ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 26. mája 2005 (*)
„Nariadenie (ES) č. 1139/98 – Článok 2 ods. 2 písm. b) – Dodatočná požiadavka označovania potravín – Povinné uvedenie prítomnosti materiálov pochádzajúcich z určitých geneticky modifikovaných organizmov (GMO) – Geneticky modifikované bôby sóje a kukurice – Výnimka z požiadavky v prípade náhodnej prítomnosti neprekračujúcej určitú tolerovanú úroveň – Potraviny určené pre zvláštnu výživu – Dojčatá a malé deti – Uplatniteľnosť výnimky – Zásada obozretnosti“
Vo veci C‑132/03,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Consiglio di Stato (Taliansko) z 28. januára 2003 a doručený Súdnemu dvoru 25. marca 2003, ktorý súvisí s konaním:
Ministero della Salute
proti
Coordinamento delle associazioni per la difesa dell’ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons),
Federconsumatori,
za účasti:
Lega delle Cooperative,
Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA),
Adusbef,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia C. Gulmann, a R. Schintgen,
generálny advokát: P. Léger,
tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júna 2004,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Coordinamento delle associazioni per la difesa dell’ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons), v zastúpení: C. Rienzi a F. Acerboni, avvocati,
– Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA), v zastúpení: G. Ferrari a F. Capelli, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: I. Martínez del Peral a A. Aresu, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. marca 2005,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1139/98 z 26. mája 1998 o povinnom uvedení údajov iných, ako sú údaje stanovené v smernici 79/112/EHS na označení určitých potravín vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (Ú. v. ES L 159, s. 4; Mim. vyd. 13/020, s. 287) zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 49/2000 z 10. januára 2000 (Ú. v. ES L 6, s. 13; Mim. vyd. 13/024, s. 226, ďalej len „nariadenie č. 1139/98“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci konania medzi Coordinamento delle associazioni per la difesa dell’ambiente e dei diritti degli utenti e dei consumatori (Codacons) (koordinácia združení pre ochranu životného prostredia a práv spotrebiteľov a konzumentov) (ďalej len „Codacons“) a Ministero della Salute (talianske ministerstvo zdravotníctva).
3 Predmetom tohto sporu je žaloba o neplatnosť vyhlášky č. 371 talianskeho ministra zdravotníctva z 31. mája 2001 určujúceho pravidlá pre vykonanie smernice Komisie 99/50/ES z 25. mája 1999, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/321/EHS o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive (GURI č. 241 zo 16. októbra 2001, s. 4, ďalej len „vyhláška č. 371/2001“). Z tejto vyhlášky vyplýva, že prítomnosť geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) v pomere neprekračujúcom 1 % zloženia, ktoré je základom dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy, spôsobené náhodnou kontamináciou sa nemusí uviesť na označení týchto potravín.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
Právna úprava Spoločenstva v oblasti označovania potravín vyrobených z GMO
4 Nariadenie č. 1139/98 upresňuje údaje, ktoré musia povinne figurovať v označení potravín a potravinových zložiek vyrobených z určitých GMO.
5 Štvrté odôvodnenie nariadenia č. 1139/98 uvádza, že rozdiely medzi opatreniami týkajúcimi sa označovania potravín a ich zložiek vyrobených z GMO, ktoré prijali niektoré členské štáty, môžu brániť voľnému pohybu týchto potravín a ich zložiek a týmto spôsobom nepriaznivo ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu, je preto potrebné prijať jednotné pravidlá značenia príslušných produktov platné v Spoločenstve.
6 Piate a šieste odôvodnenie predmetného nariadenia uvádza:
„5. keďže nariadenie (ES) č. 258/97 Európskeho parlamentu a Rady z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach (Ú. v. ES L 43, s. 1) stanovuje dodatočné špecifické požiadavky na označovanie na účely zabezpečenia riadnej informovanosti konečného spotrebiteľa; keďže sa tieto dodatočné špecifické požiadavky na označovanie nevzťahujú na potraviny alebo ich zložky, ktoré boli v Spoločenstve používané na ľudskú spotrebu v značnej miere ešte pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 258/97 a nepovažujú sa z uvedeného dôvodu za nové;
6. keďže, preto, aby sa predišlo narušeniu súťaže, mali by sa pravidlá označovania, s cieľom informovať konečného spotrebiteľa, vychádzajúce z rovnakého princípu, uplatniť na potraviny a ich zložky pozostávajúce alebo odvodené z GMO, ktoré boli zavedené na trh pred nadobudnutím účinnosti nariadenia... č. 258/97 v súlade so súhlasom vydaným podľa smernice [Rady] 90/220/EHS [z 23. apríla 1990 o úmyselnom rozšírení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, s. 15)], ako i na potraviny a ich zložky zavedené na trh neskôr“.
7 Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1139/98 sa toto nariadenie vzťahuje na potraviny a ich zložky, vyrobené z týchto GMO:
– sójových bôbov, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie 96/281/ES z 3. apríla 1996 o uvedení na trh geneticky modifikovanej sóje (Glycine max L.) so zvýšenou odolnosťou voči herbicídu glyfosát v súlade so smernicou Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 107, s. 10) [neoficiálny preklad] a
– kukurice, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Komisie 97/98/ES z 23. januára 1997 o uvedení na trh geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L.) s kombinovanou modifikáciou pre insekticidálne vlastnosti, ktoré jej prepožičiava gén Bt-endotoxín a so zvýšenou odolnosťou proti herbicídu glufosinát amónny v súlade so smernicou Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 31, s. 69) [neoficiálny preklad].
8 Podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 1139/98 tieto požiadavky na označovanie v podstate spočívajú v uvedení podľa okolností slov „vyrobené z geneticky modifikovanej sóje“ alebo „vyrobené z geneticky modifikovanej kukurice“.
9 Nariadenie č. 1139/98 však predsa uvádza výnimku z týchto pravidiel označovania, v prípade ak by prítomnosť predmetného materiálu pochádzajúceho z GMO bola náhodná, pod podmienkou, že táto prítomnosť by nepresahovala maximálny prah alebo tolerovanú úroveň.
10 Podľa štrnásteho odôvodnenia predmetného nariadenia, takúto náhodnú kontamináciu nemožno vylúčiť. Štvrté odôvodnenie nariadenia č. 49/2000 uvádza, že k náhodnej kontaminácii môže dôjsť napríklad počas pestovania, zberu, dopravy, skladovania a spracovania.
11 Článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1139/98 stanovuje:
„Uvedené potraviny nebudú podliehať ďalším špecifickým požiadavkám na označovanie, ak:
…
b) materiál získaný z [GMO] uvedený v článku 1 ods. 1, spolu so všetkým materiálom uvedeným na trh v súlade s nariadením (ES) č. 258/97 získaným z iných [GMO], sa nachádza v ich potravinových prísadách alebo potravinách obsahujúcich jedinú prísadu v množstve nepresahujúcom 1 % individuálne posudzovaných potravinových prísad, alebo potravinách obsahujúcich jedinú prísadu, ak táto prítomnosť je náhodná.
Aby mohli určiť, že prítomnosť tohto materiálu je náhodná, prevádzkovatelia musia byť schopní poskytnúť dôkaz k spokojnosti príslušných orgánov, že prijali vhodné opatrenia, aby zabránili použitiu geneticky modifikovaných organizmov (alebo ich plodov) uvedených v predchádzajúcom odseku ako zdroja.“
12 Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 258/97 stanovuje:
„Bez dopadu na ďalšie požiadavky právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa označenia potravín, nasledujúce ďalšie špecifické požiadavky na označenie platia pre potraviny s cieľom zabezpečiť informáciu pre spotrebiteľa o:
a) akejkoľvek charakteristike alebo vlastnosti potraviny, ako napr.:
– zloženie,
– výživová hodnota alebo výživový efekt,
– zamýšľané využitie,
ktorá opisuje novú potravinu alebo prídavnú látku ako už viac neekvivalentnú s existujúcou potravinou alebo prídavnou látkou.
Nová potravina alebo prídavná látka sa viac nepovažuje za ekvivalentnú na účely tohto článku, ak vedecký posudok založený na zodpovedajúcej analýze existujúcich údajov preukáže, že posudzovaná charakteristika je rozdielna v porovnaní s konvenčnou potravinou alebo prídavnou látkou s prihliadnutím na prijaté krajné hodnoty v rámci prirodzenej variácie takejto charakteristiky.
V takomto prípade označenie musí uvádzať takéto modifikované charakteristiky alebo vlastnosti spolu s metódou, ktorou bola takáto charakteristika alebo vlastnosť dosiahnutá;
b) prítomnosti takého materiálu v novej potravine alebo prídavnej látke, ktorý nie je prítomný v doteraz existujúcom ekvivalente potraviny, a ktorý by mohol mať dopad na zdravie niektorých častí populácie;
c) prítomnosti takého materiálu v novej potravine alebo prídavnej látke, ktorý nie je prítomný v doteraz existujúcom ekvivalente potraviny, a ktorý je posudzovaný z hľadiska etiky;
d) prítomnosti organizmov geneticky modifikovaných postupmi genetickej modifikácie, neúplný zoznam ktorých je uvedený v prílohe I A časti 1 smernice 90/220/EHS.“
13 Nariadenie č. 1139/98 bolo zrušené a článok 8 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 258/97 vypustený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 432).
14 Toto nariadenie, ktoré sa začalo uplatňovať od 18. apríla 2004, uvádza vo svojich článkoch 12 až 14 špecifické požiadavky v oblasti označovania potravín obsahujúcich GMO, ako aj výnimku z týchto požiadaviek v prípade nepredvídanej alebo náhodnej kontaminácie GMO nepresahujúcej maximálny prah 0,9 %.
Všeobecná právna úprava v oblasti označovania potravín
15 V zmysle tretieho a štvrtého odôvodnenia smernice Rady 79/112/EHS z 18. decembra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (Ú. v. ES L 33, 1979, s. 1):
„keďže cieľom tejto smernice je stanovenie všeobecných a horizontálnych pravidiel Spoločenstva uplatniteľných na súbor predávaných potravín,
keďže, naopak, špecifické a vertikálne pravidlá týkajúce sa určitých potravín sa musia stanoviť v rámci ustanovení upravujúcich tieto tovary“. [neoficiálny preklad]
16 Šestnáste odôvodnenie tejto smernice stanovuje:
„keďže akákoľvek právna úprava týkajúca sa označovania potravín sa musí v prvom rade založiť na požiadavke informovania a ochrany spotrebiteľov“. [neoficiálny preklad]
17 Článok 3 smernice 79/112 obsahuje taxatívny zoznam údajov, ktoré musia byť povinne uvedené na označení potravín.
18 Článok 4 ods. 2 prvý pododsek tej istej smernice stanovuje:
„Ustanovenia Spoločenstva uplatniteľné na určité potraviny a nie na potraviny všeobecne, môžu stanovovať ďalšie povinné údaje okrem údajov uvedených v článku 3“. [neoficiálny preklad]
19 Smernica 79/112 bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/13/ES z 20. marca 2000 (Ú. v. ES L 109, s. 29; Mim. vyd. 15/005, s. 75), účinnou od 26. mája 2000.
Právna úprava Spoločenstva v oblasti potravín na určité nutričné využitie pre dojčatá a malé deti
20 Druhé a tretie odôvodnenie smernice Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie (Ú. v. ES L 186, s. 27; Mim. vyd. 13/010, s. 9), stanovujú, že táto smernica predstavuje prvú etapu v eliminácii prekážok pre voľný pohyb potravín na osobitné výživové účely, ktoré vyplývajú z rozdielností medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, a že v aktuálnom štádiu navrhovaná aproximácia vnútroštátnych právnych predpisov má za cieľ zavedenie spoločnej formulácie, stanovenie opatrení umožňujúcich ochranu spotrebiteľa pred nepravdivým uvádzaním vlastností výrobkov a prijatie pravidiel, ktorým je potrebné vyhovieť pri označovaní spomenutých výrobkov.
21 Štvrté odôvodnenie smernice 89/398 uvádza:
„keďže výrobky, ktorých sa táto smernica týka, sú potraviny, ktorých zloženie a príprava sa musí špeciálne navrhnúť, aby vyhoveli zvláštnym výživovým požiadavkám osôb, pre ktoré sú predovšetkým určené; keďže preto môže byť nutné stanoviť výnimky zo všeobecných, alebo zvláštnych ustanovení uplatniteľných na potraviny, s cieľom dosiahnutia špecifického výživového cieľa“.
22 Článok 1 ods. 2 tejto smernice stanovuje:
„a. Potraviny na osobitné výživové účely sú potraviny, ktoré sú pre svoje špeciálne zloženie alebo výrobný proces ľahko odlíšiteľné od potravín pre normálnu spotrebu, ktoré sú vhodné na proklamované výživové účely a ktoré sú predávané takým spôsobom, ktorý túto vhodnosť naznačuje.
b. Osobitný výživový účel musí spĺňať osobitné výživové požiadavky:
…
alebo
iii) kojencov alebo malých detí s dobrým zdravotným stavom.“
23 Podľa článku 4 ods. 1 prvého pododseku smernice 89/398 zvláštne ustanovenia týkajúce sa skupín potravín na osobitné výživové účely uvedené v prílohe I budú stanovené osobitnými smernicami. Medzi týmito skupinami figuruje najmä v bode 1 skupina „Kojenecká detská výživa“, v bode 2 skupina „Pokračovacia mliečna a ostatné pokračovacie potraviny“ a v bode 3 skupina „Detské potraviny“.
24 V zmysle článku 4 ods. 1 druhého pododseku písm. f) smernice 89/398, tieto osobitné smernice môžu zahŕňať najmä ustanovenia týkajúce sa označovania, prezentácie a reklamy tovarov patriacich do niektorej zo skupín potravín uvedených v prílohe I tejto smernice.
25 Článok 7 tej istej smernice stanovuje:
„1. Smernica Rady 79/112..., naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/395/EHS, je uplatniteľná pre výrobky spomenuté v článku 1 za nižšie uvedených podmienok.
…
3. Označovanie výrobkov, pre ktoré v súlade s článkom 4 nebola prijatá žiadna zvláštna smernica, musí takisto obsahovať:
…
4. Konkrétne požiadavky na označovanie výrobkov, pre ktoré bola prijatá osobitná smernica, budú stanovené v tejto smernici.“
26 Podľa článku 4 ods. 1 smernice 89/398 boli prijaté najmä smernica Komisie 91/321/EHS zo 14. mája 1991 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive (Ú. v. ES L 175, s. 35; Mim. vyd. 13/010, s. 278), zmenená smernicou Komisie 1999/50/ES z 25. mája 1999 (Ú. v. ES L 139, s. 29; Mim. vyd. 13/024, s. 29, ďalej len „smernica 91/321“), a smernica Komisie 96/5/ES zo 16. februára 1996, o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určenej pre dojčatá a malé deti (Ú. v. ES L 49, s. 17; Mim. vyd. 13/015, s. 442), zmenená smernicou Komisie 98/36/ES z 2. júna 1998 (Ú. v. ES L 167, s. 23; Mim. vyd.13/020, s. 306) a smernicou Komisie 1999/39/ES zo 6. mája 1999 (Ú. v. ES L 124, s. 8; Mim. vyd. 13/024, s. 23, ďalej len „smernica 96/5“).
27 Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) a b) smernice 91/321 a článku 1 ods. 4 smernice 96/5 „dojčatá“ sú deti vo veku do dvanástich mesiacov a „malé deti“ sú deti vo veku od 1 do 3 rokov.
28 Smernice 91/321 a 96/5 stanovujú požiadavky na zloženie a označovanie pre počiatočnú dojčenskú výživu a následnú dojčenskú výživu určenú pre dojčatá v dobrom zdravotnom stave a pre potraviny na báze obilnín a detskú potravu určenú dojčatám a malým deťom.
Vnútroštátna právna úprava
29 Článok 3 ods. 2 dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 128 zo 7. apríla 1999 zavádzajúceho pravidlá pre vykonanie smerníc 96/5 a 98/36/ES o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určenej pre dojčatá a malé deti (GURI č. 109, z 12. mája 1999, s. 5 ďalej len „dekrét č. 128/1999“) stanovuje:
„... Predmetné potraviny... nesmú obsahovať zvyšky pesticídov presahujúce 0,01 mg/kg, ani obsahovať geneticky modifikované látky.“
30 Článok 4 ods. 1 vyhlášky ministra zdravotníctva č. 500 zo 6. apríla 1994 zavádzajúceho pravidlá pre vykonanie smernice Komisie 91/321/EHS zo 14. mája 1991 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive, ako aj smernice Rady 92/52/EHS z 18. júna 1992 o dojčenskej výžive a detskej výžive určenej na export do tretích krajín (GURI č. 189, z 13. augusta 1994, s. 3, ďalej len „vyhláška č. 500/1994“), stanovuje:
„Dojčenská výživa musí byť vyrobená zo zdrojov proteínov definovaných v prílohách [dekrétu č. 128/1999] a podľa predpisov, ktoré obsahujú, ako aj z iných potravinových zložiek, ktorých prispôsobenie pre zvláštnu výživu dojčiat od narodenia musí byť potvrdené všeobecne akceptovanými vedeckými údajmi.“
31 Vyhláškou č. 371/2001 bola k článku 4 ods. 1 vyhlášky č. 500/1994 pridaná táto veta:
„V každom prípade, použitie výrobkov odvodených z GMO je vylúčené okrem výnimky upravenej nariadením (ES) č. 49/2000.“
Skutkový stav vo veci samej a prejudiciálna otázka
32 Rozsudkom zo 14. mája 2002 Tribunale amministrativo regionale del Lazio zrušil vyhlášku č. 371/2001 v rozsahu, v akom z nej vyplýva, že prítomnosť GMO v pomere nepresahujúcom 1 % základných zložiek počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy spôsobená náhodnou kontamináciou sa nemusí uviesť na označení týchto výživ.
33 V tomto rozsudku bol najmä prijatý záver, že výnimka z povinnosti označovania uvedenej vyhláškou č. 371/2001 je v rozpore s článkom 3 ods. 2 dekrétu č. 128/1999 a ani nevyplýva z nariadenia č. 49/2000, keďže toto nariadenia nie je uplatniteľné na výživu pre dojčatá a malé deti.
34 Podľa tohto súdneho orgánu, smernica 91/321 zaviedla špeciálnu úpravu, najmä čo sa týka označovania výživy pre dojčatá a malé deti. Táto právna úprava teda predstavuje výnimku od všeobecnej právnej úpravy v oblasti označovania potravín uvádzanej smernicou 79/112 v tom zmysle, že ukladala prísnejšie požiadavky ako všeobecná zásada úplného a správneho informovania spotrebiteľa.
35 Tento výklad právnej úpravy Spoločenstva sa nanucuje nielen z dôvodu svojej systematickej logiky, ale rovnako s prihliadnutím na zásadu obozretnosti, všeobecnú zásadu právneho poriadku Spoločenstva, ktorá vyžaduje najlepšiu možnú informovanosť.
36 Týmto rozsudkom bola však žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá. Bolo tiež rozhodnuté, že vyhláška č. 371/2001 je legálna v časti, v ktorej umožňuje, aby počiatočná a následná dojčenská výživa obsahovala látky pochádzajúce z GMO v pomere nepresahujúcom 1 %.
37 Dňa 25. júna 2002 Ministero della Salute podalo odvolanie proti tomuto rozsudku pred Consiglio di Stato a navrhlo jeho zrušenie v rozsahu, v akom bola týmto rozsudkom zrušená vyhláška č. 371/2001.
38 Ministero della Salute na podporu svojho odvolania najmä uvádzalo, že žiadna z osobitných smerníc týkajúcich sa potravín určených pre dojčatá alebo malé deti neobsahuje pravidlá týkajúce sa uvedenia údajov o náhodnej prítomnosti materiálu pochádzajúceho z GMO v takýchto potravinách.
39 Z toho vyplýva, že jedinými uplatniteľnými ustanoveniami sú ustanovenia stanovené nariadením č. 49/2000, takže tieto ustanovenia, vrátane ustanovení o tolerovanej úrovni zavedenej nariadením č. 49/2000, sa uplatňujú na všetky potraviny určené pre dojčatá a malé deti.
40 Associazione Italiana Industrie Prodotti Alimentari (AIIPA) (talianska asociácia potravinového priemyslu) vstúpila do konania o odvolaní ako vedľajší účastník podporujúci Ministero della Salute.
41 Codacons podporovaný Adusbef a Federconsumatori, vedľajšími účastníkmi, navrhol zamietnuť odvolanie.
42 Za týchto podmienok, domnievajúc sa, že rozhodnutie vo veci si vyžaduje výklad nariadenia č. 1139/98 sa Consiglio di Stato rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa ustanovenie článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia... č. 1139/98... uplatňovať tiež na potraviny pre dojčatá a deti do troch rokov; a najmä má alebo nemá sa na označení uviesť náhodná kontaminácia týchto výrobkov materiálmi pochádzajúcimi z [GMO] v pomere nepresahujúcom 1 %?“
O prejudiciálnej otázke
43 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1139/98 vykladať v tom zmysle, že sa ním stanovená výnimka z povinnosti, upravenej v článku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia, uviesť na označení potravín prítomnosť materiálu pochádzajúceho z určitých GMO v prípade, keď takáto prítomnosť vyplýva z náhodnej kontaminácie a nepresahuje maximálny prah 1 %, uplatňuje tiež na potraviny určené na zvláštnu výživu dojčiat a malých detí.
44 Na úvod je potrebné pripomenúť, že v zásade prináleží len vnútroštátnemu súdu vymedziť rozsah prejudiciálnych otázok, ktoré považuje za nutné položiť Súdnemu dvoru.
45 Z toho vyplýva, že Súdny dvor nemôže posudzovať otázku zákonnosti článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1139/98 položenú subsidiárne Codacons, a to pre prípad ak Súdny dvor dôjde k záveru, že toto ustanovenie sa uplatňuje rovnako na potraviny určené pre dojčatá alebo malé deti, pretože táto otázka zjavne presahuje rozsah prejudiciálnej otázky formulovanej vnútroštátnym súdom.
46 Na účely odpovede na prejudiciálnu otázku je potrebné umiestniť relevantné ustanovenia nariadenia č. 1139/98 do celkového rámca právnej úpravy Spoločenstva v oblasti označovania potravín.
47 V druhom odkaze poukazuje nariadenie č. 1139/98 na článok 4 ods. 2 smernice 79/112, podľa ktorého ustanovenia právneho poriadku Spoločenstva uplatniteľné na určité potraviny a nie na potraviny všeobecne môžu stanovovať ďalšie povinné údaje okrem údajov uvedených v článku 3 tejto smernice.
48 Nariadenie č. 1139/98 teda obsahuje ustanovenia v oblasti označovania, ktoré podľa znenia štvrtého odôvodnenia smernice 79/112 majú „špecifickú a vertikálnu povahu týkajúcu sa iba určitých potravín“.
49 Nariadenie č. 1139/98 sa v skutočnosti použije výlučne na určité potraviny, a to na tie, ktoré sú úplne alebo čiastočne získané z určitých geneticky modifikovaných sójových bôbov alebo určitých typov kukurice upravených článkom 1 ods. 1 predmetného nariadenia.
50 Čo sa týka právnej úpravy Spoločenstva v oblasti potravín určených pre zvláštnu výživu, konkrétnejšie výživu malých detí, z článku 4 smernice 89/398 vyplýva, že Komisii prislúcha prijať osobitné smernice obsahujúce najmä ustanovenia týkajúce sa označovania, prezentácie a reklamy určitých tovarov, medzi ktorými figurujú dojčenská detská výživa, pokračovacia mliečna a ostatné pokračovacie potraviny a detské potraviny.
51 Takto boli prijaté smernice 91/321 a 96/5, ktoré určujú pravidlá zloženia a označovania počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy pre dojčatá s dobrým zdravotným stavom a potravín spracovaných na báze obilnín a detskej potravy pre dojčatá a malé deti.
52 Vzniká teda otázka, či sa osobitné požiadavky nariadenia č. 1139/98 v oblasti označovania uplatnia tiež na potraviny určené pre zvláštnu výživu dojčiat a malých detí, na ktoré sa vzťahuje právna úprava Spoločenstva pripomenutá v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku.
53 Z článku 7 ods. 1 a 4 smernice 89/398 vykladaného podľa štvrtého odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že ustanovenia v oblasti označovania, ktoré sú stanovené nariadením č. 1139/98, sú v zásade uplatniteľné na potraviny určené pre zvláštnu výživu upravenú touto smernicou, a teda potraviny, ktoré majú vyhovovať nutričnému účelu určitej kategórie osôb, pokiaľ nie je potrebné stanoviť odchýlku od týchto ustanovení na účely zabezpečenia toho, aby bol dosiahnutý konkrétny zvláštny nutričný účel (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1999, UDL, C‑101/98, Zb. s. I‑8841, body 15 a 18).
54 Smernice 91/321 a 96/5 neobsahujú osobitné požiadavky v oblasti označovania týkajúce sa prítomnosti materiálu pochádzajúceho z GMO, ktoré by v rozsahu, v akom sa týkajú potravín pre dojčatá a malé deti, predstavovali odchýlku od požiadaviek nariadenia č. 1139/98. Dodnes neboli tieto požiadavky považované za potrebné pre dosiahnutie zvláštneho nutričného účelu dojčiat a malých detí.
55 Preto, pri absencii akejkoľvek indície opaku vyplývajúcej zo znenia alebo kontextu, či účelu článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1139/98, toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že výnimka stanovená pre zvláštne požiadavky v oblasti označovania, ktorú obsahuje predmetné nariadenie, sa použije zároveň na potraviny určené pre zvláštnu výživu dojčiat a malých detí uvedených v smernici 89/398.
56 Tento výklad nemožno spochybniť na základe zásady obozretnosti.
57 Nariadenie č. 1139/98, ako tiež vyplýva z jeho štvrtého a šiesteho odôvodnenia, sleduje dvojitý cieľ, a to, po prvé, zrušiť potenciálne prekážky voľného pohybu tovarov obsahujúcich geneticky modifikovanú sóju a kukuricu a, po druhé, informovať konečného spotrebiteľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2003, Glawischnig, C‑316/01, Zb. s. I‑5995, body 30 a 31).
58 Cieľom nariadenia č. 1139/98 je pridať doplňujúce informácie k informáciám, ktorých uvedenie už je povinné na označení určitých potravín v zmysle smernice 79/112, ktorá ako taká nebola vytvorená ako opatrenie určené na ochranu životného prostredia (pozri už citovaný rozsudok Glawischnig, bod 33).
59 Piate a šieste odôvodnenie nariadenia č. 1139/98 okrem iného uvádza, že dodatočné špecifické požiadavky v oblasti označovania, ktoré toto nariadenie stanovuje, sú založené na rovnakých zásadách ako tie, ktoré sú základom ustanovení upravených v článku 8 nariadenia č. 258/97, a sú určené pre informovanie konečného spotrebiteľa.
60 Okrem toho, z tých istých ustanovení vyplýva, že uvedené požiadavky sú použiteľné na potraviny a potravinové zložky pozostávajúce z GMO, alebo pochádzajúce z GMO, uvedené na trh pred účinnosťou nariadenia č. 258/97 podľa súhlasu daného podľa smernice 90/220, ako aj na potraviny a potravinové zložky uvedené na trh po nadobudnutí účinnosti predmetného nariadenia.
61 Podľa ustálenej judikatúry, zásada obozretnosti predpokladá, že pretrvávajú pochybnosti, čo sa týka existencie alebo rozsahu rizika pre zdravie ľudí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2003, Monsanto Agricoltura Italia a i., C‑236/01, Zb. s. I‑8105, bod 111 a tam citovanú judikatúru).
62 Ôsme odôvodnenie nariadenia č. 258/97 uvádza, že cieľom dodatočných špecifických požiadaviek v oblasti označovania upravených týmto nariadením je zabezpečiť, aby spotrebiteľ disponoval potrebnou informáciou o predmetných potravinách. Dodáva, že tieto informácie musia byť bezpečné pre ľudské zdravie a že toto zabezpečenie sa poskytne v súlade s povoľovacím postupom podľa smernice 90/220/EHS a/alebo jediným postupom vyhodnotenia uvedeným v tomto nariadení.
63 V konečnom dôsledku, k uvedeniu GMO upravených nariadením č. 1139/98 na trh môže dôjsť až potom, čo tieto boli predbežne povolené po vyhodnotení rizík, ktorého cieľom je, aby s ohľadom na závery takéhoto vyhodnotenia tieto GMO neboli pre spotrebiteľa nebezpečné. Zásada obozretnosti je v danom prípade súčasťou takéhoto vyhodnocujúceho procesu (pozri v tomto zmysle rozsudok Monsanto Agricoltura Italia a i., už citovaný, bod 133).
64 S prihliadnutím na vyššie uvedené je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1139/98 sa má vykladať v tom zmysle, že ním stanovená výnimka z povinnosti upravenej v článku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia uviesť na označení potravín prítomnosť materiálu pochádzajúceho z určitých GMO v prípade, ak takáto prítomnosť vyplýva z náhodnej kontaminácie a nepresahuje maximálny prah 1 %, sa uplatní tiež na potraviny určené pre zvláštnu výživu dojčiat a malých detí.
O trovách
65 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:
Článok 2 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1139/98 z 26. mája 1998 o povinnom uvedení údajov iných, ako sú údaje stanovené v smernici 79/112/EHS na označení určitých potravín vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 49/2000 z 10. januára 2000, sa má vykladať v tom zmysle, že ním stanovená výnimka z povinnosti upravenej v článku 2 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia, uviesť na označení potravín prítomnosť materiálu pochádzajúceho z určitých GMO v prípade, ak takáto prítomnosť vyplýva z náhodnej kontaminácie a nepresahuje maximálny prah 1 %, sa uplatní tiež na potraviny určené na zvláštnu výživu dojčiat a malých detí.
Podpisy