Language of document : ECLI:EU:F:2013:56

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

zo 7. mája 2013

Vec F‑86/11

Robert McCoy

proti

Výboru regiónov Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Invalidný dôchodok – Článok 78 piaty odsek služobného poriadku – Odmietnutie uznať, že invalidita má pôvod vo výkone povolania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou R. McCoy navrhuje zrušiť rozhodnutie predsedníctva Výboru regiónov Európskej únie z 10. septembra 2010 v rozsahu, v akom toto predsedníctvo odmietlo uznať chorobu žalobcu za chorobu z povolania, ktorá viedla k jeho invalidite v zmysle článku 78 piateho odseku Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ako aj zaviazať Výbor regiónov na zaplatenie sumy 10 000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca údajne utrpel a na náhradu všetkých nákladov súvisiacich s konaním o invalidite

Rozhodnutie:      Rozhodnutie predsedníctva Výboru regiónov Európskej únie z 10. septembra 2010 týkajúce sa zamietnutia uznania choroby R. McCoya, ktorá viedla k jeho invalidite, za chorobu z povolania v zmysle článku 78 piateho odseku služobného poriadku sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Výbor regiónov Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené R. McCoyom.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Kolegiálny charakter prác – Rozsah – Vyhotovenie zápisnice – Nepodstatná podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, príloha II, článok 7)

3.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Dodržanie tajnosti rokovania – Rozsah – Súhrnná lekárska správa – Povinnosť oznámenia menovaciemu orgánu a priamo dotknutému úradníkovi – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 26a a článok 78 piaty odsek; príloha II, článok 9)

4.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Účel ustanovení služobného poriadku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 78; príloha II, článok 9)

5.      Úradníci – Invalidita – Posudková komisia – Závery odchyľujúce sa od záverov lekárskej komisie, ako aj od skorších lekárskych správ – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Úradník v situácii pracovného konfliktu so svojím nadriadeným

(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)

6.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Určenie pôvodu choroby a invalidity vo výkone povolania – Odlišné konania – Skutočnosti, ktoré spôsobili chorobu a nutne patria k skutočnostiam, ktoré spôsobili prípadnú invaliditu

(Služobný poriadok úradníkov, články 73 a 78)

7.      Dôchodky – Invalidný dôchodok – Určenie pôvodu choroby vo výkone povolania – Právomoc posudkovej komisie – Rozsah – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 78)

1.      Návrh na zrušenie, ktorý formálne smeruje proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, má za následok, že v prípade, že takéto rozhodnutie nemá samostatný obsah, bude Súd pre verejnú službu rozhodovať o akte, proti ktorému bola sťažnosť podaná.

V tejto súvislosti pokiaľ rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti potvrdzuje pôvodný akt, pričom upresňuje dôvody, ktoré ho podporujú, tak sa musí skúmať práve zákonnosť pôvodného aktu spôsobujúceho ujmu zohľadnením odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, keďže sa predpokladá, že toto odôvodnenie je v súlade s uvedeným aktom.

Z toho vyplýva, že návrhy na zrušenie, ktoré smerujú proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, nemajú samostatný obsah a na žalobu je potrebné nazerať tak, že je namierená proti pôvodnému aktu, ktorého odôvodnenie rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti spresňuje.

(pozri body 55 – 57)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, bod 

Súd prvého stupňa: 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, body 31 a 32

Súd pre verejnú službu: 18. apríla 2012, Buxton/Parlament, F‑50/11, bod 21 a tam citovaná judikatúra

2.      Posudková komisia musí svoju činnosť ukončiť kolegiálne a každý jej člen musí mať možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko.

Okrem toho lekári posudkovej komisie môžu samozrejme dospieť k svojmu záveru po ústnej kolegiálnej debate a vyhotoviť svoju správu prípadne aj následne, pričom toto nie je nevyhnutnou podmienkou platnosti rokovania uvedenej komisie.

(pozri body 61 a 64)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. decembra 1987, Jänsch/Komisia, 277/84; 19. júna 1992, V./Parlament, C‑18/91 P, bod 20

Súd prvého stupňa: 22. novembra 1990, V./Parlament, T‑54/89, bod 34; 27. februára 2003, Camacho‑Fernandes/Komisia, T‑20/00, body 45 a nasl.

3.      Posudková komisia zasadajúca v rámci konania o uznaní pôvodu invalidity dotknutej osoby vo výkone povolania v zmysle článku 78 piateho odseku služobného poriadku nie je povinná vypracovať pred prijatím správneho rozhodnutia menovacieho orgánu súhrnnú lekársku správu, v ktorej by opísala svoju činnosť, a dať ju tomuto orgánu na vedomie, keďže menovací orgán v každom prípade nemôže mať k uvedenej správe prístup, pretože spadá do rámca tajného rokovania posudkovej komisie.

Súhrnná lekárska správa, ktorú posudková komisia vypracovala na podporu svojho záveru, totiž spadá do rámca rokovania tejto komisie, ktoré je tajné, a preto sa z dôvodu jej povahy, obsahu a zdravotných súvislostí neoznamuje ani menovaciemu orgánu, ani priamo dotknutému úradníkovi. Táto lekárska správa sa nachádza v zdravotnom spise dotknutého úradníka, ku ktorému má úradník prístup podľa článku 26a služobného poriadku.

Je preto potrebné odlišovať medzi záverom posudkovej komisie, ktorý musí byť nevyhnutne oznámený menovaciemu orgánu predtým, ako tento orgán príjme svoje rozhodnutie a lekárskymi analýzami a úvahami, ktoré môžu byť súčasťou súhrnnej lekárskej správy alebo správ posudkovej komisie alebo niektorých jej členov, a ktoré sú súčasťou zdravotného spisu dotknutého úradníka, ale neoznamujú sa menovaciemu orgánu.

(pozri body 65 – 67)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 3. júna 1997, H/Komisia, T‑196/95, bod 95

Súd pre verejnú službu: 6. novembra 2012, Marcuccio/Komisia, F‑41/06 RENV, bod 151, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑20/13 P

4.      Cieľom ustanovení služobného poriadku o posudkovej komisii je zveriť odborníkom z oblasti medicíny konečné posúdenie zdravotných otázok, ktoré nemôže vykonať nijaký menovací orgán vzhľadom na internú a administratívnu povahu svojho zloženia.

(pozri bod 78)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. februára 1992, Plug/Komisia, T‑165/89, bod 75; 23. novembra 2004, O/Komisia, T‑376/02, bod 29 a tam citovaná judikatúra

5.      V prípade, keď posudková komisia rozhoduje o komplexných zdravotných otázkach týkajúcich sa príčinnej súvislosti medzi ochorením dotknutej osoby a výkonom jej pracovnej činnosti v rámci inštitúcie, musí predovšetkým poukázať na spisové dokumenty, o ktoré sa opiera a v prípade značných odchýlok spresniť dôvody, pre ktoré sa odchýlila od skorších relevantných lekárskych správ priaznivejších pre dotknutú osobu.

Okrem toho aj keď posudková komisia rozhodujúca podľa článku 78 služobného poriadku môže dospieť k odlišnému záveru ako lekárska komisia rozhodujúca v zmysle článku 73 služobného poriadku, pravdou zostáva, že ak chce posudková komisia rozhodujúca o dotknutej osobe dospieť k výsledku ako v konaní podľa článku 73 služobného poriadku, musí vysvetliť dôvody rozhodnutia odkloniť sa od posúdení uvedených v lekárskych správach, ktoré umožnili uznanie choroby ako choroby z povolania podľa článku 73 služobného poriadku a uviesť tieto dôvody jasným a zrozumiteľným spôsobom buď v závere predloženom menovaciemu orgánu alebo v súhrnnej lekárskej správe, ktorá bola napokon následne vypracovaná.

V tejto súvislosti v prípade konštatovania existencie pracovného konfliktu medzi dotknutou osobou a jej nadriadeným, ako aj existencie pracovného prostredia, ktoré je k dotknutej osobe nepriateľské nielen v skorších lekárskych správach, ale aj v iných oficiálnych dokumentoch týkajúcich sa dotknutej osoby – aj keď je vo všeobecnosti ťažké predložiť o existencii zlého zaobchádzania zo strany nadriadených písomné dôkazy – posudková komisia je povinná jasne a presne zdôvodniť svoje rozhodnutie nezohľadniť uvedené skutočnosti.

(pozri body 85, 86 a 96)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, body 77 a 78

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, body 66, 67 a 72; 11. mája 2011, J/Komisia, F‑53/09, body 56 až 61 a 92 a tam citovaná judikatúra

6.      Konanie začaté na základe článku 73 služobného poriadku, ktorého cieľom je určenie, či je choroba úradníka chorobou z povolania, je síce vo vzťahu ku konaniu začatému na základe článku 78 služobného poriadku, ktorého cieľom je určenie, či sa pôvod invalidity úradníka nachádza vo výkone povolania, právne odlišné, pravdou však zostáva, že skutkové okolnosti oboch konaní sú rovnaké alebo skutkové okolnosti týkajúce sa pôvodu choroby v každom prípade nevyhnutne patria k skutkovým okolnostiam, ktoré spôsobili prípadnú invaliditu.

(pozri bod 109)

7.      Posudkovej komisii v rámci svojho mandátu prislúcha predkladať zdravotné, a nie právne posúdenia otázky pôvodu invalidity vo výkone povolania. Úlohou posudkovej komisie je teda skúmať, či invalidita dotknutého úradníka zo zdravotného hľadiska vyplýva z choroby z povolania spôsobenej jeho pracovnými podmienkami.

(pozri bod 119)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. januára 1987, Rienzi/Komisia, 76/84, body 9 a 12