Language of document :

Odvolanie podané 22. septembra 2017: Poľská republika proti uzneseniu Všeobecného súdu (ôsma komora) z 13. júna 2017 vo veci T-137/16, Uniwersytet Wrocławski/Výkonná agentúra pre výskum (REA)

(vec C-561/17 P)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Druhí účastníci konania: Uniwersytet Wrocławski, Výkonná agentúra pre výskum (REA)

Návrhy odvolateľky

zrušiť uznesenie vydané 13. júna 2017 Všeobecným súdom Európskej únie (ôsma komora) vo veci T-137/16, Uniwersytet Wrocławski/Výkonná agentúra pre výskum (REA) v celom rozsahu,

vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie,

uložiť každému účastníkovi konania povinnosť znášať svoje trovy konania,

rozhodnúť vo veci vo veľkej komore v súlade s článkom 16 tretím odsekom štatútu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé Poľská republika vytýka, že napadnuté uznesenie porušuje článok 19 tretí a štvrtý odsek štatútu tým, že ho nesprávne vykladá. Napadnuté uznesenie je založené na judikatúre súdov Európskej únie, podľa ktorej požiadavka nezávislosti advokáta vyplývajúca z článku 19 štatútu je nutne spojená s absenciou pracovného pomeru medzi advokátom a jeho mandantom. Poľská republika sa domnieva, že táto línia judikatúry je v zásade nesprávna a treba ju zmeniť.

Okrem toho napadnuté uznesenie síce založené na súčasnej judikatúre súdov Európskej únie, predsa prekračuje ňou vytýčené hranice. V napadnutom uznesení požiadavka nezávislosti sa totiž spája nielen s absenciou pracovného pomeru, ale aj absenciou občianskoprávneho vzťahu a rizika, že profesijné prostredie bude mať vplyv na advokáta a ovplyvní jeho právny názor.

Dôsledkom takého prístupu je rozsiahle obmedzenie práva na obranu pred súdmi Únie. Pritom ide o obmedzenie spočívajúce na veľmi nejasných kritériách podliehajúcich posúdeniu, ktoré nemá výslovne stanovený základ v ustanoveniach práva Únie a neslúži cieľu, ktorý možno pochopiť.

Po druhé Poľská republika vytýka, že napadnuté uznesenie porušuje zásadu právnej istoty. Napadnuté uznesenie zavádza novú neurčitú podmienku pre nezávislosť splnomocnených zástupcov, a to takú, že nesmie existovať nijaké riziko ovplyvnenia profesijným prostredím, ale neudáva nijaké pokyny týkajúce sa spôsobu jej posúdenia. V dôsledku toho navrhovateľ nie je schopný posúdiť, či splnomocnený zástupca, ktorého si zvolil, spĺňa podmienky nezávislosti a či jeho žaloba bude vyhlásená za prípustnú.

Po tretie Poľská republika vytýka, že napadnuté uznesenie nemá dostatočne odôvodnenie, ktoré by umožnilo pochopiť dôvody, prečo sa Všeobecný súd domnieva, že splnomocnený zástupca nespĺňa požiadavku nezávislosti a prečo odmietol ním podpísanú žalobu.

Všeobecný súd celkovo nevysvetlil, prečo vzťah, ako je vzťah medzi splnomocneným zástupcom a Uniwersytet Wrocławski napriek absencii podriadenosti sa má rovnať zamestnaneckému vzťahu. Navyše Všeobecný súd nevysvetlil, z akých dôvodov zohľadnil iné okolnosti než okolnosti týkajúce sa poskytnutia právnej pomoci splnomocneným zástupcom. Všeobecný súd ani nevysvetlil, ako sa má v prípade občiansko-právnej zmluvy ponímať pojem profesijného prostredia a aký druh vplyvu pôsobí na splnomocneného zástupcu. Okrem toho z napadnutého uznesenia nevyplýva, aký druh rizika je spojený s týmto druhom zmluvy a v čom spočíva obmedzenie nezávislosti, čo bolo dôvodom, že bolo nutné vylúčiť splnomocneného zástupcu.

____________