Spojené veci C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU
FMS a i.
proti
Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság
a
Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság
(návrhy na začatie prejudiciálneho konania,
ktoré podal Szegedi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság, Maďarsko)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. mája 2020
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Azylová a prisťahovalecká politika – Smernica 2013/32/EÚ – Žiadosť o medzinárodnú ochranu – Článok 33 ods. 2 – Dôvody neprípustnosti – Článok 40 – Následné žiadosti – Článok 43 – Konania na hraniciach – Smernica 2013/33/EÚ – Článok 2 písm. h) a články 8 a 9 – Zaistenie – Zákonnosť – Smernica 2008/115/EÚ – Článok 13 – Účinné opravné prostriedky – Článok 15 – Zaistenie – Zákonnosť – Právo na účinný prostriedok nápravy – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Zásada prednosti práva Únie“
1. Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Osoba, ktorej bola odňatá sloboda – Pojem – Štátny príslušník tretej krajiny ponechaný v tranzitnom priestore – Neoddeliteľná spojitosť kvalifikácie takéhoto ponechania s požadovanými odpoveďami na prejudiciálne otázky – Riešenie sporu, ktoré môže mať vplyv na ponechanie v tranzitnom priestore – Uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania
(Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, 2013/32 a 2013/33)
(pozri body 99 – 103 a 107)
2. Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Štátni príslušníci tretích krajín, voči ktorým boli vydané rozhodnutia o návrate, ktoré môžu byť vykonané – Riziko porušenia práva na azyl a riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania – Riešenie sporu, ktoré môže mať vplyv na ponechanie v tranzitnom priestore – Uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania
(Charta základných práv Európskej únie, článok 18 a článok 19 ods. 2; Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115)
(pozri body 104, 105 a 107)
3. Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Maloleté dieťa – Riziko nenapraviteľného poškodenia vývoja dieťaťa – Riešenie sporu, ktoré môže mať vplyv na situáciu, z ktorej toto riziko vzniklo – Uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania
(Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107)
(pozri body 106 a 107)
4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Rozhodnutie o návrate – Pojem – Rozhodnutie, ktorým sa mení cieľová krajina uvedená v skoršom rozhodnutí o návrate – Zahrnutie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 3 ods. 4)
(pozri body 116 – 119)
5. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o návrate – Pojem – Žaloba, ktorú môže podať prokurátor so všeobecnou právomocou dohľadu nad zákonnosťou rozhodnutí o návrate – Vylúčenie – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah – Opravný prostriedok, ktorý musí mať možnosť podať adresát rozhodnutia o návrate
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 13 ods. 1)
(pozri bod 125)
6. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o návrate alebo rozhodnutiu o odsune – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah – Opravný prostriedok proti správnemu rozhodnutiu o návrate, ktorým sa mení pôvodná krajina návratu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva výlučnú právomoc rozhodovať o tomto opravnom prostriedku správnemu orgánu, ktorý nespĺňa požiadavku nezávislosti charakteristickú pre súdny orgán – Neexistencia opravných prostriedkov proti rozhodnutiam takého orgánu – Neprípustnosť – Povinnosti a právomoci vnútroštátneho súdu – Povinnosť vyhlásiť, že má právomoc rozhodnúť o uvedenom opravnom prostriedku – Povinnosť neuplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Únie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 13 ods. 1)
(pozri body 126 – 134, 137, 144, 147, bod 1 výroku)
7. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zásada nezávislosti súdov – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 135 a 136)
8. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Konanie o posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu – Žiadosť, ktorú môžu členské štáty považovať za neprípustnú – Dôvody – Existencia bezpečnej tretej krajiny – Existencia prvej krajiny azylu – Žiadosť podaná osobou, ktorá prešla cez tretiu krajinu, v ktorej jej bola zaručená primeraná ochrana alebo v ktorej nebola vystavená prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia – Vylúčenie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 33)
(pozri body 149, 151, 160, 161, 164, 165, bod 2 výroku)
9. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Konanie o posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu – Žiadosť, ktorú môžu členské štáty považovať za neprípustnú – Dôvod – Existencia bezpečnej tretej krajiny – Koncepcia bezpečnej tretej krajiny – Existencia dostatočného spojenia medzi žiadateľom a dotknutou krajinou – Tranzit žiadateľa uvedenou krajinou – Neexistencia dostatočného spojenia
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 33 ods. 2 písm. c) a článok 38 ods. 2 písm. a)]
(pozri body 152, 153, 156 – 159)
10. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Zamietnutie žiadosti o medzinárodnú ochranu ako zjavne neprípustnej – Zamietnutie potvrdené právoplatným súdnym rozhodnutím založené na dôvode neprípustnosti, ktorý je v rozpore s právom Únie – Povinnosť rozhodujúceho orgánu opätovne posúdiť žiadosť z úradnej moci, aby sa zohľadnil rozpor s právom Únie konštatovaný rozsudkom Súdneho dvora – Neexistencia
(Článok 4 ods. 3 ZFEÚ, Charta základných práv Európskej únie, článok 18; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 33)
(pozri body 189, 190, bod 3 výroku)
11. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konanie o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Konanie o posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu – Žiadosť, ktorú môžu členské štáty považovať za neprípustnú – Dôvod – Následná žiadosť, ktorá neuvádza novú skutočnosť alebo zistenie – Pojem nová skutočnosť – Rozsudok Súdneho dvora konštatujúci, že právu Únie odporuje dôvod neprípustnosti, ktorým bolo odôvodnené právoplatné zamietnutie pôvodnej žiadosti o medzinárodnú ochranu – Zahrnutie – Rozsah
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 2 písm. q) a článok 33 ods. 2 písm. d)]
(pozri body 191 – 203, bod 3 výroku)
12. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Pojem zaistenie v zmysle týchto dvoch smerníc – Podobný význam – Donucovacie opatrenie, ktorým sa žiadateľovi odníma sloboda pohybu a ktorým sa oddeľuje od zvyšku obyvateľstva tým, že sa mu nariaďuje zotrvať v ohraničenom a uzavretom obvode
[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 a 16, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 2 písm. h)]
(pozri body 216 – 225)
13. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Povinnosť uložená štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, aby zotrval v tranzitnom priestore – Zahrnutie – Podmienky
(Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115 a 2013/33)
(pozri body 226 – 231, bod 4 výroku)
14. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Článok 43 – Osobitné konania, ktoré môžu byť zavedené členskými štátmi na ich hraniciach alebo v ich tranzitných priestoroch – Zaistenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu v tranzitnom priestore v rámci takéhoto konania – Prípustnosť – Obmedzenie – Maximálna lehota zaistenia – Štvortýždňová lehota začínajúca dňom podania žiadosti o medzinárodnú ochranu – Okolnosti hromadného príchodu žiadateľov – Neexistencia vplyvu
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 31 ods. 8, články 33 a 43)
(pozri body 235 – 248, bod 5 výroku)
15. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Zaistenie – Dôvody – Žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý nemôže zabezpečiť svoje potreby – Vylúčenie – Dôvod narúšajúci dodržanie materiálnych podmienok prijímania, ktoré musia byť uvedenému žiadateľovi priznané
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 8 ods. 3 prvý pododsek a článok 17 ods. 3)
(pozri body 250, 251, 253 – 256, 266, bod 6 výroku)
16. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Záruky pre zaistených žiadateľov – Rozsah – Povinnosť preskúmať nevyhnutnosť a primeranosť opatrenia zaistenia a prijať odôvodnené rozhodnutie nariaďujúce toto zaistenie – Povinnosť členských štátov stanoviť súdne preskúmanie zákonnosti opatrenia zaistenia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 8 ods. 2 a 3, článok 9 ods. 2, 3 a 5)
(pozri body 257 – 261, 266, bod 6 výroku)
17. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Záruky pre zaistených žiadateľov – Rozsah – Maximálna lehota zaistenia – Povinnosť stanoviť maximálnu lehotu – Neexistencia – Podmienky
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 9 ods. 1)
(pozri body 262 – 266, bod 6 výroku)
18. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu– Dôvod – Štátny príslušník tretej krajiny, u ktorého hrozí, že svojím správaním ohrozí výkon rozhodnutia o návrate formou odsunu – Pojem – Štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate a ktorý nemôže zabezpečiť svoje potreby – Vylúčenie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 ods. 1)
(pozri body 268 – 272, 281, bod 7 výroku)
19. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu – Povinnosť preskúmať nevyhnutnosť a primeranosť opatrenia zaistenia a prijať odôvodnené rozhodnutie nariaďujúce toto zaistenie – Povinnosť členských štátov stanoviť súdne preskúmanie zákonnosti opatrenia zaistenia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 ods. 1 až 3)
(pozri body 273 – 277, 281, bod 7 výroku)
20. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu – Smernica 2008/115 – Zaistenie na účely odsunu– Maximálna lehota zaistenia – Lehota osemnásť mesiacov – Dôsledok uplynutia tejto lehoty – Povinnosť bezodkladne prepustiť zaistenú osobu na slobodu
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 ods. 1 a 4 až 6)
(pozri body 278 – 281, bod 7 výroku)
21. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje súdne preskúmanie opatrenia zaistenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate – Neprípustnosť – Povinnosti a právomoci vnútroštátneho súdu – Povinnosť vyhlásiť, že má právomoc preskúmať zákonnosť takéhoto opatrenia – Povinnosť neuplatniť žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva odporujúce právu Únie – Právomoc nahradiť svojím vlastným rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo uvedené zaistenie nariadené – Právomoc rozhodnúť o bezodkladnom prepustení zaistených osôb v prípade nezákonnosti opatrenia zaistenia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 15 ods. 2, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 9 ods. 3)
(pozri body 290 – 294, 301, bod 8 výroku)
22. Členské štáty – Povinnosti – Stanovenie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany – Opravný prostriedok proti rozhodnutiam, ktoré sa týkajú materiálnych podmienok prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Povinnosť stanoviť opravný prostriedok umožňujúci žiadateľovi, ktorý už nie je zaistený, uplatniť si svoje právo na ubytovanie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje súdne preskúmanie takéhoto práva – Povinnosti a právomoci vnútroštátneho súdu – Povinnosť vyhlásiť, že má právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku, ktorým sa má takéto právo zaručiť – Právomoc prijať predbežné opatrenia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, články 17 a 26)
(pozri body 296 – 299, 301, bod 8 výroku)
Zhrnutie
Umiestnenie žiadateľov o azyl alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, voči ktorým bolo vydané rozhodnutie o návrate, do tranzitného priestoru Röszke na srbsko‑maďarskej štátnej hranici treba kvalifikovať ako „zaistenie“. Ak sa po súdnom preskúmaní zákonnosti takéhoto zaistenia preukáže, že dotknuté osoby boli zaistené bez náležitého dôvodu, súd, ktorý začal konanie, ich musí okamžite prepustiť na slobodu.
V rozsudku Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság (C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU), ktorý bol vydaný 14. mája 2020 v rámci naliehavého konania, sa veľká komora Súdneho dvora vyjadrila k početným otázkam týkajúcim sa výkladu smernice 2008/115(1) (ďalej len „smernica o návrate“), smernice 2013/32(2) (ďalej len „smernica o konaniach“) a smernice 2013/33(3) (ďalej len „smernica o prijímaní“) vo vzťahu k maďarskej vnútroštátnej úprave týkajúcej sa práva na azyl, ako aj návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu.
V prejednávanej veci podali štátni príslušníci Afganistanu (vec C‑924/19 PPU) a štátni príslušníci Iránu (vec C‑925/19 PPU), ktorí prišli do Maďarska cez Srbsko, žiadosti o azyl z tranzitného priestoru Röszke nachádzajúceho sa na srbsko‑maďarskej hranici. Na základe maďarského práva boli tieto žiadosti zamietnuté ako neprípustné a boli prijaté rozhodnutia o návrate do Srbskej republiky. Srbská republika však odmietla prijať dotknuté osoby späť na svoje územie z dôvodu, že podmienky stanovené v dohode o readmisii uzavretej s Úniou(4) neboli splnené. V nadväznosti na toto rozhodnutie Srbskej republiky maďarské orgány nevykonali posúdenie vyššie uvedených žiadostí z vecnej stránky, ale zmenili cieľovú krajinu uvedenú v pôvodných rozhodnutiach o návrate tak, že ju nahradili príslušnými krajinami pôvodu dotknutých osôb. Tieto dotknuté osoby podali proti pozmeňujúcim rozhodnutiam námietku, ktorá bola zamietnutá. Hoci v maďarskom práve takýto opravný prostriedok nie je upravený, dotknuté osoby sa obrátili na maďarský súd s cieľom dosiahnuť zrušenie rozhodnutí o zamietnutí ich námietky proti týmto pozmeňujúcim rozhodnutiam a uloženie povinnosti azylovému orgánu, aby uskutočnil nové konanie o azyle. Takisto podali žaloby na nečinnosť spojenú s tým, že boli umiestnení a ponechaní v tranzitnom priestore Röszke. Najprv boli totiž povinní zdržiavať sa v sektore tohto tranzitného priestoru vyhradenom pre žiadateľov o azyl a potom im bolo o niekoľko mesiacov neskôr nariadené zdržiavať sa v sektore toho istého priestoru vyhradenom pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých žiadosť o azyl bola zamietnutá, a v tomto sektore sa v súčasnosti nachádzajú.
V prvom rade Súdny dvor preskúmal situáciu dotknutých osôb v tranzitnom priestore Röszke z hľadiska pravidiel upravujúcich tak zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu („smernica o konaniach“ a „smernica o prijímaní“), ako aj zaistenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín („smernica o návrate“). V tejto súvislosti Súdny dvor najprv rozhodol, že umiestnenie dotknutých osôb v tomto tranzitnom priestore treba považovať za opatrenie zaistenia. Pre vyvodenie tohto záveru spresnil, že pojem „zaistenie“, ktorý má v kontexte týchto rôznych citovaných smerníc rovnaký význam, sa týka donucovacieho opatrenia, ktoré predpokladá odňatie, a nie iba obmedzenie slobody pohybu dotknutej osoby, a jej oddelenie od zvyšku obyvateľstva tým, že jej nariaďuje natrvalo sa zdržiavať v ohraničenom a uzavretom obvode. Podľa Súdneho dvora sa však podmienky, ktoré platia v tranzitnom priestore Röszke, podobajú odňatiu slobody najmä preto, že dotknuté osoby nemôžu tento priestor legálne opustiť v žiadnom smere. Predovšetkým z neho nemôžu odísť do Srbskej republiky, keďže takýto pokus by bol na jednej strane srbskými orgánmi považovaný za nezákonný a z toho dôvodu by ich vystavil sankciám, a na druhej strane by im hrozilo, že stratia akúkoľvek šancu získať v Maďarsku postavenie utečenca.
Súdny dvor následne preskúmal súlad tohto zaistenia s požiadavkami stanovenými právom Únie. Pokiaľ ide o požiadavky spojené so zaistením, Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 8 „smernice o prijímaní“, respektíve podľa článku 15 „smernice o návrate“ nemôže byť žiadateľ o medzinárodnú ochranu alebo štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate, zaistený len z toho dôvodu, že nemôže zabezpečiť svoje potreby. Dodal, že články 8 a 9 „smernice o prijímaní“ a článok 15 „smernice o návrate“ bránia tomu, aby bol žiadateľ o medzinárodnú ochranu alebo štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému bolo vydané rozhodnutie o návrate, zaistený bez predchádzajúceho prijatia odôvodneného rozhodnutia nariaďujúceho toto umiestnenie a bez toho, aby sa preskúmala nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto opatrenia.
Súdny dvor tiež poskytol spresnenia týkajúce sa požiadaviek spojených s ponechaním v zaistení a presnejšie s jeho lehotou. Pokiaľ ide o žiadateľov o medzinárodnú ochranu, Súdny dvor rozhodol, že článok 9 „smernice o prijímaní“ členským štátom neukladá povinnosť stanoviť maximálnu lehotu zaistenia. Ich vnútroštátne právo však musí zaručiť, že zaistenie potrvá len po dobu trvania dôvodu tohto zaistenia a že správne konanie týkajúce sa tohto dôvodu sa vykoná s náležitou starostlivosťou. Naopak, pokiaľ ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, voči ktorým bolo vydané rozhodnutie o návrate, z článku 15 „smernice o návrate“ vyplýva, že ich zaistenie, aj keď je predĺžené, nemôže presiahnuť osemnásť mesiacov a môže trvať len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonávajú sa s náležitou starostlivosťou.
Okrem toho, pokiaľ ide o zaistenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu v osobitnom rámci tranzitného priestoru, je takisto potrebné zohľadniť článok 43 „smernice o konaniach“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že členské štáty môžu žiadateľom o medzinárodnú ochranu nariadiť zdržiavať sa na ich hraniciach alebo v jednom z ich tranzitných priestorov najmä preto, aby skôr, ako rozhodnú o práve týchto žiadateľov vstúpiť na ich územie, posúdili, či žiadosť týchto žiadateľov nie je neprípustná. Rozhodnutie však musí byť prijaté v lehote štyroch týždňov, v opačnom prípade musí dotknutý členský štát priznať žiadateľovi právo vstúpiť na jeho územie a vybaviť jeho žiadosť podľa právnej úpravy o spoločných konaniach. Hoci teda členské štáty môžu v rámci konania upraveného v tomto článku 43 zaistiť žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí sa dostavia na ich hranice, toto zaistenie nemôže za žiadnych okolností presiahnuť štyri týždne odo dňa podania žiadosti.
Súdny dvor napokon rozhodol, že zákonnosť opatrenia zaistenia, akým je zaistenie osoby v tranzitnom priestore, musí podliehať súdnemu preskúmaniu podľa článku 9 „smernice o prijímaní“, respektíve podľa článku 15 „smernice o návrate“. Preto v prípade neexistencie vnútroštátnych ustanovení, ktoré by takéto preskúmanie stanovovali, zásada prednosti práva Únie a právo na účinnú súdnu ochranu od vnútroštátneho súdu, ktorému bola vec predložená, vyžadujú, aby vyhlásil, že má právomoc o tejto otázke rozhodnúť. Navyše, ak sa vnútroštátny súd po svojom preskúmaní domnieva, že predmetné opatrenie zaistenia je v rozpore s právom Únie, musí mať možnosť svojím rozhodnutím nahradiť rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo nariadené, a rozhodnúť o okamžitom prepustení dotknutých osôb na slobodu alebo prípadne o alternatívnom opatrení k zaisteniu.
Okrem toho žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorého zaistenie sa skončilo a bolo posúdené ako protiprávne, musí mať možnosť dovolávať sa materiálnych podmienok prijímania, na ktoré má právo, kým sa jeho žiadosť posudzuje. Konkrétne z článku 17 „smernice o prijímaní“ vyplýva, že ak nemá prostriedky na živobytie, má právo získať buď finančný príspevok, ktorý mu umožní sa ubytovať, alebo ubytovanie v materiálnej forme. Z tohto hľadiska článok 26 „smernice o prijímaní“ vyžaduje, aby takýto žiadateľ mohol podať opravný prostriedok na súd, ktorým sa má toto právo na ubytovanie zaručiť, pričom tento súd má možnosť nariadiť predbežné opatrenia do času vydania jeho konečného rozhodnutia. Ak podľa vnútroštátneho práva nemá právomoc žiadny iný súd, zásada prednosti práva Únie a právo na účinnú súdnu ochranu v takom prípade ešte vyžadujú, aby súd, ktorému bola vec predložená, vyhlásil, že má právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku, ktorým sa má toto právo na ubytovanie zabezpečiť.
V druhom rade Súdny dvor rozhodol o právomoci vnútroštátneho súdu rozhodnúť o žalobe o zrušenie podanej dotknutými osobami proti rozhodnutiam o zamietnutí ich námietok proti zmene cieľovej krajiny. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa mení cieľová krajina uvedená v pôvodnom rozhodnutí o návrate, je natoľko podstatné, že ho treba považovať za nové rozhodnutie o návrate. Podľa článku 13 „smernice o návrate“ teda osoby, ktorým je takéto rozhodnutie určené, musia mať k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý musí byť tiež v súlade s právom na účinnú súdnu ochranu, zaručeným článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Z tohto hľadiska Súdny dvor pripomenul, že hoci členské štáty môžu stanoviť, že opravné prostriedky proti rozhodnutiam o návrate sa podávajú na iné ako súdne orgány, osoba, ktorej je rozhodnutie o návrate prijaté správnym orgánom určené, však musí mať v určitom štádiu konania možnosť napadnúť jeho zákonnosť aspoň na jednom súdnom orgáne. V prejednávanej veci Súdny dvor uviedol, že dotknuté osoby mohli rozhodnutia prijaté orgánom cudzineckej polície, ktorými sa zmenila cieľová krajina, napadnúť len podaním námietky na azylový orgán a nebolo im zaručené žiadne následné súdne preskúmanie. Tento posledný uvedený orgán, ktorý je podriadený ministrovi pre políciu, však patrí pod výkonnú moc, takže nespĺňa podmienku nezávislosti vyžadovanú od súdneho orgánu v zmysle článku 47 Charty. Za týchto okolností zásada prednosti práva Únie, ako aj právo na účinnú súdnu ochranu vyžadujú od vnútroštátneho súdu, ktorému bola vec predložená, aby vyhlásil, že má právomoc rozhodnúť o žalobe, ktorou sa napáda rozhodnutie o návrate týkajúce sa zmeny pôvodnej cieľovej krajiny, a aby v prípade potreby neuplatnil žiadne vnútroštátne ustanovenie, ktoré by mu zakazovalo v tomto zmysle postupovať.
V treťom rade Súdny dvor preskúmal dôvod neprípustnosti stanovený maďarskou právnou úpravou, ktorým bolo zamietnutie žiadostí o azyl odôvodnené. Táto právna úprava takéto zamietnutie dovoľuje v prípade, ak žiadateľ prišiel do Maďarska cez krajinu kvalifikovanú ako „bezpečná krajina tranzitu“, v ktorej nie je vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia, alebo v ktorej je zabezpečená primeraná úroveň ochrany. Súdny dvor s pripomenutím svojej nedávnej judikatúry(5) uviedol, že takýto dôvod je v rozpore s článkom 33 „smernice o konaniach“, a potom spresnil z toho vyplývajúce dôsledky pre konanie o azyle, pokiaľ bolo zamietnutie žiadostí dotknutých osôb o azyl, ktoré bolo založené na tomto nezákonnom dôvode, už potvrdené právoplatným súdnym rozhodnutím. Podľa Súdneho dvora v takom prípade zo „smernice o konaniach“ v spojení najmä s článkom 18 Charty, ktorý zaručuje právo na azyl, vyplýva, že orgán, ktorý žiadosti o azyl zamietol, nie je povinný ich z úradnej moci opätovne posúdiť. Dotknuté osoby však môžu vždy podať novú žiadosť, ktorá bude kvalifikovaná ako „následná žiadosť“ v zmysle „smernice o konaniach“. V tejto súvislosti článok 33 tejto smernice stanovuje, že následná žiadosť, ktorá neuvádza žiadnu novú skutočnosť alebo zistenie, môže byť považovaná za neprípustnú, avšak existencia rozsudku Súdneho dvora konštatujúceho, že dôvod neprípustnosti stanovený vnútroštátnou právnou úpravou je v rozpore s právom Únie, sa musí považovať za novú okolnosť. Okrem toho Súdny dvor všeobecnejšie rozhodol, že dôvod neprípustnosti stanovený v článku 33 tejto smernice nie je uplatniteľný v prípade, že azylový orgán konštatuje, že ku konečnému zamietnutiu prvej žiadosti o azyl došlo v rozpore s právom Únie. Takéto konštatovanie sa nevyhnutne vyžaduje v prípade, že tento rozpor vyplýva, tak ako v prejednávanej veci, z rozsudku Súdneho dvora alebo tiež ak bol incidenčne konštatovaný vnútroštátnym súdom.