Language of document : ECLI:EU:F:2014:267

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 10. decembra 2014

Vec F‑127/14

Stephen Turkington

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom dôchodkovom systéme – Návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktorý nebol v stanovených lehotách napadnutý – Neexistencia novej podstatnej skutočnosti – Zjavná neprípustnosť“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. Turkington navrhuje zrušenie rozhodnutia z 27. januára 2014, ktorým Európska komisia zamietla jeho žiadosť o prepočet odpracovaných rokov započítaných do dôchodkového systému Únie vyplývajúcich z prevodu práv na dôchodok, ktoré nadobudol v nemeckom dôchodkovom systéme

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. S. Turkington znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Kogentný charakter

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Preklúzia – Opätovné začatie – Podmienka – Nová podstatná skutočnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Lehoty na podanie sťažnosti a žaloby sú kogentné a nie sú dispozitívne ani pre účastníkov konania, ani pre súd. Možnosť podať žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku teda neumožňuje úradníkovi, aby obišiel lehoty stanovené článkami 90 a 91 služobného poriadku na podanie sťažnosti a žaloby tým, že nepriamo, prostredníctvom takej neskoršej žiadosti, spochybní skoršie rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté v stanovených lehotách.

(pozri bod 18)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: uznesenie Michel/Komisia, F‑44/13, EU:F:2014:40, bod 46 a tam citovaná judikatúra

2.      Existencia nových podstatných skutočností môže odôvodniť podanie návrhu na preskúmanie skoršieho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným. Žaloba podaná proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta vykonať preskúmanie rozhodnutia, ktoré sa stalo konečným, musí byť teda vyhlásená za prípustnú, ak sa zdá, že návrh na preskúmanie sa skutočne zakladal na nových podstatných skutočnostiach. Ak sa naopak zdá, že návrh na preskúmanie sa na takýchto skutočnostiach nezakladal, musí byť žaloba proti rozhodnutiu zamietajúcemu vykonať požadované preskúmanie zamietnutá ako neprípustná.

V tejto súvislosti sa právne účinky rozsudku súdu Únie, ktorým sa zrušuje akt, okrem účastníkov konania vzťahujú iba na osoby, ktorých sa priamo týka samotný zrušený akt, a takýto rozsudok môže predstavovať novú skutočnosť iba vo vzťahu k týmto osobám.

(pozri body 19 a 22)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie Cervelli/Komisia, T‑622/11 P, EU:T:2012:538, bod 18 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenie Probst/Komisia, F‑75/13, EU:F:2014:20, body 17 a 23 a tam citovaná judikatúra