Language of document : ECLI:EU:F:2012:138

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 2. októbra 2012

Vec F‑118/10

Aristidis Psarras

proti

Európskej agentúre pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA)

„Verejná služba – Pridelenie – Preradenie – Záujem služby – Pracovné voľno z osobných dôvodov“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou A. Psarras, dočasný zamestnanec Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), podal túto žalobu smerujúcu najmä k zrušeniu rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie účtovníka a o vymenovaní inej osoby na jeho miesto

Rozhodnutie: Rozhodnutie správnej rady ENISA zo 7. februára 2010 o okamžitom odvolaní žalobcu z funkcie účtovníka a vymenovaní pána X, rozpočtového zamestnanca, na miesto účtovníka na dobu neurčitú, ako aj rozhodnutie z 1. marca 2010 následne prijaté výkonným riaditeľom a týkajúce sa preradenia žalobcu na novú funkciu, sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ENISA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vzniknuté žalobcovi.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Návrh, ktorý nezaväzuje orgán príslušný prijať konečné rozhodnutie – Vylúčenie – Prípravný akt

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Súdne konanie – Predloženie dôkazov – Lehota – Oneskorené predloženie návrhov na vykonanie dôkazov – Podmienky

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 42)

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Neplatené voľno – Uplynutie – Opätovné dosadenie – Povinnosť administratívy – Rozsah

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 17)

1.      Prípravné akty k rozhodnutiu nespôsobujú ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a preto ich možno napadnúť len incidenčne v rámci žaloby proti aktom, ktoré možno napadnúť.

To je prípad návrhu výkonného riaditeľa agentúry Únie predloženého správnej rade, aby sa určité úlohy trvalo pridelili určitému úradníkovi a iný úradník bol odvolaný z funkcie. O takomto návrhu sa nemožno domnievať, že má povahu rozhodnutia, pretože nezaväzuje správnu radu, teda orgán príslušný prijať konečné rozhodnutie.

(pozri body 34 a 35)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. februára 1989, Bossi/Komisia, 346/87, bod 23

Súd prvého stupňa: 22. júna 1990, Marcopoulos/Súdny dvor, T‑32/89 a T‑39/89, bod 21; 22. januára 1998, Costacurta/Komisia, T‑98/96, bod 21

2.      Podľa článku 42 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu účastníci konania môžu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v replike a duplike, ale musia odôvodniť omeškanie s predložením návrhov na vykonanie dôkazov. Takáto povinnosť znamená, že súdu Únie musí byť priznaná právomoc preskúmať dôvodnosť odôvodnenia omeškania s predložením takýchto návrhov na vykonanie dôkazov a právomoc zamietnuť ich, ak návrh nebude z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.

(pozri bod 40)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 18. septembra 2008, Angé Serrano a i./Parlament, T‑47/05, body 54 a 56

3.      Inštitúcia sa môže oprávnene domnievať, že uplatnením širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje v oblasti organizácie svojich služieb, záujem služby môže odôvodniť opätovné nedosadenie dočasného zamestnanca po uplynutí jeho neplateného voľna na pracovné miesto, ktoré zastával pred svojím odchodom.

Ak sa však inštitúcia zaviaže opätovne dosadiť tohto zamestnanca na jeho pracovné miesto, je povinná tento záväzok dodržať.

(pozri body 45 a 50)