Language of document :

Odvolanie podané 25. januára 2019: RFA International, LP proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. novembra 2018 vo veci T-113/15, RFA International/Komisia

(vec C-56/19 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: RFA International, LP (v zastúpení: B. Evtimov, адвокат, M. Krestiyanova, avocate, D. OʼKeeffe, solicitor, N. Tuominen, E. Borovikov, avocats)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka žiada, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

vydal konečný rozsudok vo veci, pokiaľ to stav konania umožňuje,

alternatívne, vrátil vec na opätovné rozhodnutie Všeobecnému súdu,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a konania pred Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie sa obmedzuje na spochybnenie konštatovaní Všeobecného súdu týkajúcich sa druhého žalobného dôvodu odvolateľky v konaní na prvom stupni.

Vo svojich konštatovaniach Všeobecný súd pochybil vo svojom právnom výklade článku 11 ods. 9 a 10 základného nariadenia1 a pri definovaní príliš širokej voľnej úvahy Komisie v súvislosti s posúdením zložitých situácií podľa týchto ustanovení. Odvolateľka žiada, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok z nasledujúcich dôvodov.

Všeobecný súd sa dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení v súvislosti s výkladom základného nariadenia.

Po prvé, Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 11 ods. 9 základného nariadenia. Podľa článku 11 ods. 9 základného nariadenia pri všetkých preskúmaniach alebo prešetreniach, ktoré sa týkajú uloženia cla, použije Komisia za predpokladu, že sa nezmenili okolnosti, tú istú metodológiu ako pri zisťovaní, ktoré viedlo k clu, pričom sa náležite zohľadní článok 2 tohto nariadenia. Pri posudzovaní, či sa antidumpingové clo prejavilo v cenách následného predaja však Komisia tak neurobila na základe cien následného predaja identifikovaných pri prešetrovaní, ktoré viedlo k počiatočnému nariadeniu, ale na základe bežných výrobných nákladov v Rusku. To predstavuje zmenu metodológie v zmysle článku 11 ods. 9 základného nariadenia. Komisia uviedla, že okolnosti sa značne zmenili od počiatočného prešetrovania a konkrétne sa zvýšili výrobné náklady ruských vývozcov o 100 %. Zvýšenia nákladov však existovali a boli známe aj počas prešetrovaní náhrad v rokoch 2008 až 2010.

Po druhé, Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 11 ods. 10 základného nariadenia, keď použil nesprávne právne kritérium. Právne kritérium, ktoré vytvoril Všeobecný súd, si vyžaduje, aby sa dôkaz o zapracovaní antidumpingových cien do vývozných cien predložil len vo forme údajov o cenách so „zaplateným clom“ (DDP2 ) a tak, že sa preukáže, že do nových cien sa prebralo nielen antidumpingové clo, ale aj celkové výrobné náklady. Ani článok 11 ods. 10 základného nariadenia a ani oznámenie Komisie o náhradách antidumpingových ciel3 neobsahujú takú požiadavku.

Všeobecný súd napokon urobil značne nesprávne skutkové zistenia, keď dospel k záveru:

Zvýšenia výrobných nákladov sa prejavili len počas prvého a druhého obdobia prešetrovania náhrad, a preto predstavovali zmenu okolností, ktorá odôvodňuje zmenu metodológie. Komisia v skutočnosti vedela o zvýšení nákladov už počas pôvodného prešetrovania a počas prešetrovaní náhrad v rokoch 2008 až 2010.

Zmena metodológie bola odôvodnená, aby sa vytvorili rovnaké podmienky a aby sa zabránilo diskriminácii medzi hospodárskymi subjektmi, voči ktorým sa uplatnili rovnaké opatrenia. V skutočnosti sa výrobné náklady zvýšili u všetkých ruských výrobcov.

____________

1 Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51).

2 Delivery Duty Paid.

3 Ú. v. EÚ C 164, 2014, s. 9.