Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad voor Vergunningsbetwistingen (Belgicko) 15. januára 2019 – A, B, C, D, E/Gewestelijke stedenbouwkundige ambtenaar van het departement Ruimte Vlaanderen, afdeling Oost-Vlaanderen

(vec C-24/19)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad voor Vergunningsbetwistingen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A, B, C, D, E

Žalovaný: Gewestelijke stedenbouwkundige ambtenaar van het departement Ruimte Vlaanderen, afdeling Oost-Vlaanderen

Prejudiciálne otázky

Má článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES1 (ďalej len „smernica SEP“) za následok, že článok 99 besluit van de Vlaamse regering van 23 december 2011 tot wijziging van het besluit van de Vlaamse regering van 6 februari 1991 houdende de vaststelling van het Vlaams reglement betreffende de milieuvergunning en van het besluit van de Vlaamse regering van 1 juni 1995 houdende algemene en sectorale bepalingen inzake milieuhygiëne [výnos flámskej vlády z 23. decembra 2011, ktorým sa mení výnos flámskej vlády zo 6. februára 1991, ktorým sa schvaľujú flámske predpisy týkajúce sa environmentálneho povolenia, a výnos flámskej vlády z 1. júna 1995, ktorým sa schvaľujú všeobecné a odvetvové predpisy týkajúce sa environmentálnej hygieny; ďalej len „výnos z 23. decembra 2011“], pokiaľ ide o prispôsobenie týchto výnosov technickému rozvoju, ktorým bol do VLAREM II doplnený oddiel 5.20.6 o zariadeniach na výrobu elektriny pomocou veternej energie, a Omzendbrief „Afwegingskader en randvoorwaarden voor de inplanting van windturbines“ [obežník „Rámec posudzovania a hraničné podmienky pre výstavbu veterných elektrární“, ďalej len „obežník“] z roku 2006 [ďalej spoločne označované aj ako „predmetné nástroje“], pričom oba tieto nástroje obsahujú odlišné ustanovenia týkajúce sa výstavby veterných elektrární, okrem iného aj bezpečnostné opatrenia a normy týkajúce sa tienenia a hlučnosti stanovené podľa plánovacích oblastí, sa majú považovať za „plán alebo program“ v zmysle uvedených ustanovení smernice? Ak sa ukáže, že pred vydaním predmetných nástrojov sa malo vykonať environmentálne posudzovanie, môže vnútroštátny súd dočasne zachovať právne účinky týchto protiprávnych nástrojov? V tejto súvislosti treba položiť viaceré čiastkové otázky:

1.    Možno za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice SEP považovať politické opatrenie, akým je predmetný obežník, ktorý bol vypracovaný na základe voľnej úvahy a politickej diskrečnej právomoci príslušného orgánu, a preto v skutočnosti nemožno určiť orgán zodpovedný za vypracovanie „plánu alebo programu“, a pre ktorý nie je stanovený ani formálny postup vypracovávania?

2.    Postačuje, ak politické opatrenie alebo všeobecná právna úprava, ako sú predmetné nástroje, čiastočne obmedzujú voľnú úvahu orgánu príslušného na udelenie povolenia na to, aby sa mohli považovať za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice SEP, aj keď nepredstavujú požiadavku, alebo nevyhnutný predpoklad udelenia povolenia, ani nemajú stanovovať rámec pre udeľovanie budúcich povolení, hoci normotvorca Únie považuje tento účel za jeden zo znakov pojmu „plány a programy“?

3.    Možno politické opatrenie, akým je predmetný obežník, ktorého vypracovanie je odôvodnené právnou istotou, a preto predstavuje úplne slobodné rozhodnutie, považovať za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice SEP, a neodporuje taký výklad judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej sa teleologický výklad smernice nesmie podstatne odkláňať od jasne vyjadrenej vôle normotvorcu Únie?

4.    Možno oddiel 5.20.6 VLAREM II, ktorý obsahuje pravidlá, ktorých vydanie nebolo povinné, považovať za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice SEP a neodporuje taký výklad judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej sa teleologický výklad smernice nesmie podstatne odkláňať od jasne vyjadrenej vôle normotvorcu Únie?

5.    Možno politické opatrenie a normatívny výnos vlády, ako sú predmetné nástroje, ktoré majú obmedzenú indikatívnu povahu alebo prinajmenšom nestanovujú rámec, z ktorého možno vyvodiť právo na uskutočnenie projektu, a ktoré nepriznávajú právo na rámec, v ktorom možno povoľovať projekty, považovať za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) a článku 3 ods. 2 smernice SEP, „ktor[ý] stanovuj[e] rámec pre súhlas budúceho rozvoja [rámec pre budúce povoľovanie – neoficiálny preklad]“, a neodporuje taký výklad judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej sa teleologický výklad smernice nesmie podstatne odkláňať od jasne vyjadrenej vôle normotvorcu Únie?

6.    Možno politické opatrenie, akým je obežník EME/2006/01-RO/2006/02, ktoré má čisto indikatívnu povahu, a/alebo normatívny výnos vlády, akým je oddiel 5.20.6 VLAREM II, ktorý stanovuje len minimálne štandardy na udeľovanie povolení a inak pôsobí úplne samostatne ako všeobecná právna úprava, pričom oba tieto nástroje obsahujú len obmedzený počet kritérií a pravidiel a ani jeden z nich nie je sám osebe rozhodujúci pre ktorékoľvek z kritérií alebo pravidiel, a preto možno tvrdiť, že na základe objektívnych okolností sa dá vylúčiť, že tieto nástroje môžu mať významné environmentálne účinky, považovať za „plán alebo program“ v zmysle článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 smernice SEP, a teda za právne akty, ktoré tým, že vymedzujú pravidlá a kontrolné postupy uplatniteľné v dotknutom odvetví, stanovujú významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré pravdepodobne majú významné environmentálne účinky?

7.    Môže súd v prípade, ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku záporná, sám konštatovať túto skutočnosť po vydaní uvedeného výnosu alebo kvázi právnych predpisov (ako sú predmetné normy VLAREM a obežník)?

8.    Môže súd v prípade, ak má len nepriamu právomoc založenú na námietke, pričom rozhodnutie o tejto námietke je záväzné len pre účastníkov konania, a ak z odpovede na prejudiciálne otázky vyplynie, že predmetné nástroje sú protiprávne, nariadiť, aby účinky protiprávneho výnosu a/alebo obežníka zostali zachované, ak tieto protiprávne nástroje prispievajú k dosiahnutiu cieľa ochrany životného prostredia, ktorý sleduje aj smernica v zmysle článku 288 ZFEÚ, a sú splnené podmienky takého zachovania účinkov vyplývajúce z práva Únie [stanovené v rozsudku z 28. júla 2016, Association France Nature Environnement, (C-379/15)]?

9.    Môže súd v prípade, ak je odpoveď na ôsmu otázku záporná, nariadiť, aby účinky napadnutého projektu zostali zachované, aby tak nepriamo boli splnené podmienky zachovania právnych účinkov plánu alebo programu, ktorý odporuje smernici SEP, vyplývajúce z práva Únie (stanovené v rozsudku Association France Nature Environnement)?

____________

1 Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157).