ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 15. decembra 2010

Vec F‑66/09

Roberta Saracco

proti

Európskej centrálnej banke

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Pracovné voľno z osobných dôvodov – Maximálna doba – Zamietnutie predĺženia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojeného k Zmluve o ES, ktorou R. Saracco navrhuje v podstate zrušiť rozhodnutie ECB zo 14. októbra 2008 o zamietnutí predĺženia jej už priznaného pracovného voľna z osobných dôvodov do 31. októbra 2009

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Predmet

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 42)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Pracovné voľno z osobných dôvodov – Maximálna doba

(Rokovací poriadok Európskej centrálnej banky, článok 11.2; podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 30; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky)

3.      Akty inštitúcií – Časová pôsobnosť

4.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Všeobecné podmienky v oblasti mobility – Pôsobnosť – Zamestnanci čerpajúci pracovné voľno z osobných dôvodov – Zahrnutie

(Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 30; predpisy uplatniteľné na zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 5.12)

5.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Pracovné voľno z osobných dôvodov – Maximálna doba – Posúdenie – Zohľadnenie doby pred nadobudnutím účinnosti všeobecných podmienok v oblasti mobility – Prípustnosť

6.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Rozsah – Dodržanie Európskou centrálnou bankou

1.      Súdu Únie neprislúcha, aby v rámci svojho preskúmavania zákonnosti podľa článku 42 podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky vydával právne vyhlásenia.

(pozri bod 39)

2.      Podľa článku 11.2 rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky má Výkonná rada právomoc prijať organizačné predpisy, ktoré sú pre zamestnancov záväzné, a to aj v oblasti pracovno‑právnych vzťahov medzi Bankou a jej zamestnancami.

Navyše nijaké ustanovenie podmienok zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky a predpisov uplatniteľných na zamestnancov Banky nebráni tomu, aby dĺžka pracovného voľna z osobných dôvodov stanoveného v článku 30 týchto podmienok bola obmedzená. Výkonná rada je preto oprávnená stanoviť predpis, ktorý obmedzuje dĺžku neplatenej dovolenky v prípade poskytnutia zamestnancovi, ktorý chce pracovať v inej organizácii, na maximálne tri roky, hoci taký predpis môže viesť k obmedzeniu dĺžky pracovného voľna z osobných dôvodov, ktoré čerpajú zamestnanci na základe článku 30 podmienok zamestnávania.

(pozri body 62, 65, 66 a 82)

3.      Hmotno‑právne predpisy sa majú vykladať tak, že sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich účinnosti vzťahujú len v rozsahu, v akom z ich znenia, cieľa a štruktúry vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať.

Nový predpis, najmä pokiaľ ide o hmotnoprávny predpis, sa však v zásade uplatní bezprostredne, vrátane budúcich účinkov situácie, ktorá nastala pred nadobudnutím jeho účinnosti.

V tejto súvislosti ide o akt stanovujúci maximálnu dobu trvania uplatniteľnú na neplatenú dovolenku, ustanovenia tohto aktu sa na základe bezprostredného účinku nových predpisov a vzhľadom na neuvedenie dátumu, do ktorého sa nemajú zohľadniť skoršie doby voľna, uplatnia bezprostredne, a to aj na budúce účinky situácií, ktoré nastali pred nadobudnutím ich účinnosti. To je prípad dôb neplatenej dovolenky, ktoré sa čerpali pred nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení.

(pozri body 75 – 77)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. januára 2002, Pokrzeptowicz‑Meyer, C‑162/00, Zb. s. I‑1049, body 49 a 50

4.      Všeobecné podmienky v oblasti mobility v Európskej centrálnej banke stanovujú právny režim uplatniteľný pre zamestnancov Banky v postavení „externej mobility“. Tieto podmienky spresňujú, že toto postavenie sa vzťahuje najmä na prípad osôb, ktorým bola poskytnutá neplatená dovolenka, aby sa im umožnilo pracovať pre iné organizácie.

Okolnosť, že táto neplatená dovolenka spadá pod článok 30 podmienok zamestnávania zamestnancov Banky, ako aj pod článok 5.12 predpisov uplatniteľných na zamestnancov Banky, a preto predstavuje pracovné voľno z osobných dôvodov, však sama osebe nemá za následok vylúčenie osoby, ktorá čerpá toto voľno, z rozsahu pôsobnosti uvedených všeobecných podmienok v oblasti mobility v Banke.

(pozri body 79 a 81)

5.      Zohľadnenie doby pracovného voľna z osobných dôvodov Európskou centrálnou bankou, ktoré čerpal jeden jej zamestnanec pred nadobudnutím účinnosti všeobecných podmienok v oblasti mobility v Banke, na účely posúdenia, či sa dosiahla maximálna dĺžka platná pre neplatené pracovné voľno z osobných dôvodov, nespochybňuje vzniknutú situáciu alebo nadobudnuté právo, pokiaľ: po prvé, dotknutá osoba mohla až do konca čerpať pracovné voľno z osobných dôvodov, ktoré mu bolo priznané; po druhé, uvedené všeobecné podmienky od nadobudnutia ich účinnosti nestanovujú pre zamestnancov nárok na trojročnú neplatenú dovolenku, ale sa obmedzujú iba na stanovenie maximálnej dĺžky tejto dovolenky, ktorú treba z dôvodu bližšieho nespresnenia v texte považovať za dĺžku, ktorá sa neuplatňuje výlučne na žiadosti o neplatenú dovolenku podané po nadobudnutí účinnosti uvedených všeobecných podmienok; po tretie, dotknutá osoba nemala pred nadobudnutím účinnosti uvedených všeobecných podmienok nárok na základe predpisu alebo rozhodnutia administratívy na neplatenú dovolenku dlhšiu ako tri roky; a po štvrté nebolo preukázané ani tvrdené porušenie nadobudnutého práva iného ako práva na dovolenku.

(pozri body 89 – 91, 93 a 95)

6.      Pojem povinnosť starostlivosti administratívy odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe. Táto rovnováha znamená najmä to, že orgán pri rozhodovaní o postavení úradníka prihliada na všetky skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie, a pritom zohľadňuje nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

Povinnosť starostlivosti, ktorú musia inštitúcie brať do úvahy, pokiaľ prijímajú voči jednému zo svojich zamestnancov akt spôsobujúci ujmu, sa vzťahuje aj na Európsku centrálnu banku, pokiaľ prijíma taký akt voči svojmu zamestnancovi.

(pozri body 106 a 107)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 22; 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38