Language of document : ECLI:EU:C:2017:173

Vec C638/16 PPU

X
a
X

proti

État belge

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil du Contentieux des Étrangers (Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 810/2009 – Článok 25 ods. 1 písm. a) – Vízum s obmedzenou územnou platnosťou – Udelenie víza z humanitárnych dôvodov a z dôvodov medzinárodných záväzkov – Pojem ‚medzinárodné záväzky‘ – Charta základných práv Európskej únie – Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – Ženevský dohovor – Udelenie víza za predpokladu preukázaného rizika porušenia článkov 4 a/alebo 18 Charty základných práv – Neexistencia povinnosti“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 7. marca 2017

1.        Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Skutočné riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania

(Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107)

2.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Otázky týkajúce sa právneho aktu Únie, pričom uplatniteľnosť uvedeného aktu vo veci samej bola spochybnená – Zahrnutie – Podmienky – Spochybnenie, ktoré je neoddeliteľne spojené s odpoveďami, ktoré treba poskytnúť na prejudiciálne otázky

(Článok 267 ZFEÚ)

3.        Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Situácia, o ktorú ide vo veci samej, nie je upravená právom Únie – Vylúčenie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1)

4.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Vízová politika – Vízový kódex Spoločenstva – Nariadenie č. 810/2009 – Pôsobnosť – Žiadosť o vízum s obmedzenou územnou platnosťou z humanitárnych dôvodov – Žiadosť podaná z tretej krajiny so zámerom podať žiadosť o medzinárodnú ochranu v cieľovom členskom štáte a zdržiavať sa v uvedenom členskom štáte dlhšie ako 90 dní v rámci 180dňového obdobia – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 810/2009, články 1 a 25)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 29 – 34)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 35 – 37)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 45)

4.      Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že žiadosť o vízum s obmedzenou územnou platnosťou, ktorú na zastupiteľstve cieľového členského štátu nachádzajúcom sa na území tretej krajiny podal štátny príslušník tretej krajiny z humanitárnych dôvodov na základe článku 25 tohto kódexu so zámerom podať po svojom príchode do tohto členského štátu žiadosť o medzinárodnú ochranu a následne sa zdržiavať v uvedenom členskom štáte dlhšie ako 90 dní v rámci 180‑dňového obdobia, nepatrí do pôsobnosti uvedeného kódexu, ale v súčasnom stave práva Európskej únie sa na ňu uplatní výlučne vnútroštátne právo.

Treba doplniť, že opačný záver, hoci vízový kódex bol koncipovaný na účely udeľovania víz na pobyty na území členských štátov, ktoré nepresahujú 90 dní v rámci akéhokoľvek 180‑dňového obdobia, by štátnym príslušníkom tretích krajín umožnil podávať na základe tohto kódexu žiadosti o vízum s cieľom získať medzinárodnú ochranu v členskom štáte podľa svojej voľby, čo by narušilo všeobecnú štruktúru systému zavedeného nariadením č. 604/2013.

Zároveň treba uviesť, že takýto opačný záver by znamenal, že členské štáty by mali na základe vízového kódexu povinnosť fakticky umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na zastupiteľstvách členských štátov nachádzajúcich sa na území tretej krajiny. Keďže však cieľom vízového kódexu nie je harmonizovať právne úpravy členských štátov týkajúce sa medzinárodnej ochrany, treba konštatovať, že akty Únie prijaté na základe článku 78 ZFEÚ, ktoré upravujú postupy uplatniteľné na žiadosti o medzinárodnú ochranu, nestanovujú takúto povinnosť a naopak, vylučujú zo svojej pôsobnosti žiadosti podané na zastupiteľstvách členských štátov. Z článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2013/32 tak vyplýva, že táto smernica je uplatniteľná na žiadosti o medzinárodnú ochranu podané na území členských štátov vrátane hraníc, teritoriálnych vôd a tranzitných priestorov, avšak neuplatňuje sa na žiadosti o diplomatický alebo územný azyl predložené zastupiteľstvám členských štátov. Rovnako z článkov 1 a 3 nariadenia č. 604/2013 vyplýva, že toto nariadenie ukladá výlučne členským štátom povinnosť posúdiť každú žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj na hranici alebo v tranzitnom priestore, a že postupy upravené uvedeným nariadením sa uplatňujú iba na takéto žiadosti o medzinárodnú ochranu.

(pozri body 48, 49, 51 a výrok)