ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 7. júna 2011

Vec F‑84/09

Emmanuel Larue a Olivier Seigneur

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Odmena – Všeobecná úprava platov – Nedodržanie metódy výpočtu“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je prílohou Zmluvy o ES, ktorou E. Larue a O. Seigneur navrhujú zrušenie ich výplatných listín za január 2009, ako aj zaviazanie ECB na náhradu škody

Rozhodnutie:      Výplatné listiny žalobcov za január 2009 sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska centrálna banka znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Odmena – Metóda výpočtu ročnej úpravy odmien – Povinnosti z toho vyplývajúce pre Banku

(Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 14 ods. 3; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 13)

3.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Spravodlivé odškodnenie za znevýhodnenie, ktoré pre žalobcu vyplynulo zo zrušeného aktu

(Článok 266 ZFEÚ)

1.      Návrhy, ktoré v potrebnom rozsahu smerujú proti rozhodnutiam o zamietnutí návrhov na preskúmanie pred podaním žaloby a sťažností, netreba preskúmavať samostatne, keďže z dôvodu, že tieto rozhodnutia nemajú samostatný obsah, je ich jediným následkom to, že súdu Únie sú predložené akty spôsobujúce ujmu, proti ktorým bol podaný návrh na preskúmanie pred podaním žaloby.

(pozri bod 35)

Odkaz:

Súdny dvor: 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, bod 8

Súd pre verejnú službu: 18. mája 2006, Corvoisier a i./ECB, F‑13/05, bod 25

2.      Ak podľa článku 13 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky táto banka na účely všeobecnej úpravy platov svojich zamestnancov vypracuje metódu výpočtu založenú na zohľadnení vývoja miezd v určitých referenčných organizáciách, vyplýva z toho, že je povinná na jednej strane požadovať od referenčných organizácií všetky užitočné informácie o vývoji hrubej ročnej mzdy ich zamestnancov a na druhej strane rozhodnúť na základe týchto informácií o všeobecnej úprave platov zamestnancov Banky pre daný rok. Okrem toho, hoci Banke v zásade neprináleží, aby popierala správnosť číselných informácií odovzdaných referenčnými organizáciami, keďže tieto informácie majú nevyhnutne komplexnú povahu, napriek tomu je v jej právomoci, aby tieto číselné informácie vhodne právne kvalifikovala so zreteľom na kritériá definované v uvedenej internej úprave. Napokon v osobitnom prípade, keď sa na základe pripomienok výboru zamestnancov možno domnievať, že informácie oznámené referenčnými organizáciami neodrážajú verne vývoj hrubej mzdy ich zamestnancov v zmysle internej úpravy, je povinnosťou Banky, aby si od týchto organizácií vyžiadala každé dodatočné spresnenie s cieľom zabezpečiť dodržanie ustanovení článku 14 ods. 3 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Banky.

(pozri bod 50)

3.      Podľa článku 266 ZFEÚ prináleží dotknutej inštitúcii, aby prijala opatrenia, ktoré si vyžaduje výkon rozsudku o zrušení, a najmä aby pri dodržaní zásady zákonnosti prijala akýkoľvek akt spôsobilý spravodlivo odškodniť znevýhodnenie, ktoré pre žalobcov vyplynulo zo zrušených aktov, bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť žalobcov podať následne žalobu proti opatreniam prijatým touto inštitúciu na vykonanie uvedeného rozsudku.

(pozri bod 64)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, bod 98

Súd pre verejnú službu: 24. júna 2008, Andres a i./ECB, F‑15/05, bod 132