ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

zo 14. decembra 2018 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté voči niektorým osobám a subjektom v rámci boja proti terorizmu – Zmrazenie finančných prostriedkov – Možnosť považovať orgán tretieho štátu za príslušný orgán v zmysle spoločnej pozície 2001/931/SZBP – Skutkový základ rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Nesprávne posúdenie – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na obhajobu – Právo vlastniť majetok“

Vo veci T‑400/10 RENV,

Hamas, so sídlom v Dohe (Katar), v zastúpení: L. Glock, advokát,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen, M. Bishop a A. Sikora‑Kalėda, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Francúzska republika, v zastúpení: D. Colas a F. Fize, splnomocnení zástupcovia,

a

Európska komisia, v zastúpení: pôvodne  F. Castillo de la Torre, M. Konstantinidis a R. Tricot, neskôr F. Castillo de la Torre, L. Baumgart a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ, ktorým sa navrhuje zrušenie po prvé oznámenia Rady určeného osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. EÚ C 188, 2010, s. 13), rozhodnutia Rady 2010/386/SZBP z 12. júla 2010, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. EÚ L 178, 2010, s. 28), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 610/2010 z 12. júla 2010, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1285/2009 (Ú. v. EÚ L 178, 2010, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po druhé rozhodnutia Rady 2011/70/SZBP z 31. januára 2011, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 57), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 83/2011 z 31. januára 2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 610/2010 (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 14), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po tretie rozhodnutia Rady 2011/430/SZBP z 18. júla 2011, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 47), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 687/2011 z 18. júla 2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia č. 610/2010 a č. 83/2011 (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 2), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po štvrté rozhodnutia Rady 2011/872/SZBP z 22. decembra 2011, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/430/SZBP (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 54), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1375/2011 z 22. decembra 2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 687/2011 (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 10), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po piate rozhodnutia Rady 2012/333/SZBP z 25. júna 2012, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/872/SZBP (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 72), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 542/2012 z 25. júna 2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1375/2011 (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 12), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po šieste rozhodnutia Rady 2012/765/SZBP z 10. decembra 2012, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/333 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 50), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1169/2012 z 10. decembra 2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 542/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 2), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po siedme rozhodnutia Rady 2013/395/SZBP z 25. júla 2013, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/765 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 57), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 714/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1169/2012 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 10), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po ôsme rozhodnutia Rady 2014/72/SZBP z 10. februára 2014, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2013/395 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 56), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 125/2014 z 10. februára 2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 714/2013 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 9), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, po deviate rozhodnutia Rady 2014/483/SZBP z 22. júla 2014, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2014/72 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 35), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 790/2014 z 22. júla 2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 125/2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 1), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne, a po desiate rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/1426 zo 4. augusta 2017, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2017/154 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 95), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2017/1420 zo 4. augusta 2017, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 3), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valančius, P. Nihoul (spravodajca), J. Svenningsen a U. Öberg,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 11. júla 2018,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní prejednávanej žaloby

A.      Rezolúcia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1373 (2001)

1        Dňa 28. septembra 2001 prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov rezolúciu 1373 (2001) navrhujúcu stratégie na boj proti terorizmu všetkými prostriedkami, najmä na boj proti jeho financovaniu. Článok 1 písm. c) tejto rezolúcie najmä stanovuje, že všetky štáty majú bezodkladne vykonať zmrazenie finančných prostriedkov a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov osôb, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristických činov alebo ktoré sa zúčastňujú na takýchto činoch či napomáhajú ich páchaniu, subjektov patriacich týmto osobám alebo nimi kontrolovaných a osôb a subjektov konajúcich v mene alebo na pokyn týchto osôb a subjektov.

2        V uvedenej rezolúcii sa neuvádza zoznam osôb, subjektov alebo skupín, na ktoré sa tieto opatrenia musia uplatňovať.

B.      Právo Európskej únie

3        Keďže sa Rada Európskej únie domnievala, že je nevyhnutný akt Európskej únie na vykonanie rezolúcie 1373 (2001), prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217). Článok 2 spoločnej pozície konkrétne stanovuje zmrazenie finančných prostriedkov a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov a uvedených na zozname v prílohe tejto spoločnej pozície.

4        V ten istý deň na účely vykonania opatrení opísaných v spoločnej pozícii 2001/931 na úrovni Únie prijala Rada nariadenie (ES) č. 2580/2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207), ako aj rozhodnutie 2001/927/ES, ktorým sa ustanovuje zoznam uvedený v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 83.

5        Názov „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem (ozbrojené krídlo Hamasu)“ bol uvedený na zoznamoch pripojených k spoločnej pozícii 2001/931 a k rozhodnutiu 2001/927. Tieto dva akty boli pravidelne aktualizované na základe článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 a článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, pričom názov „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem (ozbrojené krídlo Hamasu)“ zostal uvedený na spomenutých zoznamoch.

6        Dňa 12. septembra 2003 prijala Rada spoločnú pozíciu 2003/651/SZBP, ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931 [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 229, 2003, s. 42), a rozhodnutie 2003/646/ES, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2003/480/ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 229, 2003, s. 22). Názov organizácie uvedenej na zoznamoch pripojených k týmto aktom je „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“.

7        Názov tejto organizácie zostal uvedený na zoznamoch pripojených k neskorším aktom.

C.      Napadnuté akty

1.      Akty z júla 2010

8        Dňa 12. júla 2010 prijala Rada rozhodnutie 2010/386/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 178, 2010, s. 28), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 610/2010, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1285/2009 (Ú. v. EÚ L 178, 2010, s. 1) (ďalej spoločne len „akty z júla 2010“).

9        Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol naďalej uvedený na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z júla 2010“).

10      Dňa 13. júla 2010 Rada uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, skupinám a subjektom uvedeným na zozname ustanovenom v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady č. 2580/2001 (Ú. v. EÚ C 188, 2010, s. 13; ďalej len „oznámenie z júla 2010“).

11      Rada týmto oznámením najmä informovala dotknuté osoby a subjekty, že po prvé rozhodla, že dôvody zaradenia ich názvov na zoznamy prijaté na základe nariadenia č. 2580/2001 stále existujú, takže sa rozhodla ponechať ich názvy na sporných zoznamoch z júla 2010, po druhé môžu požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely, po tretie môžu podať žiadosť s cieľom získať odôvodnené stanovisko Rady k ponechaniu ich názvu na uvedených zoznamoch, po štvrté môžu jej tiež kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o zaradení ich názvu do predmetných zoznamov, po piate na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať v lehote dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia a po šieste môžu podať žalobu na súde Únie.

12      Žalobkyňa na toto oznámenie nereagovala.

2.      Akty z januára 2011

13      Oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 20. novembra 2010 Rada informovala osoby, skupiny a subjekty, na ktoré sa vzťahovalo vykonávacie nariadenie č. 610/2010, že získala nové relevantné informácie súvisiace s týmito zápismi a že v dôsledku toho zmenila odôvodnenie týkajúce sa tohto nariadenia. Podľa uvedeného oznámenia bolo možné podať žiadosť s cieľom získať odôvodnené stanovisko Rady do dvoch týždňov odo dňa uverejnenia tohto oznámenia.

14      Listom z 10. decembra 2010 Rada, ktorá mala v dôsledku toho, že 12. septembra 2010 bola podaná prejednávaná žaloba, k dispozícii adresu advokáta žalobkyne, oznámila tomuto advokátovi dôvody, pre ktoré zamýšľala ponechať názov žalobkyne na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov, a oznámila mu, že v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto listu jej môže zaslať pripomienky týkajúce sa ponechania názvu žalobkyne na uvedených zoznamoch a predložiť jej akékoľvek dôkazy.

15      Žalobkyňa nereagovala na toto oznámenie a na tento list.

16      Dňa 31. januára 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/70/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 57), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 83/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 610/2010 (Ú. v. EÚ L 28, 2011, s. 14) (ďalej spoločne len „akty z januára 2011“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z januára 2011“).

17      Listom z 2. februára 2011 Rada oznámila advokátovi žalobkyne odôvodnenie ponechania skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z januára 2011

18      V tomto odôvodnení boli uvedené nasledujúce skutočnosti.

19      Po prvé Rada zhrnula vývoj činností skupiny „Hamas, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem“. Táto organizácia konkrétne v rokoch 1988 až 2010 spáchala mnohé útoky namierené proti izraelským cieľom, ktoré sa považujú za teroristické činy v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.

20      Po druhé Rada poukázala na to, že pokiaľ ide o krídlo „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem“, počas roka 2001 orgány Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska prijali dve rozhodnutia a orgány Spojených štátov amerických prijali dve rozhodnutia.

21      Prvé rozhodnutie prijaté orgánmi Spojeného kráľovstva vydal Secretary of State for the Home Department (minister vnútra, ďalej len „Home Secretary“). Toto rozhodnutie z 29. marca 2001 bolo prijaté na základe UK Terrorism Act 2000 (zákon Spojeného kráľovstva z roku 2000 o terorizme) a stanovovalo zákaz krídla Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem, považovaného za organizáciu zapojenú do teroristických činov (ďalej len „rozhodnutie Home Secretary“). Druhé rozhodnutie prijaté orgánmi Spojeného kráľovstva vydal UK Treasury (minister financií). Týmto rozhodnutím zo 6. decembra 2001 UK Treasury zmrazil aktíva krídla Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem a vydal pokyny v tomto zmysle na základe právomocí, ktorému vyplývali z článku 4 Terrorism (United Nations Measures) Order 2001 [nariadenie o terorizme (opatreniach Organizácie Spojených národov) z roku 2001]. Rada poznamenala, že rozhodnutie Home Secretary pravidelne preskúmava vnútroštátny vládny výbor a že nariadenie, ktoré tvorilo základ rozhodnutia UK Treasury, obsahovalo ustanovenia týkajúce sa súdneho preskúmania uvedeného rozhodnutia a opravných prostriedkov proti tomuto rozhodnutiu.

22      Rozhodnutia orgánov Spojených štátov tvorilo jednak rozhodnutie vlády, ktoré kvalifikovalo skupinu Hamas ako „zahraničnú teroristickú organizáciu“ podľa článku 219 US Immigration and Nationality Act (zákon Spojených štátov o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti) v zmenenom znení, a jednak rozhodnutie kvalifikujúce skupinu Hamas ako „subjekt výslovne označený ako medzinárodná teroristická skupina“ podľa Executive Order č. 13224 (prezidentský dekrét č. 13224) (ďalej spoločne len „rozhodnutia orgánov Spojených štátov“). Rada poznamenala, že prvé označenie môže byť predmetom súdneho preskúmania a druhé označenie možno preskúmať v správnom a súdnom konaní podľa právnych predpisov Spojených štátov.

23      Rada označila tieto rozhodnutia za „rozhodnutia príslušných orgánov“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931.

24      Po tretie Rada konštatovala, že tieto rozhodnutia sú stále platné, a domnievala sa, že dôvody, ktoré odôvodnili zaradenie skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ do zoznamov týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov stále platia.

25      Rada vo svojom liste z 2. februára 2011 uviedla, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie sporných zoznamov z januára 2011 na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia uvedeného listu, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

3.      Akty z júla 2011

26      Dňa 30. mája 2011 Rada zaslala advokátovi žalobkyne list, ktorým mu oznámila, že získala nové informácie, ktoré sú relevantné pre zostavenie zoznamov osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia stanovené v nariadení č. 2580/2001, a že v dôsledku toho zmenila odôvodnenie. Žalobkyni určila trojtýždňovú lehotu na predloženie pripomienok.

27      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

28      Dňa 18. júla 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/430/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 47), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 687/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia č. 610/2010 a č. 83/2011 (Ú. v. EÚ L 188, 2011, s. 2) (ďalej spoločne len „akty z júla 2011“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z júla 2011).

29      Listom z 19. júla 2011 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z júla 2011, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia uvedeného listu, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

30      Uvedené odôvodnenie bolo zhodné s odôvodnením týkajúcim sa aktov z januára 2011 s tým rozdielom, že odkaz na rozhodnutie UK Treasury bol vypustený.

31      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

4.      Akty z decembra 2011

32      Dňa 15. novembra 2011 Rada zaslala advokátovi žalobkyne list, ktorým mu oznámila, že získala nové informácie, ktoré sú relevantné pre zostavenie zoznamov osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia stanovené v nariadení č. 2580/2001, a že v dôsledku toho zmenila odôvodnenie. Žalobkyni určila dvojtýždňovú lehotu na predloženie pripomienok.

33      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

34      Dňa 22. decembra 2011 prijala Rada rozhodnutie 2011/872/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/430 (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 54), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1375/2011, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 687/2011 (Ú. v. EÚ L 343, 2011, s. 10) (ďalej spoločne len „akty z decembra 2011“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z decembra 2011“).

35      Listom z 3. januára 2012 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z decembra 2011, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 29. februára 2012, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

36      V tomto odôvodnení Rada doplnila do opisu skutkových okolností, na základe ktorých označila žalobkyňu (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem) za teroristickú organizáciu, tri nové skutočnosti, ku ktorým došlo v roku 2011.

37      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

5.      Akty z júna 2012

38      Dňa 25. júna 2012 prijala Rada rozhodnutie 2012/333/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/872 (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 72), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 542/2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1375/2011 (Ú. v. EÚ L 165, 2012, s. 12) (ďalej spoločne len „akty z júna 2012“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z júna 2012“).

39      Listom z 26. júna 2012 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z júna 2012, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 27. augusta 2012, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

40      Toto odôvodnenie bolo zhodné s odôvodnením týkajúcim sa aktov z decembra 2011.

41      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

6.      Akty z decembra 2012

42      Dňa 10. decembra 2012 prijala Rada rozhodnutie 2012/765/SZBP, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/333 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 50), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1169/2012, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 542/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 2012, s. 2) (ďalej len „akty z decembra 2012“). Skupina „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bola naďalej uvedená na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z decembra 2012“).

43      Listom z 11. decembra 2012 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z decembra 2012, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 11. februára 2013, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

44      Toto odôvodnenie bolo zhodné s odôvodnením týkajúcim sa aktov z júna 2012.

45      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

7.      Akty z júla 2013

46      Dňa 25. júla 2013 prijala Rada rozhodnutie 2013/395/SZBP, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/765 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 57), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 714/2013, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 1169/2012 (Ú. v. EÚ L 201, 2013, s. 10) (ďalej len „akty z júla 2013“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z júla 2013“).

47      Listom z 26. júla 2013 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z júla 2013, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 10. septembra 2013, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

48      Toto odôvodnenie bolo zhodné s odôvodnením týkajúcim sa aktov z decembra 2012.

49      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

8.      Akty z februára 2014

50      Dňa 10. februára 2014 prijala Rada rozhodnutie 2014/72/SZBP, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2013/395 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 56), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 125/2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 714/2013 (Ú. v. EÚ L 40, 2014, s. 9) (ďalej spoločne len „akty z februára 2014“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z februára 2014“).

51      Listom z 11. februára 2014 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z februára 2014, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 28. februára 2014, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

52      Toto odôvodnenie bolo zhodné s odôvodnením týkajúcim sa aktov z júla 2013.

53      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

9.      Akty z júla 2014

54      Dňa 22. júla 2014 prijala Rada rozhodnutie 2014/483/SZBP, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2014/72 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 35), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 790/2014, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie č. 125/2014 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 1) (ďalej spoločne len „akty z júla 2014“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z júla 2014“).

55      Listom z 23. júla 2014 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z júla 2014, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 30. septembra 2014, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

56      V tomto odôvodnení Rada dodala, že označenie žalobkyne za zahraničnú teroristickú organizáciu v rozhodnutí orgánu Spojených štátov založenom na článku 219 zákona Spojených štátov o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti bolo potvrdené rozhodnutím z 18. júla 2012.

57      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

10.    Akty z augusta 2017

58      Dňa 4. augusta 2017 prijala Rada rozhodnutie (SZBP) 2017/1426, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2017/154 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 95), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2017/1420, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/150 (Ú. v. EÚ L 204, 2017, s. 3) (ďalej spoločne len „akty z augusta 2017“). Názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ bol ponechaný na zoznamoch pripojených k týmto aktom (ďalej len „sporné zoznamy z augusta 2017“).

59      Listom zo 7. augusta 2017 Rada zaslala advokátovi žalobkyne odôvodnenie, na základe ktorého ponechala názov skupiny „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“ na sporných zoznamoch z augusta 2017, pričom mu oznámila, že po prvé žalobkyňa jej môže kedykoľvek zaslať žiadosť o preskúmanie týchto zoznamov na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, po druhé na to, aby žiadosti mohli byť zohľadnené pri nasledujúcom preskúmaní v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, treba jej ich zaslať do 4. septembra 2017, po tretie žalobkyňa môže podať žalobu na súde Únie a po štvrté môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie na použitie zmrazených finančných prostriedkov na určité účely.

60      Toto odôvodnenie bolo v porovnaní s odôvodneniami predchádzajúcich aktov podstatne zmenené.

61      Žalobkyňa neodpovedala na tento list.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania pred vrátením veci na ďalšie konanie

62      Návrhom doručeným kancelárie Všeobecného súdu 12. septembra 2010 podala žalobkyňa prejednávanú žalobu.

63      Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby Všeobecný súd:

–        zrušil oznámenie z júla 2010,

–        zrušil akty z júla 2010,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

64      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2010 Európska komisia požiadala o vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady. Predseda druhej komory Všeobecného súdu uznesením zo 7. februára 2011 tejto žiadosti vyhovel.

65      Žalobkyňa v liste zo 17. februára 2011, doručenom do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň, uviedla akty z januára 2011 a list z 2. februára 2011. Uviedla, že trvá na žalobných dôvodoch proti týmto „aktom“ a že v replike podrobne opíše svoje námietky proti dôvodom ponechania jej názvu na sporných zoznamoch z januára 2011, ktoré jej boli oznámené listom z 2. februára 2011.

66      Po vypočutí ostatných účastníkov konania Všeobecný súd listom kancelárie z 15. júna 2011, ktorý bol určený žalobkyni, dovolil žalobkyni zmeniť v replike žalobné dôvody a návrhy, pokiaľ ide o akty z januára 2011, prípadne vzhľadom na dôvody uvedené v liste z 2. februára 2011. Všeobecný súd naproti tomu nedovolil žalobkyni zmeniť jej žalobné návrhy, pokiaľ ide o list z 2. februára 2011. Termín na podanie repliky bol stanovený na 27. júla 2011.

67      V liste z 27. júla 2011 žalobkyňa uviedla akty z júla 2011 a list z 19. júla 2011 ako nahrádzajúce pôvodne napadnuté akty. Žalobkyňa poukázala na to, že od uverejnenia alebo doručenia týchto aktov plynula nová dvojmesačná lehota na podanie žaloby. a uviedla dôvody, pre ktoré nepodala repliku.

68      List z 27. júla 2011 bol založený do spisu ako žiadosť o predĺženie lehoty na podanie repliky.

69      Všeobecný súd listami kancelárie zo 16. septembra 2011 informoval účastníkov konania o tom, že sa rozhodol nevyhovieť tejto žiadosti o predĺženie, a určil Komisii termín 2. novembra 2011, aby podala vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

70      Žalobkyňa 28. septembra 2011 doručila do kancelárie Všeobecného súdu doplňujúce vyjadrenie. Žalobkyňa v tomto vyjadrení uviedla, že „rozširuje svoje žalobné návrhy na zrušenie proti [aktom z júla 2011]“ v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem. Tiež uviedla, že vzhľadom na pôvodný návrh, list zo 17. februára 2011 a doplňujúce vyjadrenie treba prejednávanú žalobu považovať za smerujúcu proti aktom z júla 2010, ako aj proti aktom z januára a júla 2011. Žalobkyňa dodala, že trvá aj na žalobných návrhoch uvedených proti oznámeniu z júla 2010, a spresnila, že jej návrhy na zrušenie smerujú proti predmetným aktom iba v takom rozsahu, v akom sa jej týkajú.

71      Dňa 28. októbra 2011 podala Komisia vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

72      Na základe rozhodnutia Všeobecného súdu z 8. decembra 2011 bolo doplňujúce vyjadrenie založené do spisu.

73      Listom z 20. decembra 2011 Všeobecný súd informoval účastníkov konania, že vzhľadom na to, že lehota na podanie žaloby o neplatnosť aktov z januára 2011 uplynula pred podaním doplňujúceho vyjadrenia, zmena žalobných návrhov smerujúcich proti týmto aktom, ktorá bola sama osebe prípustná – keďže žalobkyňa už o ňu požiadala a z právneho hľadiska ju riadne vykonala listom zo 17. februára 2011 –, sa preskúma iba so zreteľom na tie žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré tento účastník konania uviedol pred uplynutím lehoty na podanie žaloby o neplatnosť týchto aktov, teda na tie, ktoré boli v uvedené v návrhu na začatie konania.

74      Všeobecný súd stanovil termín 17. februára 2012 na to, aby Rada a Komisia podali pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z januára 2011, a termín 5. marca 2012, posunutý na 3. apríla 2012, na to, aby tí istí účastníci konania podali pripomienky k doplňujúcemu vyjadreniu.

75      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. februára 2012 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy s cieľom zohľadniť akty z decembra 2011 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

76      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 13. a 16. februára 2012 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z januára 2011 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

77      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 3. apríla 2012 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k doplňujúcemu vyjadreniu.

78      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júna 2012 žalobkyňa na výzvu Všeobecného súdu podala svoje pripomienky v nadväznosti na pripomienky Rady a Komisie z 3. apríla 2012.

79      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2012 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy s cieľom zohľadniť akty z júna 2012 v rozsahu, v akom sa týkali skupiny Hamas, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

80      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 20. a 23. júla 2012 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z júna 2012.

81      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 5. a 6. septembra 2012 Komisia a Rada na výzvu Všeobecného súdu reagovali na pripomienky žalobkyne z 28. júna 2012.

82      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. februára 2013 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy s cieľom zohľadniť akty z decembra 2012 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

83      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 11. a 13. marca 2013 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z decembra 2012.

84      Listom z 24. septembra 2013 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy vo vzťahu k aktom z júla 2013 v rozsahu, v akom sa týkali skupiny Hamas, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

85      Listom zo 4. októbra 2013 Všeobecný súd vyzval Radu – ktorá tejto výzve vyhovela podaním z 28. októbra 2013 –, aby predložila určité dokumenty, a pred pojednávaním položil účastníkom konania určité otázky.

86      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 28. a 30. októbra 2013 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z júla 2013.

87      Listom z 28. februára 2014 žalobkyňa zmenila svoje žalobné návrhy s cieľom zohľadniť akty z februára 2014 v rozsahu, v akom sa týkali skupiny Hamas, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

88      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 4. a 5. marca 2014 Komisia a Rada podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z februára 2014.

89      Žalobkyňa 21. septembra 2014 zmenila svoje žalobné návrhy s cieľom zohľadniť akty z júla 2014 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

90      Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 23. októbra a 3. novembra 2014 Rada a Komisia podali na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k zmene žalobných návrhov vo vzťahu k aktom z júla 2014.

91      Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobkyňa v prejednávanej žalobe navrhovala, aby Všeobecný súd:

–        zrušil oznámenie z júla 2010 a akty z júla 2010 až júla 2014 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

92      Rada, podporovaná Komisiou, navrhovala, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

93      Všeobecný súd rozsudkom zo 17. decembra 2014, Hamas/Rada (T‑400/10, ďalej len „pôvodný rozsudok“, EU:T:2014:1095):

–        vyhlásil návrh na zrušenie oznámenia z júla 2010 za neprípustný,

–        zrušil akty z júla 2010 až júla 2014 v rozsahu, v akom sa týkali žalobkyne (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem),

–        rozhodol, že účinky aktov z júla 2014 sa zachovávajú na obdobie troch mesiacov od vyhlásenia uvedeného rozsudku, alebo ak bude podané odvolanie v lehote uvedenej v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, až dovtedy, kým Súdny dvor nerozhodne o odvolaní,

–        rozhodol, že Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, pričom Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

94      Všeobecný súd tak rozhodol na základe toho, že vyhovel štvrtému žalobnému dôvodu a šiestemu žalobnému dôvodu, ktoré smerovali proti aktom z júla 2011 až júla 2014 a boli založené na nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie z dôvodu plynutia času a na porušení povinnosti odôvodnenia. Všeobecný súd v bodoch 101 a 125 pôvodného rozsudku konštatoval, že zoznam teroristických činov, ktorých sa žalobkyňa údajne dopustila od roka 2005, uvedený v odôvodneniach týkajúcich sa aktov z júla 2011 až júla 2014, mal rozhodujúcu úlohu pre rozhodnutie Rady o zachovaní zmrazenia finančných prostriedkov žalobkyne. V bodoch 110 a 127 pôvodného rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že odkaz na akýkoľvek nový teroristický čin, ktorý Rada doplní do svojho odôvodnenia pri preskúmaní podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931, musí byť preskúmaný a musí byť predmetom vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom. Keďže Všeobecný súd najmä v bodoch 109 a 131 pôvodného rozsudku konštatoval, že Rada nezaložila svoje tvrdenia týkajúce sa teroristických činov, ktorých sa žalobkyňa údajne dopustila od roka 2005, na takých rozhodnutiach, ale na informáciách, ktoré získala z tlače a internetu, zrušil akty z júla 2011 až júla 2014.

95      V bode 141 pôvodného rozsudku Všeobecný súd tiež zrušil akty z júla 2010 a januára 2011 z dôvodu, že v nich rovnako chýbal odkaz na rozhodnutia príslušných orgánov týkajúce sa činov pripísaných žalobkyni, a teda rovnako predstavovali porušenie povinnosti odôvodnenia.

96      Návrhom doručeným kancelárie Súdneho dvora 20. februára 2015 Rada podala odvolanie proti pôvodnému rozsudku, ktorému bolo pridelené číslo C‑79/15 P.

97      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 11. mája 2015 Francúzska republika požiadala o povolenie vstupu do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady. Súdny dvor tejto žiadosti vyhovel.

98      Súdny dvor rozsudkom z 26. júla 2017, Rada/Hamas (C‑79/15 P, ďalej len „odvolací rozsudok“, EU:C:2017:584), zrušil pôvodný rozsudok.

99      Súdny dvor v odvolacom rozsudku rozhodol, že

–        Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov a/alebo rozhodnutie ministra vnútra nepredstavujú samy osebe dostatočný základ pre odôvodnenie aktov z júla 2010 až júla 2014 (bod 33),

–        Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada porušila článok 1 spoločnej pozície 2001/931 tým, že sa pri uvedení dôvodov týkajúcich sa aktov z júla 2010 až júla 2014 opierala o údaje získané z iných zdrojov, než sú vnútroštátne rozhodnutia príslušných orgánov (bod 50),

–        Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri konštatovaní o porušení povinnosti odôvodnenia zo strany Rady (bod 53).

100    Keďže Všeobecný súd rozhodol len o štvrtom a šiestom žalobnom dôvode žalobkyne na zrušenie aktov z júla 2011 až júla 2014 a keďže z ostatných dôvodov uvádzaných pred Všeobecným súdom sčasti vyplynula potreba vykonať posúdenie skutkových okolností, Súdny dvor v odvolacom rozsudku vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie o trovách konania nechal na neskôr (bod 56).

III. Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie

101    Vec vrátená Všeobecnému súdu na ďalšie konanie bola zaregistrovaná v kancelárii Všeobecného súdu pod číslom T‑400/10 RENV a 27. septembra 2017 bola pridelená prvej komore.

102    Žalobkyňa, Rada a Komisia podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 3. septembra 2017, 4. októbra 2017 a 5. októbra 2017 predložili pripomienky k ďalšiemu priebehu konania v súlade s článkom 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

103    Žalobkyňa vo svojich pripomienkach navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil akty z júla 2010 až júla 2014 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, „vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem“,

–        zaviazal Radu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania pred Súdnym dvorom.

104    Komisia a Rada vo svojich pripomienkach navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako zjavne nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

105    Samostatným podaním doručeným do kancelárie 3. októbra 2017 žalobkyňa na základe článku 86 rokovacieho poriadku predložila návrh na úpravu žaloby, ktorého cieľom bolo zohľadniť akty z augusta 2017.

106    Rada a Komisia podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 27. októbra 2017 a 23. novembra 2017 predložili na výzvu Všeobecného súdu pripomienky k návrhu na úpravu z 3. októbra 2017.

107    Rada, podporovaná Komisiou, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol návrh na úpravu ako zjavne neprípustný,

–        subsidiárne ho zamietol ako nedôvodný,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Rade v prvostupňovom konaní, v odvolacom konaní a v tomto ďalšom konaní po vrátení veci.

108    Dňa 27. marca 2018 Všeobecný súd (prvá komora) v súlade s článkom 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky a vyzval ich, aby predložili určité listiny. Účastníci konania týmto žiadostiam v stanovenej lehote vyhoveli.

109    Dňa 15. mája 2018 Všeobecný súd povolil žalobkyni, aby uviedla svoje pripomienky k vyjadreniam Rady. Žalobkyňa odpovedala v stanovenej lehote.

110    Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh prvej komory rozhodol o postúpení veci prvej rozšírenej komore.

111    Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní konanom 11. júla 2018.

IV.    Právny stav

A.      Úvodné úvahy o predmete žaloby, ako aj o dosahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012

1.      O návrhoch na úpravu žalobných návrhov týkajúcich sa aktov z júla 2010 až júla 2014

112    Ako vyplýva z opisu skutkového stavu, akty z júla 2010 boli postupne zrušené a nahradené aktmi z januára, júla a decembra 2011, z júna a decembra 2012, z júla 2013 a z februára a júla 2014.

113    Žalobkyňa postupne menila svoje pôvodné žalobné návrhy tak, aby jej žaloba smerovala k zrušeniu týchto jednotlivých aktov.

114    Žalobkyňa okrem toho výslovne trvala na svojich žalobných návrhoch na zrušenie zrušených aktov.

115    Podľa článku 86 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak je akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže pred skončením ústnej časti konania upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť. V súlade s odsekom 2 uvedeného článku tento návrh treba podať v lehote podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ.

116    V prejednávanom prípade sa návrhy na úpravu žaloby spomenuté v bode 112 vyššie týkajú aktov, ktorými sa zrušujú a nahrádzajú akty, ktorých zrušenie bolo predtým predmetom žalobných návrhov. Okrem toho boli podané 20. novembra 2014, teda pred skončením ústnej časti konania pred vrátením veci na ďalšie konanie, a v lehote podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ. Návrhy na úpravu žaloby sú teda prípustné.

117    V súlade s ustálenou judikatúrou v oblasti žalôb smerujúcich proti postupným opatreniam na zmrazenie finančných prostriedkov a v rozpore s tým, čo Komisia uvádza vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania v súvislosti s aktmi z júla 2010, žalobca má naďalej právny záujem na zrušení rozhodnutia, ktorým sa ukladajú obmedzujúce opatrenia, ktoré bolo zrušené a nahradené neskorším rozhodnutím, keďže zrušenie aktu inštitúciou nie je uznaním jeho protiprávnosti a pôsobí ex nunc, na rozdiel od rozsudku o zrušení, v zmysle ktorého je zrušený akt z právneho poriadku odstránený retroaktívne a je považovaný za nikdy neexistujúci (rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 35; pozri tiež rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, body 45 až 48 a citovanú judikatúru, a z 30. septembra 2009, Sison/Rada, T‑341/07, EU:T:2009:372, body 47 a 48 a citovanú judikatúru).

118    Preto má žalobkyňa naďalej právny záujem na žalobe proti aktom z júla 2010 až júla 2014, aj keď tieto akty boli v priebehu konania zrušené a nahradené.

119    Prejednávaná žaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom sa týka aktov z júla 2010 až júla 2014.

2.      O prípustnosti návrhu na zrušenie oznámenia z júla 2010

120    Rada, podporovaná Komisiou, namieta, že návrh na zrušenie oznámenia z júla 2010 je neprípustný, lebo toto oznámenie obsahuje len výzvu, aby dotknuté osoby a subjekty uplatnili svoje práva, pričom nemá vplyv na ich právne postavenie. Toto oznámenie preto nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ, ako ho vykladá judikatúra.

121    V súlade s článkom 263 prvým odsekom ZFEÚ aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby, sú akty, „ktoré zakladajú právne účinky voči tretím stranám“.

122    Podľa ustálenej judikatúry aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie [pozri uznesenie zo 14. mája 2012, Sepracor Pharmaceuticals (Ireland)/Komisia, C‑477/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:292 body 50 a 51 a citovanú judikatúru].

123    V prejednávanom prípade bol názov žalobkyne ponechaný na sporných zoznamoch z júla 2010 na základe aktov z júla 2010.

124    Ako vyplýva z bodu 11 vyššie, cieľom oznámenia z júla 2010, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku v deň nasledujúci po prijatí aktov z júla 2010, bola iba snaha informovať osoby a subjekty, ktorých finančné prostriedky zostali zmrazené v dôsledku vykonania týchto aktov, o možnostiach, ktoré mali k dispozícii, a to požiadať príslušné vnútroštátne orgány o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky na určité účely, požiadať Radu o vysvetlenie dôvodov, pre ktoré ponechala ich názov na sporných zoznamoch z júla 2010, požiadať Radu o preskúmanie jej rozhodnutia o ponechaní ich názvu na týchto zoznamoch a napokon podať žalobu na súde Únie.

125    Za týchto podmienok oznámenie z júla 2010 nevyvolalo právne záväzné účinky, ktoré mohli zasiahnuť do záujmov žalobkyne tým, že by podstatným spôsobom zmenili jej právne postavenie.

126    Žalobu teda treba vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka oznámenia z júla 2010.

3.      O dosahu a prípustnosti pripomienok žalobkyne z 28. júna 2012

127    Dňa 28. júna 2012 žalobkyňa v nadväznosti na výzvu Všeobecného súdu podala svoje pripomienky k pripomienkam Rady a Komisie z 3. apríla 2012 týkajúcim sa doplňujúceho vyjadrenia.

128    Keďže žalobkyňa nazvala svoje pripomienky „replikou“, Rada vo svojich pripomienkach zo 6. septembra 2012 namietala, že žalobkyni nemožno dovoliť, aby podala repliku týkajúcu sa celej veci tak, ako bola pôvodne vymedzená v podanom návrhu a v súvislosti s ktorou nepodala repliku v stanovenej lehote.

129    Rada sa domnievala, že výmeny vyjadrení týkajúcich sa veci samej sa mali skončiť, keď žalobkyňa podala doplňujúce vyjadrenie a Rada svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.

130    Je však potrebné poukázať na to, že pripomienky žalobkyne z 28. júna 2012, ktoré žalobkyňa podala na výzvu Všeobecného súdu, nemožno v prejednávanej veci považovať za repliku v zmysle článku 83 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

131    Ako totiž vyplýva z bodov 67 až 70 vyššie, žalobkyňa v prejednávanej veci nepodala repliku v stanovenej lehote a žiadosť o predĺženie lehoty na podanie repliky, ktorú Všeobecný súd vyvodil z listu žalobkyne z 27. júla 2011, bola zamietnutá.

132    Nič to nemení na tom, že hoci pripomienky z 28. júna 2012 nemožno zohľadniť v rámci prejednávanej žaloby v rozsahu, v akom sa táto žaloba týka zrušenia aktov z júla 2010 a januára 2011 (pozri v súvislosti s týmito poslednými uvedenými aktmi bod 73 vyššie), sú prípustné v rámci návrhu na zrušenie aktov z júla 2011 (uvedeného v podanom doplňujúcom vyjadrení) v rozsahu, v akom reagujú na pripomienky Rady k novým žalobným dôvodom uvedeným v doplňujúcom vyjadrení smerujúcim proti aktom z júla 2011, ako aj v rámci návrhov na zrušenie neskorších aktov Rady.

133    Okrem toho Všeobecný súd vyzval žalobkyňu, aby predložila pripomienky, práve preto, lebo považoval za potrebné umožniť žalobkyni, aby v rámci nich reagovala na pripomienky Rady z 3. apríla 2012 k doplňujúcemu vyjadreniu.

134    Napokon zo samotného znenia bodu 1 pripomienok z 28. júna 2012 vyplýva, že ich cieľom je iba reagovať na pripomienky Rady z 3. apríla 2012 k doplňujúcemu vyjadreniu.

135    Vzhľadom na tieto spresnenia týkajúce sa rozsahu pripomienok z 28. júna 2012 treba zamietnuť námietky Rady týkajúce sa prípustnosti uvedených pripomienok.

4.      O návrhu na úpravu žalobných návrhov týkajúcich sa aktov z augusta 2017

136    Návrhom na úpravu z 3. októbra 2017 žalobkyňa navrhla rozšíriť žalobu na akty z augusta 2017.

137    Rada vo svojich pripomienkach k tomuto návrhu uviedla, že je neprípustný z dôvodu, že jednak v rozpore s tým, čo stanovuje článok 86 ods. 1 rokovacieho poriadku, na ktorý odkazuje článok 218 rokovacieho poriadku, k úprave žaloby došlo 21. novembra 2014, teda po skončení ústnej časti konania, a jednak akty z augusta 2017 nenahrádzajú akty napadnuté v prejednávanej veci.

138    Na pojednávaní Rada vyhlásila, že posúdenie tejto prekážky konania necháva na Všeobecný súd.

139    V každom prípade je potrebné poznamenať, že vzhľadom na to, že prípustnosť žalôb sa týka verejného poriadku, Všeobecný súd ju môže preskúmať ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2006, Standertskjöld‑Nordenstam a Heyraud/Komisia, T‑437/04 a T‑441/04, EU:T:2006:62, bod 28 a citovanú judikatúru).

140    Podľa článku 218 rokovacieho poriadku, ak Súdny dvor zruší rozsudok Všeobecného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, konanie na Všeobecnom súde, ktoré sa začína na základe rozsudku, ktorým sa vec vrátila na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prebieha s výnimkou ustanovení článku 217 rokovacieho poriadku podľa okolností v súlade s ustanoveniami hlavy III alebo hlavy IV rokovacieho poriadku.

141    Keďže hlava IV rokovacieho poriadku sa vzťahuje na spory týkajúce sa práv duševného vlastníctva, v prejednávanom prípade treba postupovať podľa hlavy III rokovacieho poriadku. Článok 86 ods. 1, ktorý je súčasťou tejto hlavy III rokovacieho poriadku, stanovuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bol návrh na úpravu žaloby prípustný. Po prvé návrh na úpravu žaloby sa musí podať pred skončením ústnej časti konania. Po druhé akty, ktorých sa týka návrh na úpravu, musia nahrádzať alebo meniť jeden alebo viaceré akty, ktorých zrušenie sa predtým navrhovalo.

142    Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prvej podmienke, treba poukázať na to, že v prejednávanom prípade nie je splnená druhá podmienka. Aktov zrušených aktmi z augusta 2017 sa totiž netýkala ani žaloba, ani návrhy na úpravu, ktoré boli podané predtým.

143    Žalobkyňa tvrdí, že treba dospieť k odlišnému záveru na základe rozsudku z 28. januára 2016, Kľujev/Rada (T‑341/14, EU:T:2016:47, bod 33), v ktorom Všeobecný súd podľa žalobkyne vyhovel návrhu na úpravu podanému v podobnej situácii.

144    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozsudok citovaný žalobkyňou nie je v tejto súvislosti relevantný, keďže v uvedenej veci – na rozdiel od prejednávanej veci – bola splnená druhá podmienka, ktorú stanovuje článok 86 rokovacieho poriadku, vzhľadom na to, že aktmi, ktorých sa týkal návrh na úpravu, sa menili akty, ktoré boli skutočne napadnuté v návrhu na začatie konania.

145    Z týchto skutočností vyplýva, že návrh na úpravu žaloby podaný žalobkyňou 3. októbra 2017 treba zamietnuť ako neprípustný.

B.      O návrhu na zrušenie aktov z júla 2010

146    Žalobkyňa na podporu svojho návrhu na zrušenie aktov z júla 2010 uvádza v žalobe štyri žalobné dôvody založené po prvé na zjavne nesprávnom posúdení, po druhé na porušení práva na obhajobu, po tretie na porušení práva vlastniť majetok a po štvrté na porušení povinnosti odôvodnenia.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o uplatniteľnosť opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov na žalobkyňu

147    Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že tak ako štáty a legitímne vlády je v zásade oslobodená od možnosti zápisu do zoznamov týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov.

148    V tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje, že získala svoju legitimitu od voličov, predstavuje politickú stranu, ktorá v súčasnosti vládne, a v roku 2007 bola súčasťou vlády národnej jednoty, pričom z týchto troch okolností vyplýva, že aj pre ňu musí platiť výnimka, ktorá by sa vzťahovala na štáty a na legitímne vlády.

149    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

150    Je potrebné poukázať na to, že podľa článku 1 ods. 1 spoločnej pozície 2001/931 sa opatrenia týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov uplatňujú na osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov.

151    Podľa článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931 „teroristický čin“ znamená úmyselný čin, ktorý vzhľadom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný buď s cieľom závažného zastrašovania obyvateľstva, alebo s cieľom neprimeraného nútenia vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby vykonali alebo sa zdržali výkonu akéhokoľvek činu, alebo s cieľom vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie.

152    Medzi činmi, ktoré sa považujú za činy spáchané s cieľom vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie, sú v článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931 uvedené najmä útoky proti životu osôb, ktoré môžu zapríčiniť smrť, útoky proti fyzickej integrite osoby, únos alebo branie rukojemníka, ako aj výroba, držba, nadobudnutie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní.

153    Z týchto ustanovení vyplýva, že podľa spoločnej pozície 2001/931 relevantná okolnosť na určenie, či sa pravidlá, ktoré sú v nej obsiahnuté, majú uplatniť na určitú osobu alebo na určitý subjekt, súvisí s činmi, ktoré táto osoba alebo tento subjekt vykonáva, a nie s povahou tejto osoby alebo tohto subjektu.

154    Za týchto podmienok okolnosti spomenuté žalobkyňou, konkrétne že získala moc vo voľbách, že je politickou organizáciou alebo že bola súčasťou vlády, nemožno považovať za okolnosti, ktoré by jej umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu pravidiel obsiahnutých v spoločnej pozícii 2001/931.

155    V každom prípade aj za predpokladu, že tvrdenie žalobkyne, že opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov stanovené v spoločnej pozícii 2001/931 sa nemôžu uplatniť na štáty alebo na legitímne vlády, by bolo dôvodné, žalobkyňa sa nenachádza v situácii, ktorá by jej dovoľovala domáhať sa uplatnenia tejto údajnej výnimky.

156    Žalobkyňa totiž nie je štátom v zmysle medzinárodného práva, keďže tento pojem sa v tomto právnom odvetví používa na označenie územných celkov, a nie organizácií, ako je organizácia vytvorená žalobkyňou.

157    Pokiaľ ide o legitímne vlády, také vlády môžu byť do určitej miery chránené, no táto ochrana sa nemôže vzťahovať na skupiny alebo na organizácie, ktoré dosadzujú niektorých svojich členov do vlády, ako to údajne robí žalobkyňa (pozri analogicky rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 69 a citovanú judikatúru).

158    Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod ako nedôvodný.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu

159    Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Rada porušila zásadu rešpektovania práva na obhajobu tým, že jej pred prijatím aktov z júla 2010 neoznámila skutočnosti, ktoré boli použité v jej neprospech, a neumožnila jej vyjadriť sa v súlade s článkom 6 ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“) a s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie.

160    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

161    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že podľa judikatúry treba pri určovaní povinností vyplývajúcich zo zásady rešpektovania práva na obhajobu rozlišovať na jednej strane zápis názvu osoby alebo subjektu do zoznamu týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov a na druhej strane zachovanie takého zápisu.

162    Keď Rada po prvý raz zapíše meno alebo názov osoby alebo subjektu do zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, nie je povinná tejto osobe alebo tomuto subjektu vopred oznámiť dôvody, o ktoré sa chce oprieť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 61).

163    Toto pravidlo je odôvodnené tým, že na to, aby také rozhodnutie bolo účinné, musí mať možnosť využiť účinok prekvapenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 61).

164    Pri prvom zápise teda v zásade stačí oznámiť dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu dôvody, ktoré vysvetľujú rozhodnutie, zároveň alebo hneď po prijatí tohto rozhodnutia a vtedy im umožniť, aby sa vyjadrili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 61).

165    Inak je to v prípade rozhodnutí o zachovaní zápisu mena alebo názvu osoby alebo subjektu na takom zozname, keďže v tomto prípade účinok prekvapenia už nie je nevyhnutný.

166    Podľa judikatúry sa povinnosti v prípade takých rozhodnutí líšia podľa toho, či odôvodnenie obsahuje alebo neobsahuje nové skutočnosti.

167    V prípade existencie nových skutočností treba pred prijatím opatrenia oznámiť dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu skutočnosti uplatnené proti nim a umožniť im, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadrili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 63, a z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia, C‑330/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:601, bod 67).

168    Naopak, táto povinnosť sa neuplatní v prípade, ak také skutočnosti neexistujú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11, EU:T:2013:431, body 43 a 44, a z 18. septembra 2017, Uganda Commercial Impex/Rada, T‑107/15 a T‑347/15, neuverejnený, EU:T:2017:628, bod 97), keďže v takom prípade sa predpokladá, že dotknutá osoba alebo dotknutý subjekt sa dozvedeli o predchádzajúcich dôvodoch a mali možnosť uviesť svoje pripomienky.

169    V prejednávanom prípade sa zdá, že akty z júla 2010 patria do tejto poslednej uvedenej kategórie, lebo dôvody, na základe ktorých boli tieto akty prijaté, sa neodlišujú od dôvodov uvedených v odôvodnení týkajúcom sa aktov prijatých 22. decembra 2009, teda rozhodnutia Rady 2009/1004/SZBP z 22. decembra 2009, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931 (Ú. v. EÚ L 346, 2009, s. 58), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1285/2009, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 501/2009 (Ú. v. EÚ L 346, 2009, s. 39), ktoré bolo poskytnuté žalobkyni prostredníctvom oznámenia týkajúceho sa vykonávacieho nariadenia č. 1285/2009, uverejneného v Úradnom vestníku z 23. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 315, 2009, s. 11, ďalej len „oznámenie z decembra 2009“).

170    Čo sa týka oznámenia z decembra 2009, treba pripomenúť, že uverejnenie výroku a všeobecného odôvodnenia opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov v Úradnom vestníku sa podľa judikatúry považuje za postačujúce vzhľadom na to, že podrobné uverejnenie dôvodov uvádzaných v neprospech dotknutých osôb a subjektov by mohlo odporovať naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ale tiež zasahovať do ich legitímnych záujmov, pričom však špecifické a konkrétne odôvodnenie tohto rozhodnutia musí navyše byť formulované a oznámené dotknutým osobám alebo subjektom akoukoľvek inou vhodnou formou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 147).

171    V prípade obmedzujúcich opatrení musí byť touto inou formou v zásade individuálne oznámenie, lebo také opatrenia môžu v značnej miere ovplyvniť dotknuté osoby alebo subjekty a sú spôsobilé obmedziť výkon ich základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 86).

172    V tejto súvislosti Rada tvrdí, že nemohla vykonať individuálne oznámenie, lebo nebola schopná zistiť adresu, na ktorú by bolo možné zaslať žalobkyni list. Žalobkyňa jej navyše nikdy nezaslala kontaktnú adresu a nikdy ju nepožiadala o vysvetlenia týkajúce sa zápisu jej názvu do zoznamov týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov.

173    K tomu advokát žalobkyne na pojednávaní v reakcii na otázky, ktoré mu položil Všeobecný súd, uviedol, že Rade nemohol oznámiť takú adresu, lebo z bezpečnostných dôvodov ju ani on sám nemal.

174    Komisia zasa poznamenala, že žalobkyňa neoznámila nijakú skutočnú adresu ani na účely konania vedeného na Všeobecnom súde.

175    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že povinnosť individuálne oznámiť konkrétne a presné odôvodnenie osobám a subjektom, proti ktorým sa prijímajú obmedzujúce opatrenia, má v podstate za cieľ doplniť uverejnenie oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku, ktorým sa dotknutým osobám alebo subjektom oznamuje, že boli voči nim prijaté obmedzujúce opatrenia, spolu s výzvou, aby požiadali o oznámenie odôvodnenia týchto opatrení, a uvedením presnej adresy, na ktorú túto žiadosť možno zaslať. Individuálne oznámenie dotknutým osobám a subjektom teda nie je jediným mechanizmom, ktorý sa používa na informovanie týchto osôb a subjektov o opatreniach, ktoré boli voči nim prijaté.

176    Z judikatúry navyše vyplýva, že povinnosť individuálne oznámiť odôvodnenie obmedzujúcich opatrení sa neuplatňuje vo všetkých prípadoch, ale len vtedy, ak je také oznámenie možné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2014, Hassan/Rada, T‑572/11, EU:T:2014:682, bod 37).

177    V prejednávanom prípade sa pritom zdá, že ani v tomto konaní adresa žalobkyne nie je známa, keďže jediné údaje, ktoré žalobkyňa poskytla Všeobecnému súdu, sú obmedzené na názov mesta a krajiny, pričom tieto údaje sa navyše od podania žaloby dvakrát zmenili [Bejrút (Libanon), potom Damask (Sýria) a napokon Doha (Katar)].

178    Na pojednávaní žalobkyňa navyše uviedla, že vzhľadom na to, že Únia má sieť zástupcov v zahraničí, Rada mala prostriedky na zistenie adresy, na ktorej možno uskutočniť individuálne oznámenie, a že bolo úlohou Rady, a nie žalobkyne podniknúť kroky v tomto zmysle, keďže opatrenia prijaté v aktoch z júla 2010 mohli spôsobiť nepriaznivé účinky pre žalobkyňu.

179    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že povinnosť inštitúcií v medziach pripomenutých v bode 176 vyššie vykonať individuálne oznámenie nemôže zbaviť žalobcu povinnosti podniknúť akýkoľvek krok, ktorý mu umožní informovať sa o svojom právnom postavení a najmä zistiť výhrady, ktoré boli voči nemu vznesené. Ako vyplýva z bodov 4 a 5 vyššie, názov žalobkyne je zapísaný na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov od decembra 2001. Keďže žalobkyňa vedela, že v rámci Rady sa uskutočnili diskusie o ponechaní jej názvu na týchto zoznamoch, mohla podniknúť vo vzťahu k Rade potrebné kroky na získanie presných a konkrétnych informácií o dôvodoch, na ktorých boli založené opatrenia, ktoré sa jej týkali, a prípadne si určiť právneho zástupcu, čo navyše urobila v konaniach o žalobách, ktoré podala na Všeobecnom súde, a v konaní o odvolaní na Súdnom dvore. Keďže žalobkyňa nevyužila túto možnosť, nemôže sa voči Rade odvolávať na dôsledky vlastnej nečinnosti.

180    Rada teda mohla bez toho, aby porušila zásadu rešpektovania práva na obhajobu, spojiť s uverejnením aktov z decembra 2009 v Úradnom vestníku uverejnenie oznámenia, ktorým žalobkyňu vyzvala, aby si od nej vyžiadala odôvodnenie týkajúce sa týchto aktov, bez vykonania individuálneho oznámenia, keďže za okolností prejednávaného prípadu sa nezdalo možné vykonať také oznámenie.

181    Za týchto podmienok treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva vlastniť majetok

182    Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že zmrazenie finančných prostriedkov vykonané aktmi z júla 2010 porušuje právo vlastniť majetok zaručené článkom 17 Charty základných práv a článkom 1 protokolu č. 1 k EDĽP. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461), a z 11. júna 2009, Othman/Rada a Komisia (T‑318/01, EU:T:2009:187).

183    Rada, ktorú v tejto súvislosti podporuje Komisia, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

184    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že základné práva, najmä právo vlastniť majetok, nepožívajú v práve Únie absolútnu ochranu. Uplatňovanie týchto práv možno obmedziť pod podmienkou, že po prvé tieto obmedzenia sú riadne odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou a po druhé vzhľadom na tieto ciele nepredstavujú neprimeraný alebo neprípustný zásah, ktorý by narušil ich podstatu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 121 a citovanú judikatúru).

185    Čo sa týka prvej podmienky, je potrebné pripomenúť, že zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív a iných hospodárskych zdrojov osôb a subjektov identifikovaných podľa pravidiel stanovených v nariadení č. 2580/2001 a v spoločnej pozícii 2001/931 ako zapojených do financovania terorizmu sleduje cieľ všeobecného záujmu, keďže je súčasťou boja proti hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ktoré predstavujú teroristické činy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 123 a citovanú judikatúru).

186    V súvislosti s druhou podmienkou treba poukázať na to, že opatrenia stanovujúce zmrazenie finančných prostriedkov a najmä ponechanie názvu žalobkyne na sporných zoznamoch z júla 2010 sa nezdajú byť neprimerané alebo neprípustné a tiež sa nezdá, že by narúšali podstatu základných práv alebo niektorých z nich.

187    Tento typ opatrení je totiž v demokratickej spoločnosti nevyhnutný pre boj proti terorizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 129 a citovanú judikatúru).

188    Okrem toho opatrenia stanovujúce zmrazenie finančných prostriedkov nie sú absolútne, ale stanovujú možnosť jednak povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie si určitých záväzkov a jednak poskytnúť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť za osobitných podmienok zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov (pozri rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 127 a citovanú judikatúru).

189    Ponechanie názvu osôb a subjektov na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov navyše podlieha pravidelnému preskúmavaniu, aby sa zabezpečilo, že osoby a subjekty, ktoré už nespĺňajú kritériá na to, aby boli uvedené na týchto zoznamoch, sa z nich vyškrtnú (rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 129).

190    Na týchto skutočnostiach nič nemení judikatúra obsiahnutá v rozsudkoch, ktoré cituje žalobkyňa.

191    V týchto rozsudkoch Súdny dvor konštatoval, že ide o neodôvodnené obmedzenie, z dôvodu, že Bezpečnostná rada OSN nariadila obmedzujúce opatrenia proti žalobcovi bez toho, aby mu boli poskytnuté procesné záruky, ktoré by mu umožnili predložiť pripomienky orgánom OSN povereným prijatím týchto opatrení alebo v rámci Únie Rade, ktorá vykonala tieto opatrenia na území členských štátov.

192    Taká situácia je odlišná od situácie, ktorou sa vyznačuje prejednávaná vec, v ktorej sa akty z júla 2010 netýkajú pôvodného zápisu a nie sú založené na rezolúcii OSN a vzhľadom na uverejnenie oznámenia z decembra 2009 žalobkyňa mala možnosť predložiť pripomienky k skutočnostiam uvedeným v jej neprospech (pozri body 170 až 180 vyššie).

193    Za týchto podmienok treba tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

4.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

194    Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa vytýka Rade, že do aktov z júla 2010, ako boli uverejnené v Úradnom vestníku, nezahrnula dôvody, na základe ktorých ponechala jej názov na sporných zoznamoch z júla 2010.

195    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

196    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Rada 13. júla 2010 uverejnila v Úradnom vestníku jednak výrok a všeobecné odôvodnenie aktov z júla 2010 a jednak oznámenie z júla 2010, ktorým vyzvala dotknuté osoby a subjekty, aby si od nej vyžiadali odôvodnenie týkajúce sa týchto aktov.

197    Ako bolo uvedené v bode 170 vyššie, už sa rozhodlo, že v prípade obmedzujúcich opatrení Rada mohla bez toho, aby porušila povinnosť odôvodnenia a zásadu rešpektovania práva na obhajobu, obmedziť uverejnenie aktov, ktoré obsahovali obmedzujúce opatrenia, v Úradnom vestníku na výrok a na všeobecné odôvodnenie, z ktorého tieto opatrenia vychádzali, pričom špecifické a konkrétne odôvodnenie malo byť formulované a oznámené dotknutým osobám alebo subjektom akoukoľvek inou vhodnou formou.

198    Za týchto podmienok Rada v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, nebola povinná zahrnúť do aktov z júla 2010, ako boli uverejnené v Úradnom vestníku, špecifické a konkrétne dôvody, na základe ktorých boli tieto akty prijaté.

199    Žalobkyňa však tvrdí, že odôvodnenie týkajúce sa aktov z júla 2010 jej malo byť oznámené a nemalo byť predmetom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku. Tiež zdôrazňuje, že toto oznámenie bolo pre ňu vzhľadom na to, že v ňom nebola výslovne uvedená, ťažko dostupné. Napokon uvádza, že podľa spomenutého oznámenia bola lehota, v ktorej bolo možné vyžiadať si od Rady odôvodnenie aktov z júla 2010, obmedzená na dva mesiace, čo nepredstavovalo primeranú lehotu.

200    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že – ako vyplýva z bodov 176 až 180 vyššie – vzhľadom na to, že Rada nemala k dispozícii presnú adresu žalobkyne, nemohla vykonať individuálne oznámenie odôvodnenia aktov z júla 2010, takže sa mohla obmedziť na uverejnenie oznámenia z júla 2010.

201    Okrem toho skutočnosť, že v oznámení z júla 2010 neboli výslovne uvedené mená alebo názvy osôb a subjektov, ktorých sa toto oznámenie týkalo, nemožno považovať ako takú za porušenie povinnosti odôvodnenia, keďže toto oznámenie odkazovalo na nariadenie z júla 2010, v ktorom boli tieto mená a názvy spomenuté.

202    Napokon nie je pravda, že podľa oznámenia z júla 2010 sa žiadosť o poskytnutie odôvodnenia predmetných aktov musela podať do dvoch mesiacov od jeho uverejnenia. V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, z oznámenia z júla 2010 nevyplývalo, že lehota, počas ktorej si možno vyžiadať odôvodnenie aktov z júla 2010, bola obmedzená na dva mesiace, ale v tomto oznámení bolo len spresnené, že Rada pravidelne preskúmava zoznamy týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov v súlade s článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 a že v prípade, ak dotknuté osoby a subjekty podajú žiadosť o preskúmanie a chcú, aby bola táto žiadosť posúdená pri nasledujúcom preskúmaní, túto žiadosť jej treba zaslať v lehote dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia uvedeného oznámenia.

203    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné konštatovať, že Rada dodržala povinnosť odôvodnenia, takže štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

5.      Záver

204    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba žalobu v rozsahu, v akom sa týka aktov z júla 2010, zamietnuť.

C.      O návrhu na zrušenie aktov z januára 2011

205    Z bodu 73 vyššie vyplýva, že žalobkyňa na podporu návrhu na zrušenie aktov z januára 2011 uvádza tie isté dôvody neplatnosti, ktoré uviedla vo vzťahu k aktom z júla 2010.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

206    Keďže prvý žalobný dôvod je rovnaký ako prvý žalobný dôvod uvedený proti aktom z júla 2010 a keďže posúdenie tohto žalobného dôvodu nezávisí od osobitných okolností prijatia týchto aktov, treba ho zamietnuť z tých istých dôvodov, ktoré boli uvedené v bodoch 150 až 157 vyššie.

207    Prvý žalobný dôvod sa teda zamieta.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rešpektovania práva na obhajobu

208    V tomto druhom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že došlo k porušeniu zásady rešpektovania práva na obhajobu z dôvodu, že skutočnosti uvedené v jej neprospech, z ktorých vychádzali akty z januára 2011, jej pred prijatím týchto aktov neboli oznámené.

209    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

210    V prejednávanom prípade treba konštatovať, že Rada pred prijatím aktov z januára 2011 uverejnila v Úradnom vestníku z 20. novembra 2010 oznámenie, ktorým oznámila osobám a subjektom, ktorých sa týkalo vykonávacie nariadenie č. 610/2010, že v dôsledku nových informácií zmenila odôvodnenie týkajúce sa tohto nariadenia, a vyzvala tieto osoby a subjekty, aby si od nej vyžiadali toto odôvodnenie (pozri bod 13 vyššie).

211    V bodoch 176 až 180 vyššie sa rozhodlo, že skutočnosť, že žalobkyni nebolo individuálne oznámené odôvodnenie týkajúce sa vykonávacieho nariadenia č. 1285/2009, nemožno na základe okolností prejednávaného prípadu považovať za porušenie zásady rešpektovania práva na obhajobu. To isté musí platiť pre odôvodnenie týkajúce sa aktov z januára 2011.

212    Žalobkyňa uvádza, že Rada jej advokátovi listom z 10. decembra 2010 spomenutým v bode 14 vyššie oznámila dôvody, pre ktoré zamýšľala ponechať názov žalobkyne na sporných zoznamoch z januára 2011. Žalobkyňa sa domnieva, že taký list mal byť zaslaný jej samej, a nie jej advokátovi, ktorý nebol splnomocnený na preberanie takých zásielok.

213    Rada v reakcii na otázku, ktorá jej bola položená v tejto súvislosti na pojednávaní, uznala, že zaslala tento list advokátovi žalobkyne s cieľom informovať žalobkyňu, pričom zaslanie tohto listu sa nemá považovať za individuálne oznámenie.

214    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry pripomenutej v bode 176 vyššie sa individuálne oznámenie vyžaduje len v prípade, ak je možné vykonať ho, čo v prejednávanom prípade neplatilo, ako sa uvádza v bodoch 177 až 180 vyššie, keďže podľa všetkého nijaká adresa neexistovala alebo nebola oznámená Rade a žalobkyňa si nevyžiadala odôvodnenie.

215    Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že advokátovi žalobkyne bol zaslaný list, hoci ho žalobkyňa nesplnomocnila, aby tento list prevzal. Neexistencia splnomocnenia totiž nevyvracia, ale len potvrdzuje konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode, že Rada nemala k dispozícii nijaký prostriedok, ktorý by jej umožnil individuálne oznámiť odôvodnenie žalobkyni.

216    Za týchto podmienok treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva vlastniť majetok

217    Keďže tento žalobný dôvod je rovnaký ako žalobný dôvod uvedený proti aktom z júla 2010, treba ho zamietnuť z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 184 až 189 vyššie.

218    Čo sa týka odkazu na rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461), a z 11. júna 2009, Othman/Rada a Komisia (T‑318/01, EU:T:2009:187), je potrebné spresniť, že okolnosti prejednávaného prípadu sa tiež odlišujú od okolností, za ktorých boli vydané tieto rozsudky, lebo – ako vyplýva z bodov 210 až 215 vyššie – odôvodnenie aktov z januára 2011 bolo pred prijatím týchto aktov riadne poskytnuté žalobkyni.

219    Tretí žalobný dôvod teda treba zamietnuť.

4.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

220    Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa vytýka Rade, že do aktov z januára 2011, ako boli uverejnené v Úradnom vestníku, nezahrnula výslovné dôvody ponechania jej názvu na sporných zoznamoch z januára 2011.

221    V tejto súvislosti bolo v bodoch 170 a 197 vyššie pripomenuté, že podľa judikatúry je prípustné, aby v prípade opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov verzia aktov, ktoré stanovujú tieto opatrenia, uverejnená v Úradnom vestníku obsahovala len výrok a všeobecné odôvodnenie, pričom špecifické a konkrétne odôvodnenie týchto opatrení treba oznámiť dotknutým osobám alebo subjektom akoukoľvek vhodnou formou.

222    V bode 200 vyššie Všeobecný súd uznal, že v prípade aktov z júla 2010, Rada z dôvodov uvedených v bodoch 176 až 180 mohla splniť požiadavky vyplývajúce z judikatúry tým, že žalobkyni oznámila špecifické a konkrétne odôvodnenie obmedzujúcich opatrení uverejnením oznámenia v Úradnom vestníku, ktorým ju vyzvala, aby si od nej vyžiadala toto odôvodnenie. To isté musí platiť aj pre akty z januára 2011.

223    Z dôvodu uvedeného v bode 215 vyššie na nemožnosti vykonať oznámenie za okolností prejednávaného prípadu nič nezmenila skutočnosť, že advokátovi žalobkyne bol zaslaný list, hoci žalobkyňa ho na preberanie takých zásielok nesplnomocnila.

224    V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

5.      Záver

225    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba žalobu v rozsahu, v akom sa týka aktov z januára 2011, zamietnuť.

D.      O návrhu na zrušenie aktov z júla 2011 až júla 2014

226    Žalobkyňa na podporu návrhu na zrušenie aktov z júla 2011 až júla 2014 uvádza v doplňujúcom vyjadrení a v návrhoch na úpravu osem dôvodov neplatnosti, ktoré sú založené na:

–        porušení článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931,

–        nesprávnych skutkových zisteniach,

–        nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o teroristický charakter žalobkyne,

–        nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie z dôvodu plynutia času,

–        porušení zásady nezasahovania,

–        porušení povinnosti odôvodnenia,

–        porušení zásady rešpektovania práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu,

–        porušení práva vlastniť majetok.

227    Najprv treba preskúmať prvý žalobný dôvod, potom šiesty žalobný dôvod a druhý žalobný dôvod v rozsahu, v akom je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, potom druhý žalobný dôvod v rozsahu, v akom je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, a napokon tretí, štvrtý, piaty, siedmy a ôsmy žalobný dôvod.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931

228    V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa najprv uvádza svoje pripomienky k identifikácii organizácií, ktorých sa týkajú rozhodnutia orgánov Spojeného kráľovstva a rozhodnutia orgánov Spojených štátov, a následne vytýka Rade, že porušila článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 tým, že označila tieto rozhodnutia za rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v zmysle tohto ustanovenia.

229    Ponechanie mena alebo názvu osoby alebo subjektu na zozname týkajúceho sa zmrazenia finančných prostriedkov predstavuje v podstate predĺženie pôvodného zápisu, a teda predpokladá pretrvávanie nebezpečenstva zapojenia dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu do teroristických činností, ako ho pôvodne konštatovala Rada na základe vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré slúžilo ako podklad pre tento pôvodný zápis (rozsudky z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 61, a Rada/Hamas, C‑79/15 P, EU:C:2017:584, bod 39).

230    Tento žalobný dôvod je teda relevantný.

231    Vzhľadom na odvolací rozsudok je potrebné najprv určiť organizácie, ktorých sa týkajú rozhodnutia orgánov Spojeného kráľovstva a rozhodnutia orgánov Spojených štátov, a následne preskúmať v prvom rade námietky, ktoré sa vzťahujú len na rozhodnutia orgánov Spojených štátov, a v druhom rade námietky, ktoré sa vzťahujú tak na rozhodnutia orgánov Spojeného kráľovstva, ako aj na rozhodnutia orgánov Spojených štátov.

a)      O identifikácii organizácií, ktorých sa týkajú rozhodnutia orgánov Spojeného kráľovstva a rozhodnutia orgánov Spojených štátov

232    Žalobkyňa poukazuje na to, že podľa odôvodnení oznámených Radou sú akty z júla 2011 až júla 2014 založené na rozhodnutí Home Secretary, ktoré stanovuje zákaz Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem, ozbrojeného krídla skupiny Hamas, a na dvoch rozhodnutiach orgánov Spojených štátov, ktoré sa týkajú skupiny Hamas, bez ďalších spresnení.

233    Žalobkyňa pochybuje, či orgány Spojených štátov mali v úmysle zaradiť do zoznamov celú skupinu Hamas, a zastáva názor, že Rada tým, že sa domnievala, že to bolo tak, podala extenzívny výklad ich rozhodnutí, ktorý jednoznačne nevyplýval zo zoznamov, ktoré uverejnili orgány Spojených štátov.

234    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v rozhodnutiach orgánov Spojených štátov je výslovne spomenutá skupina Hamas, pričom toto označenie je v rozhodnutí, ktorým bola táto skupina kvalifikovaná ako zahraničná teroristická organizácia, doplnené približne o tucet ďalších názvov, vrátane „Izz‑Al‑Din Al‑Qassam brigades“, pod ktorými bola skupina Hamas tiež známa („also known as“).

235    Túto okolnosť nemožno – v rozpore s tým, čo naznačuje žalobkyňa – vykladať tak, že znamená, že orgány Spojených štátov mali v úmysle takto obmedziť označenie len na „Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem“. V prvom rade medzi týmito doplňujúcimi názvami sa nachádzajú názvy, ktoré sa týkajú celej skupiny Hamas, ako napríklad „Islamic Resistance Movement“, čo je anglický preklad názvu „Harakat Al‑Muqawama Al‑Islamia“, ktorý je tam tiež uvedený, pričom „Hamas“ je skratkou tohto názvu. Tieto jednotlivé názvy sú navyše uvedené len preto, aby sa zabezpečila konkrétna účinnosť opatrenia prijatého voči skupine Hamas tým, že sa umožní, aby sa toto opatrenie na ňu uplatnilo prostredníctvom všetkých jej známych názvov a krídel.

236    Z týchto úvah vyplýva, že rozhodnutie Home Secretary sa týka Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem, zatiaľ čo rozhodnutia orgánov Spojených štátov sa týkajú skupiny Hamas, vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

b)      O námietkach, ktoré sa vzťahujú len na rozhodnutia orgánov Spojených štátov

237    Žalobkyňa sa domnieva, že Rada nemohla použiť rozhodnutia orgánov Spojených štátov ako podklad pre akty z júla 2011 až júla 2014, lebo Spojené štáty sú tretím štátom a orgány tretích štátov v zásade nie sú „príslušnými orgánmi“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931.

238    V tejto súvislosti žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že systém zavedený článkom 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 spočíva na dôvere priznanej vnútroštátnym orgánom, pričom táto dôvera vychádza zo zásady lojálnej spolupráce medzi Radou a členskými štátmi Únie, z existencie spoločných hodnôt zakotvených v Zmluvách a z dodržiavania spoločných noriem, vrátane EDĽP a Charty základných práv. Táto dôvera sa nemôže vzťahovať na orgány tretích štátov.

239    Subsidiárne pre prípad, ak by sa uznalo, že orgán tretieho štátu môže byť príslušným orgánom v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, žalobkyňa tvrdí, že Rada musí vykonať rôzne overovania, ktoré v prejednávanom prípade nevykonala.

240    Rada musí v prípade, ak sa opiera o rozhodnutie orgánu tretieho štátu, overiť, či tento orgán dodržal právo na obhajobu a právo na účinnú súdnu ochranu, pričom prvá z týchto zásad vyžaduje, aby sa odôvodnenie rozhodnutia orgánu tretieho štátu oznámilo dotknutej osobe čo najskôr a aby sa tejto osobe umožnilo vyjadriť sa k uvedenému rozhodnutiu.

241    Z preskúmania relevantných predpisov Spojených štátov pritom vyplýva, že vnútroštátne konanie nespĺňa štandardy Únie. Tieto predpisy totiž vôbec nestanovujú povinnosť oznámiť prijaté rozhodnutia a už vôbec nestanovujú povinnosť oznámiť dôvody týchto rozhodnutí a dokonca ani povinnosť odôvodniť ich, pričom lehoty na podanie žaloby sú navyše veľmi krátke. Keďže dotknuté osoby nie sú informované ani o dôvodoch a dokonca ani o existencii rozhodnutí prijatých voči nim, nemôžu sa vyjadriť alebo posúdiť, či je vhodné podať žalobu. Tak to bolo v prípade žalobkyne, ktorá nedostala nijaké oznámenie ani informácie o svojej klasifikácii ako zahraničnej teroristickej organizácie a subjektu výslovne označeného za medzinárodnú teroristickú skupinu a nemohla uplatniť svoje práva.

242    Predpisy Spojených štátov navyše nestanovujú právo na prístup k spisu a možnosti preskúmania postavenia dotknutých osôb v správnom konaní sú veľmi obmedzené. Porušenie práva na obhajobu v správnom konaní nemožno napraviť sprístupnením spisu v súdnom konaní z dôvodu, že súd musí vychádzať zo spisu, ktorý zostavil správny orgán, že dotknuté osoby môžu predložiť dôkazy len vo veľmi krátkej lehote a že správny orgán ich môže odmietnuť. Aj v súdnom konaní je právo na prístup k spisu veľmi obmedzené a dotknuté osoby môžu namietať porušenie svojich ústavných práv len vtedy, ak majú osobitnú väzbu so Spojenými štátmi.

243    Rada nesúhlasí s touto argumentáciou.

244    V tomto smere je potrebné v súvislosti s tvrdením, ktoré žalobkyňa uvádza v prvom rade, poukázať na to, že Súdny dvor v rozsudku z 26. júla 2017, Rada/LTTE (C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 22), rozhodol, že pojem „príslušný orgán“ použitý v článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 sa nevzťahuje len na orgány členských štátov, ale môže v zásade zahŕňať aj orgány tretích štátov.

245    Výklad, ktorý podal Súdny dvor, je odôvodnený jednak znením článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, ktoré neobmedzuje pojem „príslušné orgány“ na orgány členských štátov, a jednak cieľom tejto spoločnej pozície, ktorá bola prijatá na vykonanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001), ktorá smeruje k posilneniu boja proti terorizmu na celosvetovej úrovni systematickou a úzkou spoluprácou všetkých štátov (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 23).

246    Čo sa týka subsidiárneho tvrdenia, treba konštatovať, že podľa Súdneho dvora, ak sa Rada opiera o rozhodnutie tretieho štátu, musí najprv overiť, či toto rozhodnutie bolo prijaté pri dodržaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, a v odôvodnení svojich rozhodnutí musí uviesť skutočnosti umožňujúce domnievať sa, že vykonala toto overenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 31).

247    Na tento účel musí Rada v odôvodnení rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov aspoň stručne uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že rozhodnutie tretieho štátu, o ktoré sa zamýšľa oprieť, bolo prijaté pri dodržaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 33).

248    V bode 36 rozsudku z 26. júla 2017, Rada/LTTE (C‑599/14 P, EU:C:2017:583), Súdny dvor posúdil z hľadiska týchto pravidiel odôvodnenie vykonávacieho nariadenia č. 790/2014, v ktorom Rada jednak konštatovala, že indická vláda zakázala Liberation Tigers of Tamil Eelam (LTTE) v roku 1992 na základe Unlawful Activities Act 1967 (zákon o nelegálnych činnostiach z roku 1967) a následne ju zaradila na zoznam teroristických organizácií uvedený v prílohe Unlawful Activities Prevention (Amendment) Act 2004 [zákon (v znení zmien a doplnení) o prevencii nelegálnych činností z roku 2004], a jednak uviedla, že § 36 a § 37 zákona o nelegálnych činnostiach z roku 1967 obsahujú ustanovenia týkajúce sa sťažností a preskúmania indického zoznamu osôb a subjektov, ktoré sú predmetom reštriktívnych opatrení, že rozhodnutie o zákaze LTTE ako nelegálneho združenia pravidelne kontroluje indický minister vnútra, že posledná kontrola sa uskutočnila 14. mája 2012 a že v dôsledku preskúmania uskutočneného súdom zriadeným na základe zákona o nelegálnych činnostiach z roku 1967 bolo označenie LTTE ako subjektu zapojeného do teroristických činov potvrdené indickým ministrom vnútra 11. decembra 2012.

249    Vzhľadom na tieto skutočnosti Súdny dvor v bode 37 rozsudku z 26. júla 2017, Rada/LTTE (C‑599/14 P, EU:C:2017:583), konštatoval, že nariadenie č. 790/2014 neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by umožňovala domnievať sa, že Rada overila, či rozhodnutia indických orgánov boli prijaté pri dodržaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu, a preto odôvodnenie tohto nariadenia neumožňuje zistiť, či Rada splnila povinnosť overenia, ktorá jej bola uložená.

250    Rada v aktoch z júla 2011 až júla 2014 v tejto súvislosti len uviedla, že označenie žalobkyne ako zahraničnej teroristickej organizácie „môže byť predmetom súdneho preskúmania podľa právnych predpisov Spojených štátov“ a že jej označenie za subjekt výslovne označený ako medzinárodná teroristická skupina „možno preskúmať v správnom a súdnom konaní podľa právnych predpisov Spojených štátov“.

251    Treba konštatovať, že – tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE (C‑599/14 P, EU:C:2017:583) – tieto tvrdenia neumožňujú domnievať sa, že Rada overila, či rozhodnutia orgánov Spojených štátov boli prijaté pri dodržaní práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu dotknutých osôb a subjektov.

252    Za týchto podmienok rozhodnutia orgánov Spojených štátov nemôžu slúžiť ako podklad pre akty z júla 2011 až júla 2014.

253    Keďže však článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 nevyžaduje, aby boli akty Rady založené na viacerých rozhodnutiach príslušných orgánov, akty z júla 2011 až júla 2014 mohli odkazovať len na rozhodnutie Home Secretary, a preto treba pokračovať v skúmaní žaloby v rozsahu, v akom sú akty z júla 2011 až júla 2014 založené na tomto rozhodnutí.

c)      O námietkach, ktoré sa vzťahujú tak na rozhodnutia orgánov Spojených štátov, ako aj na rozhodnutia orgánov Spojeného kráľovstva

254    Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov a orgánov Spojeného kráľovstva, z ktorých vychádzajú akty z júla 2011 až júla 2014, z troch dôvodov nepredstavujú „rozhodnutia príslušných orgánov“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931.

255    Tieto dôvody budú preskúmané nižšie v rozsahu, v akom sa týkajú rozhodnutia Home Secretary, v súlade s bodom 253 vyššie.

1)      O povinnosti uprednostniť súdne orgány

256    Žalobkyňa tvrdí, že podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 sa Rada môže oprieť o rozhodnutia správnych orgánov len vtedy, ak súdne orgány vôbec nemajú právomoc v oblasti boja proti terorizmu. V prejednávanom prípade to pritom nie je tak, keďže v Spojenom kráľovstve majú súdne orgány v tejto oblasti právomoc. Rada teda pri prijímaní aktov z júla 2011 až júla 2014 nemohla vziať do úvahy rozhodnutie Home Secretary.

257    Rada nesúhlasí s touto argumentáciou.

258    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry skutočnosť, že rozhodnutie vydal správny orgán a nie súdny orgán, nie je rozhodujúca pre uplatnenie článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, keďže samotné znenie tohto ustanovenia výslovne stanovuje, že aj nesúdny orgán možno kvalifikovať ako príslušný orgán v zmysle tohto ustanovenia (rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, body 144 a 145, a zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 105).

259    Hoci článok 1 ods. 4 druhý pododsek spoločnej pozície 2001/931 uprednostňuje rozhodnutia pochádzajúce od súdnych orgánov, nijako nevylučuje zohľadnenie rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi, pokiaľ tieto orgány skutočne majú podľa vnútroštátneho práva právomoc na prijímanie obmedzujúcich rozhodnutí voči zoskupeniam zapojeným do terorizmu, a okrem toho tieto orgány, hoci sú len správnymi orgánmi, možno považovať za „rovnocenné“ súdnym orgánom (rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 107).

260    Podľa judikatúry treba správne orgány považovať za rovnocenné súdnym orgánom, ak ich rozhodnutia môžu byť predmetom súdneho preskúmania (rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 145).

261    Skutočnosť, že súdy dotknutého štátu majú právomoc v oblasti potláčania terorizmu, preto nebráni tomu, aby Rada zohľadnila rozhodnutia vnútroštátneho správneho orgánu povereného prijímaním obmedzujúcich opatrení v oblasti terorizmu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 108).

262    V prejednávanom prípade z informácií poskytnutých Radou vyplýva, že rozhodnutia Home Secretary možno napadnúť žalobou na Proscribed Organisations Appeal Commission (Odvolacia komisia pre zakázané organizácie, Spojené kráľovstvo), ktorá pri svojom rozhodovaní uplatňuje zásady, ktorými sa riadi súdne preskúmanie, a že každý účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiu Odvolacej komisie pre zakázané organizácie v súvislosti s právnou otázkou na odvolací súd, ak mu to táto komisia alebo prípadne odvolací súd povolí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 2).

263    Za týchto podmienok sa zdá, že rozhodnutia Home Secretary môžu byť predmetom súdneho preskúmania, takže na základe judikatúry opísanej v bodoch 259 a 260 vyššie treba tento správny orgán považovať za rovnocenný súdnemu orgánu, a teda za príslušný orgán, ako to tvrdí Rada, v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 v súlade s judikatúrou, v ktorej sa už viackrát rozhodlo v tomto zmysle (rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, a zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885).

264    Žalobkyňa uznáva, že Všeobecný súd vo viacerých rozsudkoch uznal, že Home Secretary má postavenie príslušného orgánu, ale zdôrazňuje, že v týchto veciach boli jeho rozhodnutia spojené so súdnym rozhodnutím, čo v prejednávanom prípade nie je tak.

265    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, predmetné rozhodnutia správnych orgánov neboli v každom z rozsudkov týkajúcich sa aktov založených na rozhodnutí Home Secretary doplnené o súdne rozhodnutie. Také rozhodnutie neexistovalo napríklad vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada (T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 107). Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada (T‑256/07, EU:T:2008:461), Všeobecný súd poukázal popri rozhodnutí správneho orgánu aj na súdne rozhodnutie. Urobilo to však za veľmi špecifických okolností, keď žalobca napadol rozhodnutie správneho orgánu na vnútroštátnej úrovni, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.

266    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že akty z júla 2011 až júla 2014 nemožno zrušiť z dôvodu, že Rada sa v ich odôvodnení odvolala na rozhodnutie Home Secretary, ktorý je správnym orgánom.

2)      O skutočnosti, že rozhodnutie Home Secretary spočíva v zostavení zoznamu teroristických organizácií

267    Žalobkyňa navyše tvrdí, že činnosť príslušných orgánov, ktorých sa týkajú akty z júla 2011 až júla 2014, vrátane Home Secretary, v praxi spočíva v zostavovaní zoznamov teroristických organizácii s cieľom uložiť im reštriktívny režim. Táto činnosť týkajúca sa zostavovania zoznamov nie je represívnou právomocou podobnou „začatiu vyšetrovania alebo trestného stíhania“ alebo „odsúdeniu“, čo sú právomoci, ktoré musí mať podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 „príslušný orgán“.

268    Rada nesúhlasí s touto argumentáciou.

269    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry spoločná pozícia 2001/931 nevyžaduje, aby rozhodnutie príslušného orgánu bolo súčasťou trestného konania stricto sensu, za predpokladu, že s ohľadom na ciele sledované spoločnou pozíciou 2001/931 v rámci vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001) je predmetom dotknutého vnútroštátneho konania boj proti terorizmu v širšom zmysle (rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 113).

270    V tomto zmysle Súdny dvor konštatoval, že ochrana osôb nie je spochybnená, ak rozhodnutie neprijal vnútroštátny orgán v rámci konania, ktorého cieľom je uloženie trestných sankcií, ale v rámci konania, ktorého predmetom sú preventívne opatrenia (rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 70).

271    Všeobecný súd takisto rozhodol, že rozhodnutie o „začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania“ musí byť na účely platného použitia Radou vydané v rámci vnútroštátneho konania, ktorého cieľom je priamo a predovšetkým zaviesť opatrenie preventívneho alebo represívneho charakteru voči dotknutej osobe v rámci boja proti terorizmu (rozsudok z 30. septembra 2009, Sison/Rada, T‑341/07, EU:T:2009:372, bod 111).

272    V prejednávanom prípade rozhodnutie Home Secretary ukladá zakazujúce opatrenia voči organizáciám, ktoré sa považujú za teroristické.

273    Také rozhodnutie nepredstavuje rozhodnutie o „začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania teroristického činu“ alebo o „odsúdení za tieto činy“ v striktne trestnom zmysle, ale vedie k zákazu žalobkyne v Spojenom kráľovstve, a teda spadá do rámca vnútroštátneho konania, ktorého cieľom je hlavne uloženie opatrení preventívneho alebo represívneho typu voči žalobkyni z titulu boja proti terorizmu, ako to vyžaduje judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 115).

274    Pokiaľ ide o okolnosť, že činnosť dotknutého orgánu vedie k zostaveniu zoznamu osôb alebo subjektov zapojených do terorizmu, je potrebné zdôrazniť, že táto okolnosť sama osebe neznamená, že tento orgán nevykonal individuálne posúdenie každej z týchto osôb alebo každého z týchto subjektov pred ich zaradením na dané zoznamy, ani že toto posúdenie je nevyhnutne nezákonné alebo neopodstatnené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 118).

275    Nie je teda rozhodujúce, či činnosť dotknutého orgánu vedie k zostaveniu zoznamu osôb alebo subjektov zapojených do terorizmu, ale či je táto činnosť vykonávaná spôsobom, ktorý Rade dostatočne zaručuje možnosť založiť na nej svoje vlastné rozhodnutie o zápise na zoznam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 118).

276    Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že ak by sa uznalo, že príslušný orgán sa môže vyznačovať právomocou zostavovať zoznamy, v zásade by to odporovalo spoločnej pozícii 2001/931.

277    Na tomto stanovisku nič nemenia ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou.

278    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že podľa článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 môže Rada vziať do úvahy len zoznamy zostavené Bezpečnostnou radou OSN.

279    Toto tvrdenie nemožno uznať, keďže účelom článku 1 ods. 4 prvého pododseku spoločnej pozície 2001/931 je len poskytnúť Rade možnosť doplňujúceho označenia popri označeniach, ktoré môže vykonať na základe rozhodnutí príslušných vnútroštátnych orgánov.

280    V druhom rade žalobkyňa zdôrazňuje, že v rozsahu, v akom zoznam Únie preberá zoznamy navrhnuté príslušnými orgánmi, predstavuje len zoznam zoznamov, čím sa na Úniu rozširuje pôsobnosť vnútroštátnych správnych opatrení, ktoré prípadne prijali orgány tretích štátov, hoci dotknuté osoby o tom nie sú informované a nemôžu sa účinne brániť.

281    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že – ako uvádza žalobkyňa –, keď Rada určuje osoby alebo subjekty, na ktoré sa majú uplatňovať opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov, vychádza zo zistení, ku ktorým dospeli príslušné orgány.

282    V rámci spoločnej pozície 2001/931 bola zavedená špecifická forma spolupráce medzi orgánmi členských štátov a európskymi inštitúciami, z ktorej Rade vyplýva povinnosť spoliehať sa, pokiaľ je to možné, na posúdenie príslušných vnútroštátnych orgánov (pozri rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 133, a zo 4. decembra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑284/08, EU:T:2008:550, bod 53).

283    Rade v zásade neprináleží rozhodovať o tom, či orgány členských štátov dodržali základné práva dotknutej osoby, keďže táto právomoc patrí príslušným vnútroštátnym súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03, neuverejnený, EU:T:2007:207, bod 168).

284    Všeobecný súd musí len výnimočne, keď žalobca na základe konkrétnych skutočností tvrdí, že orgány členských štátov nedodržali základné práva, overiť, či tieto práva boli skutočne dodržané.

285    Naproti tomu, ak ide o orgány tretích štátov, Rada je povinná – ako bolo uvedené v bodoch 246 a 247 vyššie – z úradnej moci overiť, či boli tieto záruky účinne uplatnené, a v tejto súvislosti odôvodniť svoje rozhodnutie.

3)      O neuvedení závažných a vierohodných dôkazov alebo indícií, na ktorých bolo založené rozhodnutie Home Secretary

286    Žalobkyňa sa domnieva, že Rada vzhľadom na to, že sa opierala o rozhodnutie správneho orgánu a nie o súdne rozhodnutie, mala v aktoch z júla 2011 až júla 2014 preukázať, že toto rozhodnutie bolo „založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch [závažných a vierohodných dôkazoch alebo indíciách – neoficiálny preklad]“, ako to vyžaduje článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931.

287    Keďže táto argumentácia sa netýka posúdenia „rozhodnutia prijatého príslušnými orgánmi“ v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, ktoré je predmetom tohto žalobného dôvodu, ale odôvodnenia aktov z júla 2011 až júla 2014, bude preskúmaná v rámci šiesteho žalobného dôvodu, v ktorom ju žalobkyňa tiež uvádza.

d)      Záver

288    Z bodov 246 až 252 vyššie vyplýva, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov nemôžu slúžiť ako podklad pre akty z júla 2011 až júla 2014, keďže Rada si nesplnila povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o overenie dodržania zásady práva na obhajobu a zásady práva na účinnú súdnu ochranu v Spojených štátoch.

289    Okrem toho z bodov 234 až 236 vyššie vyplýva, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov, ktorých sa týka tento žalobný dôvod, sa vzťahovali na celú skupinu Hamas, zatiaľ čo rozhodnutie orgánov Spojeného kráľovstva sa týkalo len krídla Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

290    Podľa žalobkyne táto okolnosť znamená, že akty z júla 2011 až júla 2014 treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týkajú skupiny Hamas, a môžu zostať v platnosti len v rozsahu, v akom sa týkajú krídla Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

291    Rada sa domnieva, že tieto dve „hnutia“ alebo „časti hnutia“ vôbec nemožno rozlišovať, keďže žalobkyňa v žalobe pri opise svojej organizácie uviedla, že zahŕňa obe „hnutia“ alebo „časti hnutia“.

292    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa bodov 7 a 8 žaloby:

„Skupina Hamas sa skladá z politickej kancelárie a z ozbrojeného krídla: brigád Ezzedine Al‑Qassam. … ‚Hoci ozbrojené krídlo je relatívne nezávislé, musí sa riadiť všeobecnými stratégiami vypracovanými politickou kanceláriou‘. Politická kancelária prijíma rozhodnutia a brigády ich dodržiavajú z dôvodu silnej solidarity vyplývajúcej z náboženskej zložky hnutia.“

293    Tento opis má značnú dôkaznú silu, keďže po prvé – ako zdôrazňuje Rada – jeho autorom je žalobkyňa a po druhé žalobkyňa ho uviedla v žalobe pred svojou argumentáciou.

294    Žalobkyňa v ďalších svojich vyjadreniach vysvetlila, že tieto dve „hnutia“ alebo „časti hnutia“ si v skutočnosti nemožno zamieňať a dokonca ani spájať, lebo pôsobia úplne samostatne.

295    V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Všeobecný súd požiadal žalobkyňu, aby poskytla dôkazy o týchto tvrdeniach, ale žalobkyňa nebola schopná predložiť v tejto súvislosti nijakú listinu.

296    Za týchto podmienok sa pri určovaní účinkov rozhodnutia o prvom žalobnom dôvode v rámci prejednávanej žaloby nemožno domnievať, že Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem je organizáciou, ktorá je odlišná od skupiny Hamas (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2015, National Iranian Gas Company/Rada, T‑9/13, EU:T:2015:236, body 163 a 164, a Bank of Industry and Mine/Rada, T‑10/13, EU:T:2015:235, body 182, 183 a 185).

297    Platí to tým skôr, že hoci opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov boli voči nej prijaté už pred niekoľkými rokmi, skupina Hamas sa nepokúsila preukázať Rade, že vôbec nebola zapojená do činov, na základe ktorých boli tieto opatrenia prijaté, tým, že by sa spôsobom, ktorý by rozptýlil akékoľvek pochybnosti, dištancovala od krídla Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem, ktoré podľa žalobkyne nieslo výlučnú zodpovednosť za tieto činy.

298    Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť.

2.      O šiestom žalobnom dôvode a o druhom žalobnom dôvode v rozsahu, v akom je založený na porušení povinnosti odôvodnenia

299    Z bodov 19 až 24 vyššie vyplýva, že Rada odôvodnila ponechanie názvu žalobkyne na sporných zoznamoch z júla a decembra 2011, z júna a decembra 2012, z júla 2013, ako aj z februára a júla 2014 (ďalej len „sporné zoznamy z júla 2011 až júla 2014“) jednak tým, že rozhodnutia považované za rozhodnutia príslušných orgánov v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 zostali v platnosti, a jednak vlastnými posúdeniami týkajúcimi sa súboru činov pripisovaných žalobkyni, ktoré sa považovali za teroristické činy v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931.

300    Všeobecný súd preskúma námietky týkajúce sa povinnosti odôvodnenia, ktoré sa vzťahujú jednak na rozhodnutia príslušných orgánov a jednak na neskoršie skutočnosti, na ktoré sa odvoláva Rada.

a)      O rozhodnutiach príslušných orgánov

301    Ako už bolo uvedené v bode 286 vyššie, žalobkyňa tvrdí, že Rada mala v aktoch z júla 2011 až júla 2014 uviesť „závažné a vierohodné dôkazy alebo indície“, na ktorých boli založené rozhodnutia príslušných orgánov.

302    Rada, podporovaná Komisiou, sa domnieva, že toto tvrdenie je nedôvodné.

303    Vzhľadom na bod 253 vyššie treba tento žalobný dôvod preskúmať len v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia Home Secretary.

304    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že, podľa článku 1 ods. 4 prvého pododseku spoločnej pozície 2001/931 sa zoznamy týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov vypracovávajú na základe presných informácií alebo skutočností uvedených v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka začatia vyšetrovania alebo trestného stíhania za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je „založené na závažných [a vierohodných dôkazoch alebo indíciách]“ alebo odsúdení za takéto skutky.

305    Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že požiadavka, aby boli rozhodnutia príslušných orgánov „založené na závažných [a vierohodných dôkazoch alebo indíciách]“, sa vzťahuje na rozhodnutia, ktoré sa týkajú začatia vyšetrovania alebo trestného stíhania, ale nevzťahuje sa na rozhodnutia, ktoré sa týkajú odsúdení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 64).

306    V rozhodnutiach o začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania táto požiadavka chráni dotknuté osoby tým, že sa zabezpečí, že zápis ich názvu do zoznamov týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov bude mať dostatočne silný skutkový základ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 68), zatiaľ čo v rozhodnutiach o odsúdení túto požiadavku už netreba uplatniť, lebo skutočnosti zistené predtým v priebehu vyšetrovania alebo trestného stíhania boli v zásade podrobne preskúmané.

307    V prejednávanom prípade je rozhodnutie Home Secretary konečné v tom zmysle, že po ňom nemusí nasledovať vyšetrovanie. Ako navyše vyplýva z odpovede Rady na otázku Všeobecného súdu, účelom tohto rozhodnutia je zakázať žalobkyňu v Spojenom kráľovstve s trestnoprávnymi následkami pre osoby, ktoré by zblízka alebo na diaľku udržiavali kontakt so žalobkyňou.

308    Za týchto podmienok rozhodnutie Home Secretary nie je rozhodnutím o začatí vyšetrovania alebo trestného stíhania a treba ho považovať za rozhodnutie o odsúdení, takže Rada na základe článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 nemusela v odôvodnení aktov z júla 2011 až júla 2014 uviesť závažné dôkazy alebo indície, na ktorých bolo založené rozhodnutie vydané týmto orgánom.

309    V tejto súvislosti je nepodstatné, že Home Secretary je správnym orgánom, keďže – ako vyplýva z bodov 262 a 263 vyššie – jeho rozhodnutia môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a preto ho treba považovať za orgán rovnocenný súdnemu orgánu.

b)      O skutočnostiach, na ktoré sa Rada odvolala samostatne

310    V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že skutočnosti, na ktoré sa Rada samostatne odvolala v aktoch z júla 2011 až júla 2014, sú príliš nepresné na to, aby mohli slúžiť ako podklad pre rozhodnutie o ponechaní jej názvu na zozname, pričom niektoré z nich nie sú datované, nie sú lokalizované alebo sa nepripisujú žalobkyni.

311    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor v bode 32 odvolacieho rozsudku konštatoval, že v určitých situáciách z dôvodu času, ktorý uplynul, alebo okolností prejednávaného prípadu samotná skutočnosť, že vnútroštátne rozhodnutie, ktoré slúžilo ako podklad pre pôvodný zápis na zoznam, zostáva v účinnosti, neumožňuje prijať záver o pretrvávaní nebezpečenstva zapojenia dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu do teroristických činností.

312    V tom istom bode uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v takých situáciách je Rada povinná podložiť ponechanie názvu tejto osoby alebo tohto subjektu na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov aktualizovaným posúdením situácie, zohľadňujúc najnovšie skutkové okolnosti, ktoré preukazujú, že toto nebezpečenstvo pretrváva.

313    Súdny dvor ďalej v bode 33 odvolacieho rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci uplynula značná doba medzi prijatím vnútroštátnych rozhodnutí, ktoré slúžili ako podklad pre pôvodný zápis názvu žalobkyne do zoznamov týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov, a týmto pôvodným zápisom, ku ktorým došlo v roku 2001, na jednej strane a na druhej strane prijatím aktov z júla 2010 až júla 2014.

314    Súdny dvor preto dospel k záveru, že Rada bola povinná založiť ponechanie názvu žalobkyne na týchto zoznamoch na najnovších skutočnostiach preukazujúcich, že nebezpečenstvo zapojenia tejto organizácie do teroristických činností pretrvávalo, pričom tieto skutočnosti mohla získať z iných zdrojov než z vnútroštátnych rozhodnutí prijatých príslušnými orgánmi (pozri v tomto zmysle odvolací rozsudok, bod 33 a body 35 až 50; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, body 55 a 57 až 72).

315    Rada v aktoch z júla 2011 až júla 2014 uviedla na odôvodnenie ponechania názvu žalobkyne na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov okrem toho, že rozhodnutia orgánov Spojených štátov a Spojeného kráľovstva zostali v platnosti, nasledujúce skutočnosti:

–        „od roku 1988 skupina Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem) pravidelne viedla útoky proti izraelským cieľom, najmä únosy, útoky proti civilistom s použitím bodných a strelných zbraní, ako aj samovražedné bombové útoky v hromadných dopravných prostriedkoch a na verejných miestach, pričom sa prihlásila k týmto útokom. Skupina Hamas organizovala útoky tak na izraelskej strane zelenej línie, ako aj na okupovaných územiach“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „dňa 21. septembra 2005 bunka skupiny Hamas uniesla a neskôr zabila Izraelčana. Na videonahrávke skupina Hamas vyhlásila, že uniesla tohto muža, aby sa pokúsila dojednať oslobodenie palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „radikálni príslušníci skupiny Hamas sa zúčastnili na odpaľovaní rakiet z pásma Gazy na juh Izraela“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „v minulosti skupina Hamas najímala samovražedných atentátnikov na účely páchania útokov proti civilistom v Izraeli, pričom ponúkala svoju pomoc ich rodinám“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „v júni 2006 sa skupina Hamas (vrátane Hamas‑lzz al‑Din‑aI‑Qassem) zapojila do operácie, ktorá viedla k únosu izraelského vojaka Gilada Shalita, ktorý je stále zadržiavaný ako rukojemník“ (akty z júla 2011). „Dňa 18. októbra 2011 ho skupina Hamas po tom, ako ho zadržiavala päť rokov, v rámci výmeny väzňov s Izraelom prepustila“ (akty z decembra 2011 až júla 2014);

–        „dňa 20. augusta 2011 sa skupina Hamas prihlásila k odpaľovaniu rakiet na juhu Izraela, pri ktorom utrpeli zranenia dvaja izraelskí štátni príslušníci“ (akty z decembra 2011 až júla 2014);

–        „dňa 7. apríla 2011 pri raketovom útoku na školský autobus, ktorý spáchala skupina Hamas, zahynul jeden civilista“ (akty z decembra 2011 až júla 2014);

–        „dňa 2. septembra 2010 pri streľbe guľometom na motorové vozidlo utrpeli zranenia dvaja Izraelčania“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „dňa 31. augusta 2010 obyvatelia Hebronu zavraždili štyroch izraelských osadníkov“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „dňa 14. júna 2010 pri útoku údajnej bunky skupiny Hamas v horách na juhu Hebronu zahynul jeden policajt a dvaja ďalší utrpeli zranenia“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „dňa 26. marca 2010 zahynuli v pásme Gazy dvaja izraelskí vojaci“ (akty z júla 2011 až júla 2014);

–        „dňa 5. januára 2010 zahynul pri prestrelke v severnej časti Sinaja egyptský pohraničný strážnik“ (akty z júla 2011 až júla 2014).

316    Čo sa týka týchto skutočností, je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor sa domnieva, že súd Únie je povinný overiť najmä rešpektovanie povinnosti odôvodnenia uvedenej v článku 296 ZFEÚ, a teda dostatočne presnej a konkrétnej povahy uvádzaných dôvodov (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 70, a odvolací rozsudok, bod 48).

317    Podľa ustálenej judikatúry z odôvodnenia vyžadovaného podľa článku 296 ZFEÚ musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa umožnilo dotknutej osobe pochopiť dôvody prijatých opatrení a príslušnému súdu preskúmať tieto opatrenia (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 50 a citovaná judikatúra).

318    Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže dostatočný charakter odôvodnenia musí byť posúdený nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 82).

319    Osobitne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 54, a zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T‑390/08, EU:T:2009:401, bod 82).

320    V prejednávanom prípade treba vzhľadom na to, že kontext, v ktorom došlo k skutočnostiam spomenutým Radou v aktoch z júla 2011 až júla 2014, je známy, konštatovať, že tieto skutočnosti sú opísané dostatočne presne a konkrétne na to, aby ich mohla žalobkyňa spochybniť a aby ich Všeobecný súd mohol preskúmať, aj keď nie je uvedené, kde presne k nim došlo.

321    Okrem toho súvislosť medzi týmito skutočnosťami a skupinou Hamas alebo krídlom Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem možno považovať za preukázanú, keďže z formulácie, ktorá predchádza ich výpočtu, vyplýva, že ich treba pripísať skupine „Hamas (vrátane Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem)“.

322    Výnimkou z tohto konštatovania sú len skutočnosti spomenuté v prvom, treťom a štvrtom rade v bode 315 vyššie, ktoré nie sú datované, takže žalobkyňa ich ťažko mohla spochybniť a Všeobecný súd ťažko mohol vykonať preskúmanie, ktoré vyžaduje Súdny dvor, lebo dátum je zásadným údajom na identifikáciu označených činností.

323    Iné skutočnosti než tie, ktoré sú spomenuté v prvom, treťom a štvrtom rade v bode 315 vyššie, však poskytujú samostatné a dostatočné odôvodnenie aktov z júla 2011 až júla 2014.

324    Hoci sa možno domnievať, že k tým z týchto skutočnosti, ktoré sa stali v rokoch 2005 a 2006, došlo dosť dávno, neplatí to pre skutočnosti z roku 2010, ktoré sú spomenuté v aktoch z júla 2011, a pre skutočnosti z rokov 2010 a 2011, ktoré sú spomenuté v aktoch z decembra 2011 až júla 2014.

325    V dôsledku toho treba šiesty žalobný dôvod a druhý žalobný dôvod v rozsahu, v akom je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, zamietnuť ako nedôvodné.

3.      O druhom žalobnom dôvode v rozsahu, v akom je založený na nesprávnych skutkových zisteniach

326    Žalobkyňa v doplňujúcom vyjadrení uvádza, že prináleží Rade, aby preukázala vecnú správnosť skutočností, ktoré sú uvedené v aktoch z júla 2011 až júla 2014 a vymenované v bode 315 vyššie. Tento dôkaz pritom v prejednávanom prípade nebol predložený. Niektoré činy boli pripísané radikálnym príslušníkom skupiny Hamas, hoci nie je známe, ako bolo toto ich postavenie preukázané. Tieto skutočnosti navyše neumožňujú prijať voči žalobkyni obmedzujúce opatrenia.

327    Žalobkyňa konkrétne spochybňuje skutočnosť z 5. januára 2010 z dôvodu, že skupina Hamas zasiahla len s cieľom udržať poriadok po smrti úradníka, a skutočnosť zo 14. júna 2010, ktorá je pripísaná „údajnej“ bunke skupiny Hamas, z dôvodu, že táto domnienka nie je postačujúca.

328    Na pojednávaní advokát žalobkyne vyhlásil, že Hamas spochybňuje všetky skutočnosti, ktoré Rada spomenula v aktoch z júla 2011 až júla 2014 a ktoré boli uvedené v bode 315 vyššie.

329    V reakcii na otázku položenú Všeobecným súdom v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Rada predložila rôzne články a publikácie, ktorých cieľom bolo preukázať existenciu skutočnosti spomenutých v bode 315 vyššie a ich pripísanie skupine Hamas alebo krídlu Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem.

330    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípade následných rozhodnutí o zmrazení finančných prostriedkov sa Súdny dvor domnieva, že súd Únie je povinný okrem dodržania povinnosti odôvodnenia, ktorej sa týkal predchádzajúci žalobný dôvod, tiež overiť, či sú tieto dôvody preukázané (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 70, a odvolací rozsudok, bod 48).

331    Súdny dvor tiež zastáva názor, že dotknutá osoba alebo dotknutý subjekt môže v rámci žaloby podanej proti ponechaniu mena alebo názvu tejto osoby alebo tohto subjektu na sporných zoznamoch napádať všetky skutočnosti, o ktoré sa opiera Rada na účely preukázania pretrvávania nebezpečenstva zapojenia tejto osoby alebo tohto subjektu do teroristických činností, nezávisle od otázky, či sú tieto skutočnosti získané z vnútroštátneho rozhodnutia prijatého príslušným orgánom alebo z iných zdrojov (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 71, a odvolací rozsudok, bod 49).

332    Súdny dvor dodáva, že v prípade spochybnenia prislúcha Rade preukázať dôvodnosť uvádzaných skutočností a súdu Únie prislúcha overiť ich materiálnu presnosť (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 71, a odvolací rozsudok, bod 49).

333    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že keď účastník konania spochybní dôkazy predložené iným účastníkom konania, musí splniť dve kumulatívne požiadavky.

334    V prvom rade jeho námietky nemôžu byť všeobecné, ale musia byť konkrétne a podrobné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Duravit a i./Komisia, T‑364/10, neuverejnený, EU:T:2013:477, bod 55).

335    V druhom rade námietky týkajúce sa vecnej správnosti skutočností musia byť jasne uvedené v prvom podaní týkajúcom sa napadnutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12, EU:T:2015:222, bod 261). V prejednávanom prípade to znamená, že do úvahy možno vziať len námietky uvedené v doplňujúcom vyjadrení a v následných návrhoch na úpravu. Tieto vyjadrenia a návrhy sú totiž prvými podaniami, v ktorých žalobkyňa uviedla svoje žalobné dôvody proti aktom z júla 2011 až júla 2014

336    V prejednávanom prípade sa spomedzi skutočností spomenutých v bode 315 vyššie námietky žalobkyne, ktoré spĺňajú tieto dve požiadavky, vzťahujú len na skutočnosti z 5. januára a 14. júna 2010.

337    Tieto námietky sú však irelevantné, lebo aj za predpokladu, že by sa preukázalo, že sú dôvodné, ostatné činy spomenuté Radou v aktoch z júla 2010 až júla 2014 stačia na odôvodnenie pretrvávania nebezpečenstva zapojenia žalobkyne do teroristických činností. Je to tak najmä v prípade skutočností vymenovaných v bode 315 vyššie, ktoré sú datované 26. marca 2010, 31. augusta 2010, 7. apríla 2011 a 20. augusta 2011.

338    Tieto skutočnosti sú navyše dostatočne nedávne na to, aby odôvodňovali akty prijaté od júla 2011 do júla 2014.

339    Pokiaľ ide o okolnosť, že predmetné skutočnosti neboli jednoznačne pripísané skupine Hamas alebo krídlu Hamas‑Izz al‑Din al‑Qassem, toto tvrdenie je tiež irelevantné, keďže – ako vyplýva bodov 292 až 297 vyššie – tieto dva subjekty treba v tomto štádiu na účely uplatňovania pravidiel týkajúcich sa boja proti terorizmu považovať za subjekty tvoriace jednu a tú istú organizáciu.

340    Druhý žalobný dôvod teda treba v rozsahu, v akom je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, zamietnuť ako nedôvodný.

4.      O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o teroristický charakter žalobkyne

341    Žalobkyňa sa domnieva, že Rada sa pri prijímaní aktov z júla 2011 až júla 2014 dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o jej označenie za teroristickú organizáciu. Podľa žalobkyne má Všeobecný súd právomoc overiť, ako Rada posúdila skutočnosti, na ktoré sa odvoláva ako na teroristické činy, a toto preskúmanie treba vykonať tak v prípade skutočností, na ktoré sa Rada odvolala samostatne, ako aj v prípade skutočností uvedených v rozhodnutiach príslušných orgánov.

a)      O rozhodnutiach príslušných orgánov

342    V prípade skutočností uvedených v rozhodnutiach príslušných orgánov musí Všeobecný súd podľa žalobkyne overiť, či je vykonané posúdenie založené na definícii terorizmu uvedenej v spoločnej pozícii 2001/931. V prejednávanom prípade toto preskúmanie nemožno vykonať, lebo Rada neposkytla informácie v tejto súvislosti.

343    Vzhľadom na rozhodnutie o prvom žalobnom dôvode treba túto časť preskúmať len v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia Home Secretary.

344    Keďže v reakcii na prvý a šiesty žalobný dôvod sa rozhodlo, že dôkazy alebo indície, na ktorých je založené toto rozhodnutie, nemusia byť uvedené v odôvodnení aktov z júla 2011 až júla 2014, nemožno od Rady žiadať, aby overila posúdenie týchto skutočností, ktoré vykonal vnútroštátny orgán, a aby v týchto aktoch uviedla výsledok tohto posúdenia.

345    V prejednávanom prípade to platí tým skôr, že rozhodnutie vydal členský štát, pre ktorý článok 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zaviedli špecifickú formu spolupráce s Radou, z ktorej Rade vyplýva povinnosť spoliehať sa, pokiaľ je to možné, na posúdenie príslušného vnútroštátneho orgánu (rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 133, a zo 4. decembra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑284/08, EU:T:2008:550, bod 53).

b)      O skutočnostiach, na ktoré sa Rada odvolala samostatne

346    V odôvodneniach aktov z júla 2011 až júla 2014 Rada posúdila skutočnosti spomenuté v bode 315 vyššie ako teroristické činy v zmysle článku 1 ods. 3 bodu iii) písm. a), b), c), d), f) a g) spoločnej pozície 2001/931 na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1 ods. 3 bodoch i), ii) a iii) spoločnej pozície.

347    V prvom rade sa žalobkyňa domnieva, že toto posúdenie je príliš všeobecné a nepresné.

348    Toto tvrdenie nemožno prijať, lebo vzhľadom na predmetné ustanovenia je toto odôvodnenie aj napriek tomu, že je stručné, dostatočne jasné na to, aby umožnilo žalobkyni pochopiť dôvody, pre ktoré bol jej názov ponechaný na sporných zoznamoch z júla 2011 až júla 2014, a spochybniť dôvodnosť tohto posúdenia, čo žalobkyňa navyše urobila v nasledujúcich častiach tohto žalobného dôvodu.

349    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho posúdenia, keďže posúdila predmetné skutočnosti ako teroristické činy. Vzhľadom na to, že ku všetkým predmetným činom došlo v rámci okupačnej vojny, ktorú viedol Izrael v Palestíne, Rada ich nemala posúdiť ako teroristické činy, ktorých sa dopustila žalobkyňa. Okrem toho aj za predpokladu, že by tieto skutočnosti boli preukázané, neznamenalo by to, že boli spáchané na dosiahnutie cieľov, ktoré uvádza Rada a ktoré sú spomenuté v článku 1 ods. 3 bodoch i), ii) a iii) spoločnej pozície 2001/931.

350    Tieto dve tvrdenia sa týkajú otázky, či mala Rada pri posudzovaní skutočností spomenutých v bode 315 vyššie zohľadniť okolnosť, že izraelsko‑palestínsky konflikt spadal pod právo ozbrojených konfliktov.

351    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry existencia ozbrojeného konfliktu v zmysle medzinárodného humanitárneho práva nevylučuje, aby sa na prípadné teroristické činy spáchané v tomto rámci uplatnili ustanovenia práva Únie týkajúce sa predchádzania terorizmu, ako je spoločná pozícia 2001/931 a nariadenie č. 2580/2001 (rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 57; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 14. marca 2017, A a i., C‑158/14, EU:C:2017:202, body 95 až 98).

352    Na jednej strane spoločná pozícia 2001/931 totiž nijako nerozlišuje, pokiaľ ide o jej pôsobnosť, podľa toho, či dotknutý čin je alebo nie je spáchaný v rámci ozbrojeného konfliktu v zmysle medzinárodného humanitárneho práva. Na druhej strane cieľmi Únie a jej členských štátov je boj proti terorizmu bez ohľadu na jeho prípadnú formu, v súlade s cieľmi platného medzinárodného práva (rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 58).

353    Najmä s cieľom vykonať na úrovni Únie rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1373 (2001) (pozri bod 1 vyššie), ktorá potvrdzuje „nevyhnutnosť boja všetkými prostriedkami v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov proti ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré predstavujú teroristické činy“, a žiada členské štáty, aby „doplnili medzinárodnú spoluprácu prijatím dodatočných opatrení, aby na svojom území všetkými dovolenými prostriedkami predchádzali a zamedzili financovaniu a príprave teroristických činov“, Rada prijala spoločnú pozíciu 2001/931 (pozri odôvodnenia 5 až 7 tejto spoločnej pozície), a následne v súlade s touto spoločnou pozíciou prijala nariadenie č. 2580/2001 (pozri odôvodnenia 3, 5 a 6 tohto nariadenia) (rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 59).

354    Preto treba tretí žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

5.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom zohľadnení vývoja situácie z dôvodu plynutia času

355    Žalobkyňa vytýka Rade, že pri prijímaní aktov z júla 2011 až júla 2014 dostatočne nezohľadnila vývoj situácie z dôvodu plynutia času. Podľa nej Rada mala preštudovať vnútroštátne rozhodnutia prijaté v rámci postupov preskúmavania a overiť, či sa opierajú o závažné a dôveryhodné dôkazy alebo indície a či sa vytýkané skutočnosti stále majú považovať za teroristické činy v zmysle spoločnej pozície 2001/931.

356    Vzhľadom na rozhodnutie o prvom žalobnom dôvode treba pri posudzovaní tohto štvrtého žalobného dôvodu vziať do úvahy len rozhodnutie Home Secretary.

357    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor v rozsudku z 26. júla 2017, Rada/LTTE (C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 51), a v odvolacom rozsudku (bod 29) rozhodol, že v rámci preskúmania podľa článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 Rada môže ponechať meno alebo názov dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov, ak prijme záver o tom, že nebezpečenstvo ich zapojenia do teroristických činností, ktoré odôvodňovalo ich pôvodný zápis na tieto zoznamy, pretrváva.

358    V tých istých rozsudkoch Súdny dvor dodal, že v rámci overenia pretrvávania nebezpečenstva zapojenia dotknutej osoby alebo dotknutého subjektu do teroristických činností treba riadne zohľadniť neskorší osud vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre pôvodný zápis tejto osoby alebo tohto subjektu na zoznamy týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov, najmä zrušenie alebo odvolanie tohto vnútroštátneho rozhodnutia z dôvodu nových skutočností alebo zmeny posúdenia príslušného vnútroštátneho orgánu (rozsudok z 26. júla 2017, Rada/LTTE, C‑599/14 P, EU:C:2017:583, bod 52, a odvolací rozsudok, bod 30).

359    V prejednávanom prípade z aktov z júla 2011 až júla 2014 vyplýva, že Rada dodržala postup, ktorý vyžaduje Súdny dvor, keďže uviedla, že rozhodnutie Home Secretary stále platí.

360    Z rozsudkov Súdneho dvora citovaných v bodoch 357 a 358 vyššie ani z článku 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 nevyplýva, že Rada by mala v rozhodnutiach o zmrazení finančných prostriedkov uviesť pravidlá preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov.

361    Navyše vzhľadom na to, že sa rozhodlo, že Rada nemusela uviesť vo svojich rozhodnutiach skutočnosti, na základe ktorých boli prijaté rozhodnutia príslušných orgánov odôvodňujúce zápis názvu žalobkyne (pozri body 304 až 309 vyššie), ani overiť posúdenie týchto skutočností ako teroristických činov v zmysle spoločnej pozície 2001/931 (pozri body 344 a 345 vyššie), nemožno od nej vyžadovať, aby uviedla skutočnosti, z ktorých vychádzajú rozhodnutia o preskúmaní, alebo aby overila ich posúdenie.

362    Napokon konštatovanie, že rozhodnutia príslušných orgánov zostali v platnosti, postačovalo na to, aby ho žalobkyňa mohla spochybniť a aby ho súd Únie mohol preskúmať, takže povinnosť odôvodnenia bola dodržaná.

363    Za týchto podmienok treba konštatovať, že – v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa – Rada pri prijímaní aktov z júla 2011 až júla 2014 riadne zohľadnila neskorší osud vnútroštátneho rozhodnutia, ktoré bolo podkladom pre pôvodný zápis názvu žalobkyne na zoznamy týkajúce sa zmrazenia finančných prostriedkov, a že tieto akty sú v tomto smere dostatočne odôvodnené.

364    Štvrtý žalobný dôvod teda treba zamietnuť ako nedôvodný.

6.      O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady nezasahovania

365    Žalobkyňa tvrdí, že Rada pri prijímaní aktov z júla 2011 až júla 2014 porušila zásadu nezasahovania, ktorá vyplýva z článku 2 Charty OSN a predstavuje zásadu ius cogens, odvodenú od zvrchovanej rovnosti štátov v medzinárodnom práve, ktorá zakazuje považovať štát, ako aj vládu štátu za teroristickú organizáciu.

366    Žalobkyňa pritom nie je len mimovládnou organizáciou a už vôbec nie neformálnym hnutím, ale legálnym politickým hnutím, ktoré vyhralo voľby v Palestíne a ktoré tvorí jadro palestínskej vlády. Keďže Hamas musela začať plniť úlohy, ktoré prekračujú rámec úloh bežnej politickej strany, jej činy v Gaze možno v skutočnosti považovať za činy štátneho orgánu a z tohto dôvodu ich nemožno odsúdiť z hľadiska protiteroristických opatrení. Žalobkyňa sa spomedzi osôb a subjektov, ktorých mená alebo názvy sú zapísané na sporných zoznamoch z júla 2011 až júla 2014, ako jediná nachádza v takej situácii.

367    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zásada nezasahovania, ktorá je zásadou medzinárodného obyčajového práva, nazývaná aj zásada neintervenovania, vychádza z práva každého suverénneho štátu spravovať svoje záležitosti bez vonkajšieho zásahu a dopĺňa zásadu zvrchovanej rovnosti štátov.

368    Ako uvádza Rada, táto zásada medzinárodného práva je stanovená v prospech suverénnych štátov a nie v prospech skupín alebo hnutí (pozri rozsudok zo 16. októbra 2014, LTTE/Rada, T‑208/11 a T‑508/11, EU:T:2014:885, bod 69 a citovanú judikatúru).

369    Keďže Hamas nie je štátom ani vládou štátu, nemôže sa dovolávať zásady nezasahovania.

370    Piaty žalobný dôvod teda treba zamietnuť ako nedôvodný.

7.      O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rešpektovania práva žalobkyne na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu

371    Siedmy žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.

a)      O prvej časti

372    V prvej časti siedmeho žalobného dôvodu žalobkyňa pre prípad, že Všeobecný súd by v reakcii na prvý žalobný dôvod konštatoval, že konania v Spojených štátoch dostatočne chránia procesné práva, a preto možno vládu Spojených štátov považovať za príslušný orgán v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, tvrdí, že v prejednávanom prípade došlo počas fázy postupu v Spojených štátoch, teda počas fázy, ktorá viedla k prijatiu rozhodnutí orgánov Spojených štátov, ktoré sa jej týkajú, k porušeniu jej práva na obhajobu a jej práva na účinnú súdnu ochranu. Preto treba akty z júla 2011 až júla 2014 zrušiť pre porušenie zásady rešpektovania práva žalobkyne na obhajobu a zásady práva na účinnú súdnu ochranu.

373    Nie je potrebné rozhodnúť o prvej časti siedmeho žalobného dôvodu, keďže táto časť je subsidiárna vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu, ktorému sa vyhovelo, pokiaľ ide o rozhodnutia orgánov Spojených štátov.

b)      O druhej časti

374    V druhej časti siedmeho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že počas európskej fázy postupu, na základe ktorého Rada prijala akty z júla 2011 až júla 2014, bola z dvoch dôvodov porušená zásada rešpektovania práva na obhajobu.

375    V prvom rade žalobkyňa vytýka Rade, že jej nezaslala závažné dôkazy a indície, na ktorých boli založené rozhodnutia príslušných orgánov, o ktoré sa opierala.

376    Vzhľadom na rozhodnutie o prvom žalobnom dôvode treba túto argumentáciu preskúmať len v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia Home Secretary.

377    Preto je potrebné rozhodnúť, či Rada mala oznámiť toto rozhodnutie žalobkyni.

378    V tejto súvislosti podľa judikatúry z článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931 a z povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ vyplýva, že Rada musí vo svojich aktoch uviesť presné informácie a skutočnosti v príslušnom spise, ktoré preukazujú, že príslušný orgán prijal vo vzťahu k dotknutým osobám rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, EU:T:2006:384, bod 120).

379    Naproti tomu, ak boli poskytnuté dostatočne presné informácie, ktoré umožňujú dotknutej osobe účinne sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré Rada zohľadnila v jej neprospech, zo zásady rešpektovania práva na obhajobu nevyplýva Rade povinnosť umožniť z vlastného podnetu prístup k dokumentom obsiahnutým v jej spise.

380    Rada je povinná umožniť prístup ku všetkým administratívnym dokumentom týkajúcim sa predmetného opatrenia, ktoré nemajú dôvernú povahu, iba na žiadosť dotknutej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, EU:C:2011:735, bod 92; z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 87, a z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia, C‑330/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:601, bod 66 a citovanú judikatúru).

381    V prejednávanom prípade Rada v odôvodneniach oznámených žalobkyni uviedla odkaz na rozhodnutie Home Secretary.

382    Z tejto okolnosti je potrebné vyvodiť, že žalobkyňa mala k dispozícii dostatočne presné informácie v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 378 vyššie.

383    Za týchto podmienok, ak žalobkyňa chcela mať k dispozícii rozhodnutie Home Secretary, v súlade s touto judikatúrou mala požiadať Radu, aby jej ho oznámila, čo žalobkyňa neurobila.

384    V druhom rade, čo sa týka skutočností samostatne uvedených Radou, žalobkyňa jej vytýka, že jej pred prijatím aktov z júla 2011 až júla 2014 neoznámila informácie, ktoré mala k dispozícii. Preto nemohla predložiť pripomienky k týmto informáciám.

385    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že skutočnosti uvedené v spise, na základe ktorých Rada ponechala názov osoby alebo subjektu na zoznamoch týkajúcich sa zmrazenia finančných prostriedkov, sa tejto osobe alebo tomuto subjektu musia oznámiť pred prijatím rozhodnutia o ponechaní ich názvu na týchto zoznamoch len vtedy, ak sú nové v porovnaní so skutočnosťami uvedenými v odôvodneniach týkajúcich sa predchádzajúcich aktov (pozri bod 167 vyššie).

386    Spomedzi aktov z júla 2011 až júla 2014 len odôvodnenia týkajúce sa aktov z júla 2011 a z decembra 2011 obsahovali zmeny oproti odôvodneniam predchádzajúcich aktov.

387    Návrhy týchto odôvodnení pritom Rada oznámila advokátovi žalobkyne listami z 30. mája a 15. novembra 2011, teda pred prijatím aktov z júla a decembra 2011.

388    V rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, k tomuto oznámeniu nemuseli byť pripojené dôkazy, ktoré mala Rada k dispozícii. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 380 vyššie, ak žalobkyňa chcela mať k dispozícii tieto dôkazy, mala si ich vyžiadať od Rady, čo neurobila.

389    Navyše z dôvodov uvedených v bodoch 214 a 215 tiež nemožno vytýkať Rade, že tieto návrhy odôvodnení zaslala advokátovi žalobkyne.

390    Z týchto dôvodov treba druhú časť, a teda aj siedmy žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodné.

8.      O ôsmom žalobnom dôvode založenom na porušení práva vlastniť majetok

391    Žalobkyňa tvrdí, že zmrazenie finančných prostriedkov vykonané na základe aktov z júla 2011 až júla 2014 predstavuje zásah do jej práva vlastniť majetok, ktorý nie je odôvodnený, keďže tieto akty sú protiprávne z dôvodov vysvetlených v predchádzajúcich žalobných dôvodoch. Tieto akty preto treba zrušiť pre porušenie práva vlastniť majetok.

392    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje tento názor.

393    Z rozhodnutí o predchádzajúcich žalobných dôvodoch nevyplýva, že akty z júla 2011 až júla 2014 sú protiprávne. Preto nemožno konštatovať, že z tohto dôvodu došlo k porušeniu práva vlastniť majetok.

394    Okrem toho z dôvodov uvedených pri skúmaní štvrtého žalobného dôvodu týkajúceho sa aktov z júla 2010 (pozri body 184 až 192 vyššie) nemožno tvrdiť, že akty z júla 2011 až júla 2014 porušujú právo žalobkyne vlastniť majetok.

395    Preto sa ôsmy žalobný dôvod zamieta ako nedôvodný.

9.      Záver

396    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť v rozsahu, v akom sa týka aktov z júla 2011 až júla 2014.

397    Žalobu teda treba v celom rozsahu zamietnuť.

V.      O trovách

398    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

399    Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša vlastné trovy konania, a uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade, v súlade s návrhom Rady.

400    Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

401    Francúzska republika a Komisia preto znášajú vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Hamas znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

3.      Francúzska republika a Európska komisia znášajú vlastné trovy konania.

Pelikánová Valančius Nihoul

Svenningsen Öberg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2018.

Podpisy

Obsah

* Jazyk konania: francúzština.