Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okrăžen săd Vidin (Bulharsko) 17. októbra 2018 – Korporativna targovska banka AD v konkurze/Elit Petrol AD

(vec C-647/18)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okrăžen săd Vidin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa v konaní vo veci samej: Korporativna targovska banka AD v konkurze

Žalovaná v konaní vo veci samej: Elit Petrol AD

Prejudiciálne otázky

1.    i)        Má sa hodnota „právneho štátu“ chránená článkom 2 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny zákonodarca je pri vydávaní právnych predpisov v členskom štáte povinný sa riadiť právnymi zásadami a kritériami charakteristickými pre „právny štát“, ktoré sa vyvinuli v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a sú uvedené v oznámení Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade: Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu z 11. marca 2014?

ii)    Má sa hodnota „právneho štátu“ zakotvená v článku 2 ZEÚ a jej základné zásady, konkrétne zákonnosť, právna istota, nezávislá a účinná súdna kontrola, vykladať aj s ohľadom na dodržiavanie základných práv a rovnosť pred zákonom v tom zmysle, že bránia vydaniu vnútroštátneho predpisu, akým je § 5 prechodných a záverečných ustanovení Zakona za izmenenie i dopalnenie na Zakona za bankovata nesastojatelnost (zákon o zmene a doplnení zákona o insolventnosti bánk, ďalej len „ZIDZBN“), ktorý mimoriadnym spôsobom stanovuje nové pravidlá v oblasti spoločenských vzťahov vyplývajúcich zo zápisu záložných práv do verejných registrov v prospech konkrétneho súkromnoprávneho subjektu? V konkrétnom prípade vyhlasuje vnútroštátny právny predpis so spätnou účinnosťou výmazy záložných práv zapísaných do registra, ktoré boli zriadené v prospech insolventnej KTB, za neplatné, čím vytvára právnu neistotu, pretože stanovuje, že nesolventná KTB je oprávnená si na základe zákona uplatniť záložné práva, ktoré sa považujú za vymazané, voči tretím osobám, hoci záväzky, pre ktoré boli záložné práva zriadené, už boli splnené.

iii)    Môže sa súd priamo odvolať na článok 2 ZEÚ a toto ustanovenie priamo uplatniť, ak zistí, že spôsob, akým vnútroštátne ustanovenie § 5 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZBN stanovuje so spätnou účinnosťou nové právne následky zápisov záložných práv do verejných registrov v prospech KTB AD, odporuje hodnote „právneho štátu“ a jej vyššie uvedeným základným zásadám?

iv)    Aké kritériá a podmienky musí uplatniť vnútroštátny súd pri posúdení, či hodnota „právneho štátu“ v zmysle článku 2 ZEÚ pripúšťa prijatie vnútroštátneho predpisu, akým je § 5 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZBN?

v)    Má sa článok 67 ods. 1 ZFEÚ, v zmysle ktorého Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré vyvolávajú neistotu v súkromnoprávnom a obchodnom styku alebo predbiehajú výsledok prebiehajúcich právnych sporov?

2.    i)        Možno uplatniteľné ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. h) a článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/8481 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s článkom 2 ZEÚ systematicky vykladať v spojení so základnými právami podľa článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty?

ii)    Ak sa uvedené ustanovenia práva Únie majú vykladať v spojení s právami zakotvenými v Charte, je uplatnenie týchto práv prípustné v insolvenčnom konaní vedenom v členskom štáte a má sa ochrana poskytovaná na základe týchto práv vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej norme, ktorá mimoriadne a so spätnou účinnosťou stanovuje nové pravidlá usporiadania spoločenských vzťahov v prospech veriteľa v insolvenčnom konaní konkrétne označeného zákonodarcom?

iii)    Bráni článok 7 ods. 2 písm. h) a článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní pri výklade v spojení s právami vyplývajúcimi z článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty uplatneniu vnútroštátnej právnej normy, na základe ktorej sa výmazy záložných práv KTB zapísané v registroch, vyhlasujú so spätnou účinnosťou za neplatné a ktorá vyhlasuje „obnovené“ záložné práva v prospech nesolventnej KTB ex lege za uplatniteľné voči tretím osobám a takýmto spôsobom zasahuje do práv iných veriteľov a mení poradie uspokojenia pohľadávok v insolvenčnom konaní?

iv)    Možno článok 7 ods. 2 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s právami vyplývajúcimi z článku 17 ods. 1, článku 20 a článku 47 ods. 2 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia podmienenému schváleniu pohľadávok veriteľa (KTB), ktorého zákonodarca výslovne označil, v insolvenčnom konaní, ak pohľadávky tohto veriteľa v okamihu ich prihlásenia v celom rozsahu zanikli započítaním a prebiehajú právne spory o odporovateľnosti zápočtov, o ktorých sa ešte nerozhodlo? Ak podmienka, ktorú veriteľ uvedie v prihláške svojich pohľadávok v insolvenčnom konaní, spočíva v tom, že vnútroštátny súd vyhlási započítania, ktoré viedli k zániku pohľadávok, za nevymáhateľné, pripúšťa v takomto prípade právo na spravodlivé konanie podľa článku 47 ods. 2 Charty vnútroštátny právny predpis, ktorý so spätnou účinnosťou mení podmienky vymáhateľného započítania a týmto spôsobom predbieha výsledok prebiehajúcich právnych sporov o odporovateľnosti započítania, resp. o schválení pohľadávky v insolvenčnom konaní?

v)    Môže sa súd priamo odvolávať na ustanovenie článku 7 ods. 2 písm. h) a článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v spojení s článkom 17 ods. 1, článkom 20 a článkom 47 ods. 2 Charty, a môže tieto ustanovenia priamo uplatniť, ak zistí, že vnútroštátne právne predpisy, na ktorých je založené podmienené schválenie pohľadávky KTB a/alebo na základe ktorých nastane podmienka uvedená v prihláške pohľadávky, odporujú predpisom Únie?

3.    Má sa článok 77 smernice 2014/59/ЕÚ2 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátneho zákona, ktorý so spätnou účinnosťou mení podmienky započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov s úverovou inštitúciou, ktorej sa týka konanie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií a ktorý takýmto spôsobom predbieha výsledok prebiehajúcich právnych sporov o odporovateľnosti započítaní určených úverovej inštitúcii?

____________

1 Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 19.

2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).