NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 10. júla 2007 1(1)
Vec C‑337/05
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Talianskej republike
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Verejné zmluvy na dodanie tovaru – Smernice 93/36/EHS a 77/62/EHS – Uzavretie zmlúv bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania – Helikoptéry značky ‚Agusta‘ a ‚Agusta Bell‘ – Článok 296 ES – Výrobky určené zvlášť na vojenské účely“
1. Touto žalobou podanou podľa článku 226 ES Komisia žiada, aby Súdny dvor určil, že Taliansko si tým, že zaviedlo už dlhodobo uplatňovaný postup spočívajúci v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou „Agusta“ na dodávku helikoptér pre potreby viacerých ministerstiev a orgánov bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smerníc o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru, najmä zo smernice Rady 93/36/EHS(2), a predtým zo smerníc Rady 77/62/EHS(3), 80/767/EHS(4) a 88/295/EHS(5).
2. Taliansko popiera uvedené porušenie a vo svojej obrane sa odvoláva najmä na článok 296 ods. 1 písm. b) ES.
I – Právny rámec
A – Právo Spoločenstva
3. Smernica 93/36 (ďalej len „smernica 93/36“ alebo „smernica“) koordinuje postupy verejného obstarávania dodania tovaru a stanovuje požiadavky na uzatváranie verejných zmlúv na dodanie tovaru.
4. Článok 1 smernice 93/36 stanovuje:
„a) ‚verejné zmluvy na dodanie tovaru‘ sú písomne uzavreté odplatné zmluvy medzi dodávateľom (fyzickou alebo právnickou osobou) a jedným z obstarávateľov definovaných v bode b), ktorých predmetom je kúpa, kúpa prenajatej veci (leasing), kúpa tovaru na splátky alebo prenájom tovaru s možnosťou alebo bez možnosti odkúpenia. Dodanie takých tovarov môže navyše zahŕňať umiestnenie a montáž;… d) ‚otvorená súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky všetci dodávatelia, ktorí o to majú záujem; e) ‚užšia súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky len tí dodávatelia, ktorých k tomu vyzval obstarávateľ; f) ‚rokovacie konanie‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom sa obstarávateľ poradí s dodávateľmi podľa svojho výberu a rokuje s jedným alebo s viacerými z nich o podmienkach zmluvy.“
5. Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) sa smernica nevzťahuje na: „zmluvy na dodanie tovaru, ktoré sú vyhlásené za tajné, alebo ktoré musia byť sprevádzané osobitnými bezpečnostnými opatreniami v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami v príslušnom členskom štáte, alebo ak si to vyžaduje ochrana základných bezpečnostných záujmov členského štátu“.
6. Článok 3 smernice stanovuje, že: „bez toho, aby boli dotknuté články 2, 4 a 5 ods. 1, táto smernica sa vzťahuje na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje článok 1 písm. a), vrátane tých, ktoré sú súčasťou zmlúv uzatvorených obstarávateľom v oblasti obrany, s výnimkou tovarov, na ktoré sa vzťahuje článok [296 ods. 1 písm. b) ES]“.
7. Podľa článku 6 smernice:
„1. Pri uzatváraní verejných zmlúv na dodanie tovaru použijú obstarávatelia v prípadoch uvedených nižšie postupy uvedené v článku 1 písm. d), e), a f). …
3. Obstarávatelia môžu uzatvoriť zmluvy na dodanie tovaru v rokovacom konaní bez zverejnenia v týchto prípadoch:… c) ak z technických alebo umeleckých dôvodov, alebo z dôvodov spojených s ochranou výhradných práv, dodávaný tovar môže byť vyrobený alebo dodaný len určitým dodávateľom;… e) pre doplňujúce dodávky od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastková náhrada bežných dodávok alebo technických zariadení, alebo ako rozšírenie existujúcich dodávok alebo technických zariadení, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa, aby si zadovážil zariadenie, ktoré má rozdielne technické parametre, čo by mohlo mať za následok nekompatibilitu alebo neprimerané technické ťažkosti v prevádzke alebo údržbe. Dĺžka trvania takýchto zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv nesmie byť spravidla dlhšia ako tri roky.
4. Vo všetkých ostatných prípadoch obstarávatelia uzatvárajú zmluvy na dodanie tovaru prostredníctvom otvorenej alebo užšej súťaže.“
8. Ďalšie osobitné ustanovenia budú uvedené pri posúdení dôvodov údajného nesplnenia povinností.
II – Skutkový stav, konanie pred podaním žaloby a návrhy účastníkov
A – Skutkový stav
9. Na základe prijatej sťažnosti Komisia začala konanie o porušení (č. 2002/4194) vzhľadom na nariadenie predsedu Rady ministrov Talianskej republiky č. 3231 z 24. júla 2002 týkajúce sa protipožiarnych jednotiek lesnej stráže ktoré, odchylne od smerníc o verejnom obstarávaní dodania tovaru a služieb, umožňovalo postupovať formou rokovacích konaní. V súlade s týmto nariadením Corpo Forestale dello Stato (štátna lesná stráž) 28. októbra 2002 zakúpila dve helikoptéry značky Agusta Bell AB 412 EP približne za 18 miliónov eur na základe „zmluvy uzavretej v rokovacom konaní odchylne od zákonných ustanovení uvedených v článku 4 (tohto nariadenia)“, to znamená odchylne od vnútroštátnej právnej úpravy, ktorou sa preberajú smernice Spoločenstva o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru. Komisia podľa článku 226 ES podala na Súdny dvor žalobu, ktorej výsledkom je rozsudok vo veci C‑525/03 z 27. októbra 2005.(6)
10. Na základe informácií získaných v rámci vyššie uvedeného konania Komisia skonštatovala, že porušenie, ktoré bolo predmetom toho konania, nebolo samostatným prípadom, ale príkladom všeobecnej praxe uzatvárania priamych zmlúv na dodávku helikoptér značky „Agusta“ a „Agusta Bell“ pre potreby rôznych talianskych jednotiek bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Z toho dôvodu Komisia začala ďalšie konanie o porušení (č. 2003/2158).
11. Pokiaľ ide o Corpo Nazionale dei Vigili del Fuoco (protipožiarna jednotka spadajúca pod ministerstvo vnútra), Komisia predovšetkým uviedla, že Corpo Nazionale dei Vigili del Fuoco bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uzavrela nasledujúce priame zmluvy so spoločnosťou „Agusta“: i) zmluva na dodávku štyroch helikoptér značky Agusta Bell AB 412 približne za 30,5 milióna eur z 10. júna 2002; ii) zmluva z 23. decembra 2002 na dodávku štyroch helikoptér typu Agusta A 109 Power približne za 33,6 milióna eur, a iii) leasingová zmluva z 19. marca 2003 týkajúca sa štyroch helikoptér typu A 109 Power približne za 12,8 milióna eur. Komisia poznamenala, že helikoptérová letka Corpo Nazionale dei Vigili del Fuoco pozostáva najmä z helikoptér značky „Agusta“ alebo „Agusta Bell“.
12. Vzhľadom na Corpo Carabinieri (ministerstvo obrany), informácie poskytnuté Komisii preukazujú, že od roku 2000 do roku 2002 Corpo Carabinieri uzavrela so spoločnosťou Agusta dve zmluvy na dodávku štyroch helikoptér bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Komisia uviedla, že helikoptérová letka Corpo Carabinieri tiež pozostáva najmä z helikoptér značky „Agusta“ alebo „Agusta Bell“.
13. Pokiaľ ide o Corpo Forestale dello Stato (ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) okrem zmlúv na dodanie tovaru, ktoré boli predmetom veci C‑525/03, tento orgán údajne kúpil ďalšiu helikoptéru značky Agusta. Analogicky aj tu Komisia uviedla, že helikoptérová letka Corpo Forestale je zložená najmä z helikoptér značky „Agusta“ alebo „Agusta Bell“.
14. Čo sa týka oddelenia civilnej ochrany, Komisii boli poskytnuté informácie, že toto oddelenie uzavrelo leasingovú zmluvu na helikoptéry značky „Agusta“.
15. Vzhľadom na ostatné štátne jednotky, Komisia sa napriek skutočnosti, že jej neboli poskytnuté žiadne informácie o jednotlivých zmluvách, domnieva, že letky Guardia Costiera (pobrežná stráž), spadajúca pod Corpo delle Capitanerie di Porto (ministerstvo infraštruktúry a dopravy), Guardia di Finanza (stráž daňovej správy, ministerstvo hospodárstva a financií) a Polizia di Stato (štátna polícia, ministerstvo vnútra), tiež pozostávajú výlučne alebo v prevažnej miere z helikoptér značky „Agusta“ alebo „Agusta Bell“.
B – Konanie pred podaním žaloby
16. Komisia – po tom, ako nezískala žiadne informácie týkajúce sa organizácie verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva na dodávku helikoptér pre potreby vyššie uvedených talianskych ministerstiev a orgánov – zastávala názor, že vyššie uvedené helikoptéry vyrobené spoločnosťou „Agusta“ boli zakúpené priamo, čím došlo k porušeniu postupov stanovených v smernici 93/36, a predtým v smerniciach 77/62, 80/767 a 88/295. Dňa 17. októbra 2003 Komisia zaslala talianskej vláde výzvu na predloženie pripomienok.
17. Talianske orgány odpovedali faxom zaslaným 9. decembra 2003 z ich stáleho zastúpenia pri Európskej únii. Keďže Komisia považovala odpoveď talianskych orgánov za nedostatočnú, 5. februára 2004 adresovala Talianskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom ju vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.
18. Talianske orgány na odôvodnené stanovisko odpovedali v troch listoch zaslaných z talianskeho stáleho zastúpenia pri Európskej únii.(7)
19. Komisia sa domnievala, že talianske orgány neposkytli tvrdenia postačujúce na vyvrátenie pripomienok uvedených v odôvodnenom stanovisku a uviedla, že Talianska republika neprijala žiadne opatrenia smerujúce k ukončeniu napadnutého postupu, a preto 15. septembra 2005 podala na Súdny dvor túto žalobu.(8)
20. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
1. určil, že Talianska republika si tým, že talianska vláda, presnejšie ministerstvá vnútra, obrany, hospodárstva a financií, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, infraštruktúry a dopravy a oddelenie civilnej ochrany predsedníctva Rady ministrov, zaviedla už dlhodobo uplatňovaný a naďalej pokračujúci postup spočívajúci v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou „Agusta“ na dodávku helikoptér značky „Agusta“ a „Agusta Bell“ pre potreby vojenských jednotiek protipožiarnej ochrany, karabinierov, štátnej lesnej stráže, pobrežnej stráže, daňovej správy, štátnej polície a oddelenia civilnej ochrany, bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a konkrétne bez dodržania postupov stanovených v smernici 93/36, a predtým v smerniciach 77/62, 80/767 a 88/295, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedených smerníc;
2. zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.
21. Talianska republika tvrdí, že žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú a v každom prípade nedôvodnú.
22. Prednesy oboch účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 17. apríla 2007.
III – Posúdenie
A – Predbežné pripomienky
23. Je potrebné uviesť, že talianska vláda nespochybňuje, že na dodávku helikoptér pre svoje jednotky využila rokovacie konanie a uzavrela priame zmluvy so spoločnosťou Agusta bez predchádzajúceho oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva. Otázkou v tomto prípade teda je, či sa Taliansko mohlo platne odchýliť od ustanovení Spoločenstva o verejnom obstarávaní.(9) Návrh Komisie sa odvoláva nielen na smernicu 93/36, ale aj na predchádzajúce smernice, konkrétne smernice 77/62, 80/767 a 88/295. Vzhľadom na podobnosť dotknutých ustanovení v týchto smerniciach sa však v súlade s návrhom Komisie domnievam, že z dôvodov jasnosti a zrozumiteľnosti stačí, ak sa vo svojom posúdení budem ďalej odvolávať len na smernicu 93/36.
B – Prípustnosť
24. Talianska vláda vo svojej obrane spochybňuje prípustnosť tejto žaloby.
1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania
25. Taliansko tvrdí, že v priebehu konania pred podaním žaloby Komisia neuvádzala vojenské dodávky a zmieňovala sa len o civilných dodávkach. Okrem toho v rámci konania pred podaním žaloby Komisia iba uviedla niekoľko zmlúv, ktoré v poslednom období, to znamená v rokoch 2002 a 2003, so spoločnosťou Agusta uzavreli Corpo dei Vigili del Fuoco, Corpo Forestale a karabinieri. Preto výhrada, ktorá bola podaná v konaní pred podaním žaloby, nezodpovedá návrhu v žalobe podanej na Súdny dvor. Navyše Taliansko vo svojej duplike uvádza, že vzhľadom na obšírnosť a nepresnosť skutkových okolností uvedených Komisiou, žaloba nespĺňa požiadavky stanovené judikatúrou. Talianska republika tvrdí, že uvedená skutočnosť podstatne porušila jej právo na obranu.
26. Napokon talianska vláda tvrdí, že časť predmetnej žaloby týkajúca sa dodávok pre Corpo Forestale dello Stato je neprípustná, keďže tieto dodávky vychádzali z nariadenia č. 3231. Došlo by k porušeniu zásady ne bis in idem, pretože uvedené nariadenie už Súdny dvor skúmal v rozsudku C‑525/03.(10)
27. Komisia nesúhlasí s tvrdením Talianskej republiky. Uvádza, že konanie pred podaním žaloby sa vôbec netýkalo vojenských dodávok. Naopak, vzťahovalo sa na civilné dodávky, určené okrem iného pre potreby niektorých vojenských jednotiek Talianskej republiky. Pokiaľ ide o údajnú nepresnosť, Komisia tvrdí, že od doručenia výzvy na predloženie pripomienok bolo zjavné, že predmetom konania bol postup uzatvárania priamych zmlúv so spoločnosťou Agusta, ktorý sa už dlhodobo uplatňoval a nebol pozastavený. Účel konania bol Taliansku jasný, keďže uvedený štát mohol a aj využil svoje právo na obranu tým, že okrem iného predložil niekoľko dokumentov v prílohe. Okrem toho Komisia uvádza, že konanie vo veci C‑525/03 malo v porovnaní s touto vecou odlišný predmet.
2. Posúdenie
28. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí Komisia v každej žalobe podanej podľa článku 226 ES uviesť špecifické žalobné dôvody, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor, a aspoň súhrn právnych a skutkových okolností, na ktorých sú založené uvedené žalobné dôvody.(11)
29. Preto, hoci je pravda, že predmet žalôb podaných podľa článku 226 ES je ohraničený konaním pred podaním žaloby vyplývajúcim z uvedeného ustanovenia a z toho dôvodu odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia byť založené na tých istých dôvodoch, túto požiadavku nemožno vykladať tak, že v oboch musí byť v každom prípade použitá rovnaká formulácia, ak predmet žaloby nebol rozšírený alebo zmenený, ale len zúžený. Preto Komisia môže vo svojej žalobe objasniť dôvody svojej pôvodnej výhrady, nesmie však meniť predmet sporu.(12)
30. Na prvom mieste považujem za presvedčivé vysvetlenie Komisie, že prídavné meno „vojenský“ dosť jednoznačne odkazuje skôr na určité štátne „jednotky“, než na dodávky, ako uviedla talianska vláda.(13) Zo spisu Súdneho dvora je zjavné, že v tomto prípade sa tvrdenia Komisie týkajú len civilných dodávok objednaných pre potreby určitých talianskych jednotiek, z ktorých niektoré sú vojenskej a iné civilnej povahy. Z porovnania odôvodneného stanoviska a podanej žaloby, ktorých formulácia je takmer totožná, vyplýva, že sú založené na rovnakých dôvodoch. Za týchto okolností nemožno prijať námietku talianskej vlády, že výhrady vznesené v konaní pred podaním žaloby nezodpovedajú návrhu v tejto žalobe.
31. Na druhom mieste, pokiaľ ide o tvrdenie talianskej vlády, že skutočnosti uvedené Komisiou boli nejasné a nepresné, podľa môjho názoru bolo vo veci v konaní pred podaním žaloby zjavné, prečo sa Komisia domnievala, že Talianska republika nekonala v súlade so smernicami o verejnom obstarávaní na dodanie tovaru. V bode 14 odôvodneného stanoviska a v bode 25 výzvy totiž Komisia jednoznačne uviedla, že nebola schopná získať žiadne informácie, ktoré by potvrdili, že talianska vláda pri dodávkach helikoptér konala v súlade s postupmi verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva, najmä so smernicou 93/36, a predtým tiež so smernicami 77/62, 80/767 a 88/295. Tvrdenia boli dostatočne jasné, aby sa talianska vláda mohla proti nim brániť.
32. Napokon sa domnievam, že v tomto konaní nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Podľa môjho názoru sa predmet veci C‑525/03 týkal osobitného vnútroštátneho predpisu (konkrétne nariadenia č. 3231), ktorý odchylne od smerníc o verejnom obstarávaní dodania tovaru a služieb umožňoval rokovacie konania. Táto žaloba však bola vyhlásená za neprípustnú z dôvodu časovo obmedzenej platnosti tohto nariadenia. V tomto konaní nebolo navrhnuté opätovné preskúmanie zákonnosti nariadenia č. 3231. Naopak, predmetom prejednávanej veci je údajný postup uzatvárania priamych zmlúv na dodávku helikoptér so spoločnosťou Agusta bez predchádzajúceho oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva.
33. Z predchádzajúceho vyplýva, že námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla talianska vláda, je potrebné zamietnuť.
C – O veci samej
1. Vnútropodnikové vzťahy so spoločnosťou Agusta
34. Na účely zistenia, či Taliansko skutočne porušilo smernice o verejnom obstarávaní dodania tovaru, sa najskôr budem zaoberať tvrdením talianskej vlády, že do konca 90-tych rokov bolo možné jej vzťahy s Agusta označiť za „vnútropodnikové“.
a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
35. Taliansko uvádza, že jeho vzťahy s Agusta boli „vnútropodnikové“ a vo svojej obrane opisuje vývoj účasti štátu v spoločnosti Agusta. Hoci Taliansko uznáva, že uzavretie priamych zmlúv štátom so spoločnosťami, na ktorých obchodnom imaní sa vtedy tento štát podieľal, bolo zložité uviesť do súladu s judikatúrou o „vnútropodnikových“ transakciách, tvrdí, že vzťahy Agusta s Talianskom mali skôr charakter „vlastnej produkcie výrobkov a služieb“ pre potreby štátu a predstavovali podstatnú časť výrobného portfólia spoločností s účasťou štátu.
36. Komisia uvádza, že talianske orgány nepreukázali, že v posudzovanej veci boli splnené podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Teckal(14), keďže Taliansko predložilo iba nejasné a nepresné informácie.
b) Posúdenie
37. Ako Komisia správne uvádza, je dôležité pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie je vyhlásenie verejného obstarávania v súlade so smernicami upravujúcimi verejné obstarávanie povinné, dokonca ani v prípade, ak druhá zmluvná strana je z právneho hľadiska inou osobou ako daný obstarávateľ, pokiaľ sú kumulatívne splnené dve podmienky. Po prvé, orgán verejnej moci, ktorý je obstarávateľom, má nad daným samostatným subjektom podobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi a po druhé, tento subjekt vykonáva podstatnú časť svojej činnosti s miestnym orgánom alebo orgánmi, ktoré ho kontrolujú.(15)
38. Povinnosťou Talianska bolo nielen uviesť existenciu tohto vzťahu medzi obstarávateľmi a Agusta, ale tiež poskytnúť dôkazy, na základe ktorých by Súdny dvor mohol jednoznačne dospieť k záveru, že obe uvedené podmienky boli splnené. Zo spisu Súdneho dvora je však zrejmé, že tvrdenia Talianska v tomto ohľade sú skôr nepresvedčivé a nie sú podložené žiadnymi príslušnými dokumentmi. Preto talianska vláda nepreukázala, že uvedené podmienky boli splnené.
39. Navyše, Súdny dvor najnovšie objasnil, že podiel, hoci aj menšinový, súkromnej spoločnosti na obchodnom imaní spoločnosti, na ktorej sa podieľa aj obstarávateľ v danej veci, v každom prípade vylučuje, aby obstarávateľ mohol mať nad touto spoločnosťou podobnú kontrolu ako nad svojimi vlastnými útvarmi.(16)
40. Z tohto dôvodu samotná skutočnosť uvedená Komisiou, že Agusta v 70-tych až 90-tych rokoch nebola nikdy úplne vo vlastníctve Talianskej republiky, postačuje na vylúčenie existencie vnútropodnikového vzťahu s Agustou.(17) Okrem toho je takisto potrebné vylúčiť vnútropodnikový vzťah s Talianskou republikou, pokiaľ ide o obdobie od roku 2000, v ktorom bol s britskou spoločnosťou Westland založený spoločný podnik „Agusta Westland“.
41. Preto sa teraz budem zaoberať otázkou, či skutočne došlo k porušeniu smerníc o verejnom obstarávaní.
2. Existencia postupu
a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
42. Vzhľadom na to, že uvedené verejné zmluvy spĺňajú podmienky stanovené smernicou 93/36, keďže v dôsledku vysokých cien helikoptér tieto zmluvy vždy vysoko presahovali hranicu 130 000 SDR (zvláštne práva čerpania)(18), Komisia tvrdí, že mali byť predmetom otvorenej alebo užšej súťaže podľa článku 6 smernice, nie však rokovacieho konania. V dôsledku toho Komisia uvádza, že porušenie práva Spoločenstva je preukázané. Keďže talianske orgány výslovne priznali nákup helikoptér Agusta bez vyhlásenia verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva pred rokom 2000, Komisia tvrdí, že postup uzavretia priamych zmlúv s Agusta sa uskutočnil po roku 2000, čo preukazujú zmluvy pripojené k jej žalobe.
43. Taliansko v podstate uvádza, že pokiaľ ide o dodávky pred rokom 2000, tieto možno označiť za „vnútropodnikové“, kým uzavretie priamych zmlúv vzhľadom na tzv. nedávne dodávky je výsledkom medzinárodnej bezpečnostnej situácie, ktorá vznikla po 11. septembri 2001. V dôsledku toho museli byť civilné helikoptéry asimilované vojenským helikoptéram. Dodávky teda nepatrili do pôsobnosti práva Spoločenstva podľa článku 296 ES.
b) Posúdenie
44. Komisia uvádza, že postup Talianska bol „všeobecný“ a „systematický“ a došlo k porušeniu smernice 93/36 a smernice 77/62, ako aj iných smerníc, ktoré boli v tom čase uplatniteľné. Preto systematické uzatváranie zmlúv na dodávky helikoptér s Agusta mohlo trvať až 30 rokov.
45. Talianska vláda tento postup nespochybňuje. Navyše, v prílohách svojej obrany Taliansko dokonca potvrdzuje tvrdenia Komisie v tomto ohľade. Z toho vyplýva, že Taliansko skutočne použilo rokovacie konanie bez vyhlásenia verejného obstarávania na úrovni Spoločenstva. Preto je potrebné preskúmať, či sa Taliansko mohlo oprávnene odchýliť od uvedenej smernice.
46. Z dvanásteho odôvodnenia smernice 93/36 jasne vyplýva, že rokovacie konanie by malo byť považované za výnimočné, a preto by malo byť uplatnené len vo vymedzených prípadoch. Na účely toho článok 6 ods. 2 a 3 smernice vyčerpávajúco a výslovne stanovuje prípady, v ktorých možno použiť rokovacie konanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.(19)
47. Je tiež potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou v oblasti verejných zmlúv na dodanie tovaru, je nutné vykladať doslovne.(20) Aby nedošlo k tomu, že smernica 93/36 bude zbavená svojho účinku, členské štáty nemôžu stanoviť iné prípady použitia rokovacieho konania, než aké sú stanovené v uvedených smerniciach, alebo k prípadom výslovne uvedeným v smerniciach pridať nové podmienky, ktoré spôsobia, že používanie tohto konania bude jednoduchšie.(21) Okrem toho, povinnosť preukázať, že skutočne existujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce výnimku, spočíva na osobe, ktorá sa chce na tieto skutočnosti odvolávať.(22)
48. Preto je nevyhnutné preskúmať, či Taliansko spĺňa alebo nespĺňa požiadavky výslovne predpísané pre výnimky Zmluvou a/alebo smernicami, na ktoré sa tento štát odvoláva.
3. Zákonné požiadavky verejného záujmu
a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
49. Taliansko uvádza, že sporné dodávky helikoptér spĺňajú zákonné požiadavky verejného záujmu stanovené v článku 296 ES a v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice. Taliansko tvrdí, že tieto ustanovenia sú uplatniteľné, pretože dotknuté helikoptéry predstavujú „výrobky dvojakého využitia“, teda výrobky, ktoré možno použiť tak na civilné, ako aj na vojenské účely.
50. Po prvé, talianska vláda zastáva názor, že článok 296 ES sa vzťahuje na všetky dodávky pre vojenské jednotky v Taliansku. Pokiaľ ide o ostatné jednotky, zdôrazňuje, že od roku 2001 boli dodávky pre tieto jednotky postupne začlenené do osobitnej oblasti v rámci štátnej bezpečnosti (alebo „vnútornej bezpečnosti“) a upravoval ich systém približujúci ich k vojenským dodávkam.(23) Taliansko sa domnieva, že v rozsudku Leifer(24), ktorý sa týkal výnimky z článku 28 ES vzhľadom na výrobky dvojakého použitia, Súdny dvor výslovne uznal právomoc voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie opatrení považovaných za nevyhnutné na zabezpečenie ich vnútornej a vonkajšej verejnej bezpečnosti.
51. V tomto ohľade sa Taliansko odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci Fiocchi Munizioni(25), podľa ktorého cieľom systému stanoveného v článku 296 ods. 1 písm. b) ES je zachovanie slobody členských štátov konať v niektorých oblastiach týkajúcich sa štátnej obrany a bezpečnosti. Článok 296 ods. 1 písm. b) ES priznáva členským štátom obzvlášť širokú mieru voľnej úvahy pri posúdení potrieb, ktoré vyžadujú túto ochranu.
52. Po druhé, Taliansko tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že helikoptéry možno využiť tak v boji proti terorizmu, ako aj na úlohy ochrany verejného poriadku, možno uplatniť výnimku podľa článku 2 ods. 1 písm. b) smernice. Taliansko sa tiež odvoláva potrebu dôvernosti, pokiaľ ide o dodávku helikoptér.
53. Komisia tvrdí, že v tomto prípade Taliansko nepreukázalo, že existovali požiadavky odôvodňujúce uplatnenie článku 30 ES a tvrdenie o „výrobkoch dvojakého použitia“. Okrem toho, vzhľadom na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice a tvrdenie, že zverejnenie údajov týkajúcich sa týchto dodávok by bolo v rozpore so základnými záujmami Talianska, Komisia uvádza, že Taliansko neupresnilo, o aké „údaje“ ide. Pokiaľ ide o článok 296 ES, v tejto veci nejde o „obchod so zbraňami, muníciou a bojovým materiálom“, ale o dodávky helikoptér určených v podstate na civilné účely. Taliansko nepreukázalo, že v prejednávanej veci išlo o opatrenie nevyhnutné na ochranu jeho základných záujmov, akým je bezpečnosť, čo je podľa článku 296 ES nevyhnutnou podmienkou. Komisia tvrdí, že jediným istým využitím helikoptér sú civilné účely a ich vojenské využitie zostáva potenciálne a neisté. Preto článok 296 ES nemožno uplatniť. Aj za predpokladu, že sporné dodávky by mali vojenský charakter, článok 296 ES neumožňuje automaticky výnimku, takú ako uplatnilo Taliansko v danom prípade. Zbavenie celého priemyselného odvetvia hospodárskej súťaže na účely ochrany verejnej bezpečnosti zjavne nie je primerané, ani odôvodnené.
b) Posúdenie
54. Súdny dvor uviedol, že jedinými článkami, v ktorých Zmluva umožňuje výnimky v situáciách, ktoré môžu ovplyvniť verejnú bezpečnosť, sú články 30 ES, 39 ES, 46 ES, 58 ES, 64 ES, 296 ES a 297 ES, ktoré stanovujú výnimočné a jasne definované prípady. Z týchto článkov nemožno vyvodzovať záver, že Zmluva stanovuje všeobecnú výnimku, ktorá vylučuje všetky opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti z pôsobnosti práva Spoločenstva. Uznanie existencie tejto výnimky bez ohľadu na osobitné požiadavky stanovené Zmluvou by mohlo ohroziť záväzný charakter práva Spoločenstva a jeho jednotné uplatnenie.(26) Preto sa na verejnú bezpečnosť možno odvolávať iba vtedy, ak existuje skutočné a dostatočne vážne ohrozenie tohto základného záujmu spoločnosti. Navyše, uvedené výnimky nemožno zneužiť na výlučne hospodárske účely.(27)
55. Súdny dvor takisto rozhodol, že je úlohou členského štátu, ktorý má v úmysle sa odvolávať na tieto výnimky, aby poskytol dôkazy, že použité výnimky neprekračujú hranice týchto prípadov a sú nevyhnutné na ochranu jeho základných bezpečnostných záujmov.(28)
56. Vo svojej obrane sa Taliansko odvoláva najmä na článok 296 ES. Účelom článku 296 ES je koordinovať vzťahy a urovnávať napätie medzi ochranou hospodárskej súťaže na spoločnom trhu a ochranou základných bezpečnostných záujmov členských štátov, ktoré sa týkajú výroby a obchodu týchto štátov so zbraňami, muníciou a bojovým materiálom v tom zmysle, že tieto štáty sa môžu odchýliť od práva Spoločenstva, ale len pokiaľ spĺňajú predpísané prísne podmienky.
57. Uvedený článok, ktorý je výnimkou, je preto potrebné vykladať doslovne.
58. Z toho vyplýva, že túto výnimku, ako aj napríklad výnimku stanovenú v článku 30 ES, nemožno považovať za automatické a/alebo všeobecné oslobodenie, na ktoré sa môžu členské štáty odvolávať bez ohľadu na osobitné okolnosti danej situácie. Článok 296 ES by mali členské štáty uplatňovať prípad od prípadu a v prípade, ako je ten vo veci samej, je potrebné samostatne posúdiť každú verejnú zmluvu na dodanie tovaru. Podľa článku 296 ES opatrenia prijaté členským štátom, ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi, musia byť nevyhnutné na ochranu základných záujmov jeho bezpečnosti. Okrem toho stanovuje článok 296 ES podmienku, že „tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na ‚vojenské účely‘“. Navyše, článok 296 ES možno uplatniť len na výrobky uvedené na zozname, ktorý je súčasťou rozhodnutia Rady z 15. apríla 1958.(29)
59. Podľa môjho názoru, pokiaľ uplatnenie článku 296 ES členským štátom nepriaznivo ovplyvňuje hospodársku súťaž na spoločnom trhu, dotknutý členský štát musí preukázať, že výrobky sú určené zvlášť na vojenské účely.(30) Podľa môjho názoru už samotná táto skutočnosť vylučuje výrobky dvojakého použitia.(31)
60. Povaha výrobkov na zozname z roku 1958 a výslovný odkaz v článku 296 ES na „zvlášť vojenské účely“ potvrdzuje, že len obchod so zariadeniami, ktoré sú navrhnuté, vyvinuté a vyrobené zvlášť na vojenské účely, možno na základe článku 296 ods. 1 písm. b) vyňať spod pravidiel Spoločenstva upravujúcich hospodársku súťaž.(32) Požiadavka, aby boli výrobky určené zvlášť na vojenské účely, napríklad znamená, že dodávka helikoptéry vojenským jednotkám, ktorá je určená na civilné účely, musí byť v súlade s pravidlami verejného obstarávania. A fortiori, helikoptéry dodané určitým civilným orgánom členského štátu, ktoré môžu byť len hypoteticky použité, ako tvrdí Taliansko, tiež na vojenské účely, musia nevyhnutne spĺňať tieto pravidlá.
61. V posudzovanej veci Taliansko ani raz neuviedlo, že všetky dotknuté helikoptéry boli kúpené zvlášť na vojenské účely. Naopak, talianska vláda predovšetkým uvádza, že tieto helikoptéry hypoteticky môžu byť použité tiež na vojenské účely, sú však používané na civilné účely. Zo spisu Súdneho dvora teda vyplýva, že tieto helikoptéry neboli zvlášť určené na vojenské účely. V dôsledku toho sa Taliansko vo svojej obrane nemôže odvolávať na článok 296 ods. 1 písm. b) ES.
62. Taliansko sa nepokúsilo preukázať, že jeho obavy, pokiaľ ide o dôverný charakter údajov, nebolo možné primerane vyriešiť podľa postupov stanovených v smernici, najmä prostredníctvom užšej súťaže uvedenej v článku 1 písm. e) tejto smernice. Naopak, Taliansko vylúčilo podstatnú časť dodávok helikoptér pre centrálnu správu Talianskej republiky z pôsobnosti pravidiel o verejnom obstarávaní tým, že sústavne uzatváralo priame zmluvy so spoločnosťou Agusta. Pokiaľ ide o vyjadrenú obavu o ochranu dôverných údajov, tento postup je zjavne neprimeraný.(33)
63. Okrem toho, vzhľadom na článok 2 ods. 1 písm. b) smernice skutočnosť že tieto helikoptéry slúžia výlučne alebo prevažne na civilné účely spochybňuje tvrdenie Talianska o potrebe utajenia dodávok helikoptér v tomto prípade, a preto výnimku podľa tohto ustanovenia nemožno uplatniť na dodávky helikoptér, ktoré sú predmetom tohto konania.
4. O homogenite/interoperabilite helikoptérovej letky
a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
64. Taliansko tvrdí, že vzhľadom na technickú špecifickosť helikoptér a skutočnosť, že sporné dodávky predstavovali doplňujúce dodávky, vláda bola oprávnená uzavrieť zmluvy v rokovacom konaní podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a e) smernice 93/36.
65. Komisia uvádza, že dve už uvedené výnimky nie sú v tejto veci rozhodné. Čo sa týka doplňujúcich dodávok, Komisia tvrdí, že bolo uplatniteľné aj všeobecné pravidlo troch rokov stanovené v článku 6 ods. 3 písm. e) smernice, a v každom prípade, keďže predchádzajúce dodávky boli nezákonné, boli aj doplňujúce dodávky nezákonné.
b) Posúdenie
66. Je postačujúce uviesť, že Taliansko nevysvetlilo a dostatočne nepreukázalo, čo ho viedlo k domnienke, že len helikoptéry Agusta mali požadované vlastnosti, ktoré odôvodňovali dodávky podľa článku 6 ods. 3 písm. c) a e) smernice. Okrem toho súhlasím s názorom Komisie a domnievam sa, že skutočnosť, ktorú uviedlo Taliansko, že ostatné členské štáty vyrábajúce helikoptéry postupujú podľa rovnakého postupu, nie je na účely tohto konania rozhodujúca.
67. Na základe týchto úvah navrhujem, aby Súdny dvor určil, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 93/36 a predtým zo smerníc 77/62, 80/767 a 88/295.
IV – O trovách
68. Podľa článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora talianska vláda ako účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinná nahradiť trovy konania.
V – Návrh
69. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
1. určil, že talianska vláda, presnejšie ministerstvá vnútra, obrany, hospodárstva a financií, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, infraštruktúry a dopravy a oddelenie civilnej ochrany predsedníctva Rady ministrov, si zavedením už dlhodobo uplatňovaného postupu spočívajúceho v uzatváraní priamych zmlúv so spoločnosťou „Agusta“ na dodávku helikoptér vyrábaných spoločnosťami „Agusta“ a „Agusta Bell“ pre potreby vojenských jednotiek protipožiarnej ochrany, karabinierov, štátnej lesnej stráže, pobrežnej stráže, daňovej správy a štátnej polície, ako aj oddelenia civilnej ochrany, bez akéhokoľvek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a konkrétne bez dodržania postupov stanovených v smernici 93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru, a predtým v smerniciach Rady 77/62/EHS, 80/767/EHS a 88/295/EHS, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedených smerníc;
2. zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.