ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 30. novembra 2009 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne konanie – Postavenie úradníka mimo výkon funkcie – Zrážka z odmeny – Tvrdenie o hrubej nedbanlivosti – Právo na obranu – Právomoc – Neuverejnenie prenesenia právomoci – Nedostatok právomoci orgánu, ktorý je pôvodcom napadnutého aktu“
Vo veci F‑80/08,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE,
Fritz Harald Wenig, úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom vo Woluwé‑Saint‑Pierre (Belgicko), v zastúpení: G.‑A. Dal, D. Voillemot, D. Bosquet a S. Woog, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Currall a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia H. Kreppel (spravodajca) a H. Tagaras,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. júna 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 13. októbra 2008 prostredníctvom e‑mailu (podanie originálu sa uskutočnilo v ten istý deň) Fritz Harald Wenig navrhuje zrušenie rozhodnutia z 18. septembra 2008, ktorým ho Komisia Európskych spoločenstiev v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (ďalej len „služobný poriadok“) postavila mimo výkon funkcie na neurčité obdobie a nariadila zrážku z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne počas obdobia najviac šiestich mesiacov.
Právny rámec
2 V zmysle článku 86 služobného poriadku:
„1. Každé porušenie povinností vyplývajúcich z tohto služobného poriadku úradníkom alebo bývalým úradníkom, úmyselné alebo spôsobené nedbanlivosťou z jeho strany, vystaví tohto úradníka disciplinárnemu konaniu.
…
3. Disciplinárne predpisy, postupy a opatrenia, a predpisy a postupy týkajúce sa administratívneho vyšetrovania, sú upravené v prílohe IX.“
3 Článok 23 prílohy IX služobného poriadku znie nasledovne:
„1. Ak ustanovujúci orgán obviní zamestnanca z vážneho priestupku, ktorého sa dopustil nesplnením pracovných povinností alebo porušením právnych predpisov, môže ihneď odvolať z funkcie osobu, obvinenú z tohto priestupku, na čas určitý alebo neurčitý.
2. Ustanovujúci orgán prijme toto rozhodnutie po vypočutí príslušného zamestnanca, s výnimkou mimoriadnych okolností.“
4 Článok 24 ods. 1 a 2 prílohy IX služobného poriadku znie nasledovne:
„1. V rozhodnutí o pozastavení výkonu funkcie zamestnanca sa uvedie, či zamestnanec bude ďalej dostávať svoju odmenu v plnej výške počas pozastavenia výkonu funkcie, alebo aká časť z nej bude zrazená. Čiastka zaplatená zamestnancovi nemôže byť v žiadnom prípade nižšia ako životné minimum, stanovené v článku 6 prílohy VIII tohto Služobného poriadku, s pripočítaním všetkých rodinných prídavkov, ktoré mu majú byť zaplatené.
2. Situácia odvolaného zamestnanca musí byť s konečnou platnosťou vyriešená do šiestich mesiacov odo dňa, keď pozastavenie výkonu funkcie nadobudne účinnosť. Ak sa toto rozhodnutie neprijme do šiestich mesiacov, príslušný zamestnanec má podľa odseku 3 znovu nárok na odmenu v plnej výške.“
5 Dňa 30. novembra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 5730 týkajúce sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom menovaciemu orgánu (ďalej len „MO“) a podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len „PZOZ“) orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „OOUPZ“). Článok 1 prvý odsek tohto rozhodnutia, ktoré bolo uverejnené v Informations administratives č. 57‑2007 zo 6. decembra 2007, znel nasledovne:
„Právomoci zverené služobným poriadkom… MO a prostredníctvom PZOZ zverené OOUPZ, pokiaľ ide o zamestnancov Komisie platených z prevádzkových rozpočtových prostriedkov a zamestnancov platených z rozpočtových prostriedkov na výskum a technologický rozvoj, okrem zamestnancov zaradených do Spoločného výskumného strediska, vykonávajú Komisia, člen Komisie zodpovedný za personál, člen Komisie zodpovedný za zjednotenú vonkajšiu službu, generálny riaditeľ pre personál a ostatní generálni riaditelia, vrátane vedúcich oddelení a riaditeľov [Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov], [Úradu pre infraštruktúru a logistiku v Bruseli] a [Úradu pre infraštruktúru a logistiku v Luxemburgu] v závislosti od jednotlivého prípadu a s výhradou nižšie uvedeného za podmienok stanovených v prílohe I.“
6 Podľa bodu 14 časti VI „Disciplína…“ „zoznamu MO pre personál Komisie odmeňovaný z prevádzkového rozpočtu a z rozpočtu na výskum (okrem [Spoločného výskumného strediska])“, na ktorú odkazuje príloha I rozhodnutia K(2007) 5730, bolo stanovené, že právomoci zverené MO na postavenie úradníka mimo výkon funkcie v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku vykonáva Komisia, pokiaľ ide o úradníkov triedy AD 16 a AD 15 a úradníkov triedy AD 14 vyššieho zaradenia (riaditelia alebo úradníci rovnakej úrovne), a pokiaľ ide o ostatných úradníkov, vykonáva ich generálny riaditeľ pre personál.
7 Oznámením z 9. septembra 2008 bol do programu 1842. zasadnutia kolégia komisárov, ktoré sa konalo 10. septembra 2008, zaradený návrh rozhodnutia K(2007) 5730. Tento návrh rozhodnutia stanovoval prenesenie právomoci týkajúcej sa postavenia úradníkov triedy AD 16 a AD 15, ako aj úradníkov triedy AD 14 vyššieho zaradenia (riaditeľov a rovnocenných úradníkov) mimo výkon funkcie na člena Komisie zodpovedného za personál. Počas zasadnutia z 10. septembra 2008 kolégium komisárov rozhodlo „zmeniť rozhodnutie K(2007) 5730…, tak ako bolo prevzaté v dokumente K(2008) 5085“, a spresnilo, že toto rozhodnutie „nadobudlo okamžitú účinnosť“ (ďalej len „rozhodnutie z 10. septembra 2008“). Toto rozhodnutie nebolo uverejnené v Informations administratives.
8 Dňa 29. apríla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 3074, „ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2007) 5730“, v ktorom bolo stanovené, že právomoci zverené MO na postavenie úradníka mimo výkon funkcie, pokiaľ ide o úradníkov triedy AD 16 a AD 15 a úradníkov triedy AD 14 vyššieho zaradenia (riaditeľov alebo úradníkov rovnakej úrovne), bude od tej doby vykonávať člen Komisie zodpovedný za personál. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Informations administratives č. 33‑2009 z 8. mája 2009.
Skutkové okolnosti
9 Žalobca bol v čase sporných skutkových okolností úradníkom Komisie zaradeným do triedy AD 15 a vykonával funkciu riaditeľa Riaditeľstva G pre prístup na trhy a priemysel, riaditeľstva podliehajúceho Generálnemu riaditeľstvu (GR) Komisie pre obchod, ktoré zodpovedalo najmä za implementáciu antidumpingovej politiky.
10 Dňa 7. septembra 2008 britský týždenník Sunday Times uverejnil vo svojom časopise a na svojej internetovej stránke článok s názvom „Odhalenia: ako eurokrat prezradil obchodné tajomstvá počas okázalých večerí“ („Revealed: how Eurocrat leaked trade secrets over lavish dinners“). Tento článok informoval o troch večeriach, ktoré žalobca absolvoval v období od marca do septembra 2008 v reštauráciách v Bruseli s novinármi zo Sunday Times, ktorí sa mu predstavili ako spolupracovníci istého čínskeho vývozcu, ktorý má záujem na určitých antidumpingových konaniach vedených Komisiou. Podľa tohto článku žalobca v priebehu týchto večerí a počas telefonických rozhovorov odovzdal svojim partnerom informácie týkajúce sa konaní prebiehajúcich pred Komisiou, informácie, ktoré nebol oprávnený zverejniť. Dotyčnému bolo zároveň navrhnuté, aby výmenou za informácie spolupracoval na činnostiach údajného čínskeho vývozcu za ročnú odmenu vo výške 600 000 eur, avšak podľa článku žalobca zamýšľal vykonávať túto spoluprácu až po svojom odchode do dôchodku. Napokon na návrh vyplatiť mu 100 000 eur, ktorý mu bol predložený počas druhej večere, dotyčný odpovedal, že je možné previesť mu túto sumu na blokovaný účet, ku ktorému bude mať prístup po odchode do dôchodku, pričom však spresnil, že k platbe môže dôjsť len so zreteľom na výsledky dosiahnuté údajným čínskym vývozcom vďaka postúpeniu informácií.
11 V rámci správneho vyšetrovania zahájeného Komisiou žalobcu 10. septembra 2008 vypočuli dvaja úradníci Vyšetrovacieho a disciplinárneho úradu Komisie (IDOC). V priebehu tohto výsluchu žalobca za účasti svojho advokáta pripustil, že bol pozvaný a zúčastnil sa na troch večeriach opísaných v článku Sunday Times bez toho, aby o tom informoval svojich nadriadených. Zároveň tiež priznal, že svojim partnerom prezradil viacero informácií týkajúcich sa najmä názvu dvoch čínskych spoločností, ktoré sú výrobcami sviečok a ktoré môžu po ukončení v tom čase prebiehajúceho antidumpingového konania získať trhovohospodárske zaobchádzanie. Žalobca však zdôraznil, že tieto informácie boli poloverejné a že v každom prípade nemali žiadnu obchodnú hodnotu. Napokon aj keď žalobca pred úradníkmi IDOC uviedol, že počas druhej večere mu jeho partneri navrhli vyplatiť mu výmenou za tieto informácie určitú sumu na bankový účet vedený v krajine so zvýhodneným daňovým systémom, poprel, že by tento návrh prijal, a zdôraznil, že v priebehu týchto stretnutí len uvažoval nad možnosťou spolupracovať na činnostiach čínskeho vývozcu po svojom odchode do dôchodku.
12 Listom z 11. septembra 2008 člen Komisie zodpovedný za personál, odvolávajúci sa na svoje postavenie MO, informoval žalobcu, že zamýšľa v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku rozhodnúť o jeho postavení mimo výkon funkcie a o zrážkach z jeho platu a predvolal ho na výsluch, ktorý sa mal konať 12. septembra 2008.
13 Listom z 12. septembra 2008 právny zástupca žalobcu požiadal Komisiou o odklad výsluchu a dodal, že dotknutá osoba zamýšľa „používať francúzsky jazyk v rámci celého konania vedeného proti nej“.
14 V ten istý deň 12. septembra 2008 člen Komisie zodpovedný za personál informoval žalobcu, že výsluch sa bude konať 16. septembra 2008, a spresnil, že dotknutej osobe bude umožnené počas tohto výsluchu používať francúzsky jazyk.
15 Dňa 16. septembra 2008 bol žalobcu vypočul člen Komisie zodpovedný za personál. V priebehu tohto výsluchu, z ktorého bola vyhotovená zápisnica v anglickom jazyku, dotknutá osoba v podstate zopakovala vyhlásenia uvedené pred úradníkmi IDOC.
16 V ten istý deň 16. septembra 2008 podal žalobca návrh na náhradu spôsobenej ujmy proti autorom článku uverejneného v Sunday Times.
17 Rozhodnutím z 18. septembra 2008, ktoré bolo prijaté na základe rozhodnutia Komisie K(2007) 5730 z 30. novembra 2007 týkajúceho sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ, „naposledy zmeneného a doplneného rozhodnutím… z 10. septembra 2008“, člen Komisie zodpovedný za personál v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku postavil žalobcu mimo výkonu funkcie a nariadil zrážku z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne počas obdobia najviac šiestich mesiacov (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
18 Pri odôvodnení sporného rozhodnutia sa člen Komisie zodpovedný za personál opieral o skutočnosť odhalenú prostredníctvom informácií uverejnených „v rôznych novinových článkoch, najmä v Sunday Times“ a počas výsluchov žalobcu pred úradníkmi IDOC a pred ním samým, že dotknutá osoba nerešpektovala ustanovenia článkov 11 a 12 a článku 17 ods. 1 služobného poriadku. Podľa sporného rozhodnutia totiž žalobca odovzdal dôverné informácie osobám, ktorým nesmeli byť prezradené, ukázal svoju ochotu dať sa neskôr zamestnať týmito osobami za vysokú mzdu výmenou za spoluprácu, ktorá sa začala ešte pred jeho odchodom do dôchodku, pričom svojich nadriadených neinformoval o skutočnosti, že sa s ním skontaktovali takíto partneri, ani ich nepožiadal o povolenie udržiavať tieto opakované kontakty. Sporné rozhodnutie nakoniec zdôraznilo, že takéto konanie, ak by sa malo preukázať, by predstavovalo „hrubú profesijnú nedbanlivosť zo strany žalobcu“, najmä so zreteľom na „závažné poškodenie dobrej povesti Komisie“ spôsobené týmto konaním a so zreteľom na vysoké postavenie dotknutej osoby v rámci Komisie.
19 Dňa 24. septembra 2008 podal žalobca podľa článku 24 služobného poriadku žiadosť o pomoc z 23. septembra 2008 smerujúcu k tomu, aby Komisia prijala všetky potrebné opatrenia na obnovenie jeho cti a najmä aby začala súdne konanie, ktorým by bola uznaná nezákonnosť konania autorov článku v Sunday Times.
20 Dňa 3. októbra 2008 podal žalobca sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 s cieľom dosiahnuť zrušenie sporného rozhodnutia.
21 Listom z 22. januára 2009 Komisia odpovedala na žiadosť o pomoc podanú žalobcom 24. septembra 2008, pričom uviedla, že vyšetrovanie zahájené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) je náhradou vyšetrovaní, ktoré mohol MO viesť podľa článku 24 služobného poriadku. Komisia dodala, že tento list nie je zamietnutím žiadosti o pomoc.
22 Dňa 29. januára 2009 OLAF ukončil vyšetrovanie a 12. februára 2009 odovzdal svoje návrhy belgickým súdnym orgánom.
23 Rozhodnutím z 3. februára 2009 MO zamietol sťažnosť smerujúcu proti spornému rozhodnutiu.
24 Rozhodnutím z 18. februára 2009 bolo vyhovené žalobcovej žiadosti uplatniť si právo na dôchodok s účinnosťou od 1. mája 2009.
Návrhy účastníkov konania a konanie
25 Návrhom podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 13. októbra 2008 prostredníctvom e‑mailu žalobca podal túto žalobu. V ten istý deň bol tiež na Súd pre verejnú službu podaný návrh smerujúci k nariadeniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia.
26 Listami kancelárie Súdu pre verejnú službu zo 14. októbra 2008 boli účastníci konania informovaní o prerušení konania vo veci samej do času, kým nebude vydané výslovné alebo implicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti podanej žalobcom 3. októbra 2008.
27 Uznesením zo 17. decembra 2008 predseda Súdu pre verejnú službu zamietol návrh smerujúci k nariadeniu odkladu výkonu sporného rozhodnutia.
28 V dôsledku rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti boli účastníci konania informovaní listami kancelárie Súdu pre verejnú službu z 25. februára 2009 o opätovnom začatí konania pred Súdom pre verejnú službu.
29 Žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zrušil sporné rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
30 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vzniknuté Komisii.
31 V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Súd pre verejnú službu vyzval Komisiu, aby potvrdila, že rozhodnutie z 10. septembra 2008, na ktorom sa zakladá sporné rozhodnutie, bolo prijaté, a aby v prípade kladnej odpovede predložila kópiu tohto rozhodnutia a spresnila, či toto rozhodnutie bolo uverejnené. V odpovedi na toto opatrenie Komisia listom z 3. júna 2009 predložila jednak kópiu oznámenia podpredsedu Komisie z 9. septembra 2008, v ktorom bol uvedený pôvodný návrh rozhodnutia z 10. septembra 2008, a jednak zápisnicu zo zasadnutia kolégia komisárov z 10. septembra 2008, v priebehu ktorého bol návrh prijatý. Okrem toho, aj keď Komisia pripustila, že rozhodnutie z 10. septembra 2008 nebolo uverejnené v Informations administratives, zdôraznila, že oznámenie z 9. septembra 2008 bolo predsa len zverejnené na intranete Komisie, a spresnila odkaz umožňujúci elektronický prístup k tomuto oznámeniu.
32 V prípravnej správe pre pojednávanie Súd pre verejnú službu vyzval účastníkov konania, aby svoje prednesy sústredili na otázku, či mal člen Komisie zodpovedný za personál právomoc prijať sporné rozhodnutie.
Právny stav
O prípustnosti
33 Po tom, ako Komisia pripomenula, že sporné rozhodnutie jednak postavilo žalobcu mimo výkonu funkcie a jednak nariadilo zrážku z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne počas obdobia najviac šiestich mesiacov, uvádza, že žalobca, ktorý 1. mája 2009 odišiel do dôchodku, už nemá odôvodnený záujem na zrušení sporného rozhodnutia, prinajmenšom v tom rozsahu, že ho toto rozhodnutie postavilo mimo výkon jeho funkcie.
34 V tejto súvislosti je pravda, že sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaďuje postavenie žalobcu mimo výkon funkcie na neurčité obdobie, bolo síce implicitne, avšak nevyhnutne zrušené, keď 1. mája 2009 žalobca odišiel do dôchodku, keďže postavenie mimo výkon funkcie sa môže týkať len úradníkov v aktívnom pracovnom pomere. Okrem toho ešte pred podaním tejto žaloby sa sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaďovalo zrážku z odmeny žalobcu, stalo neplatným, keďže táto zrážka podľa článku 24 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku bola obmedzená na obdobie šiestich mesiacov.
35 V dôsledku uvedených okolností sa však táto žaloba ani nestáva bezpredmetnou, ani nezaniká záujem žalobcu na zrušení sporného rozhodnutia v celom rozsahu, keďže toto rozhodnutie malo účinky nielen na jeho materiálnu situáciu, ale aj na jeho česť (pozri analogicky, pokiaľ ide o záujem úradníka, ktorý odchádza do dôchodku z dôvodu úplnej invalidity, na požadovaní zrušenia jeho hodnotiacej správy, rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, Gordon/Komisia, C‑198/07 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 44 a 45).
36 Z uvedeného vyplýva, že námietka neprípustnosti musí byť zamietnutá.
O veci samej
37 Žalobca vo svojej žalobe vznáša sedem žalobných dôvodov, založených:
– na porušení článku 25 druhého odseku služobného poriadku pre nedostatok odôvodnenia,
– na porušení práv na obranu,
– na porušení článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“),
– na existencii zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o uvádzané skutočnosti,
– na porušení článku 23 prílohy IX služobného poriadku, pokiaľ ide o údajnú hrubú nedbanlivosť,
– na porušení zásady proporcionality,
– na nedodržaní povinnosti starostlivosti.
38 Okrem toho žalobca na pojednávaní vzniesol ôsmy žalobný dôvod, založený na tom, že sporné rozhodnutie prijal orgán s nedostatkom právomoci.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 25 druhého odseku služobného poriadku pre nedostatok odôvodnenia
– Tvrdenia účastníkov konania
39 Žalobca tvrdí, že sporné rozhodnutie nebolo ani dostatočne, ani platne odôvodnené, keďže podrobne neuvádzalo dôvody, ktoré z jemu vytýkaných skutočností predstavovali nedbanlivosť, ba dokonca hrubú nedbanlivosť.
40 Na svoju obranu Komisia navrhuje zamietnuť žalobný dôvod, pričom uvádza, že sporné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
41 Podľa ustálenej judikatúry cieľom povinnosti odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho ujmu je umožniť súdu Spoločenstva vykonať kontrolu zákonnosti rozhodnutia a poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na zistenie toho, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či je toto rozhodnutie postihnuté vadou, ktorá spochybňuje jeho zákonnosť. Táto povinnosť je splnená, keďže akt, ktorý je predmetom tejto žaloby, bol prijatý v súvislostiach, ktoré boli dotknutému úradníkovi známe a ktoré mu umožnili pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nemu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. decembra 1993, Turner/Komisia, T‑80/92, Zb. s. II‑1465, bod 62, a z 27. novembra 1997, Pascall/Komisia, T‑20/96, Zb. VS s. I‑A‑361 a II‑977, bod 44).
42 V prejednávanej veci zo spisového materiálu vyplýva, že Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, ktorého znenie je uvedené v bode 18 tohto rozsudku, podrobne opísala povahu tvrdení o hrubej nedbanlivosti sformulovaných proti žalobcovi. Taktiež uviedla, že tieto tvrdenia vychádzali z informácií odhalených „rôznymi novinovými článkami, najmä [článkom v] Sunday Times“, a zdôraznila, že takéto konanie, ak by sa malo preukázať, by predstavovalo „hrubú profesijnú nedbanlivosť zo strany žalobcu“, najmä so zreteľom na „závažné poškodenie dobrej povesti Komisie“ spôsobené týmto konaním a so zreteľom na vysoké postavenie dotknutej osoby v Komisii.
43 Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže tvrdiť, že sporné rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené.
44 Za týchto podmienok musí byť prvý žalobný dôvod zamietnutý.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu
– Tvrdenia účastníkov konania
45 Žalobca uvádza, že Komisia pri prijatí sporného rozhodnutia vychádzala z informácií uverejnených „v rôznych novinových článkoch, najmä v Sunday Times zo 7. septembra 2008“. Podľa dotknutej osoby jej bol teda oznámený len článok v Sunday Times, a nie iné novinové články. Bola teda porušená aj zásada rešpektovania jej práva na obranu.
46 Na svoju obranu Komisia namieta, že rešpektovala zásadu práva na obranu, keďže vypočula žalobcu ešte pred prijatím sporného rozhodnutia.
47 Komisia dodáva, že ak prípadne bude musieť byť následne začaté trestné a disciplinárne konanie, žalobcovi bude v každom prípade poskytnutá možnosť vyjadriť sa.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
48 Podľa ustálenej judikatúry rešpektovanie práva na obranu v každom konaní začatom proti osobe, ktoré môže vyústiť do aktu spôsobujúceho ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá musí byť dodržiavaná, aj keď neexistuje výslovné ustanovenie stanovené na tento účel právnou úpravou týkajúcou sa predmetného konania (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. mája 1997, Quijano/Komisia, T‑169/95, Zb. VS s. I‑A‑91 a II‑273, bod 44, a z 10. júla 1997, Gaspari/Parlament, T‑36/96, Zb. VS s. I‑A‑201 a II‑595, bod 32).
49 Táto zásada, ktorá zodpovedá požiadavkám riadnej správy vecí verejných, vyžaduje, aby každej osobe, proti ktorej môže byť prijaté rozhodnutie spôsobujúce ujmu, bolo umožnené účinne uviesť svoje stanovisko k dôkazom v jej neprospech, na základe ktorých bolo prijaté uvedené rozhodnutie (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. decembra 1994, Lisrestal a i./Komisia, T‑450/93, Zb. s. II‑1177, bod 42, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C‑32/95 P, Zb. s. I‑5373, bod 21).
50 Rovnako je dôležité pripomenúť, že ustanovenia článku 23 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku, ktorých predmetom je zabezpečenie rešpektovania práva na obranu v konaniach o postavení úradníkov mimo výkon funkcie, stanovujú, že MO môže prijať rozhodnutie o postavení mimo výkon funkcie len po vypočutí dotknutého úradníka, ibaže by nastali výnimočné okolnosti.
51 V prejednávanej veci zo spisového materiálu vyplýva, že v súlade s uvedenými ustanoveniami článku 23 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku bol žalobca vypočutý 16. septembra 2008, teda pred prijatím sporného rozhodnutia, podpredsedom Komisie zodpovedným za personál, ktorý ho informoval o tvrdeniach o hrubej nedbanlivosti sformulovaných proti nemu a umožnil mu, aby uviedol svoje stanovisko k týmto tvrdeniam.
52 Okrem toho, ak žalobca uvádza, že Komisia mu pred výsluchom zo 16. septembra 2008 oznámila len článok v Sunday Times, hoci v spornom rozhodnutí sama uviedla, že vychádzala z „rôznych novinových článkov, najmä z [článku v] Sunday Times, zo spisového materiálu vyplýva, že novinové články uverejnené po uverejnení článku v Sunday Times sa v skutočnosti obmedzili len na prevzatie obsahu informácií odhalených novinármi zo Sunday Times.
53 Žalobca teda nemôže tvrdiť, že Komisia porušila zásadu rešpektovania práva na obranu.
54 Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 6 EDĽP
– Tvrdenia účastníkov konania
55 Žalobca uvádza, že pri prijatí sporného rozhodnutia nebola rešpektovaná zásada spravodlivého súdneho konania, ktorú zaručuje článok 6 EDĽP, keďže informácie, z ktorých MO vychádzal pri rozhodnutí o postavení mimo výkon funkcie, získal MO bez jeho vedomia, pri príležitosti pasce zorganizovanej novinármi zo Sunday Times.
56 Na svoju obranu Komisia zdôrazňuje, že judikatúru Spoločenstva, podľa ktorej sa článok 6 EDĽP neuplatňuje na disciplinárne konania, je potrebné aplikovať o to viac, že išlo o postavenie mimo výkon funkcie.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
57 Podľa ustálenej judikatúry tvoria základné práva neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje súd Spoločenstva. Na tieto účely sa súd Spoločenstva inšpiruje ústavnými tradíciami spoločnými pre členské štáty, ako aj usmerneniami, ktoré vyplývajú z medzinárodných nástrojov ochrany ľudských práv, na ktorých členské štáty spolupracovali alebo ku ktorým pristúpili. Zvláštny význam prináleží v tejto súvislosti EDĽP (rozsudky Súdneho dvora z 12. júna 2003, Schmidberger, C‑112/00, Zb. s. I‑5659, bod 71; z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C‑540/03, Zb. s. I‑5769, bod 35, a z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C‑229/05 P, Zb. s. I‑439, bod 76).
58 Podľa článku 6 ods. 1 EDĽP má každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
59 Je však potrebné pripomenúť, že konanie o postavení mimo výkonu funkcie a o zrážke z odmeny nie je konanie súdne, ale správne, takže Komisia nemôže byť považovaná za „súd“ v zmysle článku 6 EDĽP (pozri analogicky uznesenie Súdneho dvora zo 16. júla 1998, N/Komisia, C‑252/97 P, Zb. s. I‑4871, bod 52; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. októbra 1991, de Compte/Parlament, T‑26/89, Zb. s. II‑781, bod 94, a z 21. novembra 2000, A/Komisia, T‑23/00, Zb. VS s. I‑A‑263 a II‑1211, bod 24). Dodržiavanie povinností, ktoré tento článok ukladá „súdu“, teda nemožno požadovať od Komisie, keď pristúpi k postaveniu úradníka mimo výkon funkcie a k zrážkam z jeho odmeny.
60 Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nemôže účinne odvolávať na to, že Komisia porušila článok 6 ods. 1 EDĽP.
61 Tretí žalobný dôvod teda nemôže byť prijatý.
O štvrtom a piatom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na existencii zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o uvádzané skutočnosti, a na porušení článku 23 prílohy IX služobného poriadku, pokiaľ ide o údajnú hrubú nedbanlivosť
– Tvrdenia účastníkov konania
62 Žalobca uvádza, že tvrdenia o hrubej nedbanlivosti, ktoré proti nemu vzniesla Komisia a ktoré sa týkajú najmä skutočnosti, že porušil ustanovenia článku 11 ods. 2 a článku 17 ods. 1 služobného poriadku, sú zjavne bez právneho základu, keďže vychádzajú z nepravdivých informácií uvedených v článku Sunday Times.
63 V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že odovzdal len „poloverejné“ informácie o antidumpingových konaniach, ktoré nemali nijaký obchodný dopad, a týkali sa najmä predpokladanej doby trvania uvedených konaní, kritérií na získanie trhovohospodárskeho zaobchádzania alebo potreby obrátiť sa na advokáta alebo poradcu v tejto oblasti.
64 Okrem toho, ak aj žalobca pripúšťa, že prijal tri pozvania na večeru s novinármi zo Sunday Times, ktorí sa vydávali za spolupracovníkov čínskeho vývozcu, zdôrazňuje, že účasť na týchto večeriach, ktoré sú v Komisii bežnou praxou, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá je v rozpore s profesijnými povinnosťami úradníkov, a nevyžaduje získanie predchádzajúceho povolenia podľa článku 11 ods. 2 služobného poriadku.
65 Napokon žalobca tvrdí, že nikdy neprijal nijakú sumu peňazí a nikdy nepodmienil odovzdanie dodatočných informácií tým, že po svojom odchode do dôchodku získa zamestnanie v službách predmetného čínskeho vývozcu.
66 Na svoju obranu Komisia najskôr pripomína, že otázku, či sa žalobca skutočne dopustil hrubej nedbanlivosti, ktorá mu je vytýkaná, je možné preskúmať len v rámci prípadného disciplinárneho konania. V každom prípade tvrdenia uvedené proti žalobcovi zjavne neboli neodôvodnené, keďže článok v Sunday Times, ktorý slúžil ako východisko pre uvedené tvrdenia, bol veľmi podrobný a žalobca čiastočne pripustil jeho presnosť.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
67 Na úvod je potrebné zdôrazniť, že kontrola súdu v oblasti dôvodnosti postavenia mimo výkon funkcie môže byť len veľmi obmedzená, a to vzhľadom na predbežnú povahu takéhoto opatrenia. Súd sa teda musí obmedziť na kontrolu toho, či sú tvrdenia o hrubej nedbanlivosti dostatočne pravdepodobné a či nie sú zjavne neodôvodnené (pozri analogicky prípad uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti opatreniu postavenia mimo výkon funkcie, uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 10. februára 1999, Willeme/Komisia, T‑211/98 R, Zb. VS s. I‑A‑15 a II‑57, bod 30).
68 V prejednávanej veci je po prvé potrebné zdôrazniť, že článok v Sunday Times, ktorého informácie spolu s vyhláseniami žalobcu uvedenými počas výsluchov viedli k prijatiu sporného rozhodnutia, je napísaný veľmi podrobne a mnohokrát prináša v úvodzovkách odpovede dotknutej osoby na otázky, ktoré jej novinári kládli.
69 Po druhé zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca počas výsluchov pred úradníkmi IDOC a členom Komisie zodpovedným za personál uznal v prítomnosti svojho advokáta časť skutočností uvedených v článku v Sunday Times. Pripustil teda, že počas večerí, na ktoré bol pozvaný, alebo v priebehu telefonických rozhovorov prezradil svojim partnerom určité informácie, najmä názvy dvoch čínskych spoločností, ktoré sú výrobcami sviečok a ktoré môžu po ukončení v tom čase prebiehajúceho antidumpingového konania získať trhovohospodárske zaobchádzanie. V tejto súvislosti žalobca nemôže vážne poprieť dôvernú povahu týchto informácií alebo tvrdiť, že tieto informácie boli „poloverejné“, keďže išlo o také informácie, ktoré mohli priniesť istú výhodu subjektu, ktorý chce ešte pred ukončením antidumpingového konania uzatvoriť zmluvy s týmito spoločnosťami. Nakoniec treba uviesť, že dve predmetné spoločnosti skutočne získali trhovohospodárske zaobchádzanie a nepodliehali nijakému antidumpingovému clu podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1130/2008 zo 14. novembra, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých sviečok, tenkých sviečok a podobných výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 306, s. 22).
70 Po tretie, hoci žalobca úradníkom IDOC uviedol, že počas druhej večere mu bolo výmenou za odovzdanie informácií ponúknuté vyplatenie určitej sumy na účet otvorený na jeho meno v krajine so zvýhodneným daňovým systémom, je nesporné, že dotknutá osoba ani neinformovala svojich nadriadených o týchto skutočnostiach, ani neprerušila kontakty so svojimi partnermi, ale dokonca od nich prijala ďalšie pozvanie na večeru.
71 Po štvrté, hoci je pravda, že informácie uvedené v článku v Sunday Times boli získané pri príležitosti „pasce“, ktorej účelom bolo podnietiť žalobcu, aby sa dopustil chyby, treba tiež zdôrazniť, že túto pascu nepripravila Komisia, ale tretie osoby, v danom prípade novinári zo Sunday Times, pričom nie je vôbec preukázané, ani sa netvrdí, že by takéto konanie bolo financované administratívou. Žalobca teda Komisii nemôže vytýkať, že vychádzala z informácií uvedených v článku v Sunday Times.
72 Navyše je potrebné dodať, že sporné rozhodnutie sa neobmedzilo len na prevzatie informácií uvedených v Sunday Times, ale sa tiež vyslovene odvolávalo na prehlásenia žalobcu vykonané počas výsluchov pred úradníkmi IDOS a podpredsedom Komisie zodpovedným za personál.
73 Pridržiavajúc sa skutočností uvedených vyššie žalobca teda nemôže tvrdiť, že by tvrdenia o hrubej nedbalosti sformulované Komisiou boli zjavne nedôvodné.
74 Štvrtý a piaty žalobný dôvod sa za týchto podmienok musia zamietnuť.
O šiestom a siedmom žalobnom dôvode, ktoré sú založené na porušení zásady proporcionality a na nedodržaní povinnosti starostlivosti
– Tvrdenia účastníkov konania
75 Žalobca uvádza, že keďže mal počas výsluchu vykonaného podpredsedom Komisie zodpovedným za personál dovolenku, navrhol mu, že si túto dovolenku predĺži na obdobie ôsmich týždňov. Namiesto prijatia tohto riešenia, ktoré by umožnilo vyhnúť sa jeho verejnému spochybneniu, keďže by administratíve poskytlo dostatočnú lehotu na vykonanie vyšetrovania vo veci, Komisia uprednostnila prijatie sporného rozhodnutia. Komisia teda nerešpektovala ani zásadu proporcionality, ani povinnosť starostlivosti.
76 Žalobca dodáva, že Komisia rovnako porušila povinnosť starostlivosti tým, že s ním komunikovala v anglickom jazyku a v rovnakom jazyku vyhotovila aj sporné rozhodnutie, napriek jeho opakovaným žiadostiam smerujúcim k tomu, aby sa v konaní používal francúzsky jazyk, a to najmä s cieľom „dokonalého porozumenia“ konaniu zo strany jeho advokátov.
77 Na svoju obranu Komisia namieta voči tomu, že by nerešpektovala zásadu proporcionality alebo nedodržala povinnosť starostlivosti, pričom pripomína, že nároky na dovolenku sa úplne líšia od právomoci MO postaviť úradníka mimo výkon funkcie v súlade s článkom 23 prílohy IX služobného poriadku. Okrem toho sa zohľadnili záujmy žalobcu, keďže zrážka z jeho platu bola obmedzená na 1 000 eur mesačne.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
78 Po prvé vzhľadom na závažnosť tvrdení vznesených proti žalobcovi, ktorý je vysokým úradníkom GR pre obchod a riaditeľom Riaditeľstva G pre prístup k trhom a priemysel, po druhé vzhľadom na poškodenie dobrej povesti Komisie v dôsledku publicity venovanej tejto veci, po tretie vzhľadom na to, že sa Komisia ocitla v situácii, keď potrebovala, aby OLAF vykonal správne vyšetrovanie s absolútnou nezaujatosťou, treba dospieť k záveru, že MO neporušil ani zásadu proporcionality, ani povinnosť starostlivosti, keď na základe celkového a predbežného zhodnotenia predmetného prípadu prijal sporné rozhodnutie. V tejto súvislosti okolnosť, že žalobca podal návrh na náhradu spôsobenej ujmy proti autorom článku v Sunday Times, nemôže vyvrátiť tento záver, keďže nesúvisí so skutočnou existenciou alebo závažnosťou pochybení vytýkaných dotknutej osobe.
79 Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého bola povinnosť starostlivosti porušená tým, že Komisia so žalobcom komunikovala v anglickom jazyku a v tomto jazyku vyhotovila aj sporné rozhodnutie, toto tvrdenie nemožno prijať. Je totiž nesporné, že zatiaľ čo žalobca prostredníctvom listu svojho advokáta z 12. septembra 2008 požiadal o umožnenie „používať francúzsky jazyk v rámci celého konania vedeného proti nemu“,, počas výsluchu 16. septembra 2008 sa mohol vyjadrovať vo francúzskom jazyku. Okrem toho ak aj je pravda, že zápisnica z tohto výsluchu, ako aj sporné rozhodnutie boli vyhotovené v anglickom jazyku, žalobca nepreukázal ani netvrdil, že on alebo jeho advokáti týmto dokumentom nemohli porozumieť. Navyše spisový materiál naopak vyzdvihuje, že dotknutá osoba dôkladne ovláda anglický jazyk (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55 a II‑241, bod 46, a zo 17. mája 2006, Lavagnoli/Komisia, T‑95/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑121 a II‑A‑2‑569, bod 48).
80 Z uvedeného vyplýva, že šiesty a siedmy žalobný dôvod musia byť zamietnuté.
O ôsmom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci orgánu, ktorý je pôvodcom aktu
– Tvrdenia účastníkov konania
81 Žalobca uvádza, že sporné rozhodnutie pochádzalo od orgánu s nedostatkom právomoci. Tvrdí, že podľa rozhodnutia Komisie K(2007) 5730 z 30. novembra 2007 malo byť toto rozhodnutie prijaté kolégiom komisárov, a nie členom Komisie zodpovedným za personál, ako to bolo v prejednávanej veci. Žalobca dodáva, že hoci je pravda, že 10. septembra 2008 Komisia prijala rozhodnutie, ktorým bola na člena Komisie zodpovedného za personál prenesená právomoc rozhodnúť o postavení úradníkov triedy AD 15 mimo výkon funkcie, toto rozhodnutie na neho nie je možné uplatniť, keďže nebolo uverejnené alebo zverejnené pred prijatím sporného rozhodnutia.
82 Na svoju obranu Komisia navrhuje zamietnuť žalobný dôvod. Poznamenáva, že uverejnenie rozhodnutia z 10. septembra 2008 nebolo povinné a že neuverejnenie uvedeného rozhodnutia nebolo žiadnou prekážkou nadobudnutia jeho účinnosti a v nadväznosti na to jeho uplatniteľnosti. Toto rozhodnutie bolo v každom prípade sprístupnené v databáze na intranete Komisie, ktorá obsahuje oznámenia vydané kolégiom komisárov, ako aj zápisnice zo zasadnutí týchto kolégií.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
83 Na úvod je potrebné pripomenúť, že žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci orgánu, ktorý je pôvodcom aktu spôsobujúceho ujmu, je žalobným dôvodom kogentnej povahy, ktorého preskúmanie ex offo prináleží v každom prípade Súdu pre verejnú službu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C‑210/98 P, Zb. s. I‑5843, bod 56; rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑155 a II‑A‑2‑735, bod 30; rozsudky Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2006, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, F‑17/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑149 a II‑A‑1‑577, bod 51, a z 18. septembra 2007, Botos/Komisia, F‑10/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 78).
84 Keďže v prejednávanej veci sporné rozhodnutie odkazovalo na rozhodnutie z 10. septembra 2008, ktorým sa zmenilo „rozhodnutie týkajúce sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom… MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ z 30. novembra 2007“, a keďže toto rozhodnutie z 10. septembra 2008 nebolo uvedené v spise, Súd pre verejnú službu mal podľa vyššie uvedenej judikatúry z úradnej moci žiadať prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania o predloženie kópie tohto rozhodnutia, ako aj o oznámenie všetkých informácií týkajúcich sa zverejnenia tohto rozhodnutia.
85 Ako bolo teda povedané v bode 31 tohto rozsudku, Komisia v odpovedi na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania predložila jednak kópiu oznámenia podpredsedu Komisie z 9. septembra 2008, v ktorom bol uvedený pôvodný návrh rozhodnutia z 10. septembra 2008, jednak zápisnicu zo zasadnutia kolégia komisárov z 10. septembra 2008, v priebehu ktorého bol návrh prijatý.
86 Žalobca však uvádza, že rozhodnutie z 10. septembra 2008 na neho nie je možné uplatniť, keďže nebolo uverejnené pred prijatím sporného rozhodnutia. Z toho vyvodzuje, že podľa rozhodnutia Komisie K(2007) 5730 z 30. novembra 2007 malo byť toto rozhodnutie prijaté kolégiom komisárov, a nie členom Komisie zodpovedným za personál, ako to bolo v prejednávanej veci.
87 Súd pre verejnú službu sa domnieva, že táto argumentácia žalobcu, aj keď bola prednesená len na pojednávaní, je prípustná, proti čomu napokon Komisia ani nenamietala. Na jednej strane totiž otázka, či bol člen Komisie zodpovedný za personál oprávnený prijať sporné rozhodnutie, predpokladá prejednanie otázky uplatniteľnosti rozhodnutia z 10. septembra 2008. Otázku uplatniteľnosti nemožno oddeliť od predchádzajúcej otázky, a ako taká je teda otázkou kogentnej povahy, ktorej preskúmanie ex offo prináleží v každom prípade Súdu pre verejnú službu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. februára 1964, Rotterdam a Putterskoek, 73/63 a 74/63, Zb. s. 1, 28). Na druhej strane aj za predpokladu, že by sa otázka uplatniteľnosti rozhodnutia z 10. septembra 2008 líšila od otázky právomoci, ktorou jedinou sa môže Súd pre verejnú službu zaoberať bez návrhu, argumentáciu žalobcu je potrebné analyzovať ako žalobný dôvod založený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré sa objavili počas konania, keď Súd pre verejnú službu v zmysle článku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku preskúmaval ex offo otázku právomoci orgánu, ktorý je pôvodcom sporného rozhodnutia. Okrem toho Súd pre verejnú službu zdôrazňuje, že Komisia bola pred pojednávaním informovaná opatrením na zabezpečenie priebehu konania, o ktorom rozhodol Súd pre verejnú službu, že predmetom diskusie bude uverejnenie rozhodnutia z 10. septembra 2008. Komisii teda bolo umožnené pripraviť si obhajobu k tomuto bodu, čo napokon vyplynulo tak z jej písomnej odpovede na uvedené opatrenie, ako aj z pripomienok jej zástupcu počas pojednávania.
88 Argumentácia žalobcu založená na tom, že rozhodnutie z 10. septembra 2008 na neho nie je možné uplatniť z dôvodu, že nebolo uverejnené, je tiež dôvodná.
89 V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že rozhodnutia, ktorými sa stanovuje rozdelenie právomocí zverených MO, sú vnútornými organizačnými predpismi inštitúcie (rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 1973, De Greef/Komisia, 46/72, Zb. s. 543, bod 18) a že ako pripomenul Súd prvého stupňa v rozsudku z 25. marca 1999, Hamptaux/Komisia (T‑76/98, Zb. VS s. I‑A‑59 a II‑303, bod 23), ani ustanovenia Zmluvy ES, ani ustanovenia služobného poriadku a osobitne jeho článok 2 nestanovujú, že by uverejnenie takýchto rozhodnutí bolo podmienkou nadobudnutia ich účinnosti, a teda ich uplatniteľnosti.
90 Po prvé však dodržiavanie zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby akt vydaný orgánmi verejnej moci nebol uplatňovaný voči osobám podliehajúcim súdnej právomoci predtým, ako mali možnosť oboznámiť sa s ním (rozsudky Súdneho dvora z 25. januára 1979, Racke, 98/78, Zb. s. 69, bod 15; Weingut Decker, 99/78, Zb. s. 101, bod 3, a z 11. decembra 2007, Skoma-Lux, C‑161/06, Zb. s. I‑10841, bod 37), prikazuje, hoci to žiadne písomné ustanovenie vyslovene nestanovuje, aby rozhodnutia týkajúce sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ boli primerane zverejňované podľa metód a foriem, ktorých stanovenie prináleží administratíve.
91 Po druhé treba konštatovať, že samotná Komisia v zásade zabezpečuje zverejnenie rozhodnutí týkajúcich sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ, keďže tieto rozhodnutia sa obvykle uverejňujú v Informations administratives. Osobitne rozhodnutie K(2007) 5730, ktoré bolo zmenené rozhodnutím z 10. septembra 2008, bolo uverejnené v Informations administratives č. 57‑2007 zo 6. decembra 2007. Navyše treba uviesť, že článok 5 toho istého rozhodnutia K(2007) 5730, ktorý generálnym riaditeľom priznáva možnosť preniesť právomoc na orgány, ktoré mu podliehajú, ako sú napríklad námestníci generálneho riaditeľa, riaditelia, vedúci oddelení alebo vedúci odvetví, tiež stanovuje, že tieto prenesenia právomocí „[budú] primerane zverejnené a oznámené zamestnancom“.
92 Po tretie Súdny dvor už predtým pripomenul potrebu zabezpečiť určitú publicitu rozhodnutiam týkajúcim sa stanovenia orgánov príslušných v oblasti riadenia zamestnancov. V prípade, v ktorom žalobca napadol rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým bol po internom výberovom konaní úradník vymenovaný na miesto vedúceho oddelenia, a na podporu tvrdenia, že generálny sekretár Parlamentu nezákonne vymenoval členov výberovej komisie, uvádzal, že prenesenie právomoci na tento účel úradom inštitúcie na generálneho sekretára nebolo oznámené zamestnancom, však Súdny dvor konštatoval, že toto prenesenie právomoci bolo „právne účinné“, keďže okrem toho, že obsahovalo všeobecne prijaté rozdelenie vnútorných právomocí v rámci inštitúcie, bolo oznámené generálnym riaditeľom inštitúcie, predsedom skupín, sekretariátu a úradu kontroly, ako aj výboru zamestnancov zriadenému článkom 9 služobného poriadku, ktorého úlohou podľa tohto ustanovenia je okrem iného zastupovať záujmy zamestnancov voči inštitúcii a zabezpečovať stály kontakt medzi inštitúciou a zamestnancami (rozsudok Súdneho dvora z 25. novembra 1976, Küster/Parlament, 123/75, Zb. s. 1701, body 6 až 8).
93 Všeobecnejšie, hoci táto judikatúra nebola prijatá vo veciach napádajúcich rozhodnutia týkajúce sa výkonu právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ, Súdny dvor rovnako rozhodol, že požiadavka právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Spoločenstva umožnila dotknutým osobám poznať s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, keďže osoby podliehajúce súdnej právomoci musia jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti (rozsudok z 21. júna 2007, ROM‑projecten, C‑158/06, Zb. s. I‑5103, bod 25; rozsudok Skoma-Lux, už citovaný, bod 38). V rozsudku Skoma-Lux, už citovanom (body 33, 34, 36 a 38), sa teda Súdny dvor domnieval, že požiadavka riadneho uverejnenia nariadenia Spoločenstva v úradnom jazyku osoby, ktorej je toto nariadenie určené, bola založená nielen na písomných ustanoveniach, ako sú článok 254 ods. 2 ES alebo články 4, 5 a 8 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 1958, 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), ale vyplývala tiež okrem iného z požiadavky právnej istoty (pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 2009, Heinrich, C‑345/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 44).
94 Po štvrté potreba zabezpečiť primeranú publicitu rozhodnutiam o rozdelení právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ rovnako vychádza z pravidiel riadnej správy vecí verejných v oblasti riadenia zamestnancov, ako Súd prvého stupňa vyslovene pripomenul vo svojom rozsudku z 9. júla 2008, Kuchta/BCE (F‑89/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 62).
95 V prejednávanej veci je jednak nesporné, že rozhodnutie z 10. septembra 2008 nebolo uverejnené v Informations administratives, a jednak že ku dňu prijatia sporného rozhodnutia nebolo nijakým spôsobom zverejnené. Hoci Komisia vo svojej odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktoré nariadil Súd pre verejnú službu, tvrdila, že oznámenie z 9. septembra 2008, v ktorom bol uvedený návrh rozhodnutia, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2007) 5730, bolo zverejnené na intranete inštitúcie, neposkytla žiadne spresnenie týkajúce sa dátumu tohto zverejnenia. Navyše Komisia v každom prípade nepreukázala, že zápisnica zo zasadnutia z 10. septembra 2008, v priebehu ktorého bol tento návrh prijatý, bola pred prijatím sporného rozhodnutia zverejnená na intranete. V deň prijatia sporného rozhodnutia a jeho oznámenia dotknutej osobe sa teda dotknutá osoba nemohla účinne oboznámiť s obsahom rozhodnutia z 10. septembra 2008.
96 Kvôli úplnosti treba dodať, že povinnosť zabezpečiť primeranú publicitu rozhodnutiu z 10. septembra 2008, ktorá prislúcha Komisii, bola v prejednávanej veci osobitne naliehavá. Keďže totiž právomoc postaviť úradníka mimo výkon funkcie spadala podľa rozhodnutia K(2007) 5730 do právomocí najvyššieho orgánu Komisie, v danom prípade kolégia komisárov, je nesporné, že rozhodnutie z 10. septembra 2008 presunulo túto právomoc na jedinú osobu, konkrétne na člena Komisie zodpovedného za personál. Opatrenie prijaté jedinou osobou teda poskytuje osobe, ktorej je toto opatrenie určené, nižší stupeň ochrany, než je stupeň ochrany zaručený opatrením pochádzajúcim od kolektívneho orgánu, keďže kolektívny orgán je vďaka uváženiu svojich členov schopný zohľadniť väčšie množstvo relevantných informácií. Keďže rozhodnutie z 10. septembra 2008 malo za následok zníženie stupňa ochrany zaručenej úradníkom a tým aj ovplyvnenie ich práv, malo byť teda a fortiori primerane zverejnené.
97 Napokon neuverejnenie rozhodnutia z 10. septembra 2008 bolo, zdá sa, tiež prekážkou toho, aby samotná administratíva mohla primerane spoznať svoje vlastné rozhodnutie. Ako totiž vyplýva z rozpravy na pojednávaní, Komisia 29. apríla 2009 prijala nové rozhodnutie týkajúce sa právomocí zverených služobným poriadkom MO a prostredníctvom PZOZ zverených OOUPZ, konkrétne rozhodnutie K(2009) 3074, „ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie K(2007) 5730“. V tomto rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené v Informations administratives z 8. mája 2009, teda Komisia, konajúc tak, akoby rozhodnutie z 10. septembra 2008 nebolo nikdy prijaté, rozhodla, že právomoci týkajúce sa postavenia úradníka mimo výkon funkcie zverené MO bude od tej chvíle vykonávať, pokiaľ ide o úradníkov triedy AD 16 a AD 15 a úradníkov triedy AD 14 vyššieho zaradenia (riaditeľov a úradníkov rovnakej úrovne), člen Komisie zodpovedný za personál, a nie kolégium komisárov.
98 Keďže rozhodnutie z 10. septembra 2008 nie je na žalobcu uplatniteľné, žalobca môže dôvodne tvrdiť, že komisár zodpovedný za personál nemal právomoc prijať sporné rozhodnutie a že toto rozhodnutie malo byť prijaté orgánom stanoveným rozhodnutím K(2007) 5730, konkrétne kolégiom komisárov.
99 Keďže žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci člena Komisie zodpovedného za personál prijať sporné rozhodnutie je dôvodný, sporné rozhodnutie musí byť zrušené.
O trovách
100 Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného poriadku neurčujú inak, účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa ods. 2 toho istého článku Súd pre verejnú službu môže rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania
101 Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že Komisia je účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Okrem toho žalobca vo svojich návrhoch vyslovene navrhol, aby Komisia bola zaviazaná nahradiť trovy konania. Keďže okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, je potrebné zaviazať Komisiu na náhradu trov konania vo veci samej.
102 Pokiaľ ide o trovy konania o nariadení predbežného opatrenia, je nesporné, že žalobca je v rámci tohto konania účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Keďže však Komisia nenavrhla zaviazať dotknutú osobu k náhrade trov tohto konania, každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania o nariadení predbežného opatrenia.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie z 18. septembra 2008, ktorým Komisia Európskych spoločenstiev v súlade s článkami 23 a 24 prílohy IX Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev postavila Fritza Haralda Weniga mimo výkon funkcie na neurčité obdobie a nariadila zrážku z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne počas obdobia najviac šiestich mesiacov, sa zrušuje.
2. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná znášať trovy konania vo veci samej.
3. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania o nariadení predbežného opatrenia.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. novembra 2009.
W. Hakenberg | | S. Gervasoni |
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Európskej únie sú k dispozícii na internetovej stránke www.curia.europa.eu