ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)
z 8. mája 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Prevod podnikov – Smernica 2001/23/ES – Článok 1 ods. 1 – Pôsobnosť – Kritériá posúdenia prevodu – Prevod klientov – Prevod všetkých finančných služieb banky na spoločnosť pôsobiacu v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, ktorý nezahŕňa presun zamestnancov“
Vo veci C‑194/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vrhovno sodišče (Najvyšší súd, Slovinsko) z 20. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 19. marca 2018, ktorý súvisí s konaním:
Jadran Dodič
proti
Banka Koper,
Alta Invest
SÚDNY DVOR (deviata komora),
v zložení: predsedníčka deviatej komory K. Jürimäe, sudcovia D. Šváby a N. Piçarra (spravodajca),
generálny advokát: G. Hogan,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– J. Dodič, v zastúpení: M. Blatnik a M. Dodič, juristes,
– Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer a B. Rous Demiri, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 2001, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Jadranom Dodičom na jednej strane a spoločnosťami Banka Koper a Alta Invest na druhej strane vo veci zákonnosti skončenia jeho pracovnej zmluvy.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenie 3 smernice 2001/23 zdôrazňuje, že „je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované“.
4 Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„a) Táto smernica sa vzťahuje na každý prevod podnikov, závodov alebo časť podniku alebo závodu na iného zamestnávateľa v dôsledku právneho prevodu alebo zlúčenia.
b) Podľa písmena a) a nasledujúcich ustanovení tohto článku prevod v zmysle tejto smernice je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je vykonávať hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.“
Slovinské právo
5 Článok 73 ods. 1 Zakon o delovnih razmerih (zákon o pracovnoprávnych vzťahoch) (Uradni list RS, č. 21/13ďalej len „ZDR“) stanovuje:
„Ak v prípade právneho prevodu podniku alebo časti podniku uskutočneného na základe zákona, iného právneho predpisu, právneho aktu alebo na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, či v dôsledku zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločností, dôjde k zmene zamestnávateľa, zmluvné práva a povinnosti, ako aj ostatné práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, ktoré mali zamestnanci v deň prevodu u prevádzajúceho zamestnávateľa, prechádzajú na nadobúdajúceho zamestnávateľa.“
6 Článok 88 ods. 1 prvý pododsek ZDR stanovuje:
„Dôvody riadneho skončenia pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa sú:
Keď z ekonomických, organizačných, technologických, štrukturálnych alebo obdobných dôvodov na strane zamestnávateľa dôjde k zániku potreby vykonávať určitú prácu za podmienok stanovených v pracovnej zmluve.“
7 Podľa článku 89 ods. 1 siedmeho pododseku ZDR:
„… za neoprávnený dôvod riadneho skončenia pracovnej zmluvy sa považuje aj zmena zamestnávateľa v zmysle článku 73 ods. 1 tohto zákona“.
8 Článok 159 ods. 1 Zakon o trgu finančnih instrumentov (zákon o trhu s finančnými nástrojmi) (Uradni list RS, č. 108/10, ďalej len „ZTFI“) spresňuje pravidlá, ktoré sa uplatnia v prípade, ak „valné zhromaždenie spoločnosti pôsobiacej v oblasti sprostredkovania burzových obchodov rozhodne o ukončení činnosti takejto spoločnosti a o začatí konania o likvidácii, alebo ak prijme rozhodnutie o zmene predmetu činnosti spoločnosti pôsobiacej v oblasti sprostredkovania burzových obchodov v tom zmysle, že spoločnosť už nebude poskytovať investičné služby a činnosti“.
9 Článok 159 ods. 3 ZTFI stanovuje:
„V prípade uvedenom v odseku 1 tohto článku je spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov povinná:
(1) vykonať všetky kroky potrebné na účely prevodu:
– finančných nástrojov a iných aktív klientov, ktoré spravuje,
– účtovnej evidencie týkajúcej sa zaknihovaných dlhových cenných papierov klientov, a
– ostatných služieb poskytovaných v prospech klientov,
na inú osobu, ktorá je v súlade s článkom 32 tohto zákona oprávnená poskytovať investičné služby a činnosti v Slovinsku;
(2) zabezpečiť, že osoba uvedená v bode 1 tohto odseku prevezme:
– celú dokumentáciu týkajúcu sa investičných služieb a činností, ktorú bola spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov pre svojich klientov povinná uchovávať, a
– všetky povinnosti a zodpovednosť spoločnosti pôsobiacej v oblasti sprostredkovania burzových obchodov v súvislosti so správou a uchovávaním uvedenej dokumentácie, ako aj s prístupom k nej.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 Dňa 23. decembra 2011 spoločnosť Banka Koper prijala rozhodnutie o ukončení poskytovania investičných služieb a činností, ako aj služieb v oblasti sprostredkovania burzových obchodov.
11 Dňa 27. júna 2012 uzavrela so spoločnosťou Alta Invest zmluvu o prevode na základe článku 159 ZTFI, ktorá stanovovala, že prvá spoločnosť prevedie na druhú spoločnosť finančné nástroje a iné aktíva klientov, ktoré spravovala, účtovnú evidenciu týkajúcu sa zaknihovaných dlhových cenných papierov jej klientov, ostatné investičné a doplnkové služby v zmysle ZTFI, ako aj archívy, t. j. celú dokumentáciu týkajúcu sa investičných služieb a činností, ktorú bola povinná pre uvedených klientov uchovávať. Okrem toho bolo dohodnuté, že Banka Koper bude pre Alta Invest vykonávať závislé činnosti v oblasti sprostredkovania burzových obchodov.
12 V júli 2012 Banka Koper informovala svojich zákazníkov, ktorým poskytovala služby v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, že prestane vykonávať túto činnosť. V tomto rámci ich konkrétne informovala o možnosti prejsť k spoločnosti Alta Invest, pričom im v tejto súvislosti ponúkla osobitné výhody, ako napríklad preplatenie nákladov spojených s prevodom. Banka Koper informovala svojich klientov tiež o tom, že ich mlčanie bude považovať za súhlas s ich prevodom na Alta Invest. 91 % klientov spoločnosti Banka Koper skutočne prešlo k spoločnosti Alta Invest, pričom väčšina z nich výslovne vyjadrila svoju vôľu prejsť k druhej uvedenej spoločnosti.
13 Banka Koper bola následne vylúčená z obchodovania na ľubľanskej burze (Slovinsko) a Slovinská národná banka prijala rozhodnutie, ktorým jej povolila poskytovať služby v postavení závislého sprostredkovateľa burzových obchodov.
14 Dňa 17. septembra 2012 prijala Banka Koper nový predpis o racionalizácii pracovných miest, ktorým zrušila oddelenie investičných služieb, a to najmä pracovné miesta burzových maklérov.
15 Práve za týchto okolností došlo z ekonomických dôvodov k skončeniu pracovných zmlúv všetkých zamestnancov oddelenia investičných služieb spoločnosti Banka Koper, čiže aj pracovnej zmluvy na dobu neurčitú burzového makléra, pána Dodiča, ktorú uzavrel 30. júna 2011 a ktorá bola skončená 11. októbra 2012.
16 Banka Koper medzičasom ponúkla všetkým zamestnancom tohto oddelenia investičných služieb možnosť uzavrieť nové pracovné zmluvy týkajúce sa iných pracovných miest.
17 Pán Dodič túto ponuku odmietol, keďže usúdil, že ponúkané pracovné miesto mu nevyhovuje. V nadväznosti na to napadol svoje prepustenie na slovinských súdoch a žiadal o opätovné zaradenie na svoje pracovné miesto v spoločnosti Banka Koper, alebo prípadne v spoločnosti Alta Invest. Domnieva sa, že Banka Koper previedla svoju činnosť v oblasti sprostredkovania burzových obchodov na Alta Invest v zmysle článku 73 ZDR, ktorým bol do slovinského práva prebraný článok 1 ods. 1 smernice 2001/23. Po prevode dohodnutom v zmluve o prevode z 27. júna 2012 preto činnosti v oblasti investičných služieb pokračovali v rámci spoločnosti Alta Invest s operačnými oddeleniami a sieťami spoločnosti Banka Koper.
18 Banka Koper pred uvedenými súdmi tvrdila, že po tom, čo sa rozhodla skončiť s poskytovaním služieb v oblasti sprostredkovania burzových obchodov pre jej klientov, bola na základe článku 159 ZTFI povinná previesť svoju účtovnú evidenciu týkajúcu sa zaknihovaných dlhových cenných papierov na inú právnickú osobu oprávnenú poskytovať tieto isté služby v Slovinsku. Zdôraznila, že prevod sa nevzťahoval ani na zamestnancov, ani na priestory, ani na pracovné prostriedky a že jej klienti mali možnosť si vybrať svojho nového poskytovateľa investičných služieb.
19 Alta Invest tiež tvrdí, že zmluva o prevode priamo vyplýva z uplatnenia článku 159 ZTFI.
20 Prvostupňový vnútroštátny súd rozhodol, že podmienky na prevod podniku neboli splnené z dôvodu, že z ekonomického alebo funkčného hľadiska nebola zachovaná identita podniku. Zdôraznil jednak, že zmluva o prevode uzavretá medzi spoločnosťami Banka Koper a Alta Invest nestanovovala prevod nijakého majetku, nijakého práva či zamestnanca, a jednak, že klienti sa sami rozhodli previesť svoje cenné papiere na Alta Invest, „alebo na ktorúkoľvek inú spoločnosť pôsobiacu v oblasti sprostredkovania burzových obchodov“. Za týchto podmienok nemožno prevod na základe uvedenej zmluvy kvalifikovať ako „prevod podniku“ alebo „časti podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23.
21 Odvolací súd tiež konštatoval, že nejde o prevod podniku v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23, pretože zmluva o prevode uzavretá medzi spoločnosťami Banka Koper a Alta Invest nestanovovala zmenu zamestnávateľa v zmysle tohto ustanovenia. Tento súd považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že nedošlo k prevodu klientov prvého podniku na druhý podnik. V tejto súvislosti spresnil, že skutočnosť, že takmer všetci títo klienti sa skutočne rozhodli prejsť k spoločnosti Alta Invest, je nedostatočná na to, aby bolo možné dospieť k záveru o existencii „prevodu podniku“ v zmysle smernice 2001/23. Okrem toho skutočnosť, že Banka Koper pokračovala vo výkone činnosti v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, predovšetkým pre Alta Invest, podľa toho istého súdu potvrdzuje, že nejde o prevod podniku.
22 Pán Dodič podal proti tomuto poslednému rozsudku dovolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, predovšetkým s tvrdením, že na základe skutočnosti, že 91 % klientov Banka Koper skutočne previedlo svoje cenné papiere na Alta Invest, možno dospieť k záveru, že išlo o prevod podniku.
23 Tento súd zamietol toto dovolanie z dôvodu, že ukončenie činnosti v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, výkonu závislej činnosti sprostredkovania burzových obchodov a neexistencia prevodu hmotného majetku, zamestnancov alebo organizačnej štruktúry, nedovoľujú dospieť k záveru o existencii „prevodu podniku“ v zmysle smernice 2001/23. Tento súd tiež poukázal na slobodný výber klientov spoločnosti Banka Koper, ako aj na zákonnú povinnosť tohto posledného uvedeného podniku, ktorá spočívala v zabezpečení kontinuity ochrany práv jeho klientov tým, že prevedie celú dokumentáciu na inú spoločnosť pôsobiacu v oblasti sprostredkovania burzových obchodov v prípade, že uvedení klienti po tom, čo oznámi ukončenie svojej činnosti, neprijmú vlastné opatrenia.
24 Pán Dodič teda podal ústavnú sťažnosť na Ustavno sodišče (Ústavný súd, Slovinsko) s poukázaním na zjavne nesprávny a svojvoľný výklad smernice 2001/23, ako aj na neodôvodnené zamietnutie jeho žiadosti o podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Tento súd zrušil rozsudok Vrhovno sodišče (Najvyšší súd, Slovinsko) a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V podstate konštatoval, že vnútroštátny súd neodpovedal na otázky žalobcu, pokiaľ ide o existenciu „prevodu podniku“ v zmysle smernice 2001/23.
25 Vnútroštátny súd si v rámci tohto druhého preskúmania veci samej kladie otázku, či za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, možno konštatovať, že ide o „prevod podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23.
26 V prvom rade zdôrazňuje, že prevod finančných nástrojov a iných aktív klientov, účtovná evidencia ich zaknihovaných dlhových cenných papierov, ostatných investičných služieb, ako aj archívov na iný oprávnený podnik predstavuje zákonnú podmienku, ktorú mala Banka Koper splniť v prípade ukončenia svojej činnosti v oblasti sprostredkovania burzových obchodov. Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že na klientov Banka Koper sa tento prevod nevzťahoval, pretože si zachovali možnosť vybrať svoju novú spoločnosť pôsobiacu v oblasti sprostredkovania burzových obchodov. Napokon pripomína, že Banka Koper nepreviedla na Alta Invest ani svojich zamestnancov, ani svoj hmotný majetok a ani svoje organizačné pracovné štruktúry. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že v prípade, že bude konštatované, že ide o prevod podniku, je zjavné, že ustanovenie zmluvy, ktorá nezahŕňa presun zamestnancov, stratí akýkoľvek účinok, takže jeho pochybnosti sa netýkajú otázky, či zmluvné strany zmluvy o prevode mohli vylúčiť presun zamestnancov.
27 Za týchto podmienok Vrhovno sodišče (Najvyšší súd, Slovinsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 1 ods. 1 smernice 2001/23 vykladať v tom zmysle, že ako právny prevod podniku alebo časti podniku sa má kvalifikovať aj prevod, ku ktorému došlo za okolností v prejednávanej veci a ktorého predmetom boli finančné nástroje a iné aktíva klientov (prevod finančných nástrojov a iných aktív klientov, t. j. cenných papierov, účtovnej evidencie týkajúcej sa zaknihovaných dlhových cenných papierov klientov, ostatných investičných a doplnkových služieb, vrátane archívu), hoci v konečnom dôsledku záviselo od rozhodnutia príkazcov (klientov), či po tom, čo prvá odporkyňa ukončila činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní burzových obchodov, poveria poskytovaním týchto služieb druhú odporkyňu?
2. Je za týchto okolností rozhodujúci počet príkazcov, ktorým v súčasnosti po tom, čo prvá odporkyňa ukončila činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní burzových obchodov, poskytuje tieto služby druhá odporkyňa?
3. Má skutočnosť, že prvá odporkyňa ďalej pracuje s príkazcami ako závislá spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, pričom v rámci tejto činnosti spolupracuje s druhou odporkyňou, nejaký vplyv na konštatovanie existencie prevodu podniku alebo závodu?“
O prejudiciálnych otázkach
28 Vnútroštátny súd sa svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 smernice 2001/23 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že druhý podnik prevezme na základe zmluvy, ktorej uzavretie ukladá vnútroštátna právna úprava, finančné nástroje a iné aktíva klientov prvého podniku po tom, čo tento prvý podnik ukončí svoju činnosť, predstavuje prevod podniku alebo časti podniku, hoci na jednej strane klienti prvého podniku sa môžu sami rozhodnúť, že nezveria správu svojich obchodovateľných cenných papierov druhému podniku, a na druhej strane prvý podnik naďalej pracuje ako závislá spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov a v tejto súvislosti spolupracuje s druhým podnikom.
29 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozsah článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 sa neposudzuje len na základe doslovného výkladu. Z dôvodu rozdielov medzi jazykovými verziami tejto smernice, ako aj odlišností medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami, pokiaľ ide o pojem „právny prevod“, je treba tento pojem vykladať dostatočne flexibilne, aby zodpovedal cieľu tejto smernice vyplývajúcemu z jej odôvodnenia 3, ktorým je ochrana zamestnancov v prípade zmeny zamestnávateľa (rozsudky z 20. januára 2011, CLECE, C‑463/09, EU:C:2011:24, bod 29, a z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo, C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 37).
30 Následne treba zdôrazniť, že smernica 2001/23 sa uplatní v prípade, keď sa prevod podniku týka trvalo organizovanej hospodárskej činnosti. Pojem „subjekt“ uvedený v článku 1 ods. 1 tejto smernice tak odkazuje na organizované zoskupenie osôb a majetku umožňujúce výkon hospodárskej činnosti, ktorá sleduje konkrétny cieľ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 1998, Hidalgo a i., C‑173/96 a C‑247/96, EU:C:1998:595, bod 25, ako aj z 29. júla 2010, UGT‑FSP, C‑151/09, EU:C:2010:452, bod 26).
31 V spore vo veci samej nebolo spochybnené, že sekcia investičných služieb spoločnosti Banka Koper predstavuje hospodársky subjekt, keďže táto sekcia disponovala ľudskými a logistickými zdrojmi, ktoré jej umožňovali výkon hospodárskej činnosti spočívajúcej v poskytovaní služieb v oblasti sprostredkovania burzových obchodov a investičnej činnosti pre príkazcov.
32 Za týchto podmienok skutočnosť, že Banka Koper po tom, čo v zmysle článku 159 ZTFI skončila s poskytovaním investičných služieb a činností, ako aj doplnkových služieb, naďalej pracuje ako závislá spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov a v tejto súvislosti spolupracuje s príkazcami, medzi ktorými sa nachádza Alta Invest, v zásade nemá vplyv na kvalifikáciu transakcie, o akú ide vo veci samej, ako „prevod časti podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23.
33 Napokon je nutné pripomenúť, že rozhodujúcim kritériom na preukázanie existencie prevodu podniku alebo časti podniku v zmysle tohto ustanovenia spočíva v skutočnosti, že hospodársky subjekt si zachová svoju identitu, čo vyplýva najmä zo skutočného pokračovania prevádzky alebo z jej obnovenia (rozsudky z 10. decembra 1998, Hidalgo a i., C‑173/96 a C‑247/96, EU:C:1998:595, bod 21, ako aj z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 25, ako aj citovaná judikatúra).
34 Na to, aby sa určilo, či je táto podmienka splnená, treba vziať do úvahy všetky skutkové okolnosti charakteristické pre danú transakciu, medzi ktoré patrí najmä druh podniku alebo závodu, o ktorý ide, otázka, či dochádza k prevodu hmotného majetku, ako sú budovy a hnuteľné veci, hodnota nehmotného majetku v čase prevodu, otázka, či dochádza k prevodu väčšiny zamestnancov na nového majiteľa podniku a či dochádza alebo nedochádza k prevodu klientov, ako aj miera podobnosti činností vykonávaných pred prevodom a po ňom a trvanie prípadného pozastavenia týchto činností (rozsudok z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 26, ako aj citovaná judikatúra).
35 Tieto prvky však tvoria len časť aspektov celkového posúdenia, ktoré je nutné vykonať, a preto ich nemožno posudzovať oddelene (rozsudok z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 26, ako aj citovaná judikatúra). Konkrétne Súdny dvor zdôraznil, že význam, ktorý sa má priznať jednotlivým kritériám, sa nevyhnutne mení v závislosti od vykonávanej činnosti a výrobných alebo prevádzkových metód používaných v podniku, závode alebo dotknutej časti závodu (rozsudok z 9. septembra 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C‑160/14, EU:C:2015:565, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).
36 Vo veci samej je nesporné, ako uviedla aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že hospodárska činnosť, ktorú vykonáva dotknutý subjekt, si na svoje fungovanie nevyžaduje značný hmotný majetok. Keďže však táto hospodárska činnosť spočíva najmä na nehmotnom majetku, jeho prevod má určitý význam, pokiaľ ide o kvalifikáciu „prevodu časti podniku“.
37 Tieto nehmotné aktíva, ktoré predstavujú finančné nástroje a iné aktíva príkazcov, v prejednávanej veci klientov, účtovná evidencia ich účtov, ostatné investičné a doplnkové služby, ako aj správa archívov, t. j. dokumentácie týkajúcej sa investičných služieb a činností poskytovaných klientom, predstavujú identitu dotknutého hospodárskeho subjektu v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 33 až 35 tohto rozsudku.
38 Prevod tohto majetku pritom nevyhnutne podlieha výslovnému alebo implicitnému súhlasu klientov, pretože v kontexte, o aký ide vo veci samej, podnik, ktorí ukončí svoju činnosť, nemôže prikázať svojim klientom, aby zverili správu svojich cenných papierov podniku, ktorý vyberie.
39 Z toho na jednej strane vyplýva, že samotná skutočnosť, že na klientov spoločnosti Banka Koper sa nevzťahovala zmluva o prevode uzavretá so spoločnosťou Alta Invest a mohli sa slobodne rozhodnúť, že na túto poslednú uvedenú spoločnosť prevedú svoje cenné papiere, ako to uvádza aj vnútroštátny súd, nemôže zabrániť kvalifikácii „prevodu časti podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23.
40 Na druhej strane z toho vyplýva, že existencia prevodu klientov sa musí preukázať na to, aby bolo možné kvalifikovať transakciu dotknutú vo veci samej ako „prevod časti podniku“.
41 Na tieto účely je nutné z celkového hľadiska posúdiť okolnosti s prihliadnutím najmä na opatrenia, ktoré svojou povahou môžu navádzať klientov spoločnosti Banka Koper k tomu, aby zverili správu svojich cenných papierov spoločnosti Alta Invest.
42 Vnútroštátny súd tak musí zohľadniť existenciu explicitného alebo implicitného výberu klientov, pokiaľ ide o prevod ich účtov na Alta Invest, či dokonca o existenciu automatického prevodu archívov týkajúcich sa ich účtov. V tomto rámci mu prislúcha určiť, či článok 159 ods. 3 ZTFI ukladá spoločnosti pôsobiacej v oblasti sprostredkovania burzových obchodov, ktorá sa rozhodne ukončiť túto činnosť, povinnosť previesť dokumentáciu týkajúcu sa účtov jej klientov na jediný subjekt, ktorý má v Slovinsku povolenie poskytovať investičné služby a činnosti, alebo je možné túto dokumentáciu previesť na viacero subjektov.
43 Skutočnosť, ktorú tiež treba zohľadniť, je existencia finančných stimulov, ako je preplatenie nákladov súvisiacich s prevodom na Alta Invest.
44 Okrem toho, hoci sa zdá, že skutočnosť, že 91 % klientov spoločnosti Banka Koper súhlasilo s tým, aby správa ich cenných papierov bola zverená spoločnosti Alta Invest, svojou povahou potvrdzuje efektívnosť takýchto stimulačných opatrení, nemožno dospieť ku kvalifikácii „prevodu“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23 len na základe tohto konštatovania, ktoré navyše vyšlo najavo až po uzavretí zmluvy o prevode medzi dvoma podnikmi.
45 Nakoniec vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc posudzovať skutkový stav veci samej a podať výklad vnútroštátnej právnej úpravy, prislúcha preukázať, či existuje alebo neexistuje „prevod časti podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23 (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. augusta 2018, Colino Sigüenza, C‑472/16, EU:C:2018:646, bod 45, ako aj zo 6. decembra 2018, Montag, C‑480/17, EU:C:2018:987, bod 34).
46 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 1 ods. 1 smernice 2001/23 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že druhý podnik prevezme na základe zmluvy, ktorej uzavretie ukladá vnútroštátna právna úprava, finančné nástroje a iné aktíva klientov prvého podniku po tom, čo tento prvý podnik ukončí svoju činnosť, hoci klienti prvého podniku sa môžu sami rozhodnúť, že nezveria správu svojich obchodovateľných cenných papierov druhému podniku, môže predstavovať prevod podniku alebo časti podniku, ak sa preukáže existencia prevodu klientov, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. V tomto rámci samotný počet prevedených klientov, i keď je vysoký, nie je rozhodujúci, pokiaľ ide o kvalifikáciu „prevodu“, a v zásade nemá vplyv ani na skutočnosť, že prvý podnik spolupracuje ako závislá spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov s druhým podnikom.
O trovách
47 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:
Článok 1 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že druhý podnik prevezme na základe zmluvy, ktorej uzavretie ukladá vnútroštátna právna úprava, finančné nástroje a iné aktíva klientov prvého podniku po tom, čo tento prvý podnik ukončí svoju činnosť, hoci klienti prvého podniku sa môžu sami rozhodnúť, že nezveria správu svojich obchodovateľných cenných papierov druhému podniku, môže predstavovať prevod podniku alebo časti podniku, ak sa preukáže existencia prevodu klientov, čo musí posúdiť vnútroštátny súd. V tomto rámci samotný počet prevedených klientov, i keď je vysoký, nie je rozhodujúci, pokiaľ ide o kvalifikáciu „prevodu“, a v zásade nemá vplyv ani na skutočnosť, že prvý podnik spolupracuje ako závislá spoločnosť pôsobiaca v oblasti sprostredkovania burzových obchodov s druhým podnikom.
Podpisy