Language of document :

Odvolanie podané 20. septembra 2019: Sony Optiarc, Inc, Sony Optiarc America, Inc proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 12. júla 2019 vo veci T-763/15, Sony Optiarc, Sony Optiarc America/Komisia

(vec C-698/19 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Sony Optiarc, Inc, Sony Optiarc America, Inc (ďalej len „Sony“ alebo „odvolateľky“) (v zastúpení: N. Levy, advokát, R. Snelders, advokát, E.M. Kelly, Solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

zrušil napadnutý rozsudok,

vyhovel žalobným návrhom predloženým v prvostupňovom konaní,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vrátane trov prvostupňového konania.

Subsidiárne, ak by stav konania nedovoľoval rozhodnúť o veci, odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

vrátil vec Všeobecnému súdu,

rozhodol, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú štyri odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď svojím vlastným odôvodnením nahradil odôvodnenie rozhodnutia [rozhodnutie Komisie vo veci AT.39639 – Optické diskové mechaniky, C(2015) 7135 final].

Rozhodnutie sa zakladalo na zistení, že odvolateľky sa podieľali na „viacerých samostatných porušeniach“, ktoré mohli byť tiež posúdené ako jediné a pokračujúce porušenie. Všeobecný súd prijal záver, že nie všetky individuálne kontakty uvedené v rozhodnutí boli preukázané.

Nepreukázané kontakty nemôžu predstavovať porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Všeobecný súd napriek tomu potvrdil zistenie uvedené v rozhodnutí týkajúce sa jediného a pokračujúceho porušenia, a to na základe týchto nepreukázaných kontaktov tvoriacich časť súboru „nepriamych dôkazov, ktoré mohli byť zohľadnené a posúdené ako celok“ a z ktorých mohla vychádzať Komisia. Všeobecný súd sa tým, že odôvodnenie rozhodnutia nahradil svojím vlastným odôvodnením, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že potvrdil konštatovanie účasti na jedinom a pokračujúcom porušení, a to na základe menšieho počtu kontaktov, než boli identifikované v rozhodnutí.

Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Sony Optiarc sa pokračujúcim spôsobom podieľala na údajnom porušení v období od 25. júla 2004 do 29. októbra 2008, a to napriek tomu, že pripustil existenciu približne päťmesačného obdobia, v rámci ktorého Komisia nepreukázala nijaké protisúťažné kontakty, ktoré by zahŕňali Sony Optiarc.

Odôvodnenie Všeobecného súdu je vnútorne nekonzistentné, keďže pripustil, že počas približne šesťmesačného obdobia neexistovali žiadne preukázané kontakty, ktoré by zahŕňali Sony Optiarc, ale tiež konštatoval, že „najdlhšie obdobie bez toho, aby došlo ku kontaktu, bolo len 3 mesiace“ a že „väčšinu kontaktov oddeľovalo len obdobie jedného mesiaca“.

Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že jediné a pokračujúce porušenie posúdil ako porušenie, ktoré bolo nevyhnutne tvorené súborom samostatných porušení.

Všeobecný súd nekonštatoval, že Komisia porušila právo spoločnosti Sony Optiarc na obhajobu, a to napriek zisteniu, ku ktorému dospela Komisia v rozhodnutí – bez predchádzajúceho uvedenia v oznámení o výhradách –, že údajné správanie predstavovalo nielen jediné a pokračujúce porušenie, ale aj viacero samostatných porušení.

Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že Komisia uviedla náležité odôvodnenie svojho záveru, že Sony Optiarc sa dopustila viacerých samostatných porušení.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porušil zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, nedodržal povinnosť odôvodnenia, keďže potvrdil pokutu uloženú spoločnosti Sony Optiarc, a to na základe tých istých príjmov, ktoré tvorili základ samostatnej pokuty uloženej spoločnosti Quanta.

Všeobecný súd porušil zásadu vyplývajúcu z usmernení k metóde stanovenia pokút, podľa ktorej by hodnota predajov mala „odrážať ekonomický význam porušenia“ a „relatívny podiel každého podniku na porušení“, a porušil zásadu rovnosti zaobchádzania.

Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pretože náležitým spôsobom sa nezaoberal tvrdením, podľa ktorého viedlo dvojité započítanie k nárastu ekonomického významu porušenia.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zamietol tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého Komisia neodôvodnila svoj odklon od zaužívanej praxe.

____________