ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 28. apríla 2009

Vec F‑115/07

Marie‑Thérèse Balieu‑Steinmetz a Lidia Noworyta

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Paušálna náhrada za prácu nadčas – Článok 3 prílohy VI služobného poriadku – Článok 56 služobného poriadku – Interné pravidlá týkajúce sa paušálnej náhrady za prácu nadčas – Interné pravidlá týkajúce sa náhrady za prácu nadčas – Rovnosť zaobchádzania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou M. Balieu‑Steinmetz a L. Noworyta navrhujú jednak vyhlásiť za nezákonný článok 1 interných pravidiel týkajúcich sa paušálnej náhrady za prácu nadčas prijatých generálnym tajomníkom Parlamentu podľa článku 3 prílohy VI služobného poriadku, jednak zrušiť implicitné rozhodnutie Parlamentu z 13. novembra 2006, ktorým sa zamieta žiadosť M. Balieu‑Steinmetz z 13. júla 2006, ako aj rozhodnutie Parlamentu z 18. decembra 2006, ktorým sa zamieta žiadosť L. Noworyta z 5. júla 2006, pričom išlo o žiadosti na zaplatenie vyššie uvedenej paušálnej náhrady

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Parlamentu z 13. novembra 2006 o implicitnom zamietnutí žiadosti M. Balieu‑Steinmetz z 13. júla 2006, ako aj rozhodnutie Parlamentu z 18. decembra 2006, ktorým sa zamieta žiadosť L. Noworyta z 5. júla 2006, sa zrušujú. Parlament znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti všeobecne záväznému právnemu aktu

(Článok 236 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Hranice – Nezákonne priznaná výhoda – Zamietnutie priznania paušálnej náhrady úradníkovi napriek tomu, že iní úradníci v porovnateľnej situácii túto náhradu dostali

1.      Súd pre verejnú službu Spoločenstva nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, ktoré priamo smerujú k tomu, aby sa konštatovala protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, akým je ustanovenie služobného poriadku úradníkov.

(pozri bod 20)

2.      Rozhodnutie inštitúcie o zamietnutí priznania paušálnej náhrady úradníkovi, hoci iní úradníci v porovnateľnej situácii takúto náhradu dostali, ktoré je založené na nezákonnosti vyplácania tejto náhrady týmto iným úradníkom, porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, ak dotknutá inštitúcia nemôže dostatočným spôsobom preukázať, že vyplatenie náhrady týmto iným úradníkom je bez právneho základu, keďže na akty inštitúcií Spoločenstva sa vzťahuje domnienka zákonnosti.

(pozri body 28 – 30, 32, 36 a 42)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. októbra 1984, Witte/Parlament, 188/83, Zb. s. 3465, bod 13 až 15

Súd prvého stupňa: 14. mája 1991, Zoder/Parlament, T‑30/90, Zb. s. II‑207, bod 26; 19. novembra 1996, Brulant/Parlament, T‑272/94, Zb. VS s. I‑A‑513, II‑1397, bod 35; 22. februára 2000, Rose/Komisia, T‑22/99, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑115, bod 39; 13. júla 2000, Griesel/Rada, T‑157/99, Zb. VS s. I‑A‑151, II‑699, bod 25; 8. júla 2003, Chetaud/Parlament, T‑65/02, neuverejnený v Zbierke, bod 44; 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 77; 30. novembra 2006, J/Komisia, T‑379/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑313, II‑A‑2‑1575, bod 79

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑47, II‑A‑1‑229, bod 81