ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 15. septembra 2011

Vec F‑62/10

Jürgen Esders

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Pridelenie – Rotácia v roku 2010 – Článok 1d ods. 1 a 4 služobného poriadku – Rozhodnutie K(2008) 3983 – Žiadosť o oslobodenie od rotácie zo zdravotných dôvodov – Povinnosť starostlivosti – Rozhodnutie K(2004) 1318 – Dostatočné úpravy – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania – Zdravotné postihnutie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. Esders navrhuje zrušenie rozhodnutia z 27. júla 2010 generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre komunikáciu, ktorým bol preložený do Bruselu

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Komisia znáša všetky trovy konania okrem trov konania žalobcu súvisiacich s pojednávaním, ktoré sa konalo 16. júna 2011. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s pojednávaním, ktoré sa konalo 16. júna 2011.

Abstrakt

1.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Systém rotácie úradníkov pôsobiacich na zastúpeniach Komisie

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia – Všeobecné vykonávacie ustanovenia prijaté Komisiou – Zdravotné postihnutie – Povinnosť stanovovať dostatočné úpravy v oblasti zamestnania – Rozsah

(Smernica Rady 2000/78, odôvodnenie 20 a článok 5; služobný poriadok úradníkov, článok 1d ods. 4)

3.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Širšia povinnosť v prípade, ak je dotknuté zdravie úradníka – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

4.      Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Preloženie v rámci postupu povinnej rotácie zamestnancov

5.      Úradníci – Žaloba – Dôvod založený na nezákonnosti rozhodnutia spôsobujúceho ujmu – Možnosť odvolávať sa na nesprávny služobný postup – Podmienka

1.      Pokiaľ je pravidlo stanovené v rozhodnutí Komisie vo veci rotácie úradníkov na zastúpeniach, ktoré predpokladá predloženie ponuky na preloženie osem mesiacov pred dátumom vykonania rotácie, vyjadrené podmienečne, vyplýva z toho, že nie je nevyhnutne záväzné, ale orientačné, a teda samotné nedodržanie tohto pravidla nemôže spôsobiť neplatnosť rozhodnutia o preložení.

Ak však toto pravidlo stanovuje, že úradníkom podliehajúcim povinnej rotácii musí byť ponúknuté pracovné miesto zodpovedajúce ich profilu, tento obzvlášť široký pojem nepochybne zahŕňa nielen už nadobudnuté schopnosti úradníka, ale aj schopnosti, ktoré môže rozvíjať na základe jeho vzdelania alebo predchádzajúcich odborných skúseností.

(pozri body 60 a 61)

2.      Z rozhodnutia Komisie o uplatnení článku 1d ods. 4 služobného poriadku úradníkov týkajúceho sa zákazu diskriminácie možno vyvodiť záver, že administratíva musí poskytnúť dostatočné úpravy, aby úradník s postihnutím mohol vykonávať základné úlohy spojené s jeho pracovným miestom. Ak toto rozhodnutie potom medzi dostatočnými úpravami, ktoré môžu byť zavedené, stanovuje možnosť zmeniť pravidlá alebo prax, toto ustanovenie treba chápať tak, že sa týka pravidiel a praxe súvisiacich s pracovnými podmienkami a riadením zamestnancov vo vzťahu k danému pracovnému miestu, ktorého základné úlohy môže práve osoba s postihnutím vykonávať prostredníctvom zamýšľaných úprav. Skutočnosť, že sa umožní, aby bol úradník oslobodený od akejkoľvek povinnosti rotovania bez konkrétneho preskúmania potrieb dotknutého pracovného miesta a vhodných opatrení, a to formou dostatočnej úpravy, by preto presahovala rámec požiadaviek stanovených rozhodnutím Komisie.

Tento výklad okrem toho potvrdzuje znenie smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorú nemožno nezohľadniť pri uplatnení a výklade rozhodnutia Komisie, keďže toto rozhodnutie bolo prijaté na vykonanie článku 1d ods. 4 služobného poriadku, ktorý definuje pojem dostatočné úpravy podobným spôsobom ako článok 5 tejto smernice.

(pozri body 68, 70 a 71)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, F‑65/07, bod 121; 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 a F‑8/08, bod 115, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑325/09 P

3.      Povinnosti, ktoré administratíve vyplývajú z povinnosti starostlivosti, sú podstatne širšie pri posudzovaní situácie úradníka, pri ktorom je zrejmé, že je dotknuté fyzické alebo duševné zdravie. V takom prípade musí administratíva posudzovať jeho návrhy obzvlášť ústretovo. Takisto lekárskej službe inštitúcie vo všeobecnosti prináleží, zvlášť keď je upozornená či už samotným dotknutým úradníkom, alebo administratívou na údajne škodlivé následky, ktoré môže mať administratívne rozhodnutie na zdravie osoby, ktorej je určené, preveriť skutočnú existenciu a rozsah udávaných rizík a informovať menovací orgán o výsledkoch jej preskúmania.

Ochrana práv a záujmov úradníkov sa bezpochyby vždy musí nachádzať v rámci dodržiavania platných právnych noriem, a teda domáhanie sa povinnosti starostlivosti voči inštitúcii tak nemôže viesť túto inštitúciu k porušeniu legislatívnej normy. Inštitúcia sa však nemôže prostredníctvom všeobecne záväzného interného rozhodnutia oslobodiť od akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej z povinnosti starostlivosti, ktorá jej prináleží, a vymedziť tým výkon svojej voľnej úvahy čisto na účely uplatnenia služobného poriadku.

(pozri body 80 – 82)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. marca 1993, Blackman/Parlament, T‑33/89 a T‑74/89, bod 96; 10. júla 1997, Apostolidis a i./Komisia, T‑81/96, body 90 a 91; 23. februára 2001, De Nicola/EIB, T‑7/98, T‑208/98 a T‑109/99, body 309 a 310

Súd pre verejnú službu: 28. októbra 2010, U/Parlament, F‑92/09, bod 67; 17. februára 2011, Strack/Komisia, F‑119/07, bod 85

4.      Pokiaľ ide o údajné riziko pre zdravie úradníka, na ktorého sa vzťahuje povinné preloženie a ktorý podstupuje terapeutické liečenie v štáte výkonu práce, hoci o diagnóze vydanej vo forme lekárskeho osvedčenia platí domnienka správnosti, nie je to prípad stanoviska vydaného lekárom v súvislosti s otázkou, či je možné podstúpiť takéto liečenie v inom štáte Európskej únie, pričom nie je ani len preukázané, že tento lekár vykonal v tejto súvislosti akékoľvek zisťovanie.

(pozri bod 87)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, bod 58

5.      Hoci argumentácia založená na pozitívnom konaní inštitúcie alebo na nekonaní, akými sú nesprávne vedenie spisu úradníka alebo poskytnutie nepravdivých administratívnych informácií, môže predstavovať účinnú argumentáciu na účely založenia mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcie z dôvodu nesprávneho služobného postupu, nie je relevantná v sporoch týkajúcich sa zákonnosti, pretože samotný nesprávny služobný postup nemôže založiť nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ takýto nesprávny postup nemá vplyv na jeho zákonnosť.

(pozri bod 92)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2010, Ezerniece Liljeberg a i./Komisia, F‑83/05, bod 105