Language of document : ECLI:EU:C:2019:74

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 30. januára 2019 (1)

Vec C628/17

Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów

za účasti:

Orange Polska S.A.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľov – Nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom – Smernica 2005/29/ES – Pojem agresívnej obchodnej praktiky – Spôsob uzatvárania zmlúv na diaľku v prípade zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb – Povinnosť spotrebiteľov urobiť konečné obchodné rozhodnutie v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu“






1.        Nový návrh na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť rozvinúť svoju doktrínu o ochrane spotrebiteľa, tentoraz v rámci pôsobnosti smernice 2005/29/ES(2), o uplatňovaní ktorej bol nedávno vydaný rozsudok Wind Tre a Vodafone Italia(3).

2.        V nadväznosti na judikatúru stanovenú v tomto rozsudku je teraz potrebné rozhodnúť, či model uzatvárania zmlúv na diaľku zavedený v Poľsku telekomunikačnou spoločnosťou, podľa ktorého spotrebiteľ musí urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, s ktorej obsahom sa mohol predtým oboznámiť prostredníctvom internetu alebo telefonicky, predstavuje agresívnu obchodnú praktiku (v každom prípade alebo iba za určitých okolností).

I.      Právny rámec

A.      Právo Únie. Smernica 2005/29

3.        Podľa odôvodnení 7, 16 a 17:

„(7)      … Pri uplatňovaní tejto smernice, najmä jej všeobecných ustanovení, je potrebné brať plne do úvahy okolnosti jednotlivého prípadu.“

(16)      Ustanovenia o agresívnych obchodných praktikách by sa mali vzťahovať na tie praktiky, ktoré významne zmenšujú slobodu výberu spotrebiteľa. Sú nimi praktiky využívajúce obťažovanie a nátlak vrátane použitia fyzickej sily a neprimeraný vplyv.

(17)      Je žiaduce, aby tie obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností nekalé, boli identifikované, aby sa poskytla väčšia právna istota. Príloha I preto obsahuje úplný výpočet všetkých týchto praktík. Toto sú jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9. Tento výpočet môže byť upravený len novelizáciou tejto smernice.“

4.        Článok 2 stanovuje:

„…

e)      ‚podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa‘ je využitie obchodnej praktiky na značné narušenie schopnosti spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie, čo spôsobí, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil;

j)      ‚neprimeraný vplyv‘ je využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie;

k)      ‚rozhodnutie o obchodnej transakcii‘ je akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, vykoná zaň platbu vcelku alebo v častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať alebo uplatní zmluvné právo vo vzťahu k produktu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania;

…“

5.        Článok 5 s názvom „Zákaz nekalých obchodných praktík“ stanovuje:

„1.      Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

2.      Obchodná praktika je nekalá, ak:

a)      je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti

a

b)      podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

3.      Obchodné praktiky, ktoré sú spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie iba jasne identifikovateľnej skupiny spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní touto praktikou alebo základným produktom z dôvodu ich duševnej poruchy alebo fyzickej vady, veku alebo dôverčivosti spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predpokladať, sa posudzujú z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie sú dotknuté bežné a oprávnené reklamné praktiky, akými sú zveličujúce vyhlásenia alebo vyhlásenia, ktoré nie sú mienené doslovne.

4.      Za nekalé obchodné praktiky sa považujú najmä tie, ktoré:

a)      sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7,

alebo

b)      sú agresívne v zmysle článkov 8 a 9.

5.      Príloha I obsahuje výpočet tých obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ten istý jediný výpočet sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť upravený iba novelizáciou tejto smernice.“

6.        Článok 8, nazvaný „Agresívne obchodné praktiky“, stanovuje:

„Obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.“

7.        Článok 9 s názvom „Použitie obťažovania, nátlaku a neprimeraného vplyvu“ uvádza:

„Pri určení, či používa obchodná praktika obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, sa berie do úvahy:

a)      jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania;

b)      použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania;

c)      zneužívanie obchodníkom akéhokoľvek osobitného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, čoho si je obchodník vedomý, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt;

d)      akékoľvek nevýhodné alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré ukladá obchodník v prípade, že si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy, vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo obchodníka;

e)      akákoľvek hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.“

B.      Vnútroštátne právo. Zákon z 23. augusta 2007 o boji proti nekalým trhovým praktikám(4)

8.        V zmysle článku 8 ods. 1 tohto zákona sa obchodná praktika považuje za agresívnu, ak prostredníctvom neprimeraného vplyvu značne obmedzuje alebo môže obmedziť slobodu výberu priemerného spotrebiteľa alebo jeho správanie vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí v súvislosti so zmluvou rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.

9.        Podľa odseku 2 tohto článku 8 sa za neprimeraný vplyv považuje akákoľvek forma využívania silnejšieho postavenia voči spotrebiteľovi, najmä použitie alebo hrozba fyzického alebo psychického násilia spôsobom, ktorý značne obmedzuje schopnosť priemerného spotrebiteľa prijať kvalifikované rozhodnutie v súvislosti so zmluvou.

II.    Skutkové okolnosti

10.      Podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania spoločnosť Orange Polska uzatvára zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb prostredníctvom internetového obchodu alebo predaja cez telefón (teleshopping) v súlade s postupom, ktorý má tieto fázy:

(1)      návšteva webovej stránky spotrebiteľom a oboznámenie sa s informáciami o ponuke podnikateľa. Prostredníctvom odkazu sa možno dostať k vzorovým zmluvám, ktoré spoločnosť ponúka;

(2)      výber produktu alebo zmluvy;

(3)      vytvorenie objednávky. V tomto okamihu sa neočakáva, že spotrebiteľ vyhlási, že sa oboznámil s ponúkanou vzorovou zmluvou;

(4)      potvrdenie objednávky;

(5)      realizácia objednávky pomocou kuriérskej služby. Kuriér doručí spotrebiteľovi návrh zmluvy (ak sa týka novej služby alebo nového zákazníka) alebo dodatok (pre už existujúceho zákazníka) spolu s prílohami, obchodnými podmienkami, cenníkmi a inými dokumentmi, ktoré sa po podpise stanú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy;

(6)      uzatvorenie zmluvy a prípadne odovzdanie tovaru. Spotrebiteľ podpisom zmluvy alebo dodatku potvrdzuje, že sa oboznámil so všetkými dokumentmi, ktoré mu boli doručené, a súhlasí s ich obsahom. K podpisu musí dôjsť počas návštevy kuriéra. Ak to tak nie je, zmluva nie je uzatvorená a spotrebiteľ sa musí dostaviť do kamennej predajne alebo vytvoriť novú objednávku na webovej stránke alebo prostredníctvom teleshoppingového kanálu; a

(7)      aktivácia zmluvy.

11.      Urząd Ochrony Konkurencji i Konsumentów (poľský úrad na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov) rozhodnutím z 30. decembra 2010 konštatoval, že opísaná praktika porušuje kolektívne záujmy spotrebiteľov v tom zmysle, že obmedzuje ich slobodný výber tým, že ich núti rozhodnúť sa o podpise zmluvy v prítomnosti kuriéra bez možnosti nerušene sa oboznámiť s obsahom zmluvy.

12.      Dňa 27. októbra 2014 správne rozhodnutie zrušil Sąd Okregowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko). Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko) 4. marca 2017 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

13.      Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów (vedúci úradu na ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov) podal proti rozsudku odvolacieho súdu kasačný opravný prostriedok na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorý sa rozhodol položiť prejudiciálnu otázku.

III. Prejudiciálna otázka

14.      Vnútroštátny súd uvádza, že „sa prikláňa k názoru súdov v oboch stupňoch konania“, ale že má napriek tomu určité pochybnosti o výklade v súvislosti s posúdením postupu, ktorý je predmetom sporu.

15.      Podľa jeho názoru neexistuje žiadna agresívna obchodná praktika, ak podnikateľ nevytvára na spotrebiteľa nátlak, ale od neho iba očakáva, že rozhodne s konečnou platnosťou o zmluve, ktorej uzavretie predbežne odsúhlasil tým, že prejavil svoju vôľu vo fáze objednávky služby po tom, čo sa oboznámil s dokumentmi, ktoré obsahujú podmienky pre poskytovanie telekomunikačných služieb.

16.      Podľa vnútroštátneho súdu

1.      sporný model uzatvárania zmlúv nemá za následok obmedzenie slobody rozhodovania spotrebiteľa, keďže sa tento spotrebiteľ už v zásade rozhoduje (hoci iba predbežne a nezáväzne) vo fáze vytvorenia objednávky na webovej stránke podnikateľa alebo počas telefonického rozhovoru s poradcom;

2.      sloboda voľby spotrebiteľom medzi uskutočnením alebo zdržaním sa príslušného prejavu vôle sa rovnako neobmedzí ani počas návštevy kuriéra, v rámci ktorej má spotrebiteľ podpisom zmluvy alebo odmietnutím jej uzavretia potvrdiť svoje rozhodnutie;

3.      podmienka, v zmysle ktorej spotrebiteľ „urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“, by bola splnená vtedy, ak by poskytovateľ doručil spotrebiteľovi prostredníctvom kuriéra zmluvu alebo vzorové zmluvy s inými podmienkami, než sú podmienky, s ktorými spotrebiteľ predtým vyslovil súhlas. Iba za týchto okolností by existoval nátlak vyvolaný prítomnosťou kuriéra čakajúceho na rýchle rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by spotrebiteľ inak neprijal, pretože súhlasil s uzatvorením zmluvy s podnikateľom za iných podmienok, ako mu boli napokon predložené.

17.      Napokon vnútroštátny súd uvádza, že vzhľadom na podmienky článku 9 smernice 2005/29 a na neexistenciu fyzických alebo verbálnych prejavoch násilia návšteva kuriéra v mieste a v čase dohodnutom so spotrebiteľom nepredstavuje praktiku, ktorá môže byť sama osebe označená za agresívnu.

18.      Z týchto dôvodov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) predložil 8. novembra 2017 Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 8 v spojení s článkom 9 a článkom 2 písm. j) smernice… 2005/29… vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak podnikateľ použije model uzatvárania zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb na diaľku, v rámci ktorého spotrebiteľ musí urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu (všeobecné obchodné podmienky), ide o agresívnu obchodnú praktiku v podobe neprimeraného vplyvu:

a)      vždy, ak spotrebiteľ počas návštevy kuriéra nemá možnosť sa nerušene riadne oboznámiť s obsahom vzorovej zmluvy;

b)      iba vtedy, ak spotrebiteľ nemá možnosť získať vopred a individualizovaným spôsobom (napríklad na svoju emailovú adresu alebo poštovú adresu) všetky vzorové zmluvy, a to aj v prípade, ak by mal možnosť sa pred návštevou kuriéra sám oboznámiť s obsahom takejto zmluvy na webovej stránke podnikateľa;

c)      iba vtedy, ak aj z dodatočných zistení vyplynie, že konanie podnikateľa alebo konanie na základe jeho poverenia bolo nekalým konaním, ktorého cieľom bolo obmedziť slobodu výberu spotrebiteľa v súvislosti s rozhodnutím o obchodnej transakcii?“

IV.    Konanie pred Súdnym dvorom a argumentácia účastníkov konania

19.      Orange Polska, poľská vláda a Komisia predložili svoje písomné pripomienky a zúčastnili sa pojednávania konaného 28. novembra 2018.

20.      Orange Polska zastáva názor, že systém uzatvárania zmlúv na diaľku, v ktorom spotrebiteľ svoje rozhodnutie urobí na základe dokumentov sprístupnených na internete a ktoré sa uskutoční v okamihu príchodu kuriéra, nemožno označiť za agresívnu obchodnú praktiku. Podľa jeho názoru sa má „neprimeraný vplyv“ rozumieť ako úmyselný vplyv obchodníka na spotrebiteľa, ktorý ho prostredníctvom nezákonných alebo kontradiktórnych metód podnieti k tomu, aby prijal obchodné rozhodnutia, ktoré by inak neprijal.

21.      Podľa poľskej vlády, rovnako ako aj podľa Komisie by posudzované správanie vzhľadom na znenie zoznamu uvedeného v prílohe I smernice 2005/29 nemohlo predstavovať nekalú (agresívnu) obchodnú praktiku bezpodmienečne, ale je skôr potrebné preskúmať jednotlivé skutočnosti každého prípadu posudzované ako celok, ktorých posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

22.      Podľa poľskej vlády a Komisie prináleží Súdnemu dvoru, aby poskytol vnútroštátnemu súdu výkladové usmernenie so zohľadnením článku 2 písm. j), článkov 8 a 9 smernice 2005/29. Podľa nich by pojem „neprimeraného vplyvu“, ktorý sa používa v smernici, nemal byť obmedzený na pojem „nezákonného vplyvu“, ktorý je „nešťastným“ výrazom prijatým v poľskej verzii.

23.      Poľská vláda sa domnieva, že rozhodujúcim faktorom je vedieť, či spotrebiteľ mal pred návštevou kuriéra úplne nerušene a pri plnej znalosti prístup k dokumentom týkajúcim sa zmluvy. Možnosť následného odstúpenia od zmluvy je pre posúdenie existencie agresívnej obchodnej praktiky irelevantná.

24.      Komisia pripúšťa, že potreba podpísať zmluvu v prítomnosti kuriéra môže vyvolať určitý nátlak na spotrebiteľa. Táto možnosť by však nestačila na vyvodenie záveru, že ide o systematicky agresívne obchodné správanie, keďže na vznik tohto správania je potrebné, aby existovali faktory, ktoré môžu neoprávnene ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa.

25.      Išlo by o faktory uvedené vnútroštátnym súdom v bodoch b) a c) jeho prejudiciálnej otázky, hoci žiaden z nich by sám osebe nepredstavoval agresívne obchodné správanie, keďže by sa mal preskúmať možný dopad spornej praktiky na rozhodnutie spotrebiteľa.

26.      Podľa Komisie si internetový a telefonický predaj vyžaduje samostatné analýzy s cieľom určiť, kto je v každom z týchto prípadov priemerným spotrebiteľom, a zvážiť, či sa uplatnil neprimeraný vplyv. Nakoniec by bolo potrebné si klásť otázku, či jednoduché rozhodnutie požiadať o návštevu kuriéra na účely podpísania zmluvy môže predstavovať „obchodné rozhodnutie“ v zmysle smernice 2005/29.

V.      Analýza

A.      Úvodné úvahy

27.      Vnútroštátny súd v podstate kladie otázku, či možno obchodnú praktiku, ktorú opisuje vo svojom rozhodnutí, považovať za agresívnu z dôvodu „neprimeraného vplyvu“ v zmysle článku 8 v spojení s článkom 9 a článkom 2 písm. j) smernice 2005/29.

28.      Konkrétne sa vnútroštátny súd snaží zistiť, či tento systém uzatvárania zmlúv na diaľku predstavuje: a) agresívnu obchodnú praktiku v každom prípade, alebo b) iba vtedy, ak nastane niektorá z týchto dvoch okolností:

1.      ak spotrebiteľ „nemá možnosť získať vopred a individualizovaným spôsobom všetky vzorové zmluvy, a to aj v prípade, ak mal možnosť sa pred návštevou kuriéra sám oboznámiť s obsahom takejto zmluvy na webovej stránke podnikateľa“;

2.      ak z dodatočných zistení vyplynie, že konanie podnikateľa samotného alebo jeho konanie prostredníctvom tretej osoby bolo „nekalým konaním, ktorého cieľom bolo obmedziť slobodu výberu spotrebiteľa v súvislosti s rozhodnutím o obchodnej transakcii“.

29.      Ak by sa vychádzalo z doslovného znenia prejudiciálnej otázky, pochybnosť spočíva v pojmoch, ktoré som práve uviedol. Vyjadrujem túto výhradu, keďže jazykové verzie textu nie sú homogénne, najmä v preklade písmena a) jeho znenia.

30.      Španielske znenie tohto písmena a) uvádza: „siempre, si el consumidor durante la visita del mensajero no puede tomar conocimiento con libertad del contenido del contrato tipo“(5). V tomto zmysle taliansky preklad znie: „sempre, qualora il consumatore, al momento della visita del corriere, non possa consultare liberamente il contenuto dei modelli contrattuali“(6). V nemeckej verzii sa uvádza: „immer, wenn der Verbraucher beim Besuch des Kuriers den Inhalt der Vertragsmuster nicht ungehindert zur Kenntnis nehmen kann“(7). Portugalská verzia stanovuje: „sempre que o consumidor não possa, por ocasião da visita do mensageiro, tomar livremente conhecimento do conteúdo do modelo do contrato“(8).

31.      V súlade s týmito jazykovými verziami sa nekladie otázka, či sporný model uzatvárania zmlúv predstavuje agresívnu obchodnú praktiku v každom prípade, a teda nie „vždy“, ale iba vtedy „ak“ existuje konkrétna okolnosť, a to, že sa spotrebiteľ nemôže nerušene oboznámiť s obsahom zmluvy. Rovnako ako v písmenách b) a c) prejudiciálnej otázky vnútroštátny súd kladie otázku vo vzťahu k presnej okolnosti.

32.      Francúzske znenie prejudiciálnej otázky však uvádza: „toujours, parce que, durant la visite du livreur, le consommateur ne peut pas prendre connaissance librement du contenu des modèles [de contrat] qui lui sont remis“(9). Tento preklad sa zdá byť ten, ktorý najlepšie zodpovedá poľskému originálu, v ktorom písmeno a) prejudiciálnej otázky začína „zawsze, gdyż“ („vždy, ak“). Naopak, písmená b) a c) začínajú slovami „tylko, gdy“ (iba vtedy). Pravopisná príbuznosť medzi slovami „gdyż“ a „gdy“ vedie Komisiu k záveru, že použitie prvého slova zodpovedá chybe v písaní, keďže vo všetkých troch prípadoch išlo o pojem „gdy“(10).

33.      Podľa môjho názoru sa nemožno domnievať, že ide o chybu v písaní. Predovšetkým a samozrejme preto, že možno predpokladať, že vnútroštátny súd vypracoval svoju otázku dôsledne a starostlivo. Ale najmä preto, že v dvoch prípadoch, keď používa slovo „gdy“ [písmená b) a c)], ho uvádza za slovom „tylko“ (iba), zatiaľ čo pred „gdyż“ v písmene a) je slovo „zawsze“ (vždy). Ak by išlo o chybu v písaní a príslušné slovo v prípade písmena a) by bolo tiež „gdy“ (vtedy), vnútroštátny súd by kládol otázku, či sporný model predstavuje agresívnu obchodnú praktiku vždy, keď nastane určitá okolnosť, čo by bolo rovnaké, ako povedať iba v tomto prípade. Otázne by teda bolo, prečo vnútroštátny súd tiež nepoužíva v písmene a) „tylko“ (iba), ako v písmenách b) a c).

34.      Bez toho, aby sa bolo potrebné zaoberať prípadom chyby v písaní, okolnosť uvedená v písmene a) má plný zmysel na rozdiel od hypotéz v prípade zostávajúcich dvoch písmen. Ak sa v týchto dvoch písmenách uvádzajú presne definované a konkrétne situácie (nemožnosť získať vopred a individualizovaným spôsobom všetky vzorové zmluvy, prípadné zistenia nekalého konania), v písmene a) sa uvádza faktor, ktorý by za podmienok, za ktorých sa podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania, bol neoddeliteľnou súčasťou opísanej praktiky, to znamená požiadavky, aby sa zmluva podpísala v prítomnosti kuriéra, čo vyplýva takmer z definície, že z dôvodu naliehavosti charakteristickej pre činnosť kuriérov spotrebiteľ „nemá možnosť sa nerušene oboznámiť s obsahom vzorovej zmluvy“. Nejde preto o okolnosť, ktorá môže alebo nemusí existovať, ale o prípad, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou opísanej situácie a ktorého znenie sa potom odôvodňuje ako vysvetlenie dôvodu, prečo by sporný model uzatvárania zmlúv mohol byť „zawsze“ (vždy) agresívnou obchodnou praktikou. Podľa môjho názoru to správne odráža francúzske znenie prejudiciálnej otázky, ktorým sa budem zaoberať nižšie.

B.      O veci samej

35.      Odôvodnenie 7 smernice 2005/29 je záväzné, keď uvádza, že pri uplatňovaní tejto smernice „je potrebné brať plne do úvahy okolnosti jednotlivého prípadu“. V tom istom zmysle a v súlade s článkom 8 uvedenej smernice je na to, aby bolo možné považovať obchodnú praktiku za agresívnu, nevyhnutné ju preskúmať, „berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti“.

36.      Ako uvádza poľská vláda(11)a Komisia(12), Súdny dvor by sa mal obmedziť na to, aby poskytol vnútroštátnemu súdu usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania smernice 2005/29, ktoré pomôžu vnútroštátnemu súdu pri jeho práci, ktorú nemožno delegovať, bez toho, aby nahradil Súdny dvor, zaradiť model uzatvárania zmlúv, ktorý je predmetom sporu. Zdôrazňujem, že toto zaradenie zodpovedá výlučne vnútroštátnemu súdu.(13)

37.      Na základe tohto predpokladu budem analyzovať rôzne otázky, ktoré nastoľuje prejudiciálna otázka.

1.      Agresívna obchodná praktika za každých okolností?

38.      Nie je ťažké splniť povinnosť zdržanlivosti Súdneho dvora v tejto veci pri rozhodovaní o písmene a) prejudiciálnej otázky.

39.      Pochybnosť vyjadrená v tomto nadpise sa obmedzuje na objasnenie toho, či model uzatvárania zmlúv spoločnosti Orange Polska, tak ako ho opisuje vnútroštátny súd, možno považovať „vždy“, to znamená „za každých okolností“ za agresívnu obchodnú praktiku.

40.      „Agresívna obchodná praktika“ predstavuje v zmysle článku 5 ods. 4 smernice 2005/29 „nekalú obchodnú praktiku“, ak – a iba vtedy – spĺňa charakteristiky uvedené v článkoch 8 a 9 tejto smernice.

41.      Ak by platilo, že model uzatvárania zmlúv používaný spoločnosťou Orange Polska predstavuje „vždy“ „agresívnu obchodnú praktiku“, išlo by o „nekalú obchodnú praktiku“ za každých okolností (vždy). No obchodné praktiky, ktoré si vyžadujú splnenie podmienky nekalosti v každom prípade, sú len tie praktiky, ktoré sú podľa článku 5 ods. 5 uvedené v prílohe I smernice 2005/29.

42.      Keďže sa medzi tridsaťjeden praktikami zahrnutými do takzvaného „čierneho zoznamu“ prílohy I nenachádza sporná praktika v konaní vo veci samej, ak by Súdny dvor dospel k záveru, že praktika prijatá spoločnosťou Orange Polska je vždy agresívnou obchodnou praktikou, a teda nekalou obchodnou praktikou, konal by ako normotvorca v rozpore so zmyslom a účelom smernice 2005/29.(14) V dôsledku toho sa domnievam, že na túto časť prejudiciálnej otázky je potrebné odpovedať záporne.

2.      Agresívna obchodná praktika v dôsledku neprimeraného vplyvu v závislosti od určitých okolností?

43.      Správania uvedené vnútroštátnym súdom v písmenách b) a c) jeho prejudiciálnej otázky by naopak mohli viesť k „agresívnej obchodnej praktike v podobe neprimeraného vplyvu“, ak by sa s ohľadom na „okolnosti jednotlivého prípadu“, posudzované ako celok, zistil uvedený neprimeraný vplyv.

44.      V článku 8 smernice 2005/29 sa ako „agresívna“ vymedzuje obchodná praktika, ktorá, berúc do úvahy všetky črty a okolnosti danej skutkovej súvislosti, určitými prostriedkami spôsobuje určitý výsledok:

1.      výsledok má podobu skutočného alebo potenciálneho obmedzenia, slobodnej voľby spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ktoré je tak „významné“, že zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.(15)

2.      prostriedky, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené ako vhodné na dosiahnutie tohto cieľa, sú „obťažovanie, nátlak, vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv“, pričom vnútroštátny súd odkazuje výlučne na neprimeraný vplyv.

45.      „Neprimeraný vplyv“ nie je podľa môjho názoru v zmysle smernice 2005/29 „nezákonným vplyvom“, ale vplyvom, ktorý bez ohľadu na jeho zákonnosť aktívne zahŕňa vynucovanie vôle spotrebiteľa prostredníctvom nátlaku.(16)

46.      Podľa článku 2 písm. j) smernice 2005/29 je neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa „vyvinul nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie“.

47.      Ako pripomínam v návrhoch prednesených vo veciach Wind Tre a Vodafone Italia(17), je potrebné rozlišovať medzi dvoma aspektmi silnejšieho postavenia:

–      na jednej strane ide o využívanie silnejšieho postavenia, ktoré obchodníkovi umožňuje obmedziť slobodu spotrebiteľa rozhodnúť o kúpe určitého produktu,

–      na druhej strane ide o silnejšie právne postavenie obchodníka, ktorý môže po uzatvorení zmluvy žiadať od spotrebiteľa protiplnenie, ku ktorému sa spotrebiteľ zaviazal pri podpise danej zmluvy.

48.      „Agresívna obchodná praktika“ je samozrejme prvá z nich, teda praktika, ktorá pri využití slabšieho postavenia spotrebiteľa voči obchodníkovi(18) a na základe silnejšieho postavenia získaného nezákonným spôsobom – prostredníctvom obťažovania, nátlaku, fyzickej sily alebo neprimeraného vplyvu – obmedzuje slobodu spotrebiteľa, pričom spôsobuje, že spotrebiteľ uzatvorí zmluvu, ktorú by pri neexistencii uvedenej nedovolenej výhody obchodníka neuzatvoril.

49.      Práve z dôvodu, že uzatvorenie zmluvy znamená prijatie určitých záväzkov, ktorých plnenia sa protistrana môže legitímne domáhať na súde, chráni smernica 2005/29 slobodu spotrebiteľa vstupovať s plným vedomím do zmluvných vzťahov tak, aby na seba preberal záväzky, ktoré je v rámci uplatnenia predmetnej slobody ochotný prevziať. Smernica preto neposkytuje ochranu pred záväzkami, ktoré spotrebiteľ prevzal na základe slobodnej vôle, ale chráni ho pred prijímaním záväzkov v dôsledku nekalej obchodnej praktiky bez ohľadu na to, či nejde náhodou o nezákonnú praktiku.

50.      Existuje mnoho faktorov, ktoré je podľa článku 9 smernice 2005/29 potrebné zvážiť s cieľom určiť, či obchodná praktika využíva na účely prejednávanej veci neprimeraný vplyv. Vo výpočte, ktorý nie je taxatívny, je okrem iného podstatné načasovanie a miesto, na ktorom sa uskutočňuje praktika, jej povaha alebo dĺžka trvania, použitý jazyk, správanie, zneužívanie akéhokoľvek nešťastia alebo ukladanie nevýhodných alebo neprimeraných mimozmluvných prekážok.

51.      Podľa vnútroštátneho súdu existujú tri faktory, ktoré by v prejednávanej veci mohli spôsobiť, že podnikateľ uplatňuje „neprimeraný vplyv“ na kupujúceho:

–      po prvé spotrebiteľ je nútený urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu (predstavuje to v skutočnosti podstatu prípadu, ktorý je predmetom sporu),

–      po druhé spotrebiteľ nemal možnosť získať vopred a individualizovaným spôsobom všetky vzorové zmluvy, hoci sa s nimi mohol predtým oboznámiť na internete [písmeno b) prejudiciálnej otázky],

–      po tretie prípadná existencia nekalého konania zameraného na obmedzenie slobody výberu spotrebiteľa [písmeno c) prejudiciálnej otázky].

52.      V závislosti od významu každého z týchto faktorov nie je vylúčené, že by sami osebe nemohli viesť k neprimeranému vplyvu. Preto:

1.      ak by bolo konanie alebo správanie kuriéra obzvlášť naliehavé alebo nátlakové, bolo by to postačujúce na určenie, že svojím správaním uplatnil neprimeraný vplyv na spotrebiteľa;

2.      ak by spotrebiteľ získal vopred informácie, ktoré sú objektívne obmedzené, čiastočné alebo skreslené alebo nezodpovedajú informáciám, ktoré mu neskôr poskytne kuriér, táto skutočnosť by mohla postačovať na konštatovanie klamlivého konania alebo opomenutia konania v zmysle článkov 6 a 7 smernice 2005/29, a prípadne aj neprimeraného vplyvu, ak sa potvrdí aktívne správanie obchodníka zamerané na nezákonné ovplyvňovanie vôle spotrebiteľa;

3.      napokon by boli postačujúce aj prípadné nekalé konania inej povahy, v závislosti od ich potenciálnej schopnosti ovplyvniť vôľu spotrebiteľa, ak spĺňajú úmysel nezákonného vplyvu podnikateľa.

53.      Rovnako je možné, že žiaden z týchto faktorov skúmaný samostatne sám osebe nemá dostatočný význam, aby uplatnil neprimeraný vplyv, pričom ako celok sa ich vzájomnou interakciou dosiahne rovnaký výsledok.

54.      Ako som už uviedol, prináleží vnútroštátnemu súdu posúdiť v každom jednotlivom prípade rozsah, ktorý môžu mať individuálne alebo ako celok okolnosti, akými sú okolnosti uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdu. V rozhodnutí vnútroštátneho súdu, ako som súhrne vysvetlil,(19) sa Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) priklonil k neexistencii agresívnej praktiky, pričom to potvrdzujú rozhodnutia súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu.

55.      Zdôrazňujem, že pre Súdny dvor je ťažké poskytnúť odpoveď, ktorá sa odchyľuje od jednomyseľného posúdenia (v tomto prípade sa zhodujú rozsudky vydané v oboch predchádzajúcich stupňoch a samotná úvaha kasačného súdu) vnútroštátnych súdov v prípadoch, ako je tento, v ktorých je váha osobitostí jednotlivých posudzovaných správaní zjavná. Pokiaľ ide o profily týchto správaní, tieto súdy majú výlučnú právomoc a samozrejme sú v lepšej situácii ako Súdny dvor posúdiť, do akej miery má určité konanie spoločnosti významný dopad na správanie priemerného spotrebiteľa.

56.      S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu pomoc pri výklade a uplatňovaní smernice 2005/29 na konkrétny prípad môžu byť relevantné úvahy, ktoré uvediem nižšie.

3.      Faktory, ktoré možno použiť na posúdenie neprimeraného vplyvu podnikateľa

57.      Je potrebné rozlišovať medzi prípadom predaja cez internet a prípadom predaja cez telefón, keďže v každom z týchto prípadov má postavenie spotrebiteľa vzhľadom na vlastné charakteristiky špecifický profil.

–      Pri predaji cez internet je to práve spotrebiteľ, ktorý sa zvyčajne dobrovoľne rozhodne navštíviť webovú stránku obchodníka a nič mu nebráni v tom, aby venoval čas, ktorý považuje za potrebný na oboznámenie sa s dostupnými ponukami, ich cenami a ďalšími podmienkami, ako aj spôsobmi uzatvárania zmlúv.

–      Pri predaji cez telefón, hoci sa nevylučuje iniciatíva spotrebiteľa, nie je nezvyčajné, že je to práve obchodník, kto kontaktuje spotrebiteľa, aby mu navrhol uzavretie zmluvy.(20)Úloha spotrebiteľa zvykne byť skôr pasívna, pričom nie zanedbateľnú úlohu môže navyše predstavovať moment prekvapenia, ktorý môže vyústiť do určitého stupňa psychologického nátlaku.(21)

58.      V každom z týchto dvoch prípadov treba okrem toho vziať do úvahy aj iný profil „priemerného spotrebiteľa“, to znamená spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov(22) a so zreteľom na kontext a na všetky okolnosti, v ktorých vznikajú vzťahy medzi obchodníkom a spotrebiteľmi:

–      spotrebiteľ, ktorý z vlastnej iniciatívy navštívi internetovú stránku, bude prinajmenšom oboznámený s informačnými postupmi a bude sa v nich správne orientovať až do okamihu výberu ponuky a spracovania procesu požiadavky.

–      na druhej strane profil priemerného spotrebiteľa v prípade neočakávane prijatých ponúk cez telefón môže byť menej ostražitý a obozretný, keďže stačí, že je schopný prijať telefonický hovor. Stupeň ochrany musí byť v tomto prípade vyšší.

59.      Ďalším relevantným faktorom je kvalita informácií poskytovaných spotrebiteľovi. Ako Súdny dvor pripomenul vo veci Wind Tre a Vodafone Italia, pojem „agresívna obchodná praktika“ sa definuje najmä „skutočnosťou, že podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu[,] [z toho] vyplýva, že žiadosť o službu musí spočívať v slobodnom výbere zo strany spotrebiteľa[,] [to] najmä znamená, že informovanie oznámené obchodníkom spotrebiteľovi musí byť jasné a primerané“(23).

60.      Súdny dvor zdôraznil, že pre spotrebiteľa majú zásadný význam „informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy o zmluvných podmienkach a dôsledkoch tohto uzavretia“. Najmä na základe týchto informácií „sa rozhoduje, či sa chce zmluvne zaviazať obchodníkovi v súlade s podmienkami, ktoré tento obchodník vopred pripravil“(24).

61.      V prejednávanom prípade predstavuje jedna z hypotéz uvedených vnútroštátnym súdom skutočnosť, že spotrebiteľ „nemá možnosť získať vopred a individualizovaným spôsobom (napríklad na svoju emailovú adresu alebo poštovú adresu) všetky vzorové zmluvy, a to aj v prípade, ak by mal možnosť sa pred návštevou kuriéra sám oboznámiť s obsahom takejto zmluvy na webovej stránke podnikateľa“(25).

62.      Je preto potrebné vychádzať z toho, že informácie o obsahu vzorových zmlúv uverejnené na internete sú dostatočné a pravdivé a že spotrebiteľ sa k nim môže dostať bez väčších ťažkostí. V prípade predaja cez telefón by spotrebiteľ mohol podľa vnútroštátneho súdu(26) rovnako získať od teleoperátora všetky informácie, ktoré považuje za potrebné. Podľa môjho názoru by však kvalita poskytnutých informácií počas telefonického rozhovoru mohla byť len ťažko porovnateľná s kvalitou informácií získaných na internete.

63.      Otázkou je preto konkrétne to, či musia byť spotrebiteľovi poskytnuté vopred a na jeho poštovej alebo emailovej adrese všetky vzorové zmluvy ponúkané obchodníkom, a ak to tak nie je, či ide o agresívnu obchodnú praktiku.

64.      Podľa môjho názoru by sa spotrebiteľovi mali predložiť rôzne existujúce vzorové zmluvy,(27) čím sa mu uľahčí oboznámenie sa s nimi bez toho, aby ich obchodník poskytol osobne pred návštevou kuriéra.

65.      Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa zameriava na presný okamih, v ktorom spotrebiteľ musí urobiť konečné rozhodnutie – to znamená, keď mu kuriér doručí vzorovú zmluvu, pre ktorú sa rozhodol v priebehu telefonického rozhovoru alebo pri návšteve webovej stránky obchodníka –, súd je povinný overiť, či skutočnosť, že spotrebiteľ v tom čase nemá všetky vzorové zmluvy, môže viesť k tomu, že je nútený urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.(28)

66.      Môže to nastať napríklad vtedy, ak má spotrebiteľ pochybnosti o tom, či sa zmluva, ktorá mu je predložená na podpis, zhoduje so zmluvou, s ktorou sa mohol oboznámiť na internete, alebo ktorá mu bola opísaná v telefonickom rozhovore, a napriek tomu kuriér buď nemôžete rozptýliť tieto pochybnosti, alebo mu odoprie možnosť si skontrolovať zmluvu a vyzve ho k podpisu zmluvy.

67.      Na pojednávaní sa potvrdilo, že Orange Polska využíva na tieto účely obyčajné kuriérne služby, ktoré nie sú súčasťou sektora telefónnych služieb a ktoré nie sú schopné poskytnúť žiadne informácie o zmluvách medzi spotrebiteľom a telefónnou spoločnosťou.

68.      Okrem toho, že kuriér nemôže rozptýliť pochybnosti spotrebiteľa, určujúcim faktorom bude vždy jeho správanie v kontexte situácie, v ktorej sa spotrebiteľ nachádza v dôsledku informácií, ktorými disponuje v okamihu, v ktorom sa mu predloží zmluva na podpis.

69.      Ak sú tieto informácie nedostatočné alebo nejednoznačné, mohlo by to viesť ku klamlivej obchodnej praktike, to znamená k praktike, ktorá podľa článku 7 ods. 1 smernice 2005/29 „v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“.

70.      Tieto klamlivé informácie však prispievajú k „agresívnej obchodnej praktike“ len vtedy, ak vďaka nej obchodník alebo tretia strana v jeho mene (v tomto prípade kuriér) môže úspešne uplatniť silnejšie postavenie získané klamlivým konaním alebo opomenutím konania a sú uplatnené nezákonne.

71.      S cieľom zaručiť, aby správanie kuriéra nemohlo vyústiť do uplatnenia neprimeraného vplyvu, nezáleží tak ani na informáciách poskytnutých spotrebiteľovi v priebehu fáz, ktoré predchádzali postupu pri nákupe,(29) ale skôr na tom, aby bolo jeho správanie primerane regulované tak, aby umožňovalo vylúčiť alebo minimalizovať akúkoľvek zložku psychologického nátlaku na spotrebiteľa, ktorý v určitých prípadoch môže viesť k výzve na podpísanie zmluvy.

72.      V tejto súvislosti ak by išlo o kuriéra prepojeného s telefónnou spoločnosťou, mal by byť schopný prispieť na poslednú chvíľu k rozptýleniu pochybností, ktoré by mohli znepokojovať spotrebiteľa; napríklad tým, že mu poskytne in situ modely vzorových zmlúv, alebo mu ponúkne možnosť zopakovať návštevu potom, ako sa spotrebiteľ s nimi oboznámi. Rovnako by sa malo zaručiť, že v žiadnom prípade sa podpis nebude vynucovať od spotrebiteľa s upozornením, že jeho odmietnutie alebo oneskorené podpísanie by mohlo viesť k prevzatiu určitej zodpovednosti alebo menej výhodných budúcich zmluvných podmienok.

73.      Ak by naopak išlo o prípad, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom kuriéri nie sú nijako prepojení s telefónnou spoločnosťou, a preto nie sú schopní poskytnúť spotrebiteľovi žiadne informácie alebo prevziať záväzky v mene spoločnosti, malo by sa prinajmenšom zabrániť tomu, aby kuriér naliehal na tom, aby spotrebiteľ podpísal zmluvu.

74.      Toto sú okrem iného faktory, ktoré by sa podľa môjho názoru mali vziať do úvahy vo vzťahu k nastavenej spolupráci medzi obchodníkom a kuriérskou spoločnosťou, ktorá koná v jeho mene. Vnútroštátny súd ich musí zvážiť, aby určil, či v kontexte, v ktorom sa podpisuje zmluva, môže zásah zo strany kuriéra viesť k uplatneniu neprimeranému vplyvu (článok 8 smernice 2005/29).

VI.    Návrh

75.      Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), takto:

Článok 8 v spojení s článkom 9 a článkom 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, sa má vykladať v tom zmysle, že

–      model uzatvárania zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb na diaľku, podľa ktorého spotrebiteľ musí urobiť konečné rozhodnutie o obchodnej transakcii v prítomnosti kuriéra, ktorý mu doručí vzorovú zmluvu, pričom spotrebiteľ mal možnosť sa s plným vedomím oboznámiť s podmienkami na webovej stránke obchodníka alebo telefonicky, sám osebe nepredstavuje agresívnu obchodnú praktiku,

–      ak by uplatnenie tohto modelu uzatvárania zmlúv za okolností konkrétneho prípadu skúmané v jeho kontexte výrazne obmedzilo slobodu výberu spotrebiteľa prostredníctvom neprimeraného vplyvu, ktorý obchodník úspešne uplatnil voči spotrebiteľovi, predstavovalo by to agresívnu obchodnú praktiku,

–      s cieľom zaručiť v čo najväčšej možnej miere, aby správanie kuriéra nemohlo vyústiť do uplatnenia neprimeraného vplyvu, je dôležité, aby jeho správanie bolo primerane regulované tak, aby umožňovalo vylúčiť akúkoľvek zložku psychologického nátlaku na spotrebiteľa.


1      Jazyk prednesu: španielčina.


2      Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).


3      Rozsudok z 13. septembra 2018 (C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710).


4      Dziennik Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2007, č. 171, položka 1206 v znení zmien a doplnení.


5      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


6      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


7      Kurzíva zvýraznil generálny advokát.


8      Kurzíva zvýraznil generálny advokát.


9      Kurzívou zvýraznil generálny advokát.


10      Bod 21, poznámka pod čiarou 2 písomných pripomienok Komisie.


11      Body 15 a 16 písomných pripomienok poľskej vlády.


12      Body 28 a 29 písomných pripomienok Komisie.


13      Ide tak o obvyklú formuláciu, že „článok 267 ZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Európskej únie. Súdny dvor však môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v tomto článku a na základe okolností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu skutočnosti potrebné pre výklad práva Únie, ktoré mu môžu byť užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia“. Za všetky pozri rozsudok z 13. júla 2017, Ingsteel a Metrostav (C‑76/16, EU:C:2017:549, bod 25).


14      Ako sa uvádza v rozsudku z 10. júla 2014, Komisia/Belgicko (C‑421/12, EU:C:2014:2064, bod 61), „vnútroštátna právna úprava všeobecne zakazujúca praktiky neuvedené v prílohe I smernice 2005/29 bez toho, aby sa vykonalo jednotlivé posúdenie ich ‚nekalej‘ povahy vzhľadom na kritériá uvedené v článkoch 5 až 9 tejto smernice, je v rozpore s obsahom článku 4 tejto smernice a ide proti cieľu úplnej harmonizácie sledovanej uvedenou smernicou, aj keď je cieľom tejto právnej úpravy vyššia úroveň ochrany spotrebiteľov“.


15      Odkazujem na moje návrhy prednesené vo veciach Wind Tre a Vodafone Italia (C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:377, bod 63).


16      Tamže, bod 65.


17      Veci C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:377, body 67 až 70.


18      Rozsudok zo 16. apríla 2015, UPC Magyarország (C‑388/13, EU:C:2015:225, bod 53).


19      Body 14 až 17 vyššie.


20      Na pojednávaní Orange Polska uviedla bez toho, aby poprela, že by mohla vykonávať túto obchodnú praktiku (takzvané nevyžiadané obchodné telefonáty), že neskorší zákon ju v Poľsku zakázal.


21      Pre zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov to pripúšťajú odôvodnenia 21 a 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64). No „psychologický nátlak“, ktorý je súčasťou tohto typu zmlúv (ktorý je vyvážený právom na odstúpenie od zmluvy), nie je sám osebe rovnakej povahy ako nátlak, ktorým sa má uplatniť na spotrebiteľa neprimeraný vplyv.


22      Napríklad rozsudky z 13. januára 2000, Estée Lauder (C‑220/98, EU:C:2000:8, bod 27), a z 12. mája 2011, Ving Sverige (C‑122/10, EU:C:2011:299, bod 22).


23      Rozsudok z 13. septembra 2018, Wind Tre a Vodafone Italia (C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:710, bod 45).


24      Rozsudok zo 7. septembra 2016, Deroo‑Blanquart (C‑310/15, EU:C:2016:633, bod 40).


25      Písmeno b) prejudiciálnej otázky.


26      Bod 14 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.


27      Ak to tak nie je, išlo by o opomenutie, ktoré by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie spotrebiteľa. Ak by tento spotrebiteľ vedel o existencii ďalších zmlúv, ktoré by boli priaznivejšie, mohol by sa rozhodnúť pre niektorú z nich, a nie pre vybranú zmluvu, ktorú by pravdepodobne vylúčil. Ako som však už uviedol v návrhoch prednesených vo veci Wind Tre a Vodafone Italia (C‑54/17 a C‑55/17, EU:C:2018:377, bod 65), nemuselo by to znamenať uplatnenie „neprimeraného vplyvu“ zo strany obchodníka, keďže „vplyv, na ktorý odkazujú články 8 a 9 smernice 2005/29, nie je vplyvom jednoducho vyplývajúcim z klamlivého konania – čiže vplyvom podľa článku 7 uvedenej smernice –, ale vplyvom aktívne zahŕňajúcim vynucovanie vôle spotrebiteľa prostredníctvom nátlaku“. V tejto súvislosti som uviedol (poznámka pod čiarou 28), že „podľa článku 2 písm. j) smernice 2005/29 ide o správanie spočívajúce vo ‚využívan[í] silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi‘ s cieľom vyvinúť ‚nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie‘. Nestačí preto uviesť spotrebiteľa do omylu tým, že sa bude mylne domnievať, že sa rozhoduje slobodne a kvalifikovane, ale je potrebné, aby bol tento spotrebiteľ prinútený uzavrieť zmluvu proti svojej vôli“.


28      Podľa vnútroštátneho súdu kuriér prinesie so sebou aspoň prílohy, obchodné podmienky, cenníky „a iné dokumenty“, ktoré sa po podpise stanú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod 3 návrhu na začatie prejudiciálneho konania).


29      Opakujem, že kvalita týchto informácií má zásadný význam z pohľadu klamlivej obchodnej praktiky, ale sama osebe nie je rozhodujúca na to, aby viedla k agresívnej obchodnej praktike (ktorá navyše môže existovať rovnako aj v prípade dostatočných a pravdivých informácií).