Language of document :

Odvolanie podané 22. februára 2019: Association européenne du charbon et du lignite (Euracoal) proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 13. decembra 2018 vo veci T-739/17, Association européenne du charbon et du lignite (Euracoal) a i./Európska komisia

(vec C-172/19 P)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Association européenne du charbon et du lignite (Euracoal) (v zastúpení: W. Spieth a N. Hellermann, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Deutscher Braunkohlen-Industrie-Verein e.V., Lausitz Energie Kraftwerke AG, Mitteldeutsche Braunkohlengesellschaft mbH, eins energie in sachsen GmbH & Co. KG

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

a)    zrušil uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018 vo veci T-739/17;

b)    vyhlásil žalobu za prípustnú a

v prípade, že by Súdny dvor usúdil, že mu stav veci umožňuje rozhodnúť o spore, v súlade s návrhmi obsiahnutými v žalobe podanej 7. novembra 2017, ktoré boli v plnom rozsahu zachované,

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1442 z 31. júla 2017, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre veľké spaľovacie zariadenia1 ,v rozsahu, v akom boli v ňom prijaté a stanovené úrovne emisií súvisiace s BAT (BAT-AEL) pre emisie NOX (článok 1, príloha bod 2.1.3., tabuľka 3) a pre emisie ortuti (článok 1, príloha bod 2.1.6., tabuľka 7), ktoré vznikajú pri spaľovaní čierneho a hnedého uhlia,

subsidiárne zrušil vykonávajúce rozhodnutie 2017/1442 v celom jeho rozsahu,

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania,

c)    v prípade, že by Súdny dvor usúdil, že mu stav veci neumožňuje rozhodnúť o spore, pokiaľ ide o odvolací návrh uvedený v bode 1 písm. b), vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie na ďalšie konanie;

2.    uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania o odvolaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

Uznesenie Všeobecného súdu sa po prvé zakladá jednak na procesnej vade, ktorou sú dotknuté záujmy odvolateľa (článok 58 prvý odsek, druhá veta, druhá hypotéza Štatútu Súdneho dvora Európskej únie), a jednak na porušení všeobecných zásad práva Únie. Odvolateľ vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal relevantné tvrdenia žalobcu, podľa ktorých jeho aktívna legitimácia vyplývala z porušenia jeho procesného postavenia, ktoré zastával v rámci výmeny informácií na účely vypracovania záverov o najlepších dostupných technikách napadnutých žalobou. Odvolateľ sa uvedeného konania nielen skutočne zúčastnil, ale mal aj osobitné a obhájiteľné právne postavenie, ktoré mu zaisťovalo určité procesné postavenie. Už len tieto dôvody dostatočne zakladajú jeho právo na podanie žaloby. Uznesenie Všeobecného súdu neobsahuje nijaké preskúmanie či posúdenie vecnej stránky argumentácie žalobcu, ani s tým súvisiace odôvodnenie. Ide o porušenie povinnosti odôvodnenia na základe ustanovenia článku 36 prvej vety v spojení s článkom 54 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj článku 81 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Z toho vyplýva procesná vada, ako aj porušenie všeobecných zásad práva Únie, ktorými sú zásada účinnej súdnej ochrany a právo byť vypočutý.

Uznesenie Všeobecného súdu po druhé porušuje aj právo Únie v zmysle článku 58 prvého odseku druhej vety tretej hypotézy Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Všeobecný súd svojím uznesením nesprávne vyhlásil žalobu žalobcu za neprípustnú. Podľa odvolateľa Všeobecný súd porušil právo Únie tým, že nesprávne konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa podmienku prípustnosti žaloby týkajúcu sa postavenia kvalifikovanej dotknutej osoby v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Postavenie kvalifikovanej dotknutej osoby žalobcu a teda jeho aktívna legitimácia vyplývajú z porušenia procesného postavenia, ktoré zastával v rámci konania súvisiace s vypracovaním záverov týkajúcich sa najlepších dostupných techník napadnutých žalobou. Odvolateľ sa nielen skutočne zúčastnil uvedeného konania, ale mal aj osobitné a obhájiteľné právne postavenie, ktoré mu zaručovalo určité procesné postavenie. Disponoval teda právom na podanie žaloby, aby sa domáhal dodržania svojich procesných práv. Počas vypracovania záverov týkajúcich sa najlepších dostupných techník Komisia nezabezpečila tieto procesné záruky, ktoré slúžia na ochranu žalobcu, a to najmä tým, že obmedzila právo byť vypočutý a právo na účasť žalobcu, ako aj tým, že si nesplnila svoje povinnosti kontroly. Všeobecný súd tým, že vyhlásil žalobu za neprípustnú, z právneho hľadiska nesprávne uplatnil právo Únie.

____________

1 Ú. v. EÚ L 212, 2017, s. 1.