ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 11. februára 2009

Vec F‑7/08

Peter Schönberger

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Pridelenie bodov za zásluhy – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a 152 AE, ktorou pán Schönberger navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 15. januára 2007, ktoré mu zamietlo prideliť tretí bod za zásluhy za hodnotené obdobie 2003

Rozhodnutie: Rozhodnutia, ktorými Parlament zamietol prideliť žalobcovi tretí bod za zásluhy za hodnotené obdobie 2003, sa zrušujú. Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Pojem

1.      Na účely hodnotenia zásluh, na ktoré sa prihliada v rámci rozhodnutia o povýšení na základe článku 45 služobného poriadku, menovací orgán má rozsiahlu mieru voľnej úvahy a preskúmanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na otázku, či administratíva vzhľadom na spôsoby a prostriedky, na základe ktorých mohla vykonať posúdenie, sa držala v rámci hraníc, ku ktorým nemožno mať výhrady, a svoju právomoc nevyužila zjavne nesprávnym spôsobom. Súd pre verejnú službu teda nemôže nahrádzať posúdenie menovacieho orgánu svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov.

Voľná úvaha priznaná administratíve je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov so starostlivosťou a nestrannosťou v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

Potreba vykonať takéto preskúmanie na základe rovnosti ako aj obmedzená povaha počtu dostupných bodov za zásluhy vyžadujú, aby sa tieto body prideľovali úradníkom s najväčšími zásluhami v zostupnom poradí zásluh až do vyčerpania kvóty bodov. Ak sa pri porovnávacom hodnotení zásluh zistí, že niektorí úradníci majú rovnocenné zásluhy, treba takým úradníkom prideliť rovnaký počet bodov za zásluhy. V prípade nedostatku bodov, výber medzi viacerými ex‑aequo sa musí uskutočniť na základe dodatočných posúdení.

(pozri body 42 – 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C‑277/01 P, Zb. s. I‑3019, bod 35

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, Zb. s. II‑1281, bod 21; 6. júna 1996, Baiwir/Komisia, T‑262/94, Zb. VS s. I‑A‑257, II‑739, bod 66; 9. apríla 2003, Tejada Fernández/Komisia, T‑134/02, Zb. VS s. I‑A‑125, II‑609, bod 41; 13. apríla 2005, Nielsen/Rada, T‑353/03, Zb. VS s. I‑A‑95, II‑443, bod 58; 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, Zb. s. II‑4137, bod 93

2.      Zásada rovnosti zaobchádzania je porušená, pokiaľ sa s dvomi kategóriami osôb, ktorých skutková a právna situácia nie je v zásade rozdielna, zaobchádza rozdielne, alebo pokiaľ sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako. Požiadavka, aby úradník na účely získania rovnakého počtu bodov za zásluhy ako úradníci, s ktorými bol porovnaný, preukázal, že jeho zásluhy sú väčšie ako zásluhy týchto úradníkov, predstavuje teda porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

(pozri body 45 a 49 – 59)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. februára 1982, Buyl a i./Komisia, 817/79, Zb. s. 245, bod 29; 11 júla 1985, Appelbaum/Komisia, 119/83, Zb. s. 2423, bod 25

Súd prvého stupňa: 7. februára 1991, Tagaras/Súdny dvor, T‑18/89 a T‑24/89, Zb. s. II‑53, bod 68