Language of document : ECLI:EU:F:2012:114

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 17. júla 2012

Vec F‑54/11

BG

proti

Európskemu ombudsmanovi

„Verejná služba – Disciplinárne konanie – Disciplinárny postih – Odvolanie z funkcie – Existencia predbežného vyšetrovania pred vnútroštátnymi trestnými súdmi v čase prijatia rozhodnutia o odvolaní z funkcie – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami – Zákaz prepustenia tehotnej pracovníčky počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou BG navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia Európskeho ombudsmana uplatniť na ňu postih spočívajúci v odvolaní z funkcie bez straty nároku na dôchodok a jednak náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla z dôvodu tohto rozhodnutia

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli ombudsmanovi.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Preskúmanie súdom Únie bez návrhu – Dosah pravidla

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Disciplinárne a trestné konanie vedené súčasne pre rovnaké skutky – Účelnosť prerušenia disciplinárneho konania – Povinnosť byt viazaný skutkovými zisteniami súdu v trestnom konaní – Prijatie disciplinárneho postihu pred právoplatným ukončením trestného konania na základe činov, ktoré úradník uznal – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 25)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie úradníka – Nezákonnosť – Dôsledky pre disciplinárny postih – Absencia

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Disciplinárna komisia – Zloženie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 5 ods. 1)

5.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Disciplinárny postih – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 25)

6.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 10)

7.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Preskúmanie disciplinárneho postihu v plnom rozsahu

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)

8.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Postih – Poľahčujúca okolnosť –Neexistencia opakovania chybného konania alebo správania – Vylúčenie

[Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 10 písm. h)]

9.      Úradníci – Bezpečnosť a ochrana zdravia – Tehotné úradníčky, úradníčky krátko po pôrode alebo dojčiace úradníčky – Zákaz prepustenia – Výnimka – Odvolanie z funkcie v nadväznosti na disciplinárne konanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 47; smernica Rady 92/85, článok 10)

1.      Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou predstavuje otázku verejného poriadku, ktorú musí súd preskúmať ex offo. Táto námietka neprípustnosti sa však môže uplatniť iba v prípadoch, keď žaloba v súdnom konaní mení predmet sťažnosti alebo jej dôvod. Tento pojem „dôvod“ sa musí vykladať extenzívne. Podľa takéhoto výkladu a v prípade návrhov na zrušenie treba pod „dôvodom sporu“ rozumieť spochybnenie vnútornej zákonnosti napadnutého aktu žalobcom, alebo alternatívne, spochybnenie jeho vonkajšej zákonnosti, pričom ide o rozlíšenie uznané judikatúrou.

(pozri body 57 a 58)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 11. júla 2007, B/Komisia, F‑7/06, bod 26 a tam citovaná judikatúra; 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, bod 83 a tam citovaná judikatúra

2.      Prerušenie disciplinárneho konania až do právoplatného ukončenia trestného konania stanové v článku 25 prílohy IX služobného poriadku má dvojaký dôvod.

Na jednej strane má zabrániť zhoršeniu postavenia dotknutého úradníka v trestnom konaní vedenom pre činy, ktoré sú tiež predmetom disciplinárneho konania, ktoré sa voči nemu vedie v rámci inštitúcie.

Na druhej strane takéto prerušenie umožňuje zohľadniť v disciplinárnom konaní skutkové zistenia trestného súdu, keď sa jeho rozhodnutie stane právoplatným. Preto je administratíva v prípade, v ktorom ten istý čin napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a predstavuje porušenie služobných povinností úradníka, viazaná závermi trestného súdu v trestnom konaní. Ak trestný súd tieto skutočnosti konštatoval, následne ich môže administratíva právne kvalifikovať ako disciplinárne porušenie povinností a predovšetkým overiť, či zakladajú porušenie služobných povinností.

Okrem toho dotknutému úradníkovi prináleží poskytnúť menovaciemu orgánu dôkazy umožňujúce posúdiť, či činy, za ktoré je stíhaný v rámci disciplinárneho konania, sú zároveň predmetom trestného stíhania, ktoré sa voči nemu začalo. Na splnenie tejto povinnosti musí dotknutý úradník v zásade preukázať, že sa voči nemu začalo trestné stíhanie, zatiaľ čo sa proti nemu viedlo disciplinárne konanie.

Pokiaľ ide o zásadu zakotvenú v článku 25 prílohy IX služobného poriadku, podľa ktorej „prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania“, keďže sa táto zásada musí uplatňovať v rámci jednoduchých vyšetrovaní pred samotným začatím trestného stíhania, musí sa vykladať reštriktívne, aby sa zachoval potrebný účinok disciplinárneho konania. Táto zásada predovšetkým nemôže brániť tomu, aby administratíva prijala disciplinárny postih, pokiaľ je založený na činoch, ktoré v čase prijatia jej rozhodnutia dotknutý úradník nespochybnil.

(pozri body 60 – 63, 71 a 74)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. marca 1998, Tzoanos/Komisia, T‑74/96, body 34 a 38; 30. mája 2002, Onidi/Komisia, T‑197/00, bod 81; 10. júna 2004, François/Komisia, T‑307/01, bod 75

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, bod 323

3.      Rozhodnutie nariaďujúce pozastavenie výkonu funkcie úradníka predstavuje akt spôsobujúci ujmu, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť za podmienok stanovených článkami 90 a 91 služobného poriadku.

Takéto rozhodnutie však nepredstavuje nevyhnutný procesný úkon, teda prípravný úkon ku konečnému rozhodnutiu o uložení postihu, ale autonómne rozhodnutie, ktoré menovací orgán môže prijať a ktorého uplatnenie je podriadené tvrdeniu o závažnom priestupku. Z toho vyplýva, že prípadná nezákonnosť rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie by nemala žiaden vplyv na platnosť disciplinárneho rozhodnutia.

(pozri body 82 a 83)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑203/95, body 33 a 36; 16. decembra 2004, De Nicola/EIB, T‑120/01 a T‑300/01, bod 113

4.      Článok 5 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku, ktorý iba stanovuje, že aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí byť vybratý z osôb mimo dotknutej inštitúcie, nijakým spôsobom nezakazuje, aby väčšina, či dokonca všetci členovia disciplinárnej komisie mohli byť vybratí z osôb mimo inštitúcie.

(pozri bod 87)

5.      Odôvodnenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu musí umožniť súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a poskytnúť dotknutej osobe informácie nevyhnutné na to, aby mohla zistiť, či je rozhodnutie dôvodné.

Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia menovacieho orgánu ukladajúce postih spĺňa tieto požiadavky, musí byť posúdená nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť. Hoci disciplinárna komisia a menovací orgán musia v tejto súvislosti uviesť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie ich rozhodnutí, a úvahy, ktoré ich viedli k ich prijatiu, nevyžaduje sa, aby prediskutovali všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré dotknutá osoba predložila v priebehu konania.

Okrem toho, ak je postih uložený menovacím orgánom prísnejší ako postih navrhnutý disciplinárnou komisiou, rozhodnutie musí podrobne opisovať dôvody, ktoré viedli menovací orgán k odchýleniu sa od stanoviska vydaného disciplinárnou komisiou.

(pozri body 96 – 98)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. januára 1985, F./Komisia, 228/83, bod 35

Súd prvého stupňa: 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, bod 93 a tam citovaná judikatúra; 5. decembra 2002, Stevens/Komisia, T‑277/01, bod 71 a tam citovaná judikatúra

6.      Určenie disciplinárneho postihu je založené na celkovom posúdení všetkých konkrétnych činov a okolností vlastných každému individuálnemu prípadu menovacím orgánom, pričom služobný poriadok nestanovuje pevný vzťah medzi postihmi, ktoré sú v ňom uvedené, a rôznymi porušeniami povinností úradníkov ani nespresňuje, v akej miere sa má existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností prejaviť pri výbere postihu.

(pozri bod 116)

7.      Dodržanie zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá je vyjadrená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, nevylučuje, aby v konaní správnej povahy postih uložil najskôr administratívny orgán. Predpokladom však je, že rozhodnutie administratívneho orgánu, ktorý sám nespĺňa podmienky tohto článku, bude podliehať následnému preskúmaniu „súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou“.

V tejto súvislosti, aby mohol byť súdny orgán kvalifikovaný ako „súdny orgán s neobmedzenou právomocou“, musí mať najmä právomoc rozhodovať o všetkých skutkových a právnych otázkach relevantných pre spor, ktorý mu bol predložený, čo v prípade disciplinárneho postihu znamená, že má predovšetkým právomoc posúdiť primeranosť medzi priestupkom a postihom a nie je obmedzený na zisťovanie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

(pozri bod 117)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 15. mája 2012, Nijs/Dvor audítorov, T‑184/11 P, body 85 a 86

8.      Článok 10 písm. h) prílohy IX služobného poriadku uvádza, že pri určovaní závažnosti priestupku menovací orgán berie do úvahy, či je priestupok spojený s opakovaným chybným konaním alebo správaním, a teda prípadné opakovanie priestupku by mohlo odôvodniť sprísnenie trestu. Naproti tomu neexistencia opakovania priestupku nemôže predstavovať poľahčujúcu okolnosť, pretože úradník je zo zásady povinný zdržať sa akéhokoľvek činu alebo konania, ktoré by mohlo porušiť dôstojnosť jeho funkcie.

(pozri bod 127)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, T‑208/06, body 255 a 264

9.      Článok 10 smernice 92/85 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok však nemožno vykladať v tom zmysle, že zakazuje akékoľvek prepustenie tehotnej pracovníčky. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie prijaté počas obdobia od začiatku tehotenstva do konca materskej dovolenky z dôvodov nesúvisiacich s tehotenstvom totiž nie je v rozpore s článkom 10, pod podmienkou, že zamestnávateľ písomne uvedie relevantné dôvody prepustenia a že prepustenie dotknutej osoby umožňujú právne predpisy a/alebo prax v súlade s ustanoveniami článku 10 bodov 1 a 2 tejto smernice.

V tejto súvislosti, hoci služobný poriadok neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo výnimku zo zákazu uvedeného v článku 10 smernice, musí sa vykladať v tom zmysle, že takúto výnimku umožňuje vo svojom článku 47 písm. e), v ktorom sa stanovuje možnosť výnimočne ukončiť výkon služby úradníka v prípade rozhodnutia o odvolaní z funkcie prijatého v nadväznosti na disciplinárne konanie.

(pozri body 139 a 142)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. novembra 2010, Danosa, C‑232/09, bod 63