NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 19. decembra 2018 (1)
Vec C‑681/17
slewo // schlafen leben wohnen GmbH
proti
Saschovi Ledowskému
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľov – Smernica 2011/83/EÚ – Článok 6 ods. 1 písm. k) a článok 16 písm. e) – Zmluva uzavretá na diaľku – Právo na odstúpenie od zmluvy – Výnimky – Zapečatený tovar, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov – Prípadné zahrnutie matraca, ktorého ochranná fólia bola po dodaní odstránená – Podmienky, ktoré je potrebné splniť na to, aby sa určitý tovar považoval za zapečatený – Rozsah informačnej povinnosti voči spotrebiteľovi o strate jeho práva na odstúpenie od zmluvy“
I. Úvod
1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), sa týka výkladu článku 6 ods. 1 písm. k) a článku 16 písm. e) smernice 2011/83/EÚ(2), ktoré sa vzťahujú na obmedzenie práva na odstúpenie od zmluvy, na ktoré má spotrebiteľ v zásade nárok pri uzatváraní zmluvy na diaľku.
2. Tento návrh bol predložený v rámci sporu týkajúceho sa uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy zo strany spotrebiteľa, ktorý kúpil matrac na internetovej stránke a chcel tento tovar vrátiť po tom, čo odstránil ochrannú fóliu, ktorou bol pokrytý tento tovar v čase jeho dodania.
3. Od Súdneho dvora sa žiada, aby rozhodol, či sa má článok 16 písm. e) smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že výnimka z práva na odstúpenie od zmluvy stanovená v tomto ustanovení, ktorá sa týka „zapečateného tovaru, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“, zahŕňa aj tovar, ako napríklad matrace, ktorý pri používaní môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale po správnom čistení sa môže napriek tomu znovu predávať. Domnievam sa, že na túto otázku treba odpovedať záporne.
4. Za predpokladu, že sa Súdny dvor rozhodne dať kladnú odpoveď na prvú položenú otázku, bude musieť ďalej určiť, za akých podmienok balenie takéhoto druhu tovaru možno považovať za zapečatenie, ktorého poškodenie vedie k strate práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle článku 16 písm. e).
5. Okrem toho by sa mal potom vyjadriť k spôsobu, akým má obchodník informovať spotrebiteľa o okolnostiach, za ktorých spotrebiteľ stráca právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 6 ods. 1 písm. k) tejto smernice.
II. Právny rámec
6. Odôvodnenia 34, 37, 47 a 49 smernice 2011/83 stanovujú:
„(34) Obchodník by mal dať spotrebiteľovi jasné a zrozumiteľné informácie predtým, než bude spotrebiteľ viazaný zmluvou uzavretou na diaľku….
…
(37) Keďže v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy. Z rovnakého dôvodu by spotrebiteľ mal mať možnosť otestovať a skontrolovať tovar, ktorý kúpil, v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a fungovania tovaru. …
…
(47) Niektorí spotrebitelia uplatňujú právo na odstúpenie od zmluvy po tom, čo používali tovar vo väčšej miere, než aká je potrebná na zistenie povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru. Niektorí spotrebitelia uplatňujú právo na odstúpenie od zmluvy po tom, čo používali tovar vo väčšej miere, než aká je potrebná na zistenie povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru. Na účely zistenia povahy, charakteristík a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať a skontrolovať ho len takým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v obchode. Napríklad spotrebiteľ by mal oblečenie len vyskúšať, ale nemal by ho nosiť. Spotrebiteľ by mal preto počas lehoty na odstúpenie od zmluvy s tovarom manipulovať a skontrolovať ho s náležitou starostlivosťou. Povinnosti spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy by nemali spotrebiteľa odradiť od toho, aby uplatnil právo na odstúpenie od zmluvy.
…
(49) Pre zmluvy uzavreté na diaľku a zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov by mali existovať určité výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy. Uplatňovanie práva na odstúpenie od zmluvy by mohlo byť nevhodné napríklad vzhľadom na povahu určitého tovaru alebo služieb. …“
7. Článok 6 ods. 1 písm. k) tejto smernice s názvom „Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov“ stanovuje, že „predtým, ako sa zmluva uzavretá na diaľku… stane pre spotrebiteľa záväznou, obchodník mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne“ rad informácií stanovených v tejto smernici, a najmä „v prípade, že sa právo na odstúpenie od zmluvy neposkytuje v súlade s článkom 16, informáciu, že spotrebiteľ nebude môcť využiť právo na odstúpenie od zmluvy, alebo ak je to vhodné, informáciu o okolnostiach, za akých spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy stráca“.
8. Článok 9 uvedenej smernice s názvom „Právo na odstúpenie od zmluvy“ vo svojom odseku 1 stanovuje, že „pokiaľ sa neuplatnia výnimky stanovené v článku 16, spotrebiteľ má 14‑dňovú lehotu na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku… bez toho, aby uviedol dôvod, ako aj bez toho, aby znášal iné náklady ako tie, ktoré sú ustanovené v článku 13 ods. 2 a článku 14“.
9. Článok 16 písm. e) uvedenej smernice s názvom „Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy“ uvádza, že „členské štáty neustanovia právo na odstúpenie od zmluvy uvedené v článkoch 9 až 15 v súvislosti so zmluvami uzavretými na diaľku…, pokiaľ ide… o dodanie zapečateného tovaru, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov a ktorý bol po dodaní rozpečatený“.
III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom
10. Navrhovateľka vo veci samej, slewo // schlafen leben Wohnen GmbH (ďalej len „slewo“), je spoločnosť, ktorá cez internet okrem iného predáva matrace.
11. Pán Sascha Ledowski si na súkromné účely 25. novembra 2014 objednal matrac cez internetovú stránku slewo. Všeobecné obchodné podmienky uvedené na prijatej faktúre obsahovali „informácie pre spotrebiteľov týkajúce sa odstúpenia od zmluvy“, ktoré zneli takto: „Náklady na vrátenie tovaru znášame my. … Vaše právo na odstúpenie od zmluvy zaniká predčasne v nasledujúcich prípadoch: pri zmluvách o dodaní zapečateného tovaru, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov, ak bol tento tovar po dodaní rozpečatený“. Matrac bol pri dodaní opatrený ochrannou fóliou, ktorú pán Ledowski neskôr odstránil.
12. E‑mailom z 9. decembra 2014 pán Ledowski oznámil slewo, že chce predmetný matrac vrátiť, a požiadal ju, aby zabezpečila jeho prepravu. Keďže jeho žiadosť nebola splnená, náklady spojené s touto prepravou znášal on.
13. Pán Ledowski podal na súd žalobu o náhradu kúpnej ceny a nákladov na prepravu zo strany spoločnosti slewo, spolu 1 190,11 eura s úrokmi, ako aj o náhradu trov právneho zastúpenia.
14. Rozsudkom z 26. novembra 2015 Amtsgericht Mainz (Okresný súd Mainz, Nemecko) tejto žalobe vyhovel. Landgericht Mainz (Krajský súd Mainz, Nemecko) potvrdil tento rozsudok v odvolacom konaní 10. augusta 2016(3) z dôvodu, že matrac nepredstavoval hygienický tovar,(4) a že spotrebiteľ preto mal právo na odstúpenie od zmluvy aj po odstránení ochrannej fólie.
15. Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), ktorý prejednáva opravný prostriedok podaný spoločnosťou slewo, konštatoval, že rozhodnutie sporu vo veci samej závisí od výkladu ustanovení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. k) a v článku 16 písm. e) smernice 2011/83. Rozhodnutím z 15. novembra 2017, doručeným Súdnemu dvoru 6. decembra 2017, sa tento súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 16 písm. e) smernice 2011/83 vykladať v tom zmysle, že k tam vymenovaným tovarom, ktoré z dôvodov ochrany zdravia alebo hygienických dôvodov nie je vhodné vrátiť, patrí tiež tovar (ako napríklad matrace), ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale po vhodných (čistiacich) opatreniach obchodníka môže byť znova vhodný na predaj?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
a) aké podmienky musí spĺňať obal tovaru, aby bolo možné tento tovar považovať za zapečatený v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83 a
b) majú byť informácie podľa článku 6 ods. 1 písm. k) smernice 2011/83, ktoré má obchodník poskytnúť predtým, ako sa zmluva stane záväznou, sprostredkované tým spôsobom, že spotrebiteľ je konkrétnym odkazom na kupovaný predmet (v tomto prípade matrac) a príslušné zapečatenie tovaru upozornený na to, že po rozpečatení stráca právo na odstúpenie od zmluvy?“
16. Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili slewo, pán Ledowski, belgická a talianska vláda, ako aj Európska komisia. Vo veci sa nekonalo pojednávanie.
IV. Analýza
17. Na úvod poznamenávam, že druhá prejudiciálna otázka, ktorá je rozdelená na dve časti, sa predkladá iba v prípade, že by Súdny dvor odpovedal kladne na prvú prejudiciálnu otázku. Keďže je podľa môjho názoru odpoveď na prvú otázku záporná, nebude podľa mňa potrebné, aby Súdny dvor rozhodoval o druhej otázke. V každom prípade, pre úplnosť a vzhľadom na novosť problematiky vyplývajúcej z druhej otázky uvediem pripomienky aj k jej obsahu.
A. O pojme „tovar, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“ v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83 (prvá otázka)
18. Predtým, než pristúpim k samotnej analýze prvej prejudiciálnej otázky, považujem za vhodné zdôrazniť niektoré podstatné aspekty, ktoré sa týkajú celého tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
19. V prvom rade poznamenávam, že tento návrh sa týka veľmi špecifickej oblasti ochrany spotrebiteľa tak z právneho, ako aj praktického hľadiska, konkrétne zmlúv uzavretých na diaľku, ktoré sú predmetom osobitných ustanovení smernice 2011/83,(5) hoci tieto zmluvy podliehajú tiež pravidlám všeobecného rozsahu uvedeným v tejto smernici.
20. Článok 9 predovšetkým stanovuje, že v prípade zmlúv tohto typu majú spotrebitelia v zásade právo na odstúpenie od zmluvy,(6) ktoré zahŕňa aj právo na vrátenie celkovej ceny, s výnimkou prípadov, keď sa tovar používa nedovoleným spôsobom, pričom toto právo je odôvodnené osobitnými ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú kupujúci pri uzatvorení predaja na diaľku. Ako sa totiž uvádza v odôvodneniach 37 a 47 tejto smernice, spotrebitelia nemôžu vidieť a otestovať tovar, o ktorý majú záujem, skôr ako ho objednajú a ako im je doručený, čo je dôvod na priznanie lehoty na rozmyslenie a prípadné odstúpenie od zmluvy po kontrole dodaného tovaru, hoci obchodníci sú tiež chránení pred možným zneužitím tohto práva.(7) V súlade s týmito odôvodneniami majú spotrebitelia možnosť vyskúšať a skontrolovať tovar, ktorý kúpili, ale len v rozsahu potrebnom na zistenie povahy, charakteristík a funkčnosti tohto tovaru.(8)
21. Určité výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy však stanovuje článok 16 uvedenej smernice, ktorý v písmene e) stanovuje výnimku pre dodanie „zapečateného tovaru“, ktorý „nie je [možné] vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“,(9) pokiaľ „bol po dodaní rozpečatený“. Už v tomto štádiu chcem uviesť, že podľa môjho názoru je nesporné, že tieto pojmy sú odlišné, ale napriek tomu spolu úzko súvisia, a že na účely uplatnenia tohto ustanovenia predstavujú kumulatívne podmienky. Článok 6 ods. 1 písm. k) tej istej smernice ukladá obchodníkovi povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi informácie ešte predtým, ako sa uzavrie zmluva na diaľku, najmä pokiaľ ide o výnimku z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenú v jej článku 16 písm. e).
22. V druhom rade chcem pripomenúť niektoré zásady výkladu práva Únie, ktoré sa uplatňujú na všetky otázky, ktoré položil vnútroštátny súd.
23. Na jednej strane z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že na účely výkladu ustanovení práva Únie, ktoré neodkazujú na právo členských štátov, ako je to v prípade ustanovení uvedených v prejednávanej veci, sa musí zohľadňovať nielen ich znenie, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej súčasťou sú tieto ustanovenia.(10)
24. Na druhej strane, pokiaľ ide konkrétne o ustanovenia práva Únie, ktoré podľa článku 169 ZFEÚ majú za cieľ prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu prostredníctvom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, akými sú ustanovenia dotknuté v prejednávanej veci,(11) treba uprednostniť výklad, ktorý v maximálnej možnej miere(12) neohrozí dosiahnutie tohto cieľa(13) a zohľadní slabšie postavenie, v ktorom sa podľa predpokladu nachádza spotrebiteľ voči obchodníkovi.(14)
25. Napokon z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ustanovenia práva Únie, ktoré majú charakter výnimky, a najmä tie, ktoré obmedzujú práva priznané na účely ochrany, nemôžu viesť k výkladu, ktorý by presahoval rámec prípadov výslovne uvedených v príslušnom nástroji,(15) bez toho, aby tento striktný výklad mohol ohroziť potrebný účinok takto stanoveného obmedzenia a narušiť jeho účel.(16) Podobne ako vnútroštátny súd sa domnievam, že je potrebné vykonať takýto reštriktívny výklad ustanovení smernice 2011/83 uvedených v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pretože predstavujú výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého spotrebitelia v zásade musia mať právo na odstúpenie od zmluvy pri uzatváraní zmlúv na diaľku. Poznamenávam, že tento prístup odráža aj usmerňovací dokument týkajúci sa uvedenej smernice, ktorý bol uverejnený Generálnym riaditeľstvom pre spravodlivosť Európskej komisie.(17)
26. Vo svetle všetkých týchto úvah treba chápať aj tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.
27. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je potrebné vykladať pojem „tovar, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“ uvedený v článku 16 písm. e) smernice 2011/83 v tom zmysle, že sa toto ustanovenie vzťahuje aj na tovar, akým sú matrace, ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale po vhodných čistiacich opatreniach obchodníka môže byť znova vhodný na predaj.
28. Zdá sa, že v tejto veci stoja proti sebe dve tézy. Podľa prvej, ktorú podporuje slewo a belgická vláda, by za okolností uvedených v tejto otázke spotrebiteľ nemal mať právo na odstúpenie od zmluvy. Naopak, podľa druhej tézy, ku ktorej sa prikláňa vnútroštátny súd, pán Ledowski, talianska vláda a Komisia, by spotrebiteľ v takomto prípade nemal stratiť možnosť uplatniť svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Súhlasím s touto poslednou analýzou z nasledujúcich dôvodov.
29. Po prvé, hoci v pripomienkach predložených Súdnemu dvoru boli v tejto veci vyjadrené určité pochybnosti, treba podľa môjho názoru najskôr vyriešiť spor o tom, či sú matrace naozaj tovarom, „ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom“, ako sa uvádza v prejudiciálnej otázke. Takáto kvalifikácia neotvára diskusiu o vyskúšaní oblečenia, ktoré ako druh tovaru uvádza na ilustráciu odôvodnenie 47 tejto smernice. Hoci je pravda, že za bežných podmienok používania je matrac zvyčajne pokrytý minimálne plachtou, nedá sa vylúčiť, že spotrebiteľ po vybalení matraca z obalu, v ktorom mu bol dodaný, krátko otestuje matrac tak, že si na neho ľahne bez toho, aby ho prikrýval. Napokon vzhľadom na to, že vnútroštátny súd vychádza z tohto predpokladu, podľa môjho názoru neprináleží Súdnemu dvoru spochybňovať ho, keďže ide o posúdenie skutkového stavu.(18)
30. Okrem toho zo znenia prejudiciálnej otázky vyplýva, že okrem konkrétneho prípadu matracov, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, sa od Súdneho dvora žiada odpoveď na otázku, či má spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy v prípade, že tovar, ktorý môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom,(19) bol po dodaní rozpečatený, a teda sa predpokladá že bol použitý vyššie uvedeným spôsobom, pričom predajca tohto tovaru môže použiť vhodné čistiace opatrenia s cieľom umožniť jeho ďalší predaj, ktorý nie je škodlivý pre zdravie a hygienu.(20)
31. Vnútroštátny súd pripomína stanovisko prijaté časťou nemeckej doktríny v zmysle kladnej odpovede(21) a poznamenáva, že slovné spojenie „nie je vhodné vrátiť“ by mohlo prípadne naznačovať, že záleží najmä na stave tovaru po odstránení zapečatenia spotrebiteľom, a nie na tom, či obchodník môže tovar pomocou určitých čistiacich opatrení uviesť znova do stavu spôsobilého na predaj. V tomto zmysle belgická vláda tvrdí, že možnosť alebo nemožnosť vyčistiť tovar uvedený v článku 16 písm. e) smernice 2011/83 predstavuje kritérium, ktoré sa v tomto článku nenachádza, a že tento článok by sa mal vykladať striktne, pretože obsahuje výnimku.
32. Domnievam sa však, že bez presných údajov v texte smernice 2011/83 alebo v súvisiacich prípravných prácach(22) sa toto ustanovenie musí vykladať striktne, ale v súlade s cieľom stanoveným normotvorcom,(23) ktorým je vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa, ktorý uzatvoril zmluvu na diaľku, v tom zmysle, že mu v zásade umožní vyskúšať tovar, ktorý si kúpil bez toho, aby ho videl, a vrátiť ho, ak s ním po vyskúšaní nie je spokojný. Podľa môjho názoru je teda potrebné uprednostniť výklad, ktorý podporuje obmedzenie rozsahu pôsobnosti výnimiek z práva na odstúpenie od zmluvy, konkrétne také, podľa ktorého musí mať spotrebiteľ možnosť vrátiť tovar, ktorý je možné ďalej predávať vďaka vyčisteniu, ktoré nespôsobuje neprimerané ťažkosti pre obchodníka,(24) a nie opačný výklad, ktorý limituje možnosti spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy.
33. Súhlasím preto s názorom vnútroštátneho súdu, podľa ktorého sa má právo na odstúpenie od zmluvy podľa uvedeného článku 16 písm. e) vylúčiť iba vtedy, ak odstránením zapečatenia spôsobilosť tovaru na predaj zo zdravotných alebo hygienických dôvodov definitívne zaniká, pretože z dôvodu samotnej povahy predmetného tovaru nie je možné, aby obchodník prijal opatrenia, ktoré umožnia jeho ďalší predaj bez toho, aby neporušil niektorú z týchto požiadaviek.(25)
34. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, tento súd správne konštatuje, že spôsobilosť matraca na predaj, ktorý bol spotrebiteľom rozpečatený, a teda potenciálne používaný, nie je v žiadnom prípade definitívne zrušená, ako to vyplýva aj z používania hotelových postelí po sebe nasledujúcimi klientmi alebo z existencie internetového trhu pre použité matrace, ako aj z možnosti čistenia použitých matracov. Zdá sa mi, že v tomto zmysle je matrac ako oblečenie, ktorého vrátenie obchodníkovi normotvorca výslovne predpokladal,(26) a to dokonca aj po prípadnom vyskúšaní, ktoré zahŕňa priamy kontakt s telom, pretože možno predpokladať, že takýto tovar môže byť vyčistený s cieľom jeho ďalšieho predaja bez toho, aby bolo ohrozené zdravie alebo hygiena.
35. Spresňujem, že v prípade, že by bol určitý tovar v priebehu jeho skúšania spotrebiteľom akýmkoľvek spôsobom nadmerne použitý, možnosť založiť zodpovednosť spotrebiteľa, ktorú naznačuje odôvodnenie 47 a stanovuje článok 14 ods. 2 tej istej smernice, by umožnilo riešiť „zníženie hodnoty“ predmetného tovaru.(27) Toto ustanovenie tým, že umožňuje spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy a vrátiť tovar, aj keď je poškodený – pričom v prípade potreby odškodní obchodníka – podľa môjho názoru potvrdzuje tézu, podľa ktorej sa článok 16 písm. e) vzťahuje len na prípady, keď ďalší predaj tovaru nie je možný bez toho, aby vzniklo skutočné riziko ohrozenia zdravia alebo hygieny.
36. Dodávam, že systematický a teleologický výklad, ktorý navrhujem prijať, nemôže narušiť potrebný účinok výnimky stanovenej v uvedenom článku 16 písm. e),(28) keďže rozpečatený tovar, ktorého štandardné otestovanie spotrebiteľom by mohlo nenapraviteľne ohroziť zdravie alebo hygienu, bude vylúčený z ďalšieho predaja v súlade s účelom tohto ustanovenia.
37. Vyššie uvedená analýza podľa môjho názoru nemôže byť oslabená odvolaním sa na skutočnosť, že, ako uvádza vnútroštátny súd, v spomínanom usmerňovacom dokumente(29) sa uvádzajú matrace ako príklad tovarov, ktoré nie je možné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov(30) v zmysle uvedeného článku 16 písm. e), a teda by mali byť vylúčené z práva na odstúpenie od zmluvy, ak sú po dodaní rozpečatené. Poznamenávam totiž, že toto tvrdenie neobsahuje žiadny odôvodňujúci prvok, ktorý by umožnil podporiť tento prístup. Predovšetkým, hoci tento dokument môže poskytnúť užitočné usmernenia týkajúce sa obsahu tejto smernice, nemá však žiaden záväzný účinok, pokiaľ ide o jej výklad, ako sa to výslovne uvádza v preambule.(31) Napokon poznamenávam, že navyše samotná Komisia sa v prejednávanej veci priklonila k opačnej téze.
38. V dôsledku toho sa domnievam, že článok 16 písm. e) smernice 2011/83 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „tovar, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“, uvedený v tomto článku, sa nevzťahuje na tovar, akým sú matrace, ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale po vhodných opatreniach obchodníka, a to najmä po čistení, môže byť znova vhodný na predaj.
B. O pojme „zapečaten[ý]“ tovar v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83 [druhá otázka písm. a)]
39. Keďže druhá prejudiciálna otázka, najmä jej prvá časť, je položená len pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku kladne, pričom by tak podľa mňa rozhodnúť nemal, moje pripomienky k uvedenej časti budú len subsidiárne.
40. Svojou druhou otázkou pod písmenom a) chce vnútroštátny súd v zásade zistiť, aké vlastnosti musí mať obal tovaru, aby bolo možné ho považovať za „zapečatený“ v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83 v prípade, že predmetný tovar patrí do kategórie tovarov, „ktoré nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“ a ktoré sú predmetom výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy stanovenej v tomto ustanovení.(32) Podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia sa tento súd konkrétne pýta, či má byť tento druh tovaru zabalený nielen tak, že „rozpečatenie nie je možné zvrátiť, ale okrem toho musí z okolností (napr. prostredníctvom odtlačku ‚pečať‘) jednoznačne vyplývať, že to nie je jednoducho iba obal na prepravu, ale zapečatenie zo zdravotných a hygienických dôvodov“.
41. Domnievam sa, že položená otázka a s ňou súvisiace odôvodnenie vyvolávajú dve rôzne problematiky, ako to vyplýva aj z pripomienok predložených Súdnemu dvoru.(33) Vnútroštátny súd sa pýta jednak na fyzikálne vlastnosti obalu, ktoré sa vyžadujú na to, aby mohol byť kvalifikovaný ako „zapečatený“ v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83, a jednak na možnú potrebu uvádzať na obale rozlišovacie označenie, ktoré upriamuje pozornosť spotrebiteľa na skutočnosť, že ide o takéto zapečatenie.
42. V prvom rade, pokiaľ ide o fyzikálne vlastnosti obalov, ktoré spadajú do tejto kvalifikácie, musím konštatovať, že pojem „zapečatený“, ktorý sa nachádza v článku 16 písm. e) uvedenej smernice, v nej nie je vymedzený.(34) Rovnako prípravné práce na smernici podľa mňa neprinášajú žiadne ďalšie poznatky o tom, čo je potrebné rozumieť pod týmto pojmom.(35)
43. Uvedený usmerňovací dokument uvádza, že „by mali existovať skutočné dôvody ochrany zdravia alebo hygienické dôvody na zapečatenie, ktoré môže pozostávať z ochranného balenia alebo ochrannej fólie“.(36) Začiatok tejto formulácie podľa mňa správne vylučuje, že by obchodníci mohli svojvoľne využívať výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy tým, že tovar zapečatia aj v prípadoch, keď to neopodstatňuje povaha výrobku vzhľadom na uvedené dôvody,(37) pričom sa zdôrazňuje, že výnimky z tohto práva, ktoré v zásade patrí spotrebiteľovi, musia byť absolútne výnimočné.(38) Na druhej strane tento dokument neposkytuje odpoveď na otázku, aké materiálne vlastnosti by mal mať obal alebo spomínaná ochranná fólia na to, aby spĺňali požiadavky obsiahnuté v uvedenom článku 16 písm. e).
44. V tejto súvislosti sa domnievam, tak ako to navrhuje slewo(39) a súčasne belgická vláda(40) a Komisia, že je potrebné zamerať sa výlučne na účel, ktorý má splniť „zapečatenie“ v zmysle uvedeného bodu e). Cieľom tohto ustanovenia je podľa mňa vylúčiť z práva na odstúpenie od zmluvy všetok tovar, ktorý musí byť zapečatený na účely skutočnej ochrany zdravia alebo hygieny, a tým zabrániť spotrebiteľovi, aby takýto tovar vrátil obchodníkovi, pretože hneď ako je zbavený svojho ochranného obalu, stráca svoju hodnotu z hľadiska hygieny, alebo dokonca zdravia, do takej miery, že už sa nemôže znovu predávať.(41)
45. V dôsledku toho je podľa môjho názoru potrebné, aby sa ochranná vrstva považovala za „zapečatenie“, v zmysle uvedeného ustanovenia, umožňujúca spoľahlivo zaručiť čistotu výrobku, ktorý sa v nej nachádza. Toto kritérium predpokladá, že tento obal bude dostatočne pevný na to, aby sa zachoval, a že ho nebude možné otvoriť bez toho, aby sa viditeľným spôsobom nepoškodil tak, že bude s určitosťou možné určiť, či bol predmetný tovar kupujúcim otestovaný. Tieto požiadavky by mohla spĺňať napríklad trvale spojená plastová fólia alebo zapustený kovový vrchnák, ktoré pri bežnom otvorení už nebude možné vrátiť do pôvodného stavu.
46. Na druhej strane sa mi zdá prehnané vyžadovať, ako sa mi zdá, že navrhuje talianska vláda, že na to, aby mohol obal patriť do tejto kvalifikácie, musí byť schopný zaručiť „asepsiu výrobku, ako to je v prípade sterilných pomôcok“(42). Článok 16 písm. e) smernice 2011/83 totiž samozrejme odkazuje na „dôvod ochrany zdravia“, ale uvádza aj čisto „hygienické“ dôvody, ktoré podľa mňa neodôvodňujú ekonomickú investíciu obchodníkov na tak vysokom stupni, aký by vyžadovala povinnosť umiestniť do takéhoto dezinfekčného alebo dokonca sterilného obalu každý tovar, na ktorý sa môže vzťahovať toto ustanovenie.
47. V druhom rade, pokiaľ ide o prípadné osobitné označenie, na ktoré prihliada vnútroštátny súd a ktoré by sa malo uvádzať na obaloch, na to, aby mohli byť považované za „zapečatené“ v zmysle uvedeného článku 16 písm. e),(43) súhlasím s názorom spoločnosti slewo a Komisie, podľa ktorého nič nenaznačuje tomu, že by na účely uplatnenia tohto ustanovenia muselo byť splnené okrem fyzikálnych vlastností opísaných vyššie, ktoré by tieto obaly podľa mňa mali mať, ešte aj takéto vizuálne kritérium.
48. Zo znenia tohto bodu e), ani zo súvisiacich ustanovení a ani z prípravných prác(44) totiž nevyplýva, že by autori smernice 2011/83 chceli obchodníkovi uložiť povinnosť poskytovať po uzavretí zmluvy takéto informácie, pokiaľ ide o právo na odstúpenie zmluvy.(45) Ak by normotvorca Únie považoval za potrebné, aby bol spotrebiteľ v čase dodania informovaný prostredníctvom údajov na obale predávaného výrobku, nepochybne by tak urobil, ako to stanovil v iných nástrojoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov.(46)
49. Vzhľadom na uvedené, ak by Súdny dvor rozhodoval o druhej prejudiciálnej otázke pod písmenom a), bolo by potrebné podľa môjho názoru odpovedať tak, že „zapečatený“ tovar v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83 predstavuje tovar umiestnený do obalu, ktorého každé otvorenie je nezvratné takým spôsobom, že bude s určitosťou možné určiť, či bol predmetný tovar kupujúcim otestovaný, pričom však tento obal nemusí nevyhnutne obsahovať osobitný údaj, ktorý výslovne uvádza, že ide o zapečatenie, ktorého porušenie ovplyvní právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Podľa môjho názoru by táto výslovná informácia mala byť naopak poskytnutá v rámci informácií pred uzavretím zmluvy stanovených v článku 6 ods. 1 tejto smernice, ktorými sa budem teraz zaoberať.
C. O informačnej povinnosti voči spotrebiteľovi, pokiaľ ide o okolnosti, za akých stráca právo na odstúpenie od zmluvy podľa článku 6 ods. 1 písm. k) smernice 2011/83 [druhá otázka písm. b)]
50. Keďže pripomínam, že druhá prejudiciálna otázka, vrátane jej druhej časti, je položená iba pre prípad, že by Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku kladne, čo neodporúčam, moje pripomienky k uvedenej časti predkladám len subsidiárne.
51. Táto otázka vychádza z predpokladu, že tovar predávaný na diaľku je skutočne zapečatený a nie je možné ho vrátiť predajcovi z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov v zmysle článku 16 písm. e) smernice 2011/83, a teda nie je predmetom práva na odstúpenie od zmluvy, na ktoré má spotrebiteľ v zásade nárok.
52. Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či v takejto situácii musí obchodník podľa článku 6 ods. 1 písm. k) tejto smernice ešte pred uzatvorením predaja konkrétnym spôsobom upriamiť pozornosť spotrebiteľa na skutočnosť, že po rozpečatení stráca právo na odstúpenie od zmluvy, s konkrétnym odkazom na kupovaný predmet a príslušné zapečatenie tovaru, alebo ho môže informovať iba abstraktne tým, že sa obmedzí len na citáciu znenia uvedenej smernice vo všeobecných podmienkach predaja.(47)
53. Na podporu tohto posledného uvedeného prístupu slewo uvádza, že súčasné znenie uvedeného článku 6 ukladá iba povinnosť informovať spotrebiteľa „pred tým“ než podá objednávku, pričom obchodník splní požiadavky smernice 2011/83, ak pred uzavretím zmluvy poskytne všeobecné informácie o práve na odstúpenie od zmluvy, ku ktorým sú pripojené možné dôvody na výnimku stanovené normotvorcom. Dodáva, že poskytovanie konkrétnych spresnení o tomto práve pri každom výrobku predávanom cez internet by nebolo v súlade s účelom ochrany spotrebiteľa(48) a že by stačilo poskytnúť tieto konkrétne informácie až po uzavretí zmluvy. Pán Ledowski nezaujal stanovisko k tejto otázke, pričom ako dôvod uviedol svoju negatívnu odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku. Belgická a talianska vláda, ako aj Komisia subsidiárne navrhujú vykladať článok 6 ods. 1 písm. k) tejto smernice v tom zmysle, že obchodník je povinný výslovne upozorniť spotrebiteľa na skutočnosť, že ak predmetný tovar rozpečatí, právo na odstúpenie od zmluvy stráca. Súhlasím s ich názorom, a to z nasledujúcich dôvodov.
54. V prvom rade zdôrazňujem, že znenie článku 6 smernice 2011/83 obsahuje niekoľko výslovných usmernení týkajúcich sa povinnosti poskytnúť informácie zo strany obchodníka, ktorý má v úmysle uzavrieť zmluvu na diaľku so spotrebiteľom.(49)
55. Pokiaľ ide o okamih, kedy sa musia poskytnúť všetky informácie uvedené v tomto článku 6,(50) z jeho odseku 1 prvej vety vyplýva, že k tomu má dôjsť vyčerpávajúcim spôsobom „predtým, ako sa zmluva… stane pre spotrebiteľa záväznou“,(51) takže dodatočné informácie, ktoré sa môžu poskytnúť neskôr, najmä pri dodaní tovaru,(52) nemajú priamy vplyv na posúdenie, či obchodník splnil túto povinnosť alebo nie. Okrem toho, pokiaľ ide o „formu“,(53) ktorú musia mať tieto informácie, ten istý odsek vyžaduje, aby boli „jasné a zrozumiteľné“, podľa mňa teda jednoznačne také, aby priemerný európsky spotrebiteľ, bežne informovaný a pozorný,(54) mohol s úplnou znalosťou veci urobiť rozhodnutie o záväzku.(55)
56. Navyše, pokiaľ ide o predmet predbežných informácií uvedených konkrétne v prejednávanej veci, bod k) uvedeného odseku 1, ktorý zahŕňa situácie, keď „sa právo na odstúpenie od zmluvy neposkytuje[(56)] v súlade s článkom 16[(57)]“ uvedenej smernice, výslovne požaduje, aby spotrebiteľ dostal „informáciu, že… nebude môcť využiť právo na odstúpenie od zmluvy, alebo ak je to vhodné, informáciu o okolnostiach, za akých spotrebiteľ právo na odstúpenie od zmluvy stráca“.(58) Na druhej strane toto ustanovenie nespresňuje, aký má byť obsah informácie, ktorú musí obchodník v takom prípade poskytnúť spotrebiteľovi, aby sa mohla považovať za dostatočne jasnú.(59)
57. Vzhľadom na ciele právnej úpravy, ktorej súčasťou je článok 6 ods. 1 písm. k) smernice 2011/83, sa však domnievam, že by sa mal vykladať v tom zmysle, že obchodník, ktorý sa obmedzí iba na prevzatie textu článku 16 písm. e) uvedenej smernice do svojich všeobecných podmienok, ako to bolo v prejednávanej veci, nesplnil požiadavky tohto ustanovenia.(60) Obchodník, ktorý má v úmysle predať na diaľku tovar patriaci do kategórie osobitne uvedenej v článku 16 písm. e), by mal byť podľa môjho názoru povinný, ako to predpokladá aj vnútroštátny súd, okamžite výslovne a riadne upozorniť spotrebiteľa na skutočnosť, že stratí právo na odstúpenie od zmluvy, ak vykoná konkrétny akt, ktorý ho zbavuje tohto práva, konkrétne ak rozpečatí predmetný tovar, spolu s konkrétnym odkazom na tento kupovaný tovar a presnou informáciou, že je zapečatený.(61)
58. Tento výklad je podľa môjho názoru jediný, ktorý môže jednak zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa uvedenú v smernici 2011/83, ktorej článok 6 ods. 1 písm. k) predstavuje jedno z opatrení takejto ochrany, a jednak zabezpečiť plnú užitočnosť informácií požadovanú týmto ustanovením,(62) ako aj zabrániť tomu, že obchodníci budú príliš ľahko zbavení svojich povinností v súvislosti s právom na odstúpenie od zmluvy, čo je zásada podľa tejto smernice, ktorá musí byť zachovaná.
59. V tejto súvislosti poznamenávam, že v podobnom kontexte Súdny dvor už rozhodol, že režim ochrany stanovený právom Únie, ktorý zahŕňa požiadavku, aby obchodník poskytol spotrebiteľovi všetky informácie potrebné na výkon jeho práv, a najmä jeho práva na odstúpenie od zmluvy, predpokladá, že spotrebiteľ sa ako slabšia strana dozvie o svojich právach tak, že mu budú písomne oznámené.(63) Dodávam, že Súdny dvor zdôraznil, že informačná povinnosť voči spotrebiteľom má centrálne postavenie v celkovej štruktúre právnej úpravy prijatej v tejto oblasti,(64) ako nevyhnutná záruka efektívneho výkonu práva odstúpenia od zmluvy priznaného spotrebiteľom, a teda potrebného účinku ich ochrany, sledovaného normotvorcom.(65) Takto formulované úvahy týkajúce sa smernice 85/577 a 97/7 sú podľa môjho názoru relevantné aj v prejednávanej veci, keďže smernica 2011/83 tieto smernice zrušila a nahradila.(66)
60. Vzhľadom na uvedené, ak by Súdny dvor rozhodoval o druhej prejudiciálnej otázke pod písmenom b), bolo by potrebné podľa môjho názoru vykladať článok 6 ods. 1 písm. k) smernice 2011/83 v tom zmysle, že pokiaľ je tovar zapečatený za okolností uvedených v článku 16 písm. e) tejto smernice, má obchodník povinnosť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy výslovne poskytnúť informácie o skutočnosti, že stratí právo na odstúpenie od zmluvy, ak rozpečatí dodaný tovar, spolu s konkrétnym odkazom na tento tovar a presnou informáciou, že je zapečatený.
V. Návrh
61. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:
Článok 16 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „tovar, ktorý nie je vhodné vrátiť z dôvodu ochrany zdravia alebo z hygienických dôvodov“, uvedený v tomto článku, sa nevzťahuje na tovar, akým sú matrace, ktorý pri určenom spôsobe používania môže prísť priamo do kontaktu s ľudským telom, ale po vhodných opatreniach obchodníka, a to najmä po čistení, môže byť znova vhodný na predaj.