Language of document :

Odvolanie podané 21. septembra 2018: Pirelli & C. SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 12. júla 2018 vo veci T-455/14, Pirelli & C./Komisia

(vec C-611/18 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Pirelli & C. SpA (v zastúpení: M. Siragusa, G. Rizza, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Prysmian Cavi e Sistemi Srl

Návrhy odvolateľky

Pirelli navrhuje, aby Súdny dvor:

v súlade s článkom 169 ods. 1 rokovacieho poriadku zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu obsiahnuté v rozsudku vydanom 12. júla 2018 vo veci T-455/14 Pirelli & C. SpA/Komisia, oznámenom žalobkyni v ten istý deň prostredníctvom e-Curia;

a

v súlade s článkom 170 ods. 1 rokovacieho poriadku vyhovel návrhom predloženým spoločnosťou Pirelli v prvostupňovom konaní mutatis mutandi bez toho, aby vrátil vec Všeobecnému súdu a v dôsledku toho

v prvom rade

zrušil rozhodnutie1 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyni, osobitne jeho článok 1 bod 5 písm. d), článok 2 písm. g) a článok 4, výlučne pokiaľ ide o zahrnutie žalobkyne na zoznam osôb, ktorým je rozhodnutie určené,

subsidiárne

priznal spoločnosti Pirelli právo, aby sa vyžadovalo plnenie najprv od hlavného dlžníka, v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1/20032 a článku 261 ZFEÚ;

v prípade, že by spoločnosť Prysmian podala odvolanie na Súdny dvor proti rozhodnutiu Všeobecného súdu uvedenému v rozsudku vydanom 12. júla 2018 vo veci T-455/14,

zrušil sporné rozhodnutie alebo zmenil jeho článok 2 písm. g) tak, že zníži pokutu uloženú solidárne spoločnostiam Prysmian a Pirelli;

v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov Konania;

pokiaľ Všeobecný súd nezruší rozhodnutie Všeobecného súdu obsiahnuté vo výroku rozsudku vydaného 12. júla 2018 vo veci T-455/14 Pirelli & C. SpA/Komisia, uložil spoločnosti Pirelli právo, aby sa vyžadovalo plnenie najskôr od hlavného dlžníka v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci podľa článku 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 a článku 261 ZFEÚ.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod týkajúci sa skutočnosti, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o údajnú neexistenciu nedostatku odôvodnenia - namietanú odvolateľkou Pirelli - zamietnutia zo strany Komisie jej podrobných tvrdení v súvislosti s neuplatniteľnosťou domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu v prejednávanom prípade, ako aj nerovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia tým, že použila metódu „dvojitého základu“ len na spoločnosť Goldman Sachs

Všeobecný súd nesprávne rozhodol o predmete a rozsahu povinnosti Komisie uviesť odôvodnenie tak, že neuznal a nevyhlásil, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa požiadavky stanovené súdom EÚ. Všeobecný súd mal zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, keďže dotknuté rozhodnutie neobsahuje úplný výpočet konkrétnych, špecifických a presných dôvodov, ktoré by mohli odôvodniť pripísanie protiprávneho konania spoločnosti Pirelli na základe domnienky, napriek tomu, že Pirelli poskytla dôkaz o tom, že jej hospodárske, organizačné a právne väzby so spoločnosťou Prysmian nemali za následok vylúčenie alebo obmedzenie stupňa nezávislosti jej dcérskej spoločnosti. Okrem toho napadnutý rozsudok sa vôbec nezaoberal tvrdeniami spoločnosti Pirelli týkajúcimi sa rozdielneho zaobchádzania, ktorému bola vystavená, keďže Komisia sa voči nej obmedzila len na uplatnenie domnienky o výkone rozhodujúceho vplyvu (ďalej len „PLP“), namiesto toho, aby uplatnila metódu pripísania, ktorá stanovuje dvojitý základ, ktorú naopak uplatnila na inú materskú spoločnosť Prysmian, a to Goldman Sachs.

Druhý odvolací dôvod týkajúci sa porušenia článkov 48 a 49 niceskej charty a nedostatku a nelogickosti odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k porušeniu základných práv právnickej osoby Pirelli a zásady proporcionality, ktorých sa dopustila Komisia

Postoj Všeobecného súdu – podľa ktorého zodpovednosť spoločnosti Pirelli stanovená na základe domnienky nie je trestnoprávnou zodpovednosťou bez zavinenia, ale naopak zodpovednosťou osobnej povahy „podniku“, ktorú niesla spolu so svojou dcérskou spoločnosťou Prysmian, ktorá sa priamo dopustila protiprávneho konania – sa zakladá na neprimeranom prekrytí dvoch analýz, ktoré nemôžu byť prekryté, a síce použitia pravidiel hospodárskej súťaže na podniky a ochrany základných práv obvinených právnických osôb. Okrem toho v rozsudku sa vôbec neprihliada na povahu dvojitej domnienky týkajúcej sa PLP. V rozhodnutí totiž Komisia zastávala názor, že Pirelli mala rozhodujúci vplyv nie len na obchodnú politiku Prysmian, ale aj – bez toho, aby žalobkyňa mohla poskytnúť dôkaz o opaku – na osobitné protisúťažné konanie svojej dcérskej spoločnosti. Pirelli sa odvoláva na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vo vzťahu k tvrdeniu, že Komisia nevyvážila dotknuté záujmy, najmä pokiaľ ide o PLP vzhľadom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a dodržovanie práva na obhajobu, ako však stanovuje judikatúra Súdneho dvora. Napokon, pokiaľ ide o žalobný dôvod Pirelli, podľa ktorého uplatnenie PLP na túto spoločnosť nebolo primerané v zmysle článku 5 os. 4 ZEÚ na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zlepšení záruk skutočného zaplatenia sankcií a umožnenia uloženia vyšších pokút na účely odradenia od protiprávneho konania, Všeobecný súd odpovedal nerelevantnými odkazmi na judikatúru

Tretí odvolací dôvod týkajúci sa porušenia zásad solidárnej zodpovednosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania a nelogickosti odôvodnenia vzhľadom na nesprávne skutkové posúdenie v rámci uplatnenia zásady solidárnej zodpovednosti na spoločnosť Pirelli spolu so spoločnosťou Prysmian na účely zaplatenia pokuty, ako aj nedostatku odôvodnenia rozsudku týkajúcemu sa neudelenia spoločnosti Pirelli práva, aby sa vyžadovalo zaplatenie najprv od hlavného dlžníka

Aj keď spoločnosti Pirelli, rovnako ako spoločnosti Prysmian, bola uložená povinnosť zaplatiť celú sumu pokuty uloženej v rozhodnutí, situácia odvolateľky bola úplne odlišná od situácie jej bývalej dcérskej spoločnosti, ktorú rozhodnutie označuje jasne za spoločnosť, ktorá sa priamo dopustila protiprávneho konania. Ako bolo správne ale kontradiktórne uznané v rozsudku, spoločnosti Pirelli bola pripísaná zodpovednosť, ktorá je čisto odvodená a vedľajšia, a závisí teda od zodpovednosti spoločnosti Prysmian. Komisia mala zmierniť neprimerané následky sankcie, keď na ňu neuplatnila vzťah solidarity sankcie alebo keď ju uplatnila len na časť pokuty uloženej spoločnosti Prysmian, alebo keď jej neudelila právo, aby sa vyžadovalo plnenie najprv od spoločnosti Prysmian. Všeobecný súd okrem toho, že neuviedol žiadne odôvodnenie, pokiaľ ide o žalobný dôvod uplatňovaný Spoločnosťou Pirelli, pokiaľ ide o neudelenie tohto práva, porušil aj zásady solidárnej zodpovednosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania.

Štvrtý odvolací dôvod týkajúci sa porušenia článku 261 UFEÚ a článku 31 nariadenia (ES) č. 1/2003 vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na udelenie práva, aby sa zaplatenie vyžadovalo najprv od hlavného dlžníka, ktorý Pirelli uviedla v žalobných návrhoch podaných na Všeobecný súd

V zmysle uvedených ustanovení má Všeobecný súd určité právomoci, a to nie len právomoc zmeniť výšku sankcie uloženej Komisii, ale aj právomoc zmeniť podmienky zaplatenia. Judikatúra citovaná v napadnutom rozsudku, podľa ktorej sankčná právomoc Komisie nezahŕňa možnosť stanoviť príslušné časti pokút solidárnych dlžníkov v ich vzájomných vzťahoch, nie je relevantná na posúdenie inej otázky položenej spoločnosťou Pirelli, že Všeobecný súd teda neudelil materskej spoločnosti, ktorá vlastní 100 % kapitálu, a ktorej bola spoločne a nerozdielne uložená sankcia, právo, aby sa vyžadovalo zaplatenie najprv od hlavného dlžníka. Toto právo sa totiž netýka vnútorných vzťahov medzi solidárnymi dlžníkmi, ale sa vzťahuje na povinnosť, ktorú má každý z nich nezávisle voči Komisii (tzv. vonkajšie vzťahy).

____________

1     Rozhodnutie Európskej Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014 (vec AT.39610 – elektrické káble).

2     Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).