento ďalší podstatný nárast dovozu, môžu teda vážne narušiť uvedený nápravný účinok.
101 Ako pritom vyplýva najmä z odôvodnení 31, 50 až 53, 75, 76, 79 až 81 a 84 napadnutého nariadenia, Komisia okrem okolností uvedených v článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia osobitne preskúmala cenu dovezeného výrobku, ako aj zásoby výrobkov dovezených pred registráciou.
102 Po prvé z odôvodnenia 50 napadnutého nariadenia totiž vyplýva, že priemerný mesačný objem dovozu z dotknutých krajín v období od prvého celého mesiaca po uverejnení oznámenia o začatí prešetrovania až do posledného celého mesiaca pred uložením predbežných opatrení bol o 37 % vyšší než počas obdobia prešetrovania. Okrem toho z odôvodnenia 51 napadnutého nariadenia vyplýva, že za obdobie začínajúce sa prvým celým mesiacom po začatí prešetrovania vrátane mesiaca, v ktorom boli uložené predbežné opatrenia, bol priemerný mesačný objem dovozu z dotknutých krajín o 27 % vyšší v porovnaní s priemernou mesačnou hodnotou počas obdobia prešetrovania. Komisia z toho v odôvodnení 53 napadnutého nariadenia dospela k záveru, že po začatí prešetrovania skutočne došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dovozu.
103 Po druhé tieto dovozy sa uskutočnili po tom, čo si boli dovozcovia vedomí, že neskôr môže byť retroaktívne uplatnené antidumpingové clo, teda od okamihu uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania do sprístupnenia nedôvernej verzie sťažnosti, a uvedené dovozy pokračovali až do uloženia predbežných opatrení. Ide teda o obdobie, počas ktorého boli uskutočnené dovozy, hoci si dovozcovia boli plne vedomí toho, že prebiehalo antidumpingové prešetrovanie a že existovala možnosť, že neskôr dôjde k uplatneniu antidumpingového cla.
104 Po tretie z odôvodnenia 79 napadnutého nariadenia vyplýva, že počas jedenástich mesiacov od skončenia obdobia prešetrovania sa priemerné mesačné dovozné ceny z Číny a Ruska znížili v porovnaní s priemernými mesačnými dovoznými cenami počas obdobia prešetrovania o 13 % v prípade Číny a o 12 % v prípade Ruska. Ako vyplýva z bodu 97 vyššie a ako bolo pripomenuté v odôvodnení 80 napadnutého nariadenia, hoci ceny surovín tiež poklesli v tomto období, nemôže táto okolnosť odôvodňovať viac ako 4 % pokles predajných cien, takže toto porovnanie vedie k 7 % cenovému podhodnoteniu počas obdobia prešetrovania, pričom po tomto období toto podhodnotenie dosiahlo 14 %. Okrem toho predovšetkým z odôvodnenia 81 napadnutého nariadenia vyplýva, že počas obdobia registrácie priemerné mesačné dovozné ceny z Číny a Ruska poklesli v porovnaní s priemernými mesačnými dovoznými cenami o 19 % v prípade Číny a o 24 % v prípade Ruska. Komisia z toho v tom istom odôvodnení vyvodila, že v prípade oboch krajín sa cenové podhodnotenie počas obdobia registrácie v priemere ďalej zvýšilo v priemere takmer o 20 %. Z toho dôvodu došlo k novému poklesu priemerných dovozných cien z dotknutých krajín.
105 Po štvrté z odôvodnenia 52 napadnutého nariadenia vyplýva, že dovozy 22 dovozcov a/alebo používateľov, ktorí poskytli informácie o dovoze za obdobie po začatí prešetrovania, predstavovali len 46 % všetkého dovozu z dotknutých krajín. Na základe takto získaných informácií bol v celkovom vyjadrení za týchto dovozcov a/alebo používateľov zistený na konci roka 2015 nárast zásob dotknutých výrobkov o 22 % v porovnaní s koncom roka 2014. V odôvodnení 84 napadnutého nariadenia sa konštatuje, že vzhľadom nielen na to, čo bolo konštatované v odôvodnení 52 napadnutého nariadenia, ale aj z dôvodu podstatného nárastu dovozu po období prešetrovania, skutočne došlo k hromadeniu zásob v porovnaní s úrovňou dovozu uskutočneného pred uverejnením oznámenia o začatí prešetrovania.
106 Z odôvodnení 75 a 76 napadnutého nariadenia vyplýva, že tento ďalší podstatný nárast dovozu za ešte nižšie ceny v období prešetrovania potvrdzuje nárast spotreby v Únii na voľnom trhu o 14 % v období od apríla 2015 do januára 2016, pričom objemy predaja uskutočneného výrobcami Únie zostali stabilné a zaznamenali len mierny nárast o 3 %. Z toho vyplýva nový pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie o sedem percentuálnych bodov, teda zo 71 % na 64 %.
107 Komisia preto mohla správne najmä v odôvodneniach 86 a 94 napadnutého nariadenia konštatovať, že tento nový podstatný nárast dovozu vzhľadom na jeho objem, jeho načasovanie, ako aj na ďalšie okolnosti, a to rozsiahly pokles cien a rozsiahle hromadenie zásob, mali ďalší negatívny vplyv na ceny a trhový podiel výrobného odvetvia Únie, a mohol teda vážne narušiť nápravný účinok konečného antidumpingového cla.
108 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú časť tretieho žalobného dôvodu a tým aj žalobu v celom rozsahu.
O trovách
109 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu vlastných trov konania a uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia a vedľajší účastník konania, v súlade s ich návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Stemcor London Ltd a Samac Steel Supplies Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a združeniu Eurofer, Association européenne de l’acier, ASBL.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. mája 2019.
Podpisy