ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 5. júna 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné siete a služby – Smernica 2002/21/ES – Článok 2 písm. c) – Pojem ‚elektronická komunikačná služba‘ – Prenos signálov – Služba prenosu hlasu cez internetový protokol (VoIP) na čísla pevných liniek alebo mobilných telefónov – Služba SkypeOut“
Vo veci C‑142/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) zo 7. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 23. februára 2018, ktorý súvisí s konaním:
Skype Communications Sàrl
proti
Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT),
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia K. Jürimäe, D. Šváby, S. Rodin a N. Piçarra,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Skype Communications Sàrl, v zastúpení: E. Valgaeren, advocaat, ako aj C. Evrard a D. Gillet, avocates,
– belgická vláda, v zastúpení: C. Pochet, P. Cottin a J.‑C. Halleux, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Depré, P. Vernet a M. Lambert de Rouvroit, avocats,
– nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a S. Eisenberg, splnomocnení zástupcovia,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a P. Huurnink, splnomocnené zástupkyne,
– rumunská vláda, v zastúpení: C.‑R. Canţăr, O.‑C. Ichim a R.‑I. Haţieganu, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux, L. Nicolae a G. Braun, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vydal tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37) (ďalej len „rámcová smernica“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Skype Communications Sàrl na jednej strane a Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT) (Belgický inštitút poštových služieb a telekomunikácií) na druhej strane vo veci rozhodnutia IBPT, ktorým bola tejto spoločnosti uložená administratívna pokuta za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby bez požadovaného predchádzajúceho oznámenia.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenie 10 rámcovej smernice stanovuje:
„Definícia ‚služba informačnej spoločnosti‘ uvedená v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov [(Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18)], zahŕňa široký rozsah ekonomických činností vykonávaných v režime on‑line. Pre väčšinu z týchto činností neplatia ustanovenia tejto smernice, pretože nie sú založené úplne alebo zväčša na prenose signálov elektronických komunikačných sietí. Pre služby hlasovej telefónie a prenosu elektronickej pošty platí táto smernica. Jeden podnik, napríklad poskytovateľ služieb Internetu, môže ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup na Internet a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového obsahu.“
4 Článok 2 písm. c) rámcovej smernice stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
c) ‚elektronická komunikačná služba‘ znamená službu bežne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevažne z prenosu signálov v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; nezahŕňa služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 [smernice 98/34], ktoré úplne alebo prevažne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikačných sieťach“.
5 Článok 8 rámcovej smernice, nazvaný „Ciele politiky a princípy regulácie“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.
Pokiaľ sa v článku 9 o rádiových frekvenciách neustanovuje inak, členské štáty v čo najväčšej miere zohľadňujú požiadavku technologickej neutrality regulácie a zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri plnení regulačných úloh uvedených v tejto smernici a v špecifických smerniciach, a najmä úloh, ktoré majú zabezpečiť efektívnu hospodársku súťaž, postupovali podobne.
…
2. Národné regulačné orgány podporujú súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb okrem iného tým, že:
…
b) zabezpečia, aby nedošlo k narušeniu alebo obmedzeniu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu;
…
4. Národné regulačné orgány podporia záujmy občanov Európskej únie okrem iného tým, že:
…
b) zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pri ich rokovaniach s dodávateľmi, najmä zabezpečením dostupnosti jednoduchých a nenákladných postupov pri riešení sporov vykonávaných orgánom nezávislým od zúčastnených strán;
c) prispejú k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany osobných údajov a súkromia;
…“
Belgické právo
6 Článok 2 bod 5 loi du 13 juin 2005 relative aux communications électroniques (zákon z 13. júna 2005 o elektronických komunikáciách) (Moniteur belge z 20. júna 2005, s. 28070), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „LCE“), stanovuje:
„Na účely tohto zákona:
…
5. ‚elektronická komunikačná služba‘ znamená službu bežne poskytovanú za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach vrátane prepájania a smerovania, s výnimkou a) služieb spočívajúcich v poskytovaní obsahu alebo vo vykonávaní edičnej kontroly obsahu (prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb), b) služieb informačnej spoločnosti vymedzených v článku 2 loi du 11 mars 2003 sur certains aspects juridiques des services de la société de l’information [zákon z 11. marca 2003 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti (Moniteur belge zo 17. marca 2003, s. 12962)], ktoré úplne alebo prevažne nespočívajú v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach, a c) vysielacích služieb vrátane televízneho vysielania.“
7 Článok 9 ods. 1 LCE stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 39, sa s poskytovaním alebo ďalším predajom elektronických komunikačných služieb alebo sietí vo vlastnom mene a na vlastný účet môže začať až po tom, čo bolo [IBPT] predložené oznámenie, ktoré musí obsahovať:
1. meno, adresu, identifikačné číslo [na účely dane z pridanej hodnoty (DPH)] a číslo zápisu poskytovateľa do obchodného registra alebo podobné identifikačné číslo, v ktorom sú tieto údaje náležite zhrnuté;
2. kontaktnú osobu pre styk s [IBPT];
3. stručný a presný opis služby alebo siete;
4. dátum pravdepodobného začatia činnosti.
Oznámenie sa zasiela doporučenou zásielkou.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 Spoločnosť Skype Communications je výrobcom komunikačného softvéru s názvom Skype, prostredníctvom ktorého môže užívateľ, ktorý si ho nainštaluje na koncovom zariadení, t. j. na počítači, tablete alebo smartfóne, využívať hlasovú telefónnu službu a službu konferenčného volania z jedného zariadenia na druhé. SkypeOut je funkciou, ktorá bola do softvéru Skype doplnená a prostredníctvom ktorej môže užívateľ uskutočňovať telefonické hovory z koncového zariadenia na pevnú linku alebo mobilný telefón s použitím Internet Protocol (IP) [internetový protokol (IP)], a konkrétne pomocou tzv. techniky „ Voice over IP“ (VoIP) [„prenos hlasu cez internetový protokol“ (VoIP)]. Naproti tomu SkypeOut neumožňuje prijímať telefonické hovory od užívateľov s belgickými telefónnymi číslami.
9 Služba poskytovaná prostredníctvom SkypeOut je tzv. službou „mimo ponuky poskytovateľa internetového pripojenia“ („mimo ponuky ISP“), t. j. službou, ktorá je dostupná na internete bez účasti tradičného komunikačného operátora.
10 Služba SkypeOut je užívateľom ponúkaná v rámci dvoch tarifných balíkov, a to buď vo forme predplatenej služby alebo vo forme rôznych paušálov s nárokom na stanovený mesačný objem telefonických hovorov za opakujúcu sa cenu.
11 Na využívanie funkcie SkypeOut sú z technického hľadiska potrebné internetové pripojenie, ktoré zabezpečuje poskytovateľ internetového pripojenia (ďalej len „ISP“), a úkony zo strany poskytovateľov telekomunikačných služieb s náležitým oprávnením na prenos a ukončovanie hovorov do verejnej komutovanej telefónnej siete (PSTN), s ktorými Skype Communications uzavrela zmluvy, pričom za ich úkony im táto spoločnosť platí úhradu formou poplatku za ukončenie hovoru [fixed termination rate (FTR) alebo mobile termination rate (MTR)].
12 Listami z 11. mája a 9. augusta 2011 vyzval IBPT spoločnosť Skype Communications, aby mu v súlade s článkom 9 ods. 1 LCE oznámila svoje služby, pričom k týmto listom priložil formulár oznámenia.
13 Dňa 24. augusta 2011 Skype Communications odpovedala, že v Belgicku nevykonáva nijakú činnosť a v každom prípade neposkytuje nijakú elektronickú komunikačnú službu, tak ako je definovaná v rámcovej smernici, keďže sama neprenáša žiaden signál. Navyše uviedla, že v prípade funkcie SkypeOut využíva služby medzinárodných operátorov, ktorí sami zabezpečujú prenos signálov.
14 Dňa 14. augusta 2013 sa IBPT opäť písomne obrátil na Skype Communications s tým, že jej oznámil, že si nesplnila oznamovaciu povinnosť v súvislosti so službou SkypeOut. IBPT uviedol, že SkypeOut skutočne spadá pod „elektronickú komunikačnú službu“ v zmysle článku 2 bodu 5 LCE. Na jednej strane to, že dochádza k využívaniu číslovacieho plánu, totiž preukazuje, že ide o službu, ktorá je viac než len internetovou aplikáciou a na ktorú sa nevzťahuje taká obsahová výnimka, aká sa uvádza v definícii elektronickej komunikačnej služby. Na druhej strane skutočnosť, že Skype Communications nezabezpečuje prenos signálu v elektronických komunikačných sieťach, jej nebráni v tom, aby takéto služby skutočne ponúkala. Napokon služba SkypeOut je zameraná na užívateľov usadených na belgickom území.
15 Dňa 13. decembra 2013 Skype Communications spochybnila stanovisko IBPT, pričom tvrdila, že jej neboli pridelené žiadne čísla z belgického číslovacieho plánu. Skutočnosť, že sa hovory ukončujú na číslach, ktoré sú súčasťou uvedeného belgického plánu, nemožno rozumne považovať za skutočnosť, v dôsledku ktorej by uvedená služba predstavovala elektronickú komunikačnú službu. Akýkoľvek iný výklad by znamenal, že každý telekomunikačný operátor na svete by podliehal belgickému režimu oznamovania elektronických komunikačných služieb, aj keby využíval služby tretieho operátora, ktorý získal riadne oprávnenie na ukončovanie hovorov na čísla patriace do belgického číslovacieho plánu.
16 Dňa 23. decembra 2014 oznámil IBPT spoločnosti Skype Communications svoje výhrady týkajúce sa nedodržania článku 9 ods. 1 LCE a zamýšľané opatrenia.
17 Po viacerých výmenách korešpondencie a vypočutiach IBPT oznámil 1. júna 2016 spoločnosti Skype Communications svoje konečné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté 30. mája 2016 a v ktorom konštatoval, že táto spoločnosť porušila článok 9 ods. 1 LCE tým, že poskytovala elektronickú komunikačnú službu bez požadovaného oznámenia, pričom jej uložil povinnosť skončiť porušovanie v lehote najviac jedného mesiaca a pokutu vo výške 223 454 eur splatnú do 60 dní.
18 Dňa 29. júla 2016 sa Skype Communications obrátila na Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel, Belgicko) s návrhom na zrušenie rozhodnutia IBPT z 30. mája 2016, pričom sa okrem iného domáhala, aby tento súd určil, že SkypeOut nie elektronickou komunikačnou službou, a teda že Skype Communications nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb. Subsidiárne tiež navrhla, aby bol na Súdny dvor podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania.
19 Dňa 9. októbra 2017 spoločnosť Microsoft Ireland Operations, ktorá je rovnako ako Skype Communications súčasťou skupiny Microsoft, oznámila IBPT na základe článku 9 LCE službu s názvom „PSTN Calling“ („Hovory do PSTN“), ktorá rovnako umožňuje uskutočňovať hovory z počítača a internetového pripojenia na čísla PSTN. Podľa spoločnosti Skype Communications sú medzi službou „PSTN Calling“ a službou SkypeOut významné technické rozdiely, čo odôvodňovalo oznámenie prvej uvedenej služby ako elektronickej komunikačnej služby.
20 Vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd konštatuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Skype Communications, táto spoločnosť ponúka balík služieb určený belgickým rezidentom, takže v Belgicku skutočne existuje ponuka služby SkypeOut. Navyše uvádza, že účastníci konania vo veci samej sa nezhodujú v tom, či služba poskytovaná prostredníctvom funkcie SkypeOut spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 30. apríla 2014, UPC DTH (C‑475/12, EU:C:2014:285, bod 43), rozhodol, že „okolnosť, že k prenosu signálu dochádza prostredníctvom infraštruktúry, ktorá nepatrí [navrhovateľovi], je pre kvalifikovanie povahy služby irelevantná. V tejto súvislosti je totiž dôležitá iba skutočnosť, že [navrhovateľ] je voči koncovým užívateľom zodpovedn[ý] za prenos signálu, ktorý im zabezpečuje poskytovanie služby, ktorú si predplatili“.
21 Za týchto okolností Cour d’appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Má sa definícia elektronických komunikačných služieb uvedená v [článku 2 písm. c) rámcovej smernice] chápať v tom zmysle, že hlasová služba VoIP ponúkaná prostredníctvom softvéru prepojeného vo verejnej komutovanej telefónnej sieti na pevné alebo mobilné číslo národného číslovacieho plánu (vo forme E.164) sa musí kvalifikovať ako elektronická komunikačná služba, bez ohľadu na skutočnosť, že služba prístupu na internet, prostredníctvom ktorej užívateľ pristupuje k uvedenej hlasovej službe VoIP, je už sama o sebe elektronickou komunikačnou službou, zatiaľ čo poskytovateľ softvéru ponúka túto službu za úhradu a uzatvára dohody s poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ktorí sú riadne oprávnení vysielať a prepájať volania do verejnej komutovanej telefónnej siete, ktorá umožňuje prepájanie hovorov na pevné alebo mobilné číslo národného číslovacieho plánu?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, zostáva odpoveď nezmenená, ak zoberieme do úvahy, že funkcia softvéru, ktorá umožňuje hlasový hovor, je len jednou z jeho funkcií, pričom tento softvér možno používať aj bez nej?
3. V prípade kladných odpovedí na prvé dve otázky, zostáva odpoveď na prvú otázku nezmenená, ak vezmeme do úvahy to, že poskytovateľ služieb vo svojich všeobecných podmienkach nepreberá žiadnu zodpovednosť voči koncovému zákazníkovi za prenos signálov?
4. V prípade kladnej odpovede na prvé tri otázky, zostáva odpoveď na prvú otázku nezmenená, ak zohľadníme skutočnosť, že poskytovaná služba spĺňa tiež definíciu ‚služby informačnej spoločnosti‘?“
O prejudiciálnych otázkach
22 Svojimi štyrmi otázkami, ktoré treba posudzovať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 písm. c) rámcovej smernice má vykladať v tom zmysle, že prípad, keď výrobca softvéru poskytuje funkciu ponúkajúcu službu VoIP, ktorá užívateľovi umožňuje uskutočňovať hovory z koncového zariadenia na číslo pevnej linky alebo mobilného telefónu v rámci národného číslovacieho plánu prostredníctvom PSTN určitého členského štátu, treba kvalifikovať ako „elektronickú komunikačnú službu“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa za poskytovanie uvedenej služby platí výrobcovi úhrada a pokiaľ je na toto poskytovanie služby potrebné uzatvorenie zmlúv medzi výrobcom a poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ktorí sú riadne oprávnení na prenos a ukončovanie hovorov do PSTN.
23 V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či sa takáto kvalifikácia musí uplatniť bez ohľadu na skutočnosť, že po prvé samotná služba prístupu na internet, prostredníctvom ktorej má užívateľ prístup k službe VoIP, predstavuje elektronickú komunikačnú službu, po druhé uvedená služba VoIP je ponúkaná prostredníctvom doplnkovej funkcie softvéru, ktorý možno používať bez tejto služby, po tretie poskytovateľ služby vo svojich všeobecných podmienkach stanovuje, že nepreberá zodpovednosť za prenos signálov ku koncovému zákazníkovi, a po štvrté poskytovaná služba spadá tiež pod pojem „služba informačnej spoločnosti“.
24 Najskôr treba pripomenúť, že pojem „elektronická komunikačná služba“ je definovaný pozitívne i negatívne v článku 2 písm. c) rámcovej smernice a že túto definíciu v obdobnom znení preberá článok 1 bod 3 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 249, 2002, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178) (rozsudok zo 7. novembra 2013, UPC Nederland, C‑518/11, EU:C:2013:709, body 36 a 37).
25 Po prvé článok 2 písm. c) rámcovej smernice totiž definuje elektronickú komunikačnú službu ako „službu bežne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevažne z prenosu signálov v elektronických komunikačných sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na vysielanie“.
26 Po druhé to isté ustanovenie spresňuje, že pojem „elektronická komunikačná služba“ nezahŕňa jednak „služ[by] poskytujúc[e] obsah alebo vykonávajúc[e] edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb“ a jednak „služby informačnej spoločnosti definované v článku 1 [smernice 98/34], ktoré úplne alebo prevažne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikačných sieťach“.
27 Odôvodnenie 5 rámcovej smernice v tejto súvislosti najmä uvádza, že konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informačných technológií znamená, že všetky prenosové siete a služby by mali byť zastrešované jedným regulačným rámcom, a že v rámci nastavenia uvedeného rámca je potrebné oddeliť reguláciu prenosu od regulácie obsahu.
28 Ako už uviedol Súdny dvor, jednotlivé smernice, ktoré vytvárajú nový regulačný rámec uplatniteľný na elektronické komunikačné služby, a to najmä rámcová smernica a smernica 2002/77, tak určujú jasný rozdiel medzi tvorbou obsahu, ktorá zahŕňa redakčnú zodpovednosť, a prenosom obsahu bez akejkoľvek redakčnej zodpovednosti, keďže na obsah a jeho prenos sa vzťahuje odlišné právne úpravy, ktoré sledujú svoje vlastné ciele (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, UPC Nederland, C‑518/11, EU:C:2013:709, bod 41, a z 30. apríla 2014, UPC DTH, C‑475/12, EU:C:2014:285, bod 36).
29 Súdny dvor takisto rozhodol, že na to, aby určitá služba spadala pod pojem „elektronická komunikačná služba“, musí táto služba zahŕňať prenos signálov, pričom je spresnené, že okolnosť, že k prenosu signálu dochádza prostredníctvom infraštruktúry, ktorá nepatrí poskytovateľovi služieb, je pre kvalifikovanie povahy služby irelevantná, pretože v tejto súvislosti je dôležitá iba skutočnosť, že poskytovateľ je voči koncovým užívateľom zodpovedný za prenos signálu, ktorý im zabezpečuje poskytovanie služby, ktorú si predplatili (rozsudok z 30. apríla 2014, UPC DTH, C‑475/12, EU:C:2014:285, bod 43).
30 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že Skype Communications, ktorá je výrobcom softvéru Skype, ponúka doplnkovú funkciu k uvedenému softvéru (SkypeOut), ktorá jej užívateľovi umožňuje uskutočňovať hovory z takých koncových zariadení pripojených na internet, akými sú počítač, smartfón alebo tablet, na číslo pevnej linky alebo mobilného telefónu v rámci PSTN s použitím IP, a to konkrétne techniky VoIP.
31 Je nesporné, že Skype Communications ponúka službu VoIP v Belgicku a že užívatelia tejto služby jej za to platia úhradu, keďže používanie služby SkypeOut podlieha buď plateniu predplatného alebo paušálu.
32 Takisto je nesporné, že na používanie funkcie SkypeOut sú potrebné úkony zo strany poskytovateľov telekomunikačných služieb, ktorí majú oprávnenie na prenos a ukončovanie hovorov na čísla pevných liniek alebo mobilných telefónov prostredníctvom PTSN, a že Skype Communications na tento účel uzatvára s týmito poskytovateľmi zmluvy, pričom im platí úhradu vo forme poplatkov za ukončenie hovorov v pevnej sieti [fixed termination rate (FTR)] alebo mobilnej sieti [mobile termination rate (MTR)].
33 Z toho na jednej strane vyplýva, že funkcia SkypeOut spočíva prevažne v prenose hlasových signálov od volajúceho užívateľa k volanému užívateľovi v rámci elektronických komunikačných sietí, a to najskôr cez internet a následne v rámci PSTN, a na druhej strane že Skype Communications treba považovať za subjekt, ktorý má voči užívateľom funkcie SkypeOut, ktorí sú predplatiteľmi uvedenej služby alebo za jej používanie platia paušál, zodpovednosť za prenos hlasových signálov v rámci PSTN v zmysle rozsudku z 30. apríla 2014, UPC DTH (C‑475/12, EU:C:2014:285, bod 43).
34 Hoci je pravda, že z technického hľadiska prenos hlasových hovorov uskutočnených cez funkciu SkypeOut fyzicky realizujú v prvom rade ISP cez internet, a to v rámci prvého segmentu, ktorý siaha od internetového pripojenia užívateľa uskutočňujúceho hovor až po sieťový priechod (Gateway) medzi internetom a PSTN, a v druhom rade poskytovatelia telekomunikačných služieb v PSTN, a to v rámci druhého segmentu, ktorý siaha od uvedeného sieťového priechodu až po pevný alebo mobilný pripojovací bod volaného užívateľa, nič to nemení na tom, že tento prenos sa uskutočňuje na základe zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Skype Communications a uvedenými poskytovateľmi telekomunikačných služieb a bez uzatvorenia takýchto zmlúv k takému prenosu nemôže dôjsť.
35 Ako v podstate tvrdili belgická, nemecká, holandská a rumunská vláda, ako aj Európska komisia, práve spoločnosť Skype Communications prostredníctvom zmlúv o prepojení uzatvorených s poskytovateľmi telekomunikačných služieb v PSTN technicky umožňuje prenos signálov z internetovej siete do PSTN a v konečnom dôsledku zaručuje svojim zákazníkom a predplatiteľom službu VoIP, ktorú ponúka spolu s funkciou SkypeOut v rámci svojho softvéru Skype.
36 Jednotlivé skutočnosti, ktoré uvádza vnútroštátny súd vo svojich štyroch otázkach, nemôžu spochybniť kvalifikáciu funkcie SkypeOut ako „elektronickej komunikačnej služby“ v zmysle článku 2 písm. c) rámcovej smernice.
37 Po prvé okolnosť, že užívateľ funkcie SkypeOut má prístup k službe VoIP tým, že používa službu prístupu na internet poskytovanú zo strany ISP, ktorá sama osebe predstavuje elektronickú komunikačnú službu, totiž neznamená, že uvedená služba VoIP nemôže byť sama osebe kvalifikovaná ako „elektronická komunikačná služba“.
38 Ako uviedli vnútroštátny súd, belgická vláda a Komisia, služba VoIP totiž zahŕňa dve rôzne elektronické komunikačné služby, z ktorých prvá spočíva v prenose hlasových signálov od volajúceho užívateľa až po sieťový priechod (Gateway) medzi internetom a PSTN, čo patrí do zodpovednosti ISP volajúceho užívateľa, a druhá spočíva v prenose uvedených signálov v rámci PSTN až po pevný alebo mobilný koncový bod, čo patrí do spoločnej zodpovednosti poskytovateľov telekomunikačných služieb volaných osôb a spoločnosti Skype Communications na základe zmlúv, ktoré medzi sebou uzatvorili.
39 V tejto poslednej uvedenej súvislosti treba konštatovať, že hoci – ako uviedla belgická vláda – sú služby telekomunikačných poskytovateľov, ktorí zabezpečujú ukončovanie hovorov na mobilné telefóny alebo pevné linky v rámci PSTN, elektronickými komunikačnými službami, títo poskytovatelia nemôžu byť vo vzťahu k užívateľom funkcie SkypeOut zodpovední za prenos hlasových signálov v zmysle judikatúry Súdneho dvora, keďže uvedení poskytovatelia nie sú s týmito užívateľmi v nijakom zmluvnom vzťahu.
40 Hoci tí istí poskytovatelia majú voči spoločnosti Skype Communications zmluvnú zodpovednosť za prenos hlasových signálov vysielaných prostredníctvom funkcie SkypeOut v rámci PSTN, práve Skype Communications je zodpovedná za službu VoIP, ktorú za úhradu poskytuje svojim zákazníkom a predplatiteľom.
41 Po druhé okolnosť, že SkypeOut je iba funkciou softvéru Skype, keďže tento softvér možno používať bez uvedenej funkcie, nemôže mať vplyv na kvalifikáciu služby VoIP poskytovanej spoločnosťou Skype Communications ako elektronickej komunikačnej služby.
42 Je pravda, ako tvrdí Skype Communications, že softvér Skype poskytuje súbor služieb, ktoré nie sú predmetom sporu vo veci samej, a to najmä na jednej strane službu umožňujúcu jej užívateľom uskutočňovať bezplatne audio a/alebo video komunikáciu medzi koncovými zariadeniami pripojenými na internet a na druhej strane súbor takých služieb, akými sú najmä služby zdieľania obrazovky, okamžitých textových správ, zdieľania súborov alebo prekladu v reálnom čase, ktoré nemožno kvalifikovať ako „elektronické komunikačné služby“, pretože nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov.
43 Hoci na inštaláciu funkcie SkypeOut na koncové zariadenie je potrebná predchádzajúca inštaláciu softvéru Skype, nič to nemení na tom, že – ako uviedli najmä belgická, nemecká, holandská a rumunská vláda – služby, ktoré ponúka samotný softvér Skype, a služby, ktoré ponúka funkcia SkypeOut, sa z hľadiska svojho predmetu jasne odlišujú a v rámci svojho fungovaniu sú úplne samostatné.
44 Po tretie okolnosť, že Skype Communications vo svojich všeobecných podmienkach uvádza, že voči užívateľom funkcie SkypeOut, ktorú má jej softvér Skype, nemá zodpovednosť za prenos signálov, nemôže mať vplyv na kvalifikáciu služby VoIP, ktorú táto funkcia ponúka, ako „elektronickej komunikačnej služby“.
45 Ak by sa pripustilo, že poskytovateľ určitej služby, ktorá je z hľadiska svojej podstaty kvalifikovaná ako „elektronická komunikačná služba“, môže vylúčiť uplatnenie rámcovej smernice tým, že vo svojich všeobecných podmienkach zakotví ustanovenie, ktorým vylučuje akúkoľvek svoju zodpovednosť, viedlo by to k tomu, že nový právny rámec uplatniteľný na elektronické komunikačné služby, ktorého cieľom je zaviesť skutočný vnútorný trh s elektronickými komunikáciami, v rámci ktorého musia byť tieto elektronické komunikácie v konečnom dôsledku upravené len právom hospodárskej súťaže, by bol zbaveý akejkoľvek podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. novembra 2013, UPC Nederland, C‑518/11, EU:C:2013:709, bod 45, a z 30. apríla 2014, UPC DTH, C‑475/12, EU:C:2014:285, bod 44).
46 Napokon po štvrté okolnosť, že služba VoIP, ktorú poskytuje funkcia SkypeOut, patrí tiež pod pojem „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice 98/34, vôbec neznamená, že ju nemožno kvalifikovať ako „elektronickú komunikačnú službu“.
47 Zo samotného znenia článku 2 písm. c) rámcovej smernice v spojení s jej odôvodnením 10 totiž vyplýva, že z definície elektronických komunikačných služieb sú vylúčené iba také služby informačnej spoločnosti, aké sú definované v článku 1 smernice 98/34, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach.
48 Z toho vyplýva, že – ako uviedli tak belgická, nemecká, holandská a rumunská vláda, ako aj Komisia – „služba informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice 98/34 patrí do pôsobnosti rámcovej smernice, pokiaľ spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v elektronických komunikačných sieťach.
49 Vzhľadom na uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 2 písm. c) rámcovej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že prípad, keď výrobca softvéru poskytuje funkciu ponúkajúcu službu VoIP, ktorá užívateľovi umožňuje uskutočňovať hovory z koncového zariadenia na číslo pevnej linky alebo mobilného telefónu v rámci národného číslovacieho plánu prostredníctvom PSTN určitého členského štátu, predstavuje „elektronickú komunikačnú službu“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa za poskytovanie uvedenej služby platí výrobcovi úhrada a pokiaľ je na toto poskytovanie služby potrebné uzatvorenie zmlúv medzi výrobcom a poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ktorí sú riadne oprávnení na prenos a ukončovanie hovorov do PSTN.
O trovách
50 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že prípad, keď výrobca softvéru poskytuje funkciu ponúkajúcu službu „Voice over Internet Protocol (VoIP)“ [prenos hlasu cez internetový protokol (VoIP)], ktorá užívateľovi umožňuje uskutočňovať hovory z koncového zariadenia na číslo pevnej linky alebo mobilného telefónu v rámci národného číslovacieho plánu prostredníctvom verejnej komutovanej telefónnej siete (PSTN) určitého členského štátu, predstavuje „elektronickú komunikačnú službu“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ sa za poskytovanie uvedenej služby platí výrobcovi úhrada a pokiaľ je na toto poskytovanie služby potrebné uzatvorenie zmlúv medzi výrobcom a poskytovateľmi telekomunikačných služieb, ktorí sú riadne oprávnení na prenos a ukončovanie hovorov do PSTN.
Podpisy