Language of document : ECLI:EU:C:2019:320

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 11. apríla 2019 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Platobné služby na vnútornom trhu – Smernica 2007/64/ES – Články 2 a 58 – Pôsobnosť – Užívateľ platobných služieb – Pojem – Vykonanie príkazu na inkaso vydaného treťou osobou z účtu, ktorého nie je majiteľkou – Absencia súhlasu majiteľa zaťaženého účtu – Nepovolená platobná transakcia“

Vo veci C‑295/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal da Relação do Porto (Odvolací súd Porto, Portugalsko) z 21. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 30. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:

Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação SA

proti

Banco Comercial Português SA,

Caixa Geral de Depósitos SA,

SÚDNY DVOR (desiata komora),

v zložení: predseda desiatej komory C. Lycourgos, sudcovia E. Juhász a I. Jarukaitis (spravodajca),

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação SA, v zastúpení: P. Neves de Sousa, advogado,

–        Banco Comercial Português SA, v zastúpení: M. Mendes Pereira a N. Carrolo dos Santos, advogados,

–        portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, T. Larsen, A. Pimenta a G. Fonseca, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: P. Costa de Oliveira a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 2 a 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Mediterranean Shipping Company (Portugal) – Agentes de Navegação SA (ďalej len „MSC“) a bankou Banco Comercial Português SA (ďalej len „banka BCP“) vo veci vrátenia niektorých súm odpísaných z účtu spoločnosti MSC bez toho, aby s tým MSC súhlasila.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Smernica 2007/64 bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35), s účinnosťou od 13. januára 2018. Na spor vo veci samej sa však vzhľadom na dátum predmetných skutkových okolností uplatňuje smernica 2007/64.

4        Odôvodnenia 3, 4, 24, 31 a 35 smernice 2007/64 stanovovali:

„(3)      Túto situáciu dostatočne nezlepšilo ani prijatie niekoľkých aktov [Európskej únie] v… oblasti [trhov platobných služieb členských štátov]…. Tieto opatrenia sú však aj naďalej nepostačujúce. Koexistencia vnútroštátnych ustanovení a neúplný rámec [Európskej únie] vedú k nejasnostiam a nedostatku právnej istoty.

(4)      Je preto dôležité, aby sa na úrovni [Únie] vytvoril moderný a súdržný právny rámec pre platobné služby… , pričom tento právny rámec musí byť neutrálny, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky platobné systémy, aby sa zachovala možnosť voľby spotrebiteľa, čo by v porovnaní so súčasnými vnútroštátnymi systémami znamenalo podstatný krok vpred, pokiaľ ide o náklady spotrebiteľov, bezpečnosť a účinnosť.

(24)      V praxi sú rámcové zmluvy a platobné transakcie, ktoré tieto zmluvy zahŕňajú, oveľa bežnejšie a hospodársky dôležitejšie ako jednorazové platobné transakcie. V prípade platobného účtu alebo osobitného platobného nástroja sa vyžaduje rámcová zmluva....

(31)      S cieľom znížiť riziko a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal užívateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb splnil svoje informačné povinnosti podľa tejto smernice. …

(35)      Mali by sa prijať ustanovenia upravujúce alokáciu strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií. …“

5        Článok 1 ods. 1 písm. a) tejto smernice stanovoval:

„Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členské štáty rozlišujú týchto šesť kategórií poskytovateľov platobných služieb:

a)      úverové inštitúcie….“

6        Článok 2 uvedenej smernice stanovoval:

„1.      Táto smernica sa vzťahuje na platobné služby poskytované v rámci Spoločenstva. Ustanovenia hláv III a IV sa však s výnimkou článku 73 uplatňujú iba vtedy, ak má ako poskytovateľ platobných služieb platiteľa, tak aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu alebo samotný poskytovateľ platobných služieb v platobnej transakcii sídlo v [Únii].

2.      Ustanovenia hláv III a IV sa vzťahujú na platobné služby vykonané v eurách alebo v mene členského štátu mimo eurozóny.

3.      Členské štáty nemusia uplatňovať všetky alebo časť ustanovení tejto smernice na inštitúcie, ktoré sú uvedené v článku 2 smernice 2006/48/ES [Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 177, 2006, s. 1),] s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prvej a druhej zarážke uvedeného článku.“

7        Článok 3 tej istej smernice uvádzal operácie a služby, ktoré boli vylúčené z jeho rozsahu pôsobnosti.

8        Článok 4 smernice 2007/64 na jej účely uvádzal nasledujúce definície:

„…

3.      ‚platobnou službou‘ je akákoľvek obchodná činnosť uvedená v prílohe;

5.      ‚platobnou transakciou‘ je úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

7.      ‚platiteľom‘ je fyzická, alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že taký účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;

8.      ‚príjemcom‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je určeným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

9.      ‚poskytovateľom platobných služieb‘ sú subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 a právnické a fyzické osoby, ktoré využívajú výnimku podľa článku 26;

10.      ‚užívateľom platobných služieb‘ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca alebo aj ako príjemca, aj ako platiteľ;

14.      ‚platobným účtom‘ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých užívateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

28.      ‚inkasom‘ je platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe platiteľovho súhlasu príjemcovi, poskytovateľovi platobných služieb príjemcu alebo jeho vlastnému poskytovateľovi platobných služieb;

…“

9        Hlava III tejto smernice, ktorá zahŕňa články 30 až 50 smernice, bola nazvaná „Transparentnosť podmienok a požiadavky na poskytovanie informácií o platobných službách“. Článok 42 uvedenej smernice venovaný rámcovým zmluvám, ktorý sa nachádzal v kapitole 3 tejto hlavy, spresňuje informácie a podmienky, ktoré musia byť poskytnuté užívateľovi platobných služieb. Medzi tieto informácie patrí podľa článku 5 písm. d) tohto článku ako a v akej lehote má užívateľ platobných služieb oznamovať poskytovateľovi platobných služieb neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie v súlade s článkom 58, ako aj zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie v súlade s článkom 60. článok 37 ods. 2 tejto smernice, ktorý sa nachádzal v kapitole 2 tej istej hlavy, ktorá sa týkala jednorazových platobných transakcií, stanovoval podobnú informačnú povinnosť aj v prípade, že šlo o jednorazové transakcie.

10      Hlava IV smernice 2007/64, ktorá obsahovala články 51 až 83 smernice, bola nazvaná „Práva a povinnosti týkajúce sa poskytovania a používania platobných služieb“. Článok 54 tejto smernice, nazvaný „Súhlas a odvolanie súhlasu“, ktorý sa nachádzal v kapitole 2 tejto hlavy, sa týkal autorizácie platobných transakcií a vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovoval:

„1.      Členské štáty zabezpečia, aby sa platobná transakcia považovala za autorizovanú len vtedy, keď platiteľ udelil súhlas s vykonaním platobnej transakcie. …

2.      Súhlas s vykonaním platobnej transakcie alebo viacerých platobných transakcií sa udeľuje vo forme dohodnutej medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.

Ak takýto súhlas chýba, platobná transakcia sa považuje za neautorizovanú.“

11      Podľa článku 58 tejto smernice s názvom „Oznamovanie neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií“:

„Užívateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak svojho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu,… pokiaľ poskytovateľ platobných služieb prípadne neposkytol alebo nesprístupnil informácie o takejto platobnej transakcii v súlade s hlavou III.“

12      Článok 59 uvedenej smernice týkajúci sa dôkazu o autentifikácii a vykonaní platobných transakcií uvádza vo svojom odseku 1:

„Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, keď užívateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.“

13      Článok 60 tej istej smernice, ktorý upravoval zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie, vo svojom odseku 1 stanovoval:

„Členské štáty zabezpečia bez toho, aby bol dotknutý článok 58, aby v prípade neautorizovanej platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb platiteľa okamžite platiteľovi vrátil sumu neautorizovanej platobnej transakcie a ak je to možné, docielil stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala.“

14      Príloha smernice 2007/64 obsahovala zoznam platobných služieb uvedených v článku 4 bode 3 tejto smernice. Bod 3 tejto prílohy znel:

„Vykonávanie platobných transakcií vrátane prevodu finančných prostriedkov na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb užívateľa alebo u iného poskytovateľa platobných služieb:

–        vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa,

…“

 Portugalské právo

15      Smernica 2007/64 bola prebratá do portugalského práva prostredníctvom Decreto‑lei no 317/2009 (zákonný dekrét č. 317/2009) z 30. októbra 2009 (Diário da República, 1. séria, č. 211, z 30. októbra 2009), ktorým sa v jeho prílohe I schvaľuje právny režim upravujúci prístup k činnostiam platobných inštitúcií a poskytovanie platobných služieb.

16      Tento režim v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „PRPS“) vo svojom článku 2 stanovoval definície, ktoré v podstate opakovali definície uvedené v článku 4 smernice 2007/64. Konkrétne tento článok 2 písm. i), j) a m) preberal definície uvedené v článku 4 bodoch 7, 8 a 10 tejto smernice a článok 69 PRPS v podstate zodpovedal článku 58 tejto smernice.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

17      MSC je majiteľkou bankového účtu otvoreného v banke BCP. V rámci interného auditu vykonaného v roku 2014 táto spoločnosť zistila, že z jej účtu boli vo forme inkasa pravidelne hradené platby tretej osoby (ďalej len „príkazca“), s ktorou nemala žiadny vzťah, a bez toho, že by na tento účel udelila banke BCP povolenie.

18      Listom zo 17. novembra 2014 MSC požiadala banku BCP, aby zrušila tieto inkasá, vrátila jej odpísané sumy a poskytla jej kópie dokumentov, na základe ktorých boli tieto inkasá povolené. V nadväznosti na vzájomnú korešpondenciu medzi týmito dvoma subjektmi, táto banka vykonala požadované zrušenie a vrátila sumu 683,48 eura, ktorá zodpovedala inkasám vykonaným v októbri a novembri 2014.

19      V priebehu poslednej uvedenej korešpondencie bola získaná kópia povolenia platby týkajúceho sa predmetných inkás od spoločnosti Caixa Geral de Depósitos SA, banky, v ktorej je vedený účet, v prospech ktorého tieto inkasá boli vykonané (ďalej len „banka príkazcu“). Banka BCP teda mohla konštatovať, že tento súhlas bol vydaný nie vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky odpísané, teda spoločnosťou MSC, ale týmto príkazcom, treťou spoločnosťou, na účely platby v prospech tejto tretej spoločnosti inkasom z účtu, pričom uvedený súhlas odhalil nezrovnalosť medzi uvedeným číslom účtu a identifikačným kódom banky, ktorým bolo číslo účtu spoločnosti MSC v banke BCP.

20      Dňa 10. decembra 2014 sa MSC opäť obrátila na banku BCP a zopakovala, že z jej účtu boli odpísané neoprávnené platby inkasa. Listom zo 16. decembra 2014 táto banka potvrdila, že chýbal takýto súhlas s inkasom zo strany spoločnosti MSC, alebo prinajmenšom bol nesprávny, v dôsledku čoho mala MSC v zmysle článku 69 PRPS nárok na vrátenie zaplatených súm inkasa za trinásť mesiacov, teda sumu vo výške súm inkasa odpísaných od októbra 2013 do decembra 2014. Posledná uvedená banka teda nariadila vrátenie tejto sumy.

21      Následne MSC zistila, že v období od mája 2010 do septembra 2013 boli z jej účtu odpísané sumy inkasa na základe toho istého sporného súhlasu s inkasom v celkovej výške 8 226,03 eura (ďalej len „sporné inkaso“). Listom z 3. augusta 2016 požiadala banku BCP o vrátenie tejto sumy, čo táto banka odmietla.

22      MSC preto podala na Tribunal Judicial da Comarca do Porto (Súd prvého stupňa Porto, Portugalsko) žalobu, ktorou sa domáhala, aby banke BCP bola uložená povinnosť vrátiť jej sumu zodpovedajúcu týmto inkasám. Keďže táto žaloba – v súvislosti s ktorou banka BCP podala žalobu, ktorej predmetom bol regresný nárok proti banke príkazcu – bola zamietnutá ako nedôvodná, MSC podala odvolanie na Tribunal da Relação do Porto (Odvolací súd Porto), teda na vnútroštátny súd.

23      Pred týmto súdom MSC najmä tvrdí, že Tribunal Judicial da Comarca do Porto (Súd prvého stupňa Porto) nesprávne vyložil a uplatnil článok 2 písm. i), j) a m) a článok 69 PRPS, pretože táto spoločnosť nemôže byť kvalifikovaná ako „užívateľ platobnej služby“ v zmysle týchto ustanovení, ani za neho považovaná. V dôsledku toho sa lehota stanovená v tomto článku 69 neuplatňuje. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že s bankou BCP nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu, ani jej nedala žiaden súhlas, ktorým by povolila priame inkaso zo svojho účtu vo výškach súm zodpovedajúcim faktúram vystaveným príkazcom. Banka BCP navrhuje odvolanie zamietnuť.

24      Vnútroštátny súd uvádza, že je nesporné, že banka BCP pravidelne posiela spoločnosti MSC výpisy z účtu. Tento súd okrem toho uvádza, že MSC bola majiteľkou bankového účtu v banke BCP, pričom otvorením bankového účtu sa medzi týmito dvoma stranami vytvoril určitý zmluvný vzťah, ktorý možno považovať za bankovú rámcovú zmluvu. Dodáva však, že MSC neuzavrela žiadnu zmluvu s touto bankou s cieľom povoliť inkaso zo svojho účtu vo výške zodpovedajúcej faktúram vydaným príkazcom.

25      S odkazom na rôzne definície obsiahnuté v PRPS sa vnútroštátny súd domnieva, že používanie platobnej služby prostredníctvom platobného účtu predpokladá predchádzajúce uzatvorenie rámcovej zmluvy, alebo v prípade jednorazovej platobnej transakcie, uzavretie jednorazovej zmluvy o platobnej službe. Domnieva sa, že v prejednávanej veci uskutočnenie po sebe nasledujúcich transakcií nevyhnutne vyžadovalo uzavretie rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou MSC a bankou BCP, a banka BCP sa môže odvolávať na PRPS len vtedy, ak predloží dôkaz o tom, že takúto zmluvu uzatvorila, čo neurobila. Tento súd však uvádza, že PRPS upravuje aj vykonávanie neautorizovaných platobných transakcií, čím užívateľovi platobných služieb ponúka ochranu v súlade s článkom 69 PRPS.

26      Keďže spor, ktorý prejednáva, sa týka vykonávania inkasa úverovou inštitúciou v zmysle článku 1 písm. a) smernice 2007/64, považuje za potrebné určiť, či rozsah pôsobnosti tejto smernice zahŕňa také okolnosti, o aké ide v konaní vo veci samej, a v prípade kladnej odpovede, či MSC možno považovať za „užívateľa platobnej služby“ v zmysle článku 58 tejto smernice.

27      Za týchto okolností Tribunal da Relação do Porto (Odvolací súd Porto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa článok 2 smernice [2007/64] vykladať v tom zmysle, že výkon platobného príkazu vo forme inkasa vydaného treťou osobou na účet, ktorého nie je majiteľkou a ktorého majiteľ neuzavrel s úverovou inštitúciou zmluvu o platobnej službe pre jednorazový úkon ani rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, patrí do pôsobnosti tejto smernice?

2.      V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a za týchto okolností možno uvedeného majiteľa účtu považovať za ‚užívateľa platobných služieb‘ v zmysle článku 58 uvedenej smernice?“

 O prejudiciálnych otázkach

28      Na úvod je potrebné poukázať na to, že v znení prvej prejudiciálnej otázky, ktoré je relevantné aj v súvislosti s analýzou druhej otázky, vnútroštátny súd odkazuje na situáciu, v ktorej súhlas s inkasom vydaný treťou osobou bol vykonaný na účte, „ktorého majiteľ neuzavrel s dotknutou úverovou inštitúciou akúkoľvek zmluvu o platobných službách týkajúcu sa jednorazového aktu alebo rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“.

29      V každom prípade zo spisového materiálu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, na jednej strane vyplýva, že MSC, dotknutá vo veci samej, má v banke vkladový účet, teda má platobný účet v zmysle článku 4 bodu 14 smernice 2007/64 v banke BCP. Existencia takéhoto účtu znamená, ako uvádza vnútroštátny súd a ako vyplýva z odôvodnenia 24 tejto smernice, že medzi týmito dvoma stranami bola uzatvorená taká rámcová zmluva, aká je uvedená v hlave III kapitole 3 uvedenej smernice. Na druhej strane táto majiteľka účtu spochybňuje možnosť namietať voči nej vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 58 tejto smernice nie z toho dôvodu, že medzi ňou a bankou neexistuje žiaden zmluvný vzťah, ale preto, že nebol udelený súhlas s vykonaním sporného inkasa, či už na základe takejto rámcovej zmluvy alebo v rámci takých jednorazových platobných transakcií, aké sú uvedené v hlave III kapitole 2 uvedenej smernice.

30      Vnútroštátny súd teda prostredníctvom svojho odkazu na neexistenciu akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou MSC a bankou BCP poukazuje len na to, že MSC neudelila tejto banke súhlas s vykonaním sporného inkasa.

31      Okrem toho z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že MSC nedala súhlas s týmto inkasom ani iným spôsobom stanoveným v článku 4 bode 28 smernice 2007/64 a že príkazca bol zároveň príjemcom týchto inkás v zmysle článku 4 bodu 8 tejto smernice.

32      V konaní vo veci samej preto ide o inkasá iniciované príjemcom, ktoré boli vykonané z platobného účtu, ktorého tento príjemca nie je majiteľom, a bez toho, aby majiteľ tohto účtu s tým akýmkoľvek spôsobom súhlasil.

33      Položené otázky treba teda preskúmať so zreteľom na tieto úvahy.

 O prvej otázke

34      Napriek tomu, že prvá otázka vnútroštátneho súdu sa týka výkladu článku 2 smernice 2007/64, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti tejto smernice, z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že v spore vo veci samej je sporná len jedna z podmienok určujúcich tento rozsah pôsobnosti, a to podmienka uvedená v prvej vete odseku 1 tohto článku, podľa ktorého sa táto smernica vzťahuje na „platobné služby“ poskytované v rámci Únie.

35      Za týchto podmienok a vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 28 až 32 tohto rozsudku sa vnútroštátny súd svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 smernice 2007/64 vykladať v tom zmysle, že pod pojem „platobné služby“ v zmysle tohto ustanovenia spadá vykonávanie inkasa iniciované príjemcom z platobného účtu, ktorého nie je majiteľom, a s ktorým majiteľ zaťaženého účtu nesúhlasil.

36      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck, 292/82, EU:C:1983:335, bod 12, ako aj zo 4. októbra 2018, ING‑DIBa Direktbank Austria, C‑191/17, EU:C:2018:809, bod 19 a citovaná judikatúra).

37      Na účely smernice 2007/64 článok 4 bod 3 tejto smernice definuje „platobnú službu“ ako „akúkoľvek obchodnú činnosť uvedenú v prílohe“. Táto príloha stanovuje vo svojom bode 3, že pod tento pojem patrí „vykonávanie platobných transakcií“, ktorým sa podľa článku 4 bodu 5 tejto smernice rozumie úkon, ktorým je vklad, prevod alebo výber finančných prostriedkov, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom. Tieto transakcie podľa bodu 3 uvedenej prílohy zahŕňajú vykonávanie inkasa vrátane jednorazového inkasa. „Inkaso“ je definované v článku 4 bode 28 uvedenej smernice v podstate ako „platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, pričom platobnú transakciu iniciuje príjemca na základe platiteľovho súhlasu“ a pojem „platiteľ“ je vymedzený v článku 4 bode 7 ako „fyzická, alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povoľuje platobný príkaz z tohto platobného účtu“.

38      Z týchto ustanovení vyplýva, že inkaso iniciované príjemcom z účtu, ktorého nie je majiteľom, patrí pod pojem „platobné služby“ uvedený v článku 2 ods. 1 smernice 2007/64, a to aj v prípade absencie akejkoľvek súvisiacej povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby, ak platiteľ, majiteľ zaťaženého platobného účtu súhlasil s týmto inkasom. Tieto ustanovenia však samy osebe neumožňujú v prípade neexistencie odkazu v tomto zmysle jednoznačne stanoviť, či vykonanie inkasa iniciované príjemcom z účtu, z ktorého nie je majiteľom, spadá pod tento pojem aj v prípade, že majiteľ zaťaženého účtu nedal k tomuto inkasu súhlas.

39      Za týchto podmienok je potrebné vychádzať z kontextu, do ktorého tento pojem „platobné služby“ patrí, ako aj z cieľov, ktoré uvedená smernica sleduje.

40      Pokiaľ ide o kontext, treba na úvod konštatovať, že vykonávanie inkasa z platobného účtu bez súhlasu majiteľa tohto účtu nie je uvedené medzi platobnými transakciami, ktoré sú podľa článku 3 smernice 2007/64 vyňaté z pôsobnosti tejto smernice.

41      Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že viaceré ustanovenia smernice 2007/64 majú za cieľ upravovať „neautorizované platobné transakcie“, teda pojem, ktorý sa podľa článku 54 ods. 1 a 2 tejto smernice týka transakcií vykonaných bez súhlasu platiteľa. Je to tak aj v prípade článku 42 ods. 5 písm. d) tejto smernice, ktorý spresňuje, že medzi informácie a podmienky, ktoré sa majú poskytnúť užívateľovi platobných služieb pri uzatvorení rámcovej zmluvy, patria informácie o lehote, v akej má užívateľ platobných služieb oznamovať poskytovateľovi platobných služieb neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, ako aj informácie týkajúce sa zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb za neautorizované platobné transakcie, pričom podobná informačná povinnosť je stanovená tiež v článku 37 ods. 2 uvedenej smernice v prípade jednorazových platobných transakcií.

42      V prvom rade sa článok 58 smernice 2007/64 týka oznamovania neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií. Ďalej článok 59 tejto smernice sa v podstate týka rozdelenia dôkazného bremena v prípade, že používateľ platobných služieb popiera, že povolil platobnú transakciu, ktorá bola vykonaná. Napokon články 60 a 61 tejto smernice sa týkajú zodpovednosti tak poskytovateľa platobných služieb, ako aj platiteľa za neautorizované platobné transakcie.

43      Ak by absencia súhlasu majiteľa zaťaženého platobného účtu s vykonaním inkasa z tohto účtu umožňovala vylúčiť takúto transakciu z pojmu „platobné služby“ uvedeného v článku 2 ods. 1 smernice 2007/64, a teda z pôsobnosti tejto smernice, tieto ustanovenia, ktoré sa týkajú neautorizovaných platobných transakcií, by nemali žiaden zmysel, ani potrebný účinok.

44      Z kontextu, do ktorého tento pojem patrí, vyplýva, že ho treba vykladať v tom zmysle, že zahŕňa vykonanie inkasa iniciované príjemcom z účtu, ktorého nie je majiteľom, a to aj vtedy, ak majiteľ zaťaženého účtu k tomu neudelil súhlas.

45      Tento výklad potvrdzujú ciele sledované smernicou 2007/64. Odôvodnenia 3 a 4 smernice v podstate uvádzajú, že koexistencia vnútroštátnych ustanovení a neúplný rámec Únie v oblasti trhov s platobnými službami členských štátov vedú k nejasnostiam a nedostatku právnej istoty, prečo je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie vytvoril moderný a súdržný právny rámec pre platobné služby, ktorý musí byť neutrálny, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky platobné systémy, aby sa zachovala možnosť voľby spotrebiteľa, čo v porovnaní so súčasnými vnútroštátnymi systémami bude znamenať podstatný krok vpred, pokiaľ ide o náklady spotrebiteľov, bezpečnosť a účinnosť.

46      V tomto zmysle odôvodnenie 31 tejto smernice v podstate stanovuje, že s cieľom znížiť riziko a dôsledky neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií by mal užívateľ platobných služieb čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka takýchto transakcií, a v odôvodnení 35 tejto smernice spresňuje, že by sa mali prijať ustanovenia upravujúce alokáciu strát v prípade neautorizovaných platobných transakcií.

47      Ak by neautorizované platobné transakcie, ako inkasá, o ktoré ide vo veci samej, boli vylúčené z pôsobnosti smernice 2007/64, nielenže by časť týchto odôvodnení nemala zmysel, ale bolo by ohrozené aj dosiahnutie cieľov sledovaných touto smernicou a uvedených v týchto odôvodneniach. Takéto vylúčenie by totiž účastníkov trhu zbavovalo ochrany, ktorú im uvedená smernica zavedením pravidiel upravujúcich jednotným spôsobom na úrovni Únie určité dôsledky neautorizovaných platobných transakcií má poskytnúť v prípadoch takýchto platobných transakcií.

48      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „platobné služby“ v zmysle tohto ustanovenia patrí vykonanie inkasa iniciované príjemcom z platobného účtu, ktorého nie je majiteľom, ku ktorému majiteľ zaťaženého účtu neudelil súhlas.

 O druhej otázke

49      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 58 smernice 2007/64 vykladať v tom zmysle, že pojem „užívateľ platobných služieb“ v zmysle tohto článku sa vzťahuje na majiteľa platobného účtu, z ktorého bolo vykonané inkaso bez jeho súhlasu.

50      Tento článok 58 v podstate stanovuje, že užívateľ platobných služieb má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb len vtedy, ak svojho poskytovateľa platobných služieb bez zbytočného odkladu, a najneskôr do 13 mesiacov odo dňa odpísania z účtu, informuje o tom, že zistil neautorizované alebo nesprávne vykonané platobné transakcie, na základe ktorých mu vzniká nárok na nápravu, pod podmienkou, o ktorú nejde vo veci samej, že poskytovateľ platobných služieb splnil určité informačné povinnosti.

51      Na účely smernice 2007/64 článok 4 bod 10 tejto smernice definuje pojem „užívateľ platobných služieb“, ktorým je „fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca alebo aj ako príjemca, aj ako platiteľ“.

52      Je pravda, že vzhľadom na znenie tohto samotného ustanovenia vykladaného v spojení s článkom 4 bodmi 7 a 8 tejto smernice, ktoré sa týkajú pojmov „platiteľ“ a „príjemca“, držiteľ platobného účtu, ktorý bol zaťažený bez jeho súhlasu, podľa všetkého nespadá pod tento pojem „užívateľ platobných služieb“. Na jedenej strane už ale bolo v bode 48 tohto rozsudku konštatované, že na vykonanie inkasa z platobného účtu, s ktorým majiteľ zaťaženého účtu nedal súhlas, sa vzťahuje pojem „platobné služby“ uvedený v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice. Na druhej strane zo samotného znenia tohto článku 58, ako aj z jeho názvu vyplýva, že sa má konkrétne uplatniť najmä na platobné transakcie, ktoré nie sú autorizované.

53      Za týchto podmienok sa pojem „užívateľ platobných služieb“ musí vykladať v tom zmysle, že zahŕňa majiteľa platobného účtu, z ktorého bolo vykonané inkaso bez jeho súhlasu. Okrem toho z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v bode 47 tohto rozsudku, takýto výklad je v súlade s cieľmi sledovanými smernicou 2007/64, ako boli pripomenuté v bodoch 45 a 46 tohto rozsudku.

54      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 58 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „užívateľ platobných služieb“ v zmysle tohto článku sa vzťahuje na majiteľa platobného účtu, z ktorého bolo vykonané inkaso bez jeho súhlasu.

 O trovách

55      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

1.      Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „platobné služby“ v zmysle tohto ustanovenia patrí vykonanie inkasa iniciované príjemcom z platobného účtu, ktorého nie je majiteľom, ku ktorému majiteľ zaťaženého účtu neudelil súhlas.

2.      Článok 58 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „užívateľ platobných služieb“ v zmysle tohto článku sa vzťahuje na majiteľa platobného účtu, z ktorého bolo vykonané inkaso bez jeho súhlasu.

Podpisy


* Jazyk konania: portugalčina.