Žaloba podaná 13. decembra 2005 - Gesner/ÚHVT

(Vec F-119/05)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Charlotte Gesner (Kildedalsvej, Dánsko) (v zastúpení: J. Vazquez Vazquez a C. Amo Quiñones, abogados)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

zrušiť rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 2. decembra 2005, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne z 10. mája 2005 proti rozhodnutiu ÚHVT z 21. apríla 2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvolanie posudkovej komisie,

zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa, do 15. apríla 2005 dočasná zamestnankyňa ÚHVT, trpí od roku 2003 poruchou platničky a rôznymi chorobami chrbtice. Napriek tomu, že sa podrobila chirurgickému zákroku a rôznym lekárskym a fyzioterapeutickým ošetreniam, naďalej trpela silnými bolesťami chrbta a skutočnosť, že musela stráviť veľa času v sedacej polohe, zhoršovala jej stav, takže bola nepretržite niekoľko mesiacov v práci neprítomná.

Dňa 11. marca 2005 žalobkyňa podala na ÚHVT žiadosť o zvolanie posudkovej komisie, aby tento orgán rozhodol, že je neschopná plniť svoje pracovné povinnosti v agentúre, a aby jej priznal nárok na invalidný dôchodok.

ÚHVT túto možnosť zamietol na základe dvoch tvrdení. Po prvé preto, že článok 59 Služobného poriadku sa podľa jeho názoru musí vykladať tak, že rozhodnutie o zvolaní posudkovej komisie prináleží menovaciemu orgánu. Po druhé preto, lebo jej práceneschopnosť trvala len 294 dní v priebehu posledných troch rokov, takže nedosiahla požadovanú dĺžku obdobia podľa článku 59 ods. 4 Služobného poriadku.

Vo svojej žalobe žalobkyňa uvádza štyri hlavné žalobné dôvody. V prvom z nich tvrdí, že menovací orgán si nemôže prisvojiť právo zvolať posudkovú komisiu. Keby tomu tak bolo, menovací orgán by vopred subjektívne a svojvoľne určil, či je úradník alebo zamestnanec dostatočne chorý nato, aby bol predvolaný pred posudkovú komisiu.

V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je chybné. Uplatnenie časových období podľa článku 59 ods. 4 Služobného poriadku by znemožnilo získanie nároku na invalidný dôchodok tým úradníkom alebo zamestnancom, ktorí nesplnili požiadavku týchto období, avšak môžu byť práceneschopní z dôvodu úrazu alebo choroby, ktorých príznaky sa prejavia rýchlejšie.

V treťom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že ustanoveniami, ktoré sa majú uplatniť na zvolanie posudkovej komisie, nemusia byť iba ustanovenia článku 59 Služobného poriadku, ale aj ustanovenia právnej úpravy v oblasti nároku na invalidný dôchodok, t. j. články 31 až 33 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, článok 9 Služobného poriadku a jeho príloha VIII.

V poslednom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou rovnosti zaobchádzania. ÚHVT by zabránil svojmu personálu zvolať posudkovú komisiu, hoci ostatný personál inštitúcií Spoločenstva túto možnosť pravdepodobne má. Okrem toho, zamestnanci ÚHVT so zmluvou na dobu kratšiu ako tri roky by ťažko získali nárok na invalidný dôchodok, pretože nech už by boli akokoľvek chorí, nikdy by nedosiahli časové obdobie stanovené v článku 59 ods. 4 Služobného poriadku.

____________