ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

z 12. júla 2018 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh elektrických káblov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Jediné a pokračujúce porušenie – Dôkaz o porušení – Trvanie účasti – Verejné dištancovanie sa – Výpočet sumy pokuty – Závažnosť porušenia – Neobmedzená súdna právomoc“

Vo veci T‑441/14,

Brugg Kabel AG, so sídlom v Bruggu (Švajčiarsko),

Kabelwerke Brugg AG Holding, so sídlom v Bruggu,

v zastúpení: A. Rinne, A. Boos a M. Lichtenegger, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: H. Leupold, H. van Vliet a C. Vollrath, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Israel, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ v prvom rade na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 – Elektrické káble) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, a subsidiárne na zníženie pokuty uloženej žalobkyniam,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predseda A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a R. Barents,

tajomník: L. Grzegorczyk, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júna 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Žalobkyne a dotknuté odvetvie

1        Žalobkyne, Brugg Kabelwerke Holding AG a jej 100 % dcérska spoločnosť Brugg Kabel AG, sú švajčiarske spoločnosti pôsobiace v odvetví výroby a dodávok podzemných elektrických káblov.

2        Podmorské a podzemné elektrické káble sa používajú pod morom a pod zemou na prenos a distribúciu elektrickej energie. Zaraďujú sa do troch kategórií: kategória nízkeho napätia, kategória stredného napätia a kategórie vysokého a veľmi vysokého napätia. Elektrické káble vysokého a veľmi vysokého napätia sú vo väčšine prípadov predávané v rámci projektov. Tieto projekty pozostávajú z kombinácie eklektického kábla a zariadení, inštalácií a dodatočných potrebných služieb. Elektrické káble vysokého a veľmi vysokého napätia sa predávajú na celom svete veľkým prevádzkovateľom celoštátnych sietí a iným elektrárenským podnikom, najmä v rámci verejných obchodných súťaží.

B.      Správne konanie

3        Listom zo 17. októbra 2008 švédska spoločnosť ABB AB predložila Komisii Európskych spoločenstiev rad vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa obmedzujúcich obchodných praktík v oblasti výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. Tieto vyhlásenia a dokumenty boli predložené v rámci žiadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, ďalej len „oznámenie o zhovievavosti“).

4        Od 28. januára do 3. februára 2009 v nadväznosti na vyhlásenia spoločnosti ABB Komisia vykonala inšpekcie v priestoroch talianskych spoločností Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl, ako aj ďalších dotknutých európskych spoločností, konkrétne spoločností Nexans SA a Nexans France SAS.

5        Dňa 2. februára 2009 japonské spoločnosti Sumitomo Electric Industries Ltd, Hitachi Cable Ltd a J‑Power Systems Corp. podali spoločnú žiadosť o oslobodenie od pokút v súlade s bodom 14 oznámenia o zhovievavosti alebo subsidiárne o zníženie sumy pokuty podľa bodu 27 tohto oznámenia. V nadväznosti na to predložili Komisii ďalšie ústne vyhlásenia a iné dokumenty.

6        V priebehu vyšetrovania Komisia zaslala viacero žiadostí o informácie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a bodu 12 oznámenia o zhovievavosti adresovaných podnikom v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov.

7        Dňa 30. júna 2011 Komisia začala konanie a prijala oznámenie o výhradách voči týmto právnickým osobám: spoločnostiam Nexans France, Nexans, Pirelli & C. SpA, Prysmian Cavi e Sistemi Energia, Prysmian, The Goldman Sachs Group Inc., Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, J‑Power Systems, Furukawa Electric Co. Ltd, Fujikura Ltd, Viscas Corp., SWCC Showa Holdings Co. Ltd, Mitsubishi Cable Industries Ltd, Exsym Corp., ABB, ABB Ltd, nkt cables GmbH, NKT Holding A/S, Silec Cable, SAS, Grupo General Cable Sistemas SA, Safran SA, General Cable Corp., LS Cable & System Ltd, Taihan Electric Wire Co. Ltd a žalobkyniam.

8        Od 11. do 18. júna 2012 sa všetci adresáti oznámenia o výhradách s výnimkou spoločnosti Furukawa Electric zúčastnili na správnom pojednávaní pred Komisiou.

9        Rozsudkami zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia (T‑135/09, EU:T:2012:596) a zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia (T‑140/09, neuverejnený, EU:T:2012:597), Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutia o inšpekcii adresované na jednej strane spoločnostiam Nexans a Nexans France a na druhej strane spoločnostiam Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia v rozsahu, v akom sa týkali iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Dňa 24. januára 2013 Nexans a Nexans France podali odvolanie proti prvému z týchto rozsudkov. Súdny dvor rozsudkom z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia (C‑37/13 P, EU:C:2014:2030), toto odvolanie zamietol.

10      Dňa 2. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 2139 final, týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 – Elektrické káble) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

C.      Napadnuté rozhodnutie

1.      Dotknuté porušenie

11      Článok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, že viaceré podniky sa počas rôznych období zúčastňovali na jedinom a pokračujúcom porušovaní článku 101 ZFEÚ v „odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (veľmi) vysokého napätia“. Komisia v podstate konštatovala, že od februára 1999 do konca januára 2009 sa hlavní európski, japonskí a juhokórejskí výrobcovia podmorských a podzemných elektrických káblov zúčastňovali na sieti multilaterálnych a bilaterálnych stretnutí a nadviazali kontakty smerujúce k obmedzeniu konkurencie pre projekty podzemných a podmorských elektrických káblov (veľmi) vysokého napätia na špecifických územiach rozdelením si trhov a klientov a tým skresľovaním normálneho postupu hospodárskej súťaže (odôvodnenia 10 až 13 a 66 uvedeného rozhodnutia).

12      V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, že kartel zahŕňal dve hlavné vetvy, ktoré predstavovali zložený celok. Konkrétnejšie sa podľa Komisie kartel skladal z dvoch častí:

–        „vetva A/R kartelu“, ktorá spojila európske podniky, všeobecne nazývané „členovia R“, japonské podniky, označené ako „členovia A“ a napokon juhokórejské podniky, označené ako „členovia K“. Uvedená vetva umožnila realizovať cieľ rozdelenia území a klientely medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov. Toto rozdelenie sa uskutočnilo podľa dohody o „domácom území“ podľa ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdržali vstúpiť do konkurencie pri projektoch realizovaných na „domácom území“ európskych výrobcov, zatiaľ čo európski výrobcovia sa zaviazali zotrvať mimo trhov Japonska a Južnej Kórey. S tým sa spájalo pridelenie projektov na „vývozných územiach“, teda vo zvyšku sveta s výnimkou najmä USA, ktoré počas určitého obdobia rešpektovalo „kvótu 60/40“, ktorá znamenala, že 60 % projektov bolo vyhradených pre európskych výrobcov a 40 % zostávalo pre ázijských výrobcov, a

–        „európska vetva kartelu“, ktorá znamenala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami v prípade projektov, ktoré sa mali realizovať na európskom „domácom území“ alebo boli zadané európskym výrobcom (pozri bod 3.3 napadnutého rozhodnutia a najmä odôvodnenia 73 a 74 tohto rozhodnutia).

13      Komisia konštatovala, že účastníci kartelu zaviedli povinnosť oznamovania údajov s cieľom umožniť sledovanie dohôd o rozdelení (odôvodnenia 94 až 106 a 111 až 115 napadnutého rozhodnutia).

14      Vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávali rôzni účastníci kartelu pri jeho zavádzaní, ich Komisia rozdelila do troch skupín. Na úvod definovala tvrdé jadro kartelu, ku ktorému patrili na jednej strane európske podniky: Nexans France, dcérske podniky Pirelli & C., predtým Pirelli SpA, ktoré sa postupne zúčastníli na porušení (ďalej len „Pirelli“) a Prysmian Cavi e Sistemi Energia, a na druhej strane japonské podniky: Furukawa Electric, Fujikura a ich spoločný podnik Viscas, ako aj Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable a ich spoločný podnik J‑Power Systems (odôvodnenia 545 až 561 napadnutého rozhodnutia). V nadväznosti na to odlíšila skupinu podnikov, ktoré neboli súčasťou tvrdého jadra, ale ktoré napriek tomu nebolo možné považovať za marginálnych aktérov kartelu a do tejto skupiny zaradila ABB, Exsym, Brugg Kabel a subjekt, ktorý tvorili Sagem SA, Safran a Silec Cable (odôvodnenia 562 až 575 uvedeného rozhodnutia). Napokon sa Komisia domnievala, že Mitsubishi Cable Industries, SWCC Showa Holdings, LS Cable & System, Taihan Electric Wire a nkt cables boli okrajoví účastníci kartelu (odôvodnenia 576 až 594 tohto rozhodnutia).

2.      Zodpovednosť žalobkýň

15      Zodpovednosť spoločnosti Brugg Kabel bola konštatovaná z dôvodu jej priamej účasti na karteli od 14. decembra 2001 do 16. novembra 2006. Kabelwerke Brugg bola uznaná za zodpovednú za porušenie ako materská spoločnosť spoločnosti Brugg Kabel počas toho istého obdobia (odôvodnenia 859 až 861 napadnutého rozhodnutia).

3.      Uložená pokuta

16      V článku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia sa žalobkyniam ukladá „spoločne a nerozdielne“ pokuta vo výške 8 490 000 eur.

17      Na účely výpočtu výšky pokút Komisia uplatnila článok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút z roku 2006 uložených podľa [uvedeného článku] (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006“).

18      Po prvé, pokiaľ ide o základnú výšku pokút, po určení príslušnej hodnoty relevantných predajov v súlade s bodom 18 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 (odôvodnenia 963 až 994 napadnutého rozhodnutia), Komisia stanovila podiel tejto hodnoty predajov odrážajúci závažnosť porušenia v súlade s bodmi 22 a 23 uvedených usmernení. V tejto súvislosti sa domnievala, že porušenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže, čo odôvodňovalo sadzbu závažnosti vo výške 15 %. Rovnako uplatnila zvýšenie koeficientu závažnosti o 2 % pre všetkých adresátov z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu, ktorý pokrýval celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Okrem iného zastávala najmä názor, že správanie európskych podnikov poškodzovalo hospodársku súťaž viac než správanie iných podnikov, keďže okrem ich účasti na „vetve A/R kartelu“ si európske podniky medzi sebou rozdeľovali projekty elektrických káblov v rámci „európskej vetvy kartelu“. Z tohto dôvodu Komisia stanovila pomer hodnoty predajov, ktoré treba zohľadniť z dôvodu závažnosti porušenia, na 19 % pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky (odôvodnenia 997 až 1010 uvedeného rozhodnutia).

19      Pokiaľ ide o násobný koeficient týkajúci sa dĺžky trvania porušovania, Komisia vo vzťahu k žalobkyniam stanovila koeficient 4,91 za obdobie od 14. decembra 2001 do 16. novembra 2006. Okrem toho zahrnula do základnej sumy pokuty dodatočnú sumu, konkrétne vstupný poplatok, zodpovedajúcu 19 % hodnoty predaja. Takto stanovená suma predstavovala 8 937 000 eur (odôvodnenia 1011 až 1016 napadnutého rozhodnutia).

20      Po druhé, pokiaľ ide o úpravy základnej sumy pokuty, Komisia nekonštatovala priťažujúce okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť základnú sumu pokuty stanovenú vo vzťahu ku každému z účastníkov kartelu, s výnimkou spoločnosti ABB. Naopak, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, rozhodla sa odzrkadliť vo výške pokút úlohu, ktorú zohrávali rôzne podniky pri vykonávaní kartelu. Znížila preto o 10 % základnú sumu pokuty, ktorá sa mala uložiť marginálnym účastníkom kartelu, a o 5% základnú sumu pokuty, ktorá sa mala uložiť podnikom, ktorých zapojenie do kartelu bolo priemerné. Okrem toho poskytla spoločnostiam Mitsubishi Cable Industries a SWCC Showa Holdings za obdobie predchádzajúce vytvoreniu spoločnosti Exsym, ako aj spoločnostiam LS Cable & System a Taihan Electric Wire dodatočné zníženie pokuty o 1 % za to, že nemali vedomosť o určitých aspektoch jediného a pokračujúceho porušenia a za absenciu ich zodpovednosti za ne. Naopak žiadne zníženie základnej sumy pokuty nebolo poskytnuté podnikom patriacim k tvrdému jadru kartelu (odôvodnenia 1017 až 1020 a 1033 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Komisia na základe usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 poskytla dodatočné zníženie 3 % sumy uloženej pokuty spoločnosti Mitsubishi Cable Industries z dôvodu jej účinnej spolupráce mimo rámca oznámenia o zhovievavosti (odôvodnenie 1041 uvedeného rozhodnutia).

21      Okrem toho sa Komisia rozhodla priznať oslobodenie od pokút spoločnosti ABB a znížiť sumu pokuty uloženú spoločnostiam J‑Power Systems, Sumitomo Electric Industries a Hitachi Cable o 45 % s cieľom zohľadniť spoluprácu týchto podnikov v rámci oznámenia o zhovievavosti.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

22      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. júna 2014 žalobkyne podali túto žalobu.

23      Dňa 28. septembra 2016 Všeobecný súd v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 ods. 3 písm. a) a d) svojho rokovacieho poriadku položil Komisii otázky a vyzval ju na predloženie určitých dokumentov, najmä nedôverných verzií odpovedí ostatných adresátov oznámenia o výhradách.

24      Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore (nové zloženie), ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.

25      Listom z 31. októbra 2016 Komisia odpovedala na otázky položené Všeobecným súdom a predložila požadované dokumenty, s výnimkou nedôverných verzií odpovedí na oznámenie o výhradách spoločností Nexans France, Nexans, The Goldman Sachs Groupc, Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, J‑Power Systems, Furukawa Electric, Fujikura, Mitsubishi Cable Industries, Exsym, nkt cables, NKT Holding, Silec Cable, Grupo General Cable Sistemas, Safran, General Cable, LS Cable & System, ABB, Pirelli & C., Prysmian, Prysmian Cavi e Sistemi Energia, SWCC Showa Holdings, Taihan Electric Wire a Viscas. Spresnila, že napriek jej žiadosti v tomto ohľade tieto spoločnosti zatiaľ nepripravili nedôverné znenie svojich odpovedí na oznámenie o výhradách.

26      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 1. júna 2017.

27      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 1 bod 2, článok 2 písm. b) a článok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú povinnosť „spoločne a nerozdielne“ zaplatiť pokutu vo výške 8 490 000 eur z dôvodu ich zodpovednosti za jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP v období od 14. decembra 2001 do 16. novembra 2006,

–        čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom tiež uznáva žalobkyne za zodpovedné za individuálne porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, a to z dôvodu ich údajnej účasti na rôznych dohodách a zosúladených postupoch tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie,

–        subsidiárne znížil pokutu, ktorá im bola uložená v článku 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

28      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

III. Právny stav

29      V rámci žaloby žalobkyne uviedli tak návrhy na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhy na zníženie sumy pokuty, ktorá im bola uložená.

A.      O návrhoch na zrušenie

30      Na podporu návrhov na zrušenie uvádzajú žalobkyne šesť žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Komisie na postihovanie porušenia uskutočneného v tretích štátoch, ktoré nemá nijaký vplyv v EHS. Tretí žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení a porušení povinnosti odôvodnenia a práva na prezumpciu neviny potvrdeného článkom 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), ako aj článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) v spojení s článkom 6 ods. 2 a 3 ZEÚ, z dôvodu nesprávneho pripísania zodpovednosti žalobkyniam za ich údajnú účasť na jedinom a pokračujúcom porušení. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti viesť vyšetrovanie z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a skreslenia dôkazov týkajúcich sa údajnej účasti žalobkýň na karteli, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení „hmotného práva“ z dôvodu nesprávneho uplatnenia článku 101 ZFEÚ alebo článku 53 Dohody o EHP. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 23 ods. 2 a 3 nariadenie č. 1/2003, ako aj zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, na nesprávnom odôvodnení, viacerých nesprávnych posúdeniach a na zneužití právomoci, pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyniam.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces

31      Prvý odvolací dôvod sa delí na dve časti. Prvá časť sa zakladá na porušení práva na spravodlivý proces z dôvodu odmietnutia Komisie predložiť žalobkyniam žiadosti o informácie, ako aj oznámenie o výhradách v nemčine. Druhá časť sa zakladá na porušení práva na obhajobu z dôvodu odmietnutia Komisie poskytnúť žalobkyniam prístup k odpovediam ostatných podnikov na oznámenie o výhradách, ktoré mohli obsahovať oslobodzujúce informácie.

a)      O oznámení žiadostí o informácie a oznámenia o výhradách v angličtine

32      Žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich právo na spravodlivý proces a ich práva na obhajobu tým, že im doručila žiadosti o informácie a oznámenie o výhradách výlučne v angličtine, zatiaľ čo Brugg Kabel opakovane žiadala o komunikáciu v nemčine.

33      Žalobkyne tvrdia, že na základe práva na spravodlivý proces, zásady dodržiavania práva na obhajobu a na základe článku 6 ods. 3 písm. a) EDĽP v prípade, že sa Komisia obráti na spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza na území štátu, ktorý nie je súčasťou EHP, je povinná používať úradný jazyk tohto štátu, ak je tento jazyk jedným z úradných jazykov Európskej únie, pričom tento jazyk je navyše jedným z pracovných jazykov Komisie. V dôsledku toho, ako to bolo spresnené v dokumente Komisie nazvanom „Antitrust Manual of Procedures“, v prípade takej spoločnosti, akou je Brugg Kabel, ktorej sídlo sa nachádza v kantóne Aargau (Švajčiarsko), kde je úradným jazykom nemčina, bola Komisia povinná použiť tento jazyk alebo získať výnimku od uvedenej spoločnosti, najneskôr pred oznámením o výhradách.

34      V prejednávanej veci však potom, ako sa Komisia najskôr obrátila na Brugg Kabel v angličtine, jedna úradníčka Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž Komisie oznámila zástupcom uvedenej spoločnosti počas telefonického rozhovoru uskutočneného 23. októbra 2009, že Komisia nemohla vyhovieť ich žiadosti o doručenie nemeckej verzie jej žiadosti o informácie z 20. októbra 2009 z dôvodu, že táto spoločnosť nemala svoje sídlo v členskom štáte Únie. Žalobkyne tvrdia, že až v nadväznosti na toto odmietnutie zástupcovia tejto spoločnosti požiadali o spočiatku len čiastočný preklad uvedenej žiadosti o informácie, ako to vyplýva z listu zaslaného Komisii 27. októbra 2009. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, táto spoločnosť so svojou žiadosťou, aby s ňou Komisia komunikovala v nemčine, nečakala až do vypočutia pred úradníkom pre ústne konanie. Okrem toho vôľa dotknutej spoločnosti používať nemčinu ako jazyk konania jasne vyplýva zo skutočnosti, že odpovedala na všetky žiadosti o informácie, ako aj na oznámenie o výhradách v tomto jazyku.

35      Odmietnutie Komisie doručiť spoločnosti Brugg Kabel žiadosti o informácie, ako aj oznámenie o výhradách v nemčine si vyžadovalo čas na preklad z angličtiny do nemčiny, ktorý mal za následok zníženie času bežne venovaného na jej obhajobu. Žalobkyne v tomto ohľade tvrdia, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, znalosť angličtiny v rámci uvedenej spoločnosti nespĺňa požiadavky článku 6 ods. 3 písm. a) EDĽP. Naopak tak každodenná práca, ako aj stretnutia riadiacich pracovníkov sa pravidelne konali v nemčine. Rovnako bola podľa názoru žalobkýň nemčina jazykom, v ktorom sa uskutočňovala vnútorná korešpondencia tejto spoločnosti a v ktorom boli vyhotovené také interné dokumenty, ako sú výročné správy alebo pokyny riaditeľstva, ktoré boli následne preložené do angličtiny externým poskytovateľom služieb. Napokon je irelevantné, že sporné kontakty medzi spoločnosťou Brugg Kabel a ostatnými výrobcami elektrických káblov sa uskutočnili prevažne v angličtine, keďže išlo o čisto technický prejav jedného spolupracovníka v odbornom jazyku výrobcov elektrických káblov, zatiaľ čo oznámenie o výhradách obsahovalo komplexné výhrady, ktoré predmetná spoločnosť musí byť schopná plne pochopiť, aby ich mohla preskúmať z technického a právneho hľadiska.

36      Ďalej žalobkyne tvrdia, že Komisia tiež porušila ich práva na obhajobu v konaní pred Všeobecným súdom tým, že vo vyjadrení k žalobe používala citácie v angličtine a francúzštine bez uvedenia ich prekladu, ako to vyžaduje článok 35 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991. Domnievajú sa, že v štádiu dupliky nebolo možné odstrániť tento nedostatok prekladu, vzhľadom na to, že takáto náprava nie je prípustná, keďže žalobkyne už uviedli výhradu týkajúcu sa porušenia pravidla jazyku konania vo svojej žalobe. Z toho vyplýva, že všetky časti vyjadrenia k žalobe, ktoré obsahujú takéto citácie, sa musia zamietnuť ako neprípustné.

37      Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

38      V tomto ohľade treba pripomenúť, že hoci článok 6 ods. 3 ZEÚ stanovuje, že základné práva zaručené EDĽP sú ako všeobecné zásady súčasťou práva Únie a hoci článok 52 ods. 3 Charty stanovuje, že práva obsiahnuté v Charte, ktoré zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, majú rovnaký zmysel a rozsah, ako majú práva priznané uvedeným dohovorom, tento dohovor nepredstavuje, kým k nemu Únia nepristúpila, právny nástroj formálne začlenený do právneho poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, EU:C:2013:522, body 32 a citovanú judikatúru).

39      Treba tiež pripomenúť, že v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. a) EDĽP každý, kto je obvinený, má predovšetkým právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu.

40      Treba tiež pripomenúť, že v súlade s judikatúrou nemožno Komisiu kvalifikovať ako „súd“ v zmysle článku 6 EDĽP (pozri rozsudok z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T‑11/89, EU:T:1992:33, bod 39 a citovanú judikatúru). Okrem toho rešpektovanie článku 6 EDĽP nevylučuje, aby v správnom konaní bol „trest“ uložený najskôr správnym orgánom, ktorý sám osebe nespĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 EDĽP, pod podmienkou, že rozhodnutie tohto orgánu podlieha neskoršiemu preskúmaniu orgánom s neobmedzenou súdnou právomocou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 35). Z toho vyplýva, že žalobkyne sa vo vzťahu ku Komisii nemôžu odvolávať na porušenie článku 6 EDĽP.

41      V každom prípade treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou sa rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré v zmysle článku 41 Charty predstavuje neoddeliteľnú súčasť práva na riadnu správu vecí verejných, musí dodržiavať za akýchkoľvek okolností, najmä v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, aj keď ide o správne konanie. V tomto ohľade toto právo vyžaduje, aby sa dotknutým podnikom a združeniam podnikov už v štádiu správneho konania umožnilo oznámiť účinným spôsobom ich stanovisko k jednotlivým skutočnostiam a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, body 82 a 88 a citovanú judikatúru).

42      Z judikatúry tiež vyplýva, že právo na obhajobu podnikov dotknutých správnym konaním, ktoré by mohlo viesť k sankciám, musí byť Komisiou dodržané v priebehu predbežných vyšetrovaní, pretože je dôležité vyhnúť sa tomu, aby mohlo byť toto právo nenapraviteľne porušené v rámci takýchto vyšetrovaní, a najmä kontrol, ktoré môžu byť rozhodujúce pre zabezpečenie dôkazov o protiprávnosti správania podnikov a ktoré môže založiť ich zodpovednosť (rozsudok zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, T‑135/09, EU:T:2012:596, bod 41).

43      Práve s prihliadnutím na tieto zásady pripomenuté v bodoch 38 až 42 vyššie je potrebné overiť, či zaslanie žiadostí o informácie žalobkyniam, ako aj oznámenia o výhradách v angličtine porušilo ich práva na obhajobu.

44      Po prvé, pokiaľ ide o zasielanie žiadostí o informácie v angličtine, treba uviesť, ako bolo pripomenuté v bode 42 vyššie, že cieľom povinnosti Komisie rešpektovať základné práva na obhajobu pri vyšetrovaní predchádzajúcom začatiu samotného konania v oblasti kartelov je zabrániť tomu, aby boli tieto práva nenapraviteľne porušené v rámci dotknutých vyšetrovaní. Z tohto dôvodu Komisia musí dodržiavať práva na obhajobu, a to najmä pri kontrolách, ktoré môžu byť rozhodujúce na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktorá môže zakladať ich zodpovednosť.

45      Treba uviesť, že takáto logika sa uplatňuje tiež na žiadosti o informácie, ktoré Komisia adresovala dotknutým podnikom počas predbežného vyšetrovania, keďže odpovede na tieto žiadosti môžu byť použité Komisiou, ako je to v prejednávanej veci, na preukázanie protiprávnej povahy správania týchto podnikov.

46      V každom prípade je nutné konštatovať, že hoci žiadosti o informácie zo 7. apríla 2009, z 20. októbra 2009, 31. marca 2010 a 29. novembra 2010, ktoré Komisia adresovala spoločnosti Brugg Kabel, boli vyhotovené v angličtine, zo spisu vyplýva, že žalobkyne boli schopné dostatočne pochopiť dotknuté žiadosti na to, aby na každú z nich odpovedali. Treba tiež zdôrazniť, že Brugg Kabel požiadala len o preklad niektorých pasáží žiadosti Komisie z 20. októbra 2009 a že potom, ako Komisia predložila dotknuté preklady, Brugg Kabel odpovedala na túto žiadosť o informácie. Treba tiež zdôrazniť, že Komisia nijako nevyžadovala od spoločnosti Brugg Kabel, aby odpovedala na žiadosti o informácie v angličtine. Preto je nutné konštatovať, že Brugg Kabel bola schopná užitočne vyjadriť svoje stanovisko, pokiaľ ide o informácie požadované Komisiou.

47      Rovnako nie je argumentácia žalobkýň presvedčivá v rozsahu, v akom ju možno vykladať v tom zmysle, že odmietnutie Komisie adresovať žiadosti o informácie spoločnosti Brugg Kabel v nemčine, ako to bolo uvedené v jej liste z 27. októbra 2009, predstavuje porušenie článku 41 ods. 4 Charty. Toto ustanovenie totiž upravuje právo každej osoby obrátiť sa na inštitúcie v jednom z jazykov Zmlúv a dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Je však nutné konštatovať, že v prejednávanej veci to bola práve Komisia, kto sa obrátil na Brugg Kabel so žiadosťou o jej odpoveď, a nie naopak.

48      Po druhé, pokiaľ ide o oznámenie oznámenia o výhradách v angličtine, treba uviesť, že hoci sa v rámci predbežného vyšetrovania na Komisiu uplatňuje povinnosť dodržiavať právo na obhajobu, táto povinnosť sa uplatňuje o to viac po formálnom začatí správneho konania, ktoré by mohlo viesť k uloženiu sankcií voči dotknutým podnikom, ako to bolo pripomenuté v bode 42 vyššie.

49      V prejednávanej veci je však bez ohľadu na konkrétnu úroveň porozumenia angličtiny zamestnancov a riadiacich pracovníkov žalobkýň nutné konštatovať, že ako vyplýva z listu adresovaného spoločnosťami Brugg Kabel Komisii 1. septembra 2011, tieto spoločnosti nepožadovali dodatočnú lehotu na účely odpovede na oznámenie o výhradách z dôvodu vyhotovenia prekladu, ale aby mali dodatočný čas na podrobné preskúmanie všetkých dokumentov uvedených v spise a mnohých tvrdení obsiahnutých v oznámení o výhradách a vzhľadom na obmedzené zdroje, ktoré mohli použiť na splnenie tejto úlohy. Len ťažko možno uveriť, že pokiaľ žalobkyne mali ťažkosti s porozumením anglického znenia oznámenia o výhradách alebo potrebovali viac času na jeho preklad, že tieto skutočnosti neuviedli v odôvodnení svojej žiadosti o predĺženie lehoty stanovenej pre odpoveď na oznámenie o výhradách. Je nutné tiež konštatovať, že žalobkyne boli schopné odpovedať na oznámenie o výhradách, hoci ich odpoveď bola napísaná v nemčine, čo tiež svedčí o tom, že žalobkyne mali dostatočnú znalosť angličtiny pre pochopenie povahy a dôvodu obvinenia voči nim a v tomto ohľade mohli užitočne zaujať stanovisko.

50      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa argumentácia žalobkýň založená na porušení práva na obhajobu v správnom konaní z dôvodu oznámenia žiadostí o informácie a oznámenia o výhradách žalobkyniam v angličtine musí zamietnuť ako nedôvodná.

51      Okrem toho, pokiaľ ide o údajné porušenie práva žalobkýň na obhajobu v rámci tohto súdneho konania, treba na úvod uviesť, že toto tvrdenie možno len zamietnuť ako neúčinné v rozsahu, v akom je predložené na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení práva na obhajobu spoločností Brugg Kabel v rámci správneho konania.

52      Napokon argumentácia žalobkýň, ktorej cieľom je zamietnuť ako neprípustné pasáže vyjadrenia k žalobe z dôvodu, že vzhľadom na to, že nerešpektujú jazyk konania, poškodzujú ich práva na obhajobu, nemôže uspieť.

53      V tomto ohľade je nesporné, že jazykom konania v prejednávanej veci je nemčina. Okrem toho z článku 35 ods. 3 prvého a druhého pododseku rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 v znení platnom k dátumu podania vyjadrenia k žalobe vyplýva, že jazyk konania sa použije najmä v písomných vyjadreniach a na ústne prednesy účastníkov konania a tiež v priložených listinách a dokumentoch a že každá listina alebo predložený dokument alebo dokument tvoriaci prílohu, vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku konania, musia byť preložené do jazyka konania.

54      Z toho vyplýva, že Komisia bola povinná v prípade pasáží citovaných vo vyjadrení k žalobe v inom jazyku poskytnúť ich preklad do jazyka konania. Komisia sa nemôže vyhnúť tejto povinnosti iba z toho dôvodu, že preklad niektorých z týchto pasáží sa nachádzal v napadnutom rozhodnutí pripojenom k žalobe alebo že iné pasáže boli výňatkami z príloh žaloby, alebo že išlo o vyhlásenia jedného zo zamestnancov žalobkýň.

55      Je však nutné konštatovať, že Komisia odstránila túto formálnu nezrovnalosť tým, že predložila preklad dotknutých pasáží v prílohách k duplike.

56      Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, okolnosť, že už v žalobe predložili výhradu založenú na nerešpektovaní jazyka konania, nebráni takémuto odstráneniu nezrovnalostí. Stačí totiž uviesť, že dotknutá výhrada sa týkala jazyka použitého Komisiou v správnom konaní, čo nemôže mať vplyv na jazyk konania v rámci súdneho konania.

57      Z toho vyplýva, že pasáže vyjadrenia k žalobe vyhotovené v inom jazyku než v jazyku konania sa nemôžu považovať za neprípustné.

58      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

b)      O odmietnutí Komisie poskytnúť prístup k odpovediam ostatných adresátov oznámenia o výhradách

59      Žalobkyne Komisii vytýkajú, že porušila ich právo na obhajobu tým, že im alebo ich advokátovi odmietla poskytnúť prístup k nedôvernej verzii odpovedí ostatných podnikov, ktoré sú adresátmi oznámenia o výhradách, s výnimkou veľmi obmedzeného prístupu k odpovediam spoločností ABB a J‑Power Systems, hoci uvedené odpovede potenciálne obsahovali oslobodzujúce dôkazy týkajúce sa najmä predmetu stretnutia zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains (Francúzsko), ktoré Komisia nesprávne považuje za začiatok účasti spoločnosti Brugg Kabel na porušení, a tiež prerušenia účasti žalobkýň na porušení v priebehu roka 2005.

60      Žalobkyne tvrdia, že sprístupnenie odpovedí ostatných podnikov, ktoré sú adresátmi oznámenia o výhradách, bola odôvodnené o to viac, že jednak, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑204/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6), Komisii neprináleží, aby sama rozhodovala o tom, aké skutočnosti sú relevantné pre ich obhajobu, čo napokon ani nebola schopná urobiť, a jednak, že sa im vytýka, že sa podieľali na jedinom a pokračujúcom porušení, čo vedie k tomu, že sa považujú za zodpovedné za postupy iných podnikov, na ktorých sa nepodieľali a o ktorých v tomto prípade ani nevedeli.

61      Podľa žalobkýň na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, poskytnutie prístupu k odpovediam ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách určené, ktoré by mohli obsahovať oslobodzujúce dôkazy, by v prejednávanej veci neviedlo k odkladaniu prijatia rozhodnutia o skončení správneho konania na neurčito, keďže Komisia takýto prístup už poskytla iným adresátom oznámenia o výhradách.

62      Ďalej žalobkyne tvrdia, že nemožno od nich vyžadovať, aby s cieľom preukázať, že dokumenty obsahujúce informácie, ktoré potenciálne mohli byť ich v prospech, boli užitočné na ich obhajobu, uviedli presné údaje o obsahu týchto dokumentov, ku ktorým a priori nemajú prístup. Požiadavka na počiatočný dôkaz v tejto súvislosti, ako vyplýva z rozsudku z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia (T‑343/06, EU:T:2012:478), citovaného Komisiou, má za cieľ zmierniť dôkazné bremeno kladené na podniky, ktorým Komisia odmietla prístup k dokumentu v ich prospech, a nemala by sa vykladať spôsobom, ktorý by znemožnil predloženie takéhoto dôkazu. Žalobkyne sa v prejednávanej veci domnievajú, že by malo stačiť, že uvedú, ako to aj urobili, že odpovede ostatných podnikov, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách, mohli potvrdiť, že nijaký údajný účastník kartelu neodkazoval na stretnutie zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains ako na „stretnutie R“, v rámci ktorého sa Brugg Kabel podieľala na vykonávaní kartelu.

63      Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

64      V tomto ohľade v prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého bola Komisia povinná umožniť im prístup k odpovediam ostatných podnikov, ktoré boli adresátmi oznámenia o výhradách, z dôvodu, že Komisii samotnej neprináleží rozhodnúť o relevantnosti dokumentov získaných v rámci konania na ich obhajobu, je nutné konštatovať, že toto tvrdenie nemôže uspieť.

65      Treba tiež pripomenúť, že v zmysle článku 27 prvého odseku nariadenia č. 1/2003 pred prijatím rozhodnutí podľa článkov 7, 8, 23 a článku 24 ods. 2 tohto nariadenia poskytne Komisia podnikom a združeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, možnosť vypočutia v záležitostiach, voči ktorým má Komisia námietky. Toto isté ustanovenie stanovuje, že „Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa príslušné strany mohli vyjadriť“ a že „sťažovatelia sú úzko zapojení do postupov“.

66      Cieľom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej súťaže je teda najmä umožniť adresátom oznámenia o výhradách oboznámiť sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli vecne vyjadriť k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe týchto dôkazov vo svojom oznámení o výhradách (rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, EU:C:2003:531, bod 125). Prístup k spisu teda patrí k procesným zárukám určeným na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpečenie účinného výkonu práva byť vypočutý.

67      V súlade s judikatúrou teda právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržania práva na obhajobu znamená, že Komisia poskytne dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky listiny založené vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 68 a citovaná judikatúra).

68      Až pri začatí kontradiktórnej fázy správneho konania je však dotknutý podnik prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a až vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na účely zabezpečenia účinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoveď ostatných účastníkov konania na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vyšetrovacom spise, do ktorých môžu účastníci konania nahliadnuť (rozsudky z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, T‑161/05, EU:T:2009:366, bod 163; z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, T‑113/07, EU:T:2011:343, bod 42, a z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, T‑133/07, EU:T:2011:345, bod 41).

69      Ak však chce Komisia vychádzať z časti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porušenia v konaní podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo článku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umožniť, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiž predmetná časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podieľať na porušení (rozsudky z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, T‑113/07, EU:T:2011:343, bod 43, a z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, T‑133/07, EU:T:2011:345, bod 42).

70      Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje aj časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môžu byť pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, že mu umožnia odvolávať sa na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal predmetnú časť odpovede alebo predmetný dokument a vyjadril sa k nim (rozsudky z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, T‑113/07, EU:T:2011:343, bod 44, a z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia, T‑133/07, EU:T:2011:345, bod 43).

71      Ďalej treba pripomenúť, že odsek 8 oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Ú. v. ES C 325, 2005, s. 7) stanovuje, že „dokumentácia Komisie“ pri vyšetrovaní prípadov hospodárskej súťaže pozostáva zo všetkých dokumentov, ktoré boli získané, vypracované alebo zhromaždené Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž počas vyšetrovania. Bod 27 tohto oznámenia spresňuje:

„Prístup k dokumentácii bude umožnený na základe žiadosti a normálne pri jednej príležitosti po predložení námietok Komisie stranám s cieľom zabezpečenia princípu rovnosti prostriedkov a ochrany svojich práva na obhajobu. Ako všeobecné pravidlo preto platí, že nie je povolený prístup k odpovediam iných strán na námietky Komisie.

Strane sa však povolí prístup k dokumentom získaným po oznámení námietok v neskoršej fáze správneho postupu, ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz – obviňujúceho a vinu zbavujúceho charakteru – týkajúci sa obvinení voči tejto strane v prehľade námietok Komisie. Toto sa deje najmä v prípadoch, v ktorých sa Komisia mieni opierať o nové dôkazy.“

72      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisii prináleží vykonať prvé posúdenie potenciálne viny zbavujúceho charakteru informácií obsiahnutých v dokumentoch, ktoré boli prijaté po oznámení o výhradách v prípade, že niektorý dotknutý podnik podá žiadosť o prístup k takýmto dokumentom.

73      V tomto ohľade sa žalobkyne nemôžu odvolávať na judikatúru, podľa ktorej neprináleží iba Komisii, ktorá oznamuje výhrady a rozhoduje o uložení pokuty, aby určila dokumenty, ktoré sú užitočné pre obhajobu dotknutého podniku, pretože táto úvaha týkajúca sa dokumentov zo spisu, ktorý vytvorila Komisia, sa totiž nemôže uplatňovať na odpovede ostatných dotknutých účastníkov konania na výhrady, ktoré im oznámila (rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06, EU:T:2012:478, bod 89).

74      Ďalej treba tiež zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého okolnosť, že sa im vytýka účasť na jednom a pokračujúcom porušení, odôvodňuje poskytnúť im prístup k odpovediam ostatných adresátov oznámenia o výhradách, aby mohli v týchto odpovediach samy nájsť dôkazy vo svoj prospech. Stačí totiž uviesť, že vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia (T‑113/07, EU:T:2011:343); z 12. júla 2011, Mitsubishi Electric/Komisia (T‑133/07, EU:T:2011:345), a z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia (T‑343/06, EU:T:2012:478), sa tiež žalobkyniam vytýkala ich účasť na jedinom a pokračujúcom porušení.

75      V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia v podstate porušila ich právo na obhajobu tým, že na základe nesprávneho posúdenia relevantnosti informácií obsiahnutých v odpovediach adresátov oznámenia o výhradách pre ich obhajobu odmietla poskytnúť im prístup k nedôvernej verzii týchto odpovedí, treba konštatovať, že ani toto tvrdenie nemôže uspieť.

76      Treba pripomenúť, že pokiaľ by aj nejaký dokument, ktorý má Komisia k dispozícii, mohol byť označený ako dôkaz v prospech dotknutého podniku, ktorému sa vytýka, že sa zúčastnil kartelu, keďže by bol schopný zbaviť ho viny, a nebol poskytnutý takémuto podniku, k porušeniu práva na obhajobu dochádza až v prípade, že uvedený podnik preukáže, že dotknutý dôkaz mohol byť užitočný pre jeho obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 367).

77      Takýto dôkaz možno poskytnúť tak, že sa preukáže, že nesprístupnenie mohlo mať na úkor dotknutého podniku vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, alebo mohlo škodiť alebo sťažiť obhajobu záujmov tohto podniku v priebehu správneho konania (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i/Komisia, C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 368).

78      Možnosť, že nesprístupnený dokument mohol mať vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, sa dá preukázať iba v prípade, ak z predbežného preskúmania určitých dôkazných prostriedkov vyplynie, že nesprístupnené dokumenty mohli mať – vzhľadom na tieto dôkazné prostriedky – význam, ktorý nemožno opomenúť (rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, T‑587/08, EU:T:2013:129, bod 688).

79      V tejto súvislosti nemožno vyžadovať od žalobkýň, ktoré uviedli žalobný dôvod založený na porušení svojho práva na obhajobu, aby v žalobe uviedli podrobnú argumentáciu alebo označili súbor dôkazov s cieľom preukázať, že správne konanie by mohlo viesť k odlišnému výsledku, ak by mali prístup k určitým dokumentom, ktoré im v skutočnosti nikdy neboli sprístupnené. Takýto prístup by totiž znamenal, že by sa od nich vyžadovalo probatio diabolica (rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, T‑587/08, EU:T:2013:129, bod 689).

80      Žalobkyniam však prináleží, aby predložili prvú indíciu o užitočnosti neoznámených dokumentov pre ich obhajobu (rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, T‑587/08, EU:T:2013:129, bod 690).

81      Preto je potrebné v prejednávanej veci overiť, či tvrdenia žalobkýň obsahujú prvú indíciu o užitočnosti odpovedí ostatných adresátov oznámenia o výhradách pre ich obhajobu.

82      Žalobkyne uvádzajú, že prístup k odpovediam ostatných adresátov oznámenia o výhradách by im umožnil preukázať negatívnu skutočnosť, a síce, že ani Pirelli, ani Nexans France neuviedli, že stretnutie zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, ktoré podľa Komisie predstavuje východiskový bod účasti žalobkýň na karteli, bolo stretnutím R. Podľa ich názoru prístup k týmto odpovediam by im tiež poskytol možnosť potvrdiť, že ostatným členom kartelu bolo známe, že v roku 2005 prerušili svoju účasť na karteli.

83      Po prvé, pokiaľ ide o stretnutie zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, okolnosť, že toto stretnutie bolo uvedené v jej žiadosti o informácie z 31. marca 2010 a že žalobkyne mali prístup k odpovediam ostatných adresátov tejto žiadosti o informácie, nevedie k bezpredmetnosti ich žiadosť o prístup k odpovediam iných adresátov oznámenia o výhradách. Obsah odpovedí spoločností Nexans France a Pirelli na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2010, v ktorých sa títo účastníci kartelu nevyjadrili k svojej účasti na stretnutí zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains a k predmetu tohto stretnutia, neumožňuje predpovedať ich stanovisko v tejto súvislosti v ich odpovedi na oznámenie o výhradách.

84      Treba však uviesť, že skutočnosť, že ostatní účastníci kartelu sa vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách nevyjadrili k povahe stretnutia zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, aj keby sa preukázala, nie je sama osebe spôsobilá potvrdiť obhajobu žalobkýň.

85      Je totiž nesporné, že v oznámení o výhradách Komisia uviedla, že stretnutie R sa uskutočnilo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains a že účastníkmi tohto stretnutia boli v každom prípade Nexans France, zastúpená pánom J., Sagem, zastúpená pánom V., a Brugg Kabel, zastúpená pánom N.

86      Pritom skutočnosť, že vo vzťahu k takémuto obvineniu sa Nexans France, ani Sagem nesnažili prípadne spochybniť povahu stretnutia zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains v ich odpovediach na oznámenie o výhradách, skôr preukazovala, že pripúšťali skutočnosti, ktoré im boli vytýkané Komisiou v tejto súvislosti.

87      Ďalej v rozsahu, v akom sa argumentácia žalobkýň týka tiež údajnej neexistencie stanoviska spoločnosti Pirelli v súvislosti so stretnutím zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, keďže žalobkyne pripustili, že Pirelli sa zúčastnila na uvedenom stretnutí vo svojich vlastných odpovediach na oznámenie o výhradách (pozri bod 156 nižšie), je nutné konštatovať, že aj táto argumentácia sa musí zamietnuť. Vzhľadom na to, že Komisia totiž v oznámení o výhradách neobvinila spoločnosť Pirelli, že sa zúčastnila na uvedenom stretnutí, neexistenciu stanoviska tejto spoločnosti v súvislosti s povahou tohto stretnutia nemožno v nijakom prípade vykladať ako potvrdenie, že toto stretnutie malo alebo nemalo protisúťažnú povahu.

88      Po druhé, čo sa týka argumentácie žalobkýň, podľa ktorej odpovede ostatných adresátov oznámenia o výhradách určite obsahovali dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že v roku 2005 prerušila svoju účasť na karteli, treba uviesť, že táto argumentácia je nejasná. Žalobkyne totiž neuvádzajú, aké skutočnosti by mali preukázať odpovede ostatných adresátov oznámenia o výhradách alebo aké konkrétne tvrdenia Komisie obsiahnuté v oznámení o výhradách týkajúce sa ich účasti na karteli v roku 2005 by tieto odpovede mohli spochybniť. Rovnako žalobkyne nevysvetlili, prečo sa domnievajú, že by sa dôkazy v ich prospech týkajúce sa ich účasti na karteli v roku 2005 mohli nachádzať v odpovediach všetkých adresátov oznámenia o výhradách.

89      V dôsledku toho je potrebné sa domnievať, že tvrdenia žalobkýň neobsahujú prvú indíciu užitočnosti odpovedí ostatných adresátov oznámenia o výhradách, ktoré im neboli poskytnuté, pre ich obhajobu.

90      Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 73 vyššie je potrebné tiež zamietnuť ako nedôvodné tvrdenie žalobkýň uvedené na pojednávaní, podľa ktorého by skutočnosť, že Komisia nevypracovala nedôverné verzie odpovedí všetkých adresátov oznámenia o výhradách, aby sa tým prípadne umožnilo oznámenie dôkazov v prospech dotknutého podniku, ktoré by mohli obsahovať, mala preukazovať, že Komisia v prejednávanej veci nedodržala zásadu rovnosti zbraní.

91      Preto treba zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu, a teda aj prvý žalobný dôvod ako celok ako nedôvodné.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie na postihovanie porušenia uskutočneného v tretích štátoch, ktoré nemá nijaký vplyv v EHS

92      Žalobkyne tvrdia, že Komisia nemá právomoc uplatniť článok 101 ZFEÚ na postupy, ku ktorým došlo mimo EHP a na projekty, ktoré sa majú realizovať mimo EHP, pokiaľ tieto postupy nemajú vplyv na EHP. V prípade neexistencie dôkazov, že postupy týkajúce sa každého z týchto projektov spôsobovali bezprostredné, podstatné a predvídateľné účinky v EHP, ich Komisia v zmysle judikatúry nemohla jednoducho spájať s jediným a pokračujúcim porušením na účely založenia svojej extrateritoriálnej právomoci, s výnimkou toho, že by sa jej umožnilo priznať tejto právomoci neobmedzený charakter.

93      Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

94      V tomto ohľade, pokiaľ ide o územnú uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, treba pripomenúť, že pravidlo hospodárskej súťaže Únie uvedené v článku 101 ZFEÚ zakazuje dohody a postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže „v rámci vnútorného trhu“.

95      Okrem toho treba uviesť, že podmienky pre územnú pôsobnosť článku 101 ZFEÚ môžu byť splnené v oboch prípadoch.

96      Po prvé je uplatnenie článku 101 ZFEÚ odôvodnené, pokiaľ sa postupy, ktorých sa týka, vykonávajú na území vnútorného trhu, a to bez ohľadu na miesto ich vytvorenia. Určenie, že uplatniteľnosť zákazov stanovených v práve hospodárskej súťaže závisí od miesta vytvorenia kartelu, by totiž evidentne ponúklo podnikom ľahký spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnúť (rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 až 129/85, EU:C:1988:447, bod 16).

97      Po druhé, ako už rozhodol Súdny dvor, uplatnenie článku 101 ZFEÚ je tiež odôvodnené v prípade, že sa dá predpokladať, že postupy vyvolávajú bezprostredný a podstatný účinok na vnútornom trhu (rozsudok z 25. novembra 1971, Béguelin Import, 22/71, EU:C:1971:113, bod 11). V tomto ohľade treba zdôrazniť, že tento prístup sleduje rovnaký cieľ ako prístup založený na vykonaní dohody na území Únie, a síce identifikovanie správaní, ktoré síce neboli vykonané na tomto území, ale ktorých protisúťažné účinky možno pocítiť na trhu Únie.

98      Treba tiež uviesť, že podmienky uplatnenia článku 101 ZFEÚ, uvedené v bodoch 96 a 97 vyššie, sú alternatívne a nie kumulatívne prostriedky na účely stanovenia právomoci Komisie konštatovať a potrestať porušenie tohto ustanovenia.

99      V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že podmienka týkajúca sa vykonania kartelu v EHP, ako aj podmienka týkajúca sa konkrétnych účinkov, ktoré spôsoboval v EHP, boli obe v prejednávanej veci splnené (odôvodnenia 467 až 469 napadnutého rozhodnutia).

100    Žalobkyne tvrdia, že Komisia mala preukázať, že každý z projektov, ktorý sa mal realizovať mimo EHP, mal dostatočný vplyv v Únii na to, aby sa v zmysle judikatúry odôvodnila územná uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ na túto časť predmetného porušenia.

101    S takouto argumentáciou nemožno súhlasiť.

102    Pokiaľ ide o vykonanie postupov kartelu týkajúcich sa projektov, ktoré sa mali realizovať mimo územia EHP, treba uviesť, že dohoda o „vývozných územiach“, na základe ktorej si európskí výrobcovia a ázijskí výrobcovia rozdeľovali projekty, ktoré sa mali realizovať na uvedených územiach, bola vykonaná na území EHP. Z odôvodnenia 79 napadnutého rozhodnutia a z jeho odôvodnenia 247, na ktoré odkazuje odôvodnenie 468 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že Grécko nebolo súčasťou „domáceho európskeho územia“ v zmysle dohody o „domácom území“ a že projekty uskutočňované v Grécku boli súčasťou pridelenia projektov na základe „kvóty 60/40“ podľa dohody o „vývozných územiach“. Okrem toho z odôvodnení 81 a 82 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že členovia A kartelu sa domnievali, že projekty spájajúce členský štát únie s tretím štátom by tiež mali byť súčasťou kvóty 60 % pridelených členom R kartelu, ako to bolo v prípade projektu spájajúceho Španielsko s Marokom citovaného v odôvodnení 232 napadnutého rozhodnutia.

103    Na druhej strane treba tiež zdôrazniť, že k správaniu európskych podnikov spočívajúce na základe dohody o „domácom území“ v tom, že nesúťažili o projekty, ktoré sa mali uskutočniť na „domácom území“ ázijských podnikov, už na základe definície nedochádzalo na území EHP.

104    V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, však z toho nevyplýva, že Komisia mala predložiť dôkaz, že každý z projektov, ktorý sa mal uskutočniť mimo územia EHP na základe dohody o „domácom území“, mal dostatočný vplyv v Únii na to, aby odôvodnil územnú uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ.

105    Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 97 vyššie, Komisia mohla zakladať uplatniteľnosť článku 101 na také jediné a pokračujúce porušenie, ako bolo konštatované v napadnutom rozhodnutí, na predvídateľných, bezprostredných a podstatných účinkoch tohto porušenia na vnútornom trhu.

106    V tomto ohľade treba uviesť, že článok 101 ZFEÚ sa uplatňuje na postupy a dohody slúžiace na dosiahnutie rovnakého protisúťažného cieľa, pokiaľ možno predpokladať, že tieto postupy a dohody ako celok spôsobujú bezprostredné a podstatné účinky na vnútornom trhu. Podnikom totiž nemožno umožniť vyhýbať sa uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže Únie kombinovaním viacerých konaní sledujúcich ten istý cieľ, z ktorých každé jednotlivo nemôže mať bezprostredný a podstatný účinok na uvedenom trhu, ale ktoré ako celok môžu mať takýto účinok.

107    Treba však uviesť, že jednotným cieľom kartelu bolo obmedziť hospodársku súťaž pri projektoch podmorských a podzemných elektrických káblov (veľmi) vysokého napätia, ktoré sa mali realizovať na špecifických územiach prostredníctvom rozdelenia trhov a zákazníkov, a teda narušením normálneho procesu hospodárskej súťaže v EHP.

108    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, práve vzhľadom na celkové účinky rôznych postupov opísaných v odôvodnení 493 napadnutého rozhodnutia, vrátane postupov týkajúcich sa projektov, ktoré sa mali uskutočniť mimo územia EHP, je potrebné posúdiť, či je článok 101 ZFEÚ uplatniteľný v prejednávanej veci.

109    Treba však konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení 469 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že účinky postupov a dohôd, na ktorých sa členovia kartelu podieľali, na hospodársku súťaž v EHP, vrátane vnútorného trhu, boli predvídateľné, podstatné a bezprostredné.

110    V tomto ohľade na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predvídateľnosti stačí zohľadniť pravdepodobné účinky určitého správania na hospodársku súťaž.

111    Pokiaľ ide o bezprostrednosť účinkov sporných postupov na území Únie, je potrebné uviesť, že nevyhnutne mali priamy vplyv na dodávky elektrických káblov vysokého a veľmi vysokého napätia, ktoré sa mali uskutočniť na uvedenom území, keďže to bolo predmetom rôznych stretnutí a kontaktov medzi účastníkmi kartelu (odôvodnenia 66 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho rozdelenie uskutočnené medzi účastníkmi kartelu jednak priamo vnútri tohto územia a jednak mimo tohto územia malo predvídateľné účinky na hospodársku súťaž v rámci tohto územia, ako to správne uviedla Komisia.

112    Pokiaľ ide o podstatnú povahu účinkov v Únii, treba poukázať na počet a význam výrobcov, ktorí sa zúčastnili kartelu a ktorí predstavovali takmer celý trh, ako aj širokej škály výrobkov dotknutých rôznymi dohodami a závažnosť predmetných postupov. Treba tiež poukázať na významnú dĺžku trvania jediného a pokračujúceho porušenia, ktoré trvalo desať rokov. Všetky tieto skutočnosti posudzované ako celok spoločne preukazujú podstatnú povahu účinkov dotknutých postupov na území Únie (odôvodnenia 66, 492, 493 a 620 napadnutého rozhodnutia).

113    V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že jediné a pokračujúce porušenie, ako je definované v napadnutom rozhodnutí, patrí do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ a že Komisia mala právomoc ho sankcionovať. Za týchto okolností Komisia nebola povinná konkrétne preukázať, že podmienky požadované na uplatnenie článku 101 ZFEÚ boli splnené vo vzťahu ku každému z projektov, ktoré sa mali vykonať mimo EHP.

114    Ďalej, pokiaľ ide o výhradu žalobkýň, podľa ktorej Komisia obišla neexistenciu účinkov dohody o „vývozných územiach“ v EHP tým, že túto dohodu umelo začlenila do jediného a pokračujúceho porušenia, aby na ňu uplatnila článok 101 ZFEÚ, treba uviesť, že v skutočnosti spochybňuje existenciu jediného a pokračujúceho porušenia, tak ako je opísaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a nie uplatniteľnosť článku 101 ZFEÚ na toto porušenie.

115    Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz na podporu tejto výhrady, takže je namieste zamietnuť ju ako nepodložené tvrdenie.

116    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

3.      O treťom a štvrtom žalobnom dôvode založených na nesprávnom posúdení, porušení práva na prezumpciu neviny, na nesprávnom zistení skutkového stavu, na skreslení dôkazov a na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o údajnú účasť žalobkýň na jedinom a pokračujúcom porušení

117    Na podporu tretieho a štvrtého žalobného dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne, žalobkyne uvádzajú viaceré tvrdenia. Po prvé vytýkajú Komisii, že uplatnila pojem jediné porušenie na účely kvalifikácie rôznych prvkov kartelu. Po druhé tvrdia, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia v súvislosti s nepretržitou povahou ich účasti na porušení a okrem toho nepredložila dostatočné dôkazy, pokiaľ ide o začiatok ich účasti na porušení a nepretržité trvanie tohto porušenia. Po tretie vytýkajú Komisii, že im pripisuje zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie, hoci ich zámerom nebolo prispieť k všetkým cieľom kartelu, a že nemali vedomosť o niektorých protisúťažných správaniach. Po štvrté žalobkyne tvrdia, že Komisia mala preukázať, že vedeli o dohodách týkajúcich sa jednotlivých projektov alebo ich mohli predpokladať aspoň v súvislosti s domácimi zákazkami alebo projektmi podmorských elektrických káblov. Po piate vytýkajú Komisii, že nespresnila, ktoré projekty mali byť predmetom dohody, pričom sa uspokojila s použitím skratiek alebo druhových označení a ten istý projekt prezentovala ako viacero samostatných projektov z dôvodu miernych rozdielov v označení.

a)      Úvodné poznámky

118    Z judikatúry vyplýva, že Komisii prináleží dokázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania. Pokiaľ ide konkrétne o dokazovanie porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Pokiaľ má súd pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak pochybnosť v tomto ohľade naďalej trvá, najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu alebo k zníženiu sumy tejto pokuty. V takejto situácii je totiž potrebné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súčasťou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále. Je teda nevyhnutné, aby Komisia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09, EU:T:2013:259, bod 50 a citovanú judikatúru).

119    Z ustálenej judikatúry však tiež vyplýva, že každý z dôkazov predložených Komisiou nemusí nutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý prvok porušenia. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09, EU:T:2013:259, bod 51 a citovanú judikatúru).

120    Okrem toho je obvyklé, že sa činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú v utajení a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú poznámky zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, body 55 až 57, ako aj z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, EU:C:2007:52, bod 51).

121    Okrem toho sa podľa judikatúry požaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia opierala prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudok zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T‑43/92, EU:C:1994:79, bod 79; pozri tiež rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, EU:T:2006:350, bod 51 a citovanú judikatúru).

b)      O jednotnej povahe porušenia

122    Žalobkyne v podstate tvrdia, že postupy zistené Komisiou nespĺňajú kritériá jediného a pokračujúceho porušenia stanovené judikatúrou. Tvrdia najmä, že neexistuje totožnosť výrobkov a služieb, keďže podmorské elektrické káble a podzemné elektrické káble predstavujú samostatné trhy, že existuje len čiastočná totožnosť podnikov zúčastnených na porušení, keďže žalobkyne, Silec Cable, Mitsubishi Cable Industries, SWCC Showa Holdings, & Systemd, LS Cable & Systemd, Taihan Electric Wire a nkt cables, nevyrábajú podmorské elektrické káble, že existuje len čiastočná totožnosť fyzických osôb, ktoré sa zúčastnili na rôznych prvkoch kartelu, keďže Pirelli & C. alebo Prysmian, nkt cables a ABB vysielali vždy odlišných zástupcov na stretnutia týkajúce sa podmorských elektrických káblov a na stretnutia týkajúce sa podzemných elektrických káblov, a že neexistuje totožnosť spôsobov vykonávania dohôd, keďže projekty podzemných elektrických káblov a projekty podmorských káblov sa vždy prerokovávali oddelene a rozvrhy pozícií týkajúce sa „kvóty 60/40“ sa vyhotovovali oddelene v závislosti od typu elektrických káblov. Tiež poukazujú na to, že Komisia nepreukázala existenciu vzťahu komplementárnosti medzi rôznymi postupmi.

123    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

124    V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môže porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho konania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho konania by mohli samy osebe a posudzované samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu, Komisia je oprávnená pripísať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, EU:C:2012:778, bod 41, a z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑625/13 P, EU:C:2017:52, bod 55).

125    Judikatúra odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jediného porušenia, a to konkrétne zhodnosť cieľov dotknutých postupov, zhodnosť dotknutých výrobkov a služieb, zhodnosť podnikov, ktoré sa na ňom zúčastnili, a zhodnosť spôsobov jeho vykonávania. Okrem toho ďalšími relevantnými aspektmi, ktoré sa na účely tohto preskúmania môžu zohľadniť, sú zhodnosť fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnosť geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov (rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09, EU:T:2013:259, bod 60).

126    V prejednávanej veci sa dohoda o „domácom území“ a pridelenie projektov elektrických káblov v rámci európskej vetvy kartelu v rámci EHP vykonávali súčasne, pokiaľ ide o podmorské elektrické káble vysokého napätia a podzemné elektrické káble vysokého napätia, pričom sa na nich zúčastňovali tí istí európski výrobcovia, a pokiaľ ide o uvedenú dohodu a dohodu o „vývozných územiach“, tí istí juhokórejskí a japonskí výrobcovia. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, s výnimkou spoločnosti Pirelli, fyzické osoby, ktoré boli v mene podnikov zapojené do kartelu, boli rovnaké pre rôzne zložky kartelu. Rovnako aj jednotlivé opatrenia mali ten istý cieľ, a to zavedenie systému rozdelenia svetového trhu s projektmi elektrických káblov vysokého napätia, s výnimkou USA.

127    Tento záver nemôžu spochybniť ani tvrdenia žalobkýň.

128    Pokiaľ totiž ide o tvrdenie, podľa ktorého porušenie nemožno kvalifikovať ako jediné porušenie z dôvodu, že podzemné elektrické káble vysokého napätia a podmorské elektrické káble vysokého napätia sú dva rozdielne výrobky zodpovedajúce rozdielnym potrebám a v konečnom dôsledku rozdielnym trhom, treba po prvé uviesť, že dohoda o „domácom území“ nerozlišovala medzi rôznymi typmi elektrických káblov. Po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, z príkladov uvedených Komisiou v súvislosti s fungovaním mechanizmov kontroly európskej vetvy kartelu (odôvodnenia 333 až 338, 399 a 400 napadnutého rozhodnutia) a vetvy A/R kartelu (odôvodnenie 106 uvedeného rozhodnutia) vyplýva, že by mohlo dôjsť ku kompenzáciám medzi projektmi podzemných elektrických káblov vysokého napätia a projektmi podmorských elektrických káblov vysokého napätia, takže z hľadiska podnikov zúčastnených na karteli zjavne v tomto ohľade neexistoval nijaký rozdiel. Ilustruje to výmena emailov, ktorých obsah je uvedený v odôvodnení 399 napadnutého rozhodnutia a v ktorých pán A., zamestnanec spoločnosti Prysmian, oznámil pánovi R., zamestnancovi spoločnosti Nexans France, že odmieta kompenzovať prospech z pridelenia pozemnej časti projektu podmorských káblov vysokého napätia spoločnosti Prysmian iným projektom, ale súhlasil, že zváži uzavretie subdodávateľskej zmluvy v súlade so zásadami, ktorými sa riadi prideľovanie projektov v rámci Únie, pričom nerozlišoval, či šlo o projekty podmorských elektrických káblov vysokého napätia alebo o projekty podzemných elektrických káblov vysokého napätia.

129    Skutočnosť, že niektoré podniky zúčastňujúce sa kartelu, akými sú žalobkyne, neboli spôsobilé alebo ochotné snažiť sa získať pridelenie projektov podmorských elektrických káblov, nemá v tejto súvislosti nijaký vplyv.

130    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého boli počas stretnutí A/R projekty podmorských elektrických káblov a projekty podzemných elektrických káblov predmetom osobitných stretnutí, stačí poukázať na to, že hoci niektoré z týchto stretnutí sa samostatne týkali projektov v závislosti od typu dotknutých elektrických káblov, ako to dokazujú pozvánky na stretnutí, ktoré sa konali 11. septembra 2003 a 28. januára 2004, tomuto tvrdeniu odporuje skutočnosť, že v iných prípadoch boli projekty podmorských elektrických káblov a projekty podzemných elektrických káblov prerokované na tom istom stretnutí. V odpovedi na otázku Všeobecného súdu totiž Komisia predložila výňatok z prílohy I napadnutého rozhodnutia, ktorý obsahuje určitý počet stretnutí, pri ktorých je isté, že sa týkali tak podzemných elektrických káblov, ako aj podmorských elektrických káblov. Komisia spresnila, že tento výňatok neobsahoval nijaké informácie o stretnutiach, počas ktorých sa konali samostatné rokovania počas po sebe nasledujúcich dní, alebo o stretnutiach, z ktorých organizácie by jasne vyplývalo, že projekty týkajúce sa podzemných elektrických káblov a projekty týkajúce sa podmorských elektrických káblov boli predmetom osobitných rokovaní. Komisia v každom prípade uvádza, že aj na takýchto stretnutiach tí istí zástupcovia podnikov rokovali o podzemných elektrických kábloch na jednej strane a podmorských elektrických kábloch na strane druhej. Na doplnenie priložila dôkazy uvedené v poznámkach pod čiarou uvedenej prílohy, na ktorých zakladá svoje tvrdenie, že projekty podmorských elektrických káblov vysokého napätia a projekty podzemných elektrických káblov vysokého napätia boli prediskutované na spoločných rokovaniach v rámci uvedených stretnutí.

131    Na výzvu Všeobecného súdu, aby na pojednávaní zaujali stanovisko k týmto dokumentom, sa žalobkyne obmedzili na to, že uviedli, že keďže sa nezúčastnili na stretnutiach A/R, nie sú schopné vyjadriť sa k ich fungovaniu.

132    Z dôkazov predložených Komisiou však vyplýva, že projekty podmorských elektrických káblov vysokého napätia a projekty podzemných elektrických káblov vysokého napätia boli predmetom diskusií na spoločných rokovaniach v rámci minimálne trinástich stretnutí A/R uskutočnených od 22. februára 2001 do 27. marca 2003. Toto zistenie stačí na vyvrátenie tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého projekty podmorských elektrických káblov a projekty podzemných elektrických káblov boli predmetom osobitných rokovaní v rámci uvedených stretnutí.

133    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého boli počas stretnutí členov R kartelu projekty podmorských elektrických káblov a projekty podzemných elektrických káblov predmetom osobitných rokovaní, treba zdôrazniť, že neuvádzajú nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia.

134    V tomto ohľade z odôvodnení 114, 249 a 534 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že stretnutia R, ktoré začínali večerou deň predtým za účasti všetkých prítomných členov, otvárala všeobecná časť, počas ktorej účastníci diskutovali o celkovej situácii na trhu a v ich podnikoch. Podľa opisu v uvedenom rozhodnutí v rámci tejto všeobecnej časti Nexans France a Pirelli/Prysmian informovali aj európskych výrobcov menšieho významu, akými sú žalobkyne, o udalostiach, ku ktorým došlo v rámci stretnutí A/R, a účastníci potom diskutovali o projektoch v EHP a na „vývozných územiach“ a uviedli, ktorý výrobca požadoval alebo získal „prednosť“ alebo „záujem“ o určitý projekt. Tento opis priebehu stretnutí R naznačuje, že ich účastníci rokovali o všetkých projektoch, pričom nerozlišovali medzi projektmi podzemných elektrických káblov a projektmi podmorských elektrických káblov. V každom prípade z odpovede žalobkýň na oznámenie o výhradách vyplýva, že na stretnutí R uskutočnenom 18. a 19. novembra 2003 sa uskutočnili oddelené rokovania o projektoch podmorských elektrických káblov a o projektoch podzemných elektrických káblov. Na účely objasnenia tohto bodu bola Komisia prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyzvaná, aby Všeobecnému súdu spresnila, v akom rozsahu jej dôkazy zhromaždené v priebehu správneho konania umožňovali dospieť k záveru, že projekty podzemných elektrických káblov a projekty podmorských elektrických káblov boli predmetom spoločných rokovaní v rámci stretnutí R. V odpovedi na túto výzvu Komisia predložila zápisnice zo stretnutia A/R uskutočneného 27. marca 2003 v Tokiu (Japonsko) a zo stretnutí R uskutočnených 23. apríla 2003 a 12. mája 2005, ako aj výňatok z odpovede spoločnosti J‑Power Systems na žiadosť Komisie o informácie.

135    Po výzve Všeobecného súdu, aby žalobkyne na pojednávaní zaujali stanovisko k týmto dokumentom, tieto tvrdili bez toho, aby konkrétne odkazovali na niektoré zo stretnutí R citovaných v bode 134 vyššie, že uvedené stretnutia sa síce konali v ten istý deň, ale boli rozdelené na dve rokovania. Podľa nich sa teda prvé rokovanie venované podmorským elektrickým káblom konalo ráno a druhé rokovanie venované podzemným elektrickým káblom sa konalo popoludní. Zároveň spresnili, že niekedy sa obe rokovania nekonali v ten istý deň, ale postupne počas dvoch dní. Okrem toho tvrdia, že účastníci týchto rôznych rokovaní boli nevyhnutne čiastočne odlišní, keďže spoločnosti, ktoré zaujímali len podzemné elektrické káble, ako sú žalobkyne, sa nikdy nezúčastnili stretnutia týkajúceho sa podmorských elektrických káblov. Podľa nich neexistuje, pokiaľ je im známe, zápisnica z uvedených stretnutí, ktorá by hovorila o spoločnom stretnutí.

136    Najskôr však treba uviesť, ako vyplýva zo zápisnice zo stretnutia R z 23. apríla 2003, že účastníci tohto stretnutia, vrátane zástupcov spoločnosti Brugg Kabel, boli informovaní o výsledkoch diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R z 27. marca 2003. Zo zápisnice z tohto posledného stretnutia však vyplýva, že na ňom prebiehali diskusie týkajúce sa projektov podmorských elektrických káblov vysokého napätia. Napokon treba uviesť, že z prílohy I napadnutého rozhodnutia vyplýva, čo žalobkyňa nespochybňuje, že Brugg Kabel sa zúčastnila na stretnutí R, ktoré sa konalo 30. júna a 1. júla 2004. Zo zápisnice z tohto stretnutia však nevyplýva, že na ňom došlo k samostatným rokovaniam o podmorských elektrických kábloch a podzemných elektrických kábloch, keďže prerokované projekty sa spomínali bez konkrétneho odkazu v tomto ohľade. Okrem toho z časti tejto zápisnice nazvanej „Ongoing projects“ vyplýva, že projekty „Italy Sardigna“ a „Sarco“ boli prerokované pri tejto príležitosti. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z výňatku z odpovede spoločnosti J‑Power Systems na žiadosť Komisie o informácie síce jasne nevyplýva, že pri týchto projektoch šlo o projekty podmorských elektrických káblov, keďže sa to v tabuľke spoločnosti J‑Power Systems výslovne neuvádza. Zo zápisnice zo stretnutia R z 30. júna a 1. júla 2004 však vyplýva, že projekt „Sarco“ vyvolával ťažkosti medzi prevádzkovateľmi francúzskej a talianskej elektrizačnej sústavy, čo potvrdzuje tvrdenie Komisie, že tento projekt odkazoval na spojenie medzi Sardíniou a Korzikou, a teda šlo o projekt podmorských elektrických káblov. Napokon zo zápisnice zo stretnutia R z 12. mája 2005 vyplýva, že projekty „Ireland 220 kV“ a „GCC“ boli spomínané počas tohto posledného uvedeného stretnutia. Tieto projekty sa však vo výňatku odpovede spoločnosti J–Power Systems na uvedenú žiadosť o informácie výslovne uvádzajú ako projekty podmorských elektrických káblov vysokého napätia.

137    Ďalej okolnosť, že účastníci rokovaní v rámci stretnutí R venovaných podzemným elektrickým káblom neboli úplne tí istí ako účastníci rokovaní v rámci uvedených stretnutí venovaných podmorským elektrickým káblom, je iba jednoduchým dôsledkom toho, že niektorí členovia kartelu nevyrábajú podmorské elektrické káble a mohli mať menší záujem zúčastniť sa rokovaní venovaných tomuto typu elektrických káblov. Vzhľadom na všetky ostatné charakteristiky kartelu však z tejto jedinej skutočnosti nemôže vyplývať, že by sa tento kartel mal považovať za tvorený dvoma samostatnými kartelmi, z ktorých jeden sa týka podmorských elektrických káblov a druhý podzemných elektrických káblov.

138    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že projekty podzemných elektrických káblov vysokého napätia a projekty podmorských elektrických káblov vysokého napätia boli predmetom diskusií v rovnakom čase v rámci stretnutí R, a to napriek skutočnosti, že niekedy sa uskutočnili oddelené rokovania, ako to bolo v prípade stretnutia uvedených členov, ktoré sa uskutočnilo 18. a 19. novembra 2003.

139    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého boli pre projekty podmorských elektrických káblov a projekty podzemných elektrických káblov vytvorené samostatné rozvrhy pozícií v rámci vetvy A/R kartelu, treba uviesť, ako to vyplýva z odôvodnenia 99 napadnutého rozhodnutia, že tieto rozvrhy mali rovnakú formálnu štruktúru a rešpektovali rovnaké rozdelenie, konkrétne „kvótu 60/40“. Hoci to nie je výslovne uvedené v uvedenom rozhodnutí, je pravdepodobné, že potreba vypracovať samostatné rozvrhy pozícií súvisela s vôľou nepoškodiť podniky, ktoré nevyrábali jeden z typov elektrických káblov, čo bol prípad žalobkýň, ak sa napríklad časť „kvóty 60/40“ pridelená členom R kartelu skladala výlučne z projektov podmorských elektrických káblov.

140    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia mala zohľadniť neexistenciu komplementárnosti medzi jednotlivými zložkami kartelu, stačí pripomenúť, že podľa judikatúry na účely kvalifikácie rôznych konaní ako jediného a pokračujúceho porušenia nie je potrebné overiť, či medzi nimi existuje komplementárnosť v tom zmysle, že cieľom každého z nich je odstrániť jeden alebo viacero následkov bežnej hospodárskej súťaže a interakciou prispievajú k uskutočneniu všetkých protisúťažných účinkov, ktoré chcú docieliť ich autori v rámci celkového plánu na dosiahnutie jediného cieľa. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu jediného cieľa predpokladá, že treba preskúmať, či neexistujú aspekty označujúce rôzne správania tvoriace súčasť porušenia, ktoré by mohli naznačovať, že správania iných zúčastnených podnikov nesledujú rovnaký cieľ alebo nemajú rovnaký protisúťažný účinok a v dôsledku toho sa z dôvodu ich totožného cieľa spočívajúceho v skreslení hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu nezačleňujú do „celkového plánu“ (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑625/13 P, EU:C:2017:52, bod 58 a citovanú judikatúru). Treba však pripomenúť, že ako vyplýva z konštatovania uvedeného v bode 126 vyššie, podmienka týkajúca sa existencie jediného cieľa porušenia je v prejednávanej veci splnená.

141    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je nutné konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že rôzne prvky kartelu tvorili jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ.

c)      O dĺžke trvania účasti žalobkýň na porušení

142    Žalobkyne namietajú tak proti stanoveniu začiatku ich účasti na karteli Komisiou na 14. december 2001, ako aj proti nepretržitosti tejto účasti.

1)      O začiatku účasti žalobkýň na karteli

143    Žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala, že stretnutie zo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains bolo stretnutím R, tak ako sú takéto stretnutia definované v napadnutom rozhodnutí, alebo stretnutím, na ktorom sa podieľali na činnosti odporujúcej právu hospodárskej súťaže. Domnieva sa, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú ani preukázať, že sa začali podieľať na karteli medzi 14. decembrom 2001 a 3. júlom 2002.

144    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

145    V tejto súvislosti treba preskúmať tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia nepredložila dôkaz o protisúťažnej povahe stretnutia uskutočneného 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, ešte predtým, než sa prípadne preskúma otázka, či dôkazy zhromaždené Komisiou boli dostatočné na preukázanie toho, že žalobkyne sa začali podieľať na karteli pred 3. júlom 2002.

146    Zo spisu vyplýva, že otázka č. 4 žiadosti Komisie o informácie z 31. marca 2010 znela takto:

„Komisia má k dispozícii informácie, podľa ktorých došlo k sérii stretnutí, ako aj ku komunikácii inými prostriedkami (faxy, emaily, telefónne hovory, atď.), medzi konkurentmi, ktorých zoznam je uvedený nižšie v písmene d). Konkrétne,… že títo zástupcovia Vášho podniku sa zúčastnili na uvedených stretnutia a boli zapojení do uvedenej komunikácie: [páni N., P. a K.]

Vzhľadom na stretnutia, ktorých zoznam je uvedený v písmene d) nižšie, a na všetky ostatné stretnutia rovnakej povahy, ktoré sa mohli uskutočniť medzi konkurentmi, predložte alebo oznámte prosím:

–        potvrdenie dátumu stretnutia,

–        kto dal podnet na uskutočnenie stretnutia,

–        kto zorganizoval a zabezpečil stretnutie,

–        presné miesto stretnutia,

–        mená všetkých účastníkov stretnutia, ich funkcie a mená podnikov, ktoré zastupujú,

–        body programu,

–        kto stanovil body programu,

–        zápisnicu zo stretnutia,

–        presnú geografickú oblasť, ktorej sa stretnutie týkalo.

Predložte prosím kópie všetkých dokumentov, ktoré máte k dispozícii, bez ohľadu na to, či sú napísané rukou, strojom, v digitálnom alebo akomkoľvek inom formáte, ktoré sa týkajú akéhokoľvek zo stretnutí uvedených nižšie v písmene d) a všetkých ďalších stretnutí podobnej povahy, ktoré sa mohli uskutočniť medzi konkurentmi.

Uveďte prosím mená a funkcie všetkých ostatných zástupcov Vášho podniku, ktorí sa zúčastnili na stretnutiach uvedených nižšie v písmene d) a na všetkých ďalších stretnutiach podobnej povahy, ktoré sa mohli uskutočniť medzi konkurentmi.“

147    Vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2010 žalobkyne potvrdili, že jedno stretnutie sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains za účasti pána N. Poskytli aj výpis z kreditnej karty tejto osoby z toho istého dňa, ako aj výňatok z jej zápisníka, v ktorom bol zaznamenaný dátum, miesto a účastníci stretnutia, konkrétne Nexans France a Pirelli & C.

148    Navyše nijaký iný adresát oznámenia o výhradách vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2010 nepotvrdil, že by sa 14. decembra 2001 zúčastnil stretnutia s konkurentmi v Divonne‑les‑Bains.

149    V odôvodnení 292 oznámenia o výhradách však Komisia uviedla, že stretnutie R sa uskutočnilo v Divonne‑les‑Bains 14. decembra 2001 a že účastníkmi tohto stretnutia boli v každom prípade Nexans France, zastúpená pánom J., Sagem, zastúpená pánom V., a Brugg Kabel, zastúpená pánom N. Komisia spresnila, že prítomnosť pánov J. a V. vyplývala z následne zaslaného e‑mailu prvým z nich druhému, ktorý odkazoval na predchádzajúce stretnutie, ktorého sa obaja zúčastnili. Prítomnosť pána N. vyplývala z odpovede žalobkýň na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2010.

150    Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách žalobkyne spochybňujú protisúťažnú povahu stretnutia uskutočneného 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains tvrdením, že toto stretnutie „nebolo ničím iným než neúspešným pokusom spoločností Nexans [France] a Prysmian presvedčiť [Brugg Kabel], aby sa zúčastnila rozhovorov s inými výrobcami elektrických káblov a že [Brugg Kabel] sa však odmie[tla] podieľať na dohodách, pričom [bola] naďalej ostatnými adresátmi oznámenia o výhradách považovaná za odpadlíka a tak s ňou aj zaobchádzali“.

151    V odôvodnení 197 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:

„V súlade s tým, čo bolo dohodnuté na stretnutí A/R 13. novembra 2001, sa o mesiac neskôr, 14. decembra 2001, uskutočnilo stretnutie R v [Divonne‑les‑Bains], Francúzsko. [Pán J.] (Nexans) a [pán N.] (Brugg[Kabel]) sa v každom prípade zúčastnili tohto stretnutia a je veľmi pravdepodobné, že [pán V.] zo spoločnosti Sagem, ako aj zástupca spoločnosti Pirelli boli tiež prítomní²⁶¹. Miesto, zámok v [Divonne‑les‑Bains], bolo tiež použité viackrát pre viaceré stretnutia R.“

152    V poznámke pod čiarou 261 k odôvodneniu 197 napadnutého rozhodnutia Komisia tiež uviedla toto:

„Účasť [pánov J. a V.] vyplýva z emailu zaslaného 18. februára 2002 [pánom J. pánovi V.], v ktorom sa výslovne odkazuje na predchádzajúce stretnutie v [Divonne‑les‑Bains], na ktorom sa obaja zúčastnili, pozri ID 318/128, vyšetrovanie v spoločnosti Nexans [France]. Brugg [Kabel] potvrdila účasť [pána N.], pozri ID 1492/4, odpovede spoločnosti Brugg [Kabel] zo 7. mája 2010 na žiadosť [Komisie] o informácie z 31. marca 2010. V prílohách predložených spoločnosťou [Brugg Kabel] sa tiež spomína spoločnosť Pirelli; ID 1492/20, odpoveď spoločnosti Brugg [Kabel] zo 7. mája 2010 na [uvedenú žiadosť o informácie].“

153    V odôvodneniach 921 a 922 napadnutého rozhodnutia Komisia navyše tiež uviedla:

„(921)      [Brugg Kabel] sa pripojila ku kartelu 14. decembra 2001. V tento deň sa [pán N.] (Brugg [Kabel]) zúčastnil na stretnutí R v [Divonne‑les‑Bains] (pozri odôvodnenie 197). Kabelwerke Brugg AG Holding nesie ako materská spoločnosť zodpovednosť za správanie [Brugg Kabel] tiež od 14. decembra 2001. [Brugg Kabel] odmieta tento dátum začatia jej účasti na karteli, keďže stretnutie uskutočnené 14. decembra 2001 nemalo protisúťažný charakter a [Brugg Kabel] v tento deň odmietla spolupracovať.

(922)      Viaceré dôkazy smerujú k preukázaniu, že [Brugg Kabel] sa podieľala na kartelových dohodách už pred touto udalosťou (odôvodnenia 161, 167 a 186). Ak by aj cieľom tohto stretnutia malo byť presvedčiť [Brugg Kabel], aby pristúpila ku kartelu, nijako to neznižuje jeho protisúťažnú povahu. Nexans a Prysmian na stretnutí A/R uskutočnenom 13. novembra 2001 oznámili, že budú organizovať pravidelné stretnutia R a tento sľub dodržali, keďže zorganizovali stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 14. decembra 2001 (odôvodnenie 188). Európski účastníci kartelu pristúpili k prideleniu projektov v EHP a na ‚vývozných územiach‘ v rámci stretnutí R (pozri napríklad odôvodnenie 315). Nič nepreukazuje, že by [Brugg Kabel] počas tohto stretnutia oznámila, že sa nebude podieľať na karteli. Práve naopak, existujú dôkazy, z ktorých vyplýva, že spoločnosti Nexans [France] a Prysmian dosiahli svoje ciele, keďže na stretnutí A/R uskutočnenom 30. januára 2002 Nexans [France] a Pirelli informovali ostatných účastníkov, že spoločnosti ‚[Brugg Kabel] a Sagem [boli] pozvané na stretnutie‘ ‚Brugg and Sagem [were] invited to the meeting‘ a ‚budú pokračovať‘ [‚will continue‘] (odôvodnenie 206). V poznámkach zo stretnutia A/R uskutočneného 5. apríla 2002 sa uvádza, že ‚atmosféra spolupráce sa postupne zlepšuje s [Brugg Kabel], Sagem a nkt‘ [‚gradually growing cooperative atmosphere with Brugg, Sagem and nkt‘] (odôvodnenie 212). V nadväznosti na to, v apríli 2002 Brugg [Kabel] zamýšľala, že sama zorganizuje stretnutie R. Toto stretnutie bolo zrušené, [Brugg Kabel] však zorganizovala druhé stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 3. júla 2002 (odôvodnenie 217). Je veľmi málo pravdepodobné, že by [Brugg Kabel] zamýšľala zorganizovať stretnutie v rámci kartelu v apríli 2002, pokiaľ by ešte nebola jeho členom.“

154    Z odôvodnení 197, 921 a 922 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že existujú priame dôkazy o účasti žalobkýň zastúpených pánom N. na stretnutí s konkurentmi zorganizovanom v Divonne‑les‑Bains 14. decembra 2001, ako aj dostatočný súbor nepriamych dôkazov o účasti na tomto stretnutí, ak nie je v súvislosti so spoločnosťou Sagem, prinajmenšom vo vzťahu k spoločnostiam Nexans France a Pirelli a o tom, že toto stretnutie bolo stretnutím R, teda stretnutím členov v „európskej vetvy kartelu“.

155    Po prvé, pokiaľ ide o účasť žalobkýň zastúpených pánom N. na stretnutí v Divonne‑les‑Bains uskutočnenom 14. decembra 2001, stačí uviesť, že nie je sporná.

156    Po druhé, pokiaľ ide o účasť ďalších európskych výrobcov elektrických káblov na uvedenom stretnutí, treba uviesť, že ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, o prítomnosti zástupcov spoločností Nexans France a Pirelli na tomto stretnutí informovali samotné žalobkyne vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2001.

157    Ďalej treba uviesť, že e-mail: zaslaný pánom J. pánovi V. 18. februára 2002 jasne odkazuje na stretnutie, ktoré sa konalo v Divonne‑les‑Bains. Okrem toho okolnosť, že sa na tomto stretnutí zúčastnili aj iné osoby než páni J. a V. dostatočne jasne vyplýva z tohto citátu: „V nadväznosti na naše stretnutie v [Divonne‑les‑Bains], keďže predbežné dátumy 6. a 7/03 sa stali pre niektorých z nás nemožné, Vám navrhujem, aby sa nakoniec budúce stretnutie uskutočnilo v Paríži, 28. februára popoludní (miesto Vám bude oznámené neskôr).“

158    Skutočnosť, že Safran vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie o informácie z 31. marca 2010 nepotvrdili prítomnosť pána V., zástupcu spoločnosti Sagem, na stretnutí, ktoré sa konalo v Divonne‑les‑Bains koncom roka 2001, nie je v tomto ohľade rozhodujúca, keďže, ako vyplýva z uvedenej odpovede, Safran nebola schopná vyvrátiť alebo potvrdiť takúto informáciu z vecných dôvodov.

159    Ako tvrdia žalobkyne, e-mail: pána J. z 18. februára 2002 neobsahuje nijaký údaj o dátume stretnutia, na ktoré odkazuje, účasti žalobkýň na tomto stretnutí alebo predmete tohto stretnutia, takže umožňuje len preukázať, že páni J. a V. sa v neurčenom čase, ktorý však nevyhnutne predchádzal dátumu tohto emailu, zúčastnili na stretnutí Divonne‑les‑Bains spolu s inými osobami, ktorých totožnosť nie je známa. Z toho vyplýva, že tento e-mail: sám osebe neumožňuje preukázať prítomnosť spoločnosti Sagem, zastúpenej pánom V., na stretnutí, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains.

160    Dôkazy preskúmané v bodoch 156 až 159 vyššie sú dostatočné na preukázanie, že zástupca žalobkýň, pán N., ako aj zástupcovia spoločností Nexans France a Pirelli & C. sa zúčastnili na stretnutí, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains. Naopak však tieto dôkazy neumožňujú s istotou preukázať, že zástupca spoločností Sagem, Safran a Silec Cable, konkrétne pán V., sa zúčastnil tohto stretnutia.

161    Po tretie, pokiaľ ide o povahu stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, treba uviesť, že na jednej strane sa na uvedenom meste pravidelne konali stretnutia členov R kartelu, v rámci ktorých potom, ako zástupcovia spoločností Nexans France a Pirelli, následne Prysmian, informovali ostatných európskych výrobcov o diskusiách, ktoré sa uskutočnili počas predchádzajúceho stretnutia A/R, si účastníci rozdelili projekty, ktoré sa mali realizovať na európskom „domácom území“ a tiež projekty, ktoré sa mali realizovať na „vývozných územiach“, ktoré boli pridelené členom R kartelu (odôvodnenie 315 a príloha I napadnutého rozhodnutia). Bežnú povahu organizácie týchto stretnutí v tomto meste odzrkadľuje skutočnosť, že niektorí účastníci týchto stretnutí niekedy dokonca hovorili o nevyhnutnosti „divonnovať“ (odôvodnenie 364 napadnutého rozhodnutia).

162    Na druhej strane je potrebné uviesť, že dôkazy, ktoré uvádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, preukazujú, že prvé stretnutie R kartelu sa skutočne konalo v 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains.

163    Ako teda vyplýva v poznámok zamestnanca spoločnosti J‑Power Systems týkajúcich sa diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R 13. novembra 2001 a sú spomenuté v odôvodnení 188 napadnutého rozhodnutia, Nexans France a Pirelli pri tejto príležitosti uviedli, že k diskusii medzi členmi kartelu bude v budúcnosti dochádzať raz za mesiac.

164    V poznámkach zamestnanca spoločnosti J‑Power Systems týkajúcich sa diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R 30. januára 2002 a sú spomenuté v odôvodnení 206 napadnutého rozhodnutia v časti nazvanej „Organizácia – časť R“, sa uvádza:

„Brugg Kabel a Sagem pozvané na stretnutie. Budú pokračovať. ABB sa nikdy nechcela pridať. Účasť spoločnosti nkt môže byť nevyhnutná, keďže je aktívnejšia na vývozných trhoch.“

165    Podľa žalobkýň poznámky zamestnanca spoločnosti J‑Power Systems týkajúce sa diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R z 30. januára 2002, poukazujú iba na to, že ostatní účastníci kartelu pokračovali počas stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, v ich neúspešných pokusoch s cieľom presvedčiť žalobkyne, aby sa zúčastnili na stretnutiach a rokovaniach kartelu. Tvrdia, že keby súhlasili s účasťou na rokovaniach po rokoch opakovaného odmietania, ktoré bolo zopakované počas uvedeného stretnutia, tak by sa na to bezpochyby poukázalo na stretnutí A/R uskutočnenom 30. januára 2002 ako na dôležitú novinku. Zdôrazňujú teda, že po stretnutí R z 3. júla 2002, na ktorom sa zúčastnili, pán J. napísal v emaile zo 4. septembra 2002 adresovanom pánovi O., zamestnancovi [spoločnosti J‑Power Systems], v súvislosti s budúcim stretnutím A/R, ktoré sa konalo 6. a 7. septembra 2002, že „odvtedy už existova[li] pravidelné kontakty s [Brugg Kabel]“.

166    Žalobkyne okrem toho tvrdia, že je rovnako pravdepodobné, že stretnutie uskutočnené 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains malo za cieľ pokračovať v rokovaní o subdodávateľskej zmluve so spoločnosťou Nexans France týkajúcej sa realizácie projektu v Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), ktoré sa začalo počas stretnutia uskutočneného 21. novembra 2001 v Paríži (Francúzsko).

167    Treba však konštatovať, podobne ako to urobila Komisia, že poznámky zamestnanca spoločnosti J‑Power Systems týkajúce sa diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R 30. januára 2002, naopak preukazujú, že cieľom stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, na ktorom sa žalobkyne, ako pripúšťajú, zúčastnili prostredníctvom pána N., bol cieľ spočívajúci v stretnutí sa členov R kartelu.

168    Výňatok z poznámok jedného zamestnanca spoločnosti J‑Power Systems týkajúcich sa diskusií, ktoré sa uskutočnili na stretnutí A/R 30. januára 2002, citovaný v bode 164 vyššie, sa totiž týka stavu účasti európskych výrobcov elektrických káblov na stretnutí „európskej vetvy kartelu“, a nie odmietnutia pozvania zúčastniť sa na takomto stretnutí. Pokiaľ ide o spoločnosti Brugg Kabel a Sagem, vyplýva to z použitia výrazu „pozvané na stretnutie“ a z neexistencie zmienky o akomkoľvek ich odmietnutí v tejto súvislosti. To vyplýva aj z odkazu na dlhodobé odmietanie spoločnosti ABB zúčastňovať sa na multilaterálnych kontaktoch vetou „ABB sa nikdy nechcela pridať“, ktorá odôvodňuje jej neúčasť na stretnutí R, ako aj veta, podľa ktorej účasť spoločnosti nkt cables môže byť nevyhnutná, keďže je aktívnejšia na vývozných trhoch. Preto možno z tohto výňatku vyvodiť, že Brugg Kabel a Sagem sa zúčastnili stretnutia R a že sa budú stretnutí R naďalej zúčastňovať.

169    Tento výklad nemôžu spochybniť jednotlivé tvrdenia žalobkýň.

170    Najskôr, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, e-mail: pána J., zamestnanca Nexans France, zo 4. septembra 2002 zaslaný pánovi O., zamestnancovi J Power Systems, neobsahuje informáciu, ktorá by sa osobitne týkala spoločnosti Brugg Kabel. Pán J. len hovorí o dôležitosti zabezpečenia účasti spoločnosti Exsym na karteli zo strany členov A kartelu, keďže v súčasnosti existujú kontakty so spoločnosťami nkt cables, S[agem], ako aj Brugg Kabel: „Máme teraz pravidelné kontakty so spoločnosťami nkt cables, Silec, Brugg Kabel, pokiaľ sa však nepridá Exsym, nemá to zmysel“.

171    Ďalej sa zdá byť nepravdepodobné, že by určitý podnik súhlasil s účasťou na stretnutí s konkurentmi, ktorých predmetom je pokúsiť sa presvedčiť ho zúčastňovať sa na protisúťažnom správaní, pokiaľ má tento podnik v každom prípade v úmysle odmietnuť takýto návrh. Ak by žalobkyne nemali v úmysle zúčastniť sa protisúťažného stretnutia, mohli jednoducho účasť na ňom odmietnuť.

172    Napokon alternatívne vysvetlenie poskytnuté žalobkyňami, podľa ktorého mohlo stretnutie uskutočnené 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains rovnako byť stretnutím týkajúcim sa subdodávateľskej zmluvy so spoločnosťou Nexans France týkajúcej sa projektu, ktorý sa mal realizovať v Abú Zabí a ktorý bol predmetom predchádzajúceho stretnutia, ktoré sa konalo 21. novembra 2001 v Paríži, je ťažko zlučiteľné s tvrdením žalobkýň, podľa ktorého bolo stretnutie uskutočnené 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains iba neúspešným pokusom spoločností Nexans France a Pirelli presvedčiť ich, aby sa zúčastnili na karteli. Okrem toho je toto tvrdenie málo dôveryhodné z dôvodu, že na jednej strane z kalendárového záznamníka pána N. predloženého žalobkyňami v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie vyplýva, že sa mal 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains stretnúť nielen so spoločnosťou Nexans France, ale aj so spoločnosťou Pirelli. Je totiž ťažké predstaviť si dôvod, pre ktorý by sa Pirelli mala zúčastniť na stretnutí týkajúcom sa výlučne uzavretia subdodávateľskej zmluvy medzi žalobkyňami a spoločnosťou Nexans France. Na druhej strane treba zdôrazniť, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz týkajúci sa predmetu stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, hoci takéto dôkazy predložili v súvislosti so stretnutím uskutočneným 21. novembra 2001 v Paríži.

173    V tomto ohľade je potrebné uviesť, že hoci žalobkyne, ako tvrdia, môžu navrhnúť výklad skutkového stavu líšiaci sa od výkladu prijatého Komisiou s cieľom spochybniť jej závery, pokiaľ ide o povahu stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, Všeobecnému súdu prináleží posúdiť najmä dôveryhodnosť dôkazov, ktoré boli či neboli predložené žalobkyňami. Ako však uvádza Komisia, z dokumentov predložených žalobkyňami v prílohách k replike vyplýva, že pri výmene korešpondencie v rámci prípravy stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 21. novembra 2001 v Paríži, bol predmet tohto stretnutia jasne uvedený. V emaile adresovanom pánom C., zamestnancom spoločnosti Nexans France, pánovi N., zamestnancovi Brugg Kabel, sa najmä uvádza: „prediskutované záležitosti: subdodávateľská zmluva spoločnosti Brugg na okruh B projektu“.

174    Pokiaľ by predmetom stretnutia, ktoré sa konalo 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains, bolo uzavretie dotknutej subdodávateľskej zmluvy, ako to tvrdia žalobkyne, bolo by pravdepodobné, že téma tohto stretnutia by bola uvedená pri výmene korešpondencie v rámci prípravy jeho organizácie. Žalobkyne však takéto dokumenty nepredložili. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že e-mail: zaslaný v ten istý deň pánom N. pánovi C. obsahuje v časti „Program rokovania“ slová „rokovanie o zmluve a podpis“, čo vedie k tomu, že hypotéza o predĺžení tohto rokovania na ďalšie stretnutie sa vzhľadom na neexistenciu dôkazov v tomto ohľade javí ako málo vierohodná.

175    Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 145 až 174 vyššie treba dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že žalobkyne zastúpené pánom N. sa 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains zúčastnili stretnutia členov R kartelu, takže Komisia mohla odôvodnene stanoviť tento dátum ako začiatok účasti žalobkýň na karteli.

2)      O nepretržitej povahe účasti žalobkýň na porušení

176    Žalobkyne tvrdia, že ako Komisia viackrát uznala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, správania, ktoré sú im vytýkané, predstavujú jediné a opakované porušenia, z čoho vyplýva existencia prerušenia v rámci uvedených správaní. V dôsledku toho existuje rozpor medzi článkom 1 výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý žalobkyniam pripisuje zodpovednosť za účasť na jedinom a pokračujúcom porušení, a odôvodnením, ktoré ho podopiera.

177    Žalobkyne okrem toho tvrdia, že keďže kartel prechádzal v roku 2005 obdobím krízy, neboli nútené sa od neho verejne dištancovať, aby preukázali, že prerušili svoju účasť, k čomu došlo od 12. mája 2005, dátumu odchodu jedného z ich zamestnancov, pána S., do 8. decembra 2005. Uvádzajú, že toto prerušenie bolo motivované vôľou ich nového vedenia dodržiavať novú švajčiarsku právnu úpravu o zákaze kartelov. Domnievajú sa, že to vyplýva aj z korešpondencie medzi pánom N. a koordinátorom členov R kartelu, pánom J., ako aj z korešpondencie medzi týmto pánom J. a viacerými účastníkmi kartelu, ktorí sa sťažovali, že žalobkyne s nimi pri viacerých projektoch súťažili.

178    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

179    V tomto ohľade po prvé, pokiaľ ide o údajnú protirečivosť dôvodov a výroku napadnutého rozhodnutia v súvislosti s opakujúcou a pokračujúcou povahou porušenia, ktoré sa pripisuje žalobkyniam, treba uviesť, že Komisia v nemeckom znení napadnutého rozhodnutia porušenie charakterizovala výrazmi „einheitliche und fortdauernde“ a „einzige und fortgesetzte“. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, z toho však nevyplýva, že by Komisia pripustila akékoľvek prerušenie ich účasti na porušení, keďže tieto dva výrazy majú sémanticky blízky význam a vyjadrujú myšlienku toho istého správania, ktoré trvá bez prerušenia.

180    Okrem toho v odôvodnení 620 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že „na základe dôkazov účastníci kartelu sledovali jednotný cieľ kartelu nepretržite od 18. februára 1999 do 29. januára 2009“. Rovnako tiež z tabuľky 8 s názvom „Násobiace koeficienty súvisiace s dĺžkou trvania“ uvedenej v odôvodnení 1012 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia nezaznamenala prerušenie medzi začiatkom účasti žalobkýň na porušení, t. j. 14. decembrom 2001, a koncom tejto účasti, t. j. 16. novembrom 2006.

181    Preto sa nemožno domnievať, že existuje rozpor medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a jeho výrokom, pokiaľ ide o jednotnú a pokračujúcu povahu porušenia.

182    Po druhé, pokiaľ ide o údajné prerušenie účasti žalobkýň na karteli od 12. mája 2005 do 8. decembra 2005, je potrebné hneď uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia v napadnutom rozhodnutí nezaložila svoje odmietnutie konštatovať, že žalobkyne prerušili svoju účasť na porušení v priebehu roku 2005, na neexistencii ich verejného dištancovania sa od kartelu, ale na dôkazoch, ktoré preukazovali pokračovanie tejto účasti.

183    Žalobkyne poukazujú na určité časti korešpondencie medzi pánom N. a pánom J. s cieľom preukázať, že podľa ich názoru prerušili svoju účasť na karteli.

184    Žalobkyne citujú e-mail: pána N. z 10. mája 2005, v ktorom uviedol, že sa odmietol zúčastniť na stretnutí R, ktoré sa konalo 11. a 12. mája 2005, s odvolaním sa na odchod pána S. z podniku koncom mája 2005, ako aj na zmeny vo vedení.

185    Žalobkyne citujú tiež e-mail: pána J. z 26. októbra 2005, v ktorom sa pánovi N. sťažoval na agresívnu hospodársku súťaž, ktorú uplatňovali, pričom uviedol:

„Domnievame sa, že vo vyššie uvedenom projekte postupujete dosť agresívne. Podľa nášho názoru musí byť tento projekt vyhradený nášmu priateľovi, pánovi [R. C.], a myslíme si, že nie je rozumné byť agresívny pri takomto type projektu v ich domovskom štáte.“

186    Podľa žalobkýň bolo prerušenie ich účasti výslovne potvrdené v emaile pána J. z 9. decembra 2005 adresovaného pánovi N., v ktorom pán J. napísal „Odvtedy [pán P.] odišiel a vy ste sa prestali zúčastňovať ‚seminárov‘“. Zdôrazňujú, že v tom istom emaile sa pán J. tiež informoval u pána N., či sa opätovne zúčastní na stretnutiach a požiadal ho o potvrdenie týmito slovami: „Vraciate sa oficiálne na semináre? Úprimne dúfame, že nám môžete potvrdiť, že áno“.

187    Je však potrebné poukázať na to, že e-mail: pána N. z 10. mája 2005 znel:

„Vzhľadom na súčasné napätie v súvislosti s vývojom prípadu Al Aweer, ako aj na súčasnú zmenu v manažmente [spoločnosti Brugg Kabel]/[pán P.] odchádza na konci mája 2005/musíme s poľutovaním informovať, že na tomto seminári sa [Brugg Kabel] nezúčastní.

Dúfame, že AWEER sa bude vyvíjať tak, ak bolo skôr prediskutované, čo bude viesť k životaschopnosti ďalšej účasti. …“

188    Vyplýva z toho, že na jednej strane rozhodnutie nezúčastniť sa stretnutia R, ktoré sa konalo 11. a 12. mája 2005, bolo určite odôvodnené odchodom pána P. a zmenou vedenia v spoločnosti Brugg Kabel, ale aj napätím súvisiacim s vývojom projektu „Al Aweer“, a na druhej strane sa toto rozhodnutie týkalo výlučne na tohto stretnutia. Okrem toho, ako vyplýva aj emailu pána N. z 10. mája 2005, pán N. nevylúčil, že sa zúčastní na nasledujúcich stretnutiach pod podmienkou, že uvedený projekt sa vyvinie v súlade s diskusiami, ktoré prebehli skôr. Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, tento e-mail: nemožno považovať za oznámenie prerušenia ich účasti na karteli.

189    Rovnako treba tiež uviesť, že v emaile zo 14. júna 2005 adresovanom pánovi J. pánom N., pán N v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou v Kuvajte napísal:

„Berieme na vedomie absenciu [pána R. zo spoločnosti Nexans France] na stretnutí predchádzajúcom predloženiu ponúk.

Zamýšľame sa však, že nebudeme [predkladať ponuku], snažíme sa zistiť, či je to ‚politicky akceptovateľné‘.

V prípade [predloženia ponuky] požiadame o inštrukcie.

Berieme na vedomie Vašu poznámku v súvislosti s poruchou kábla a súhlasíme…“

190    Treba uviesť, že poznámka týkajúca sa káblovej nehody odkazuje na predchádzajúci e-mail: pána J. zo 14. júna 2005, v ktorom uviedol: „Prosím berte na vedomie, že je možné, že sa na Vás obrátia s opravou náhodnej poruchy kábla, ku ktorej došlo nedávno v tej istej krajine. V takom prípade nám to prosím oznámte (dostsneme inštrukcie, ktoré pomôžu obnoviť kontakty).“

191    Z výmeny emailov medzi pánmi J. a N. uskutočnenej 14. júna 2005 vyplýva, že k tomuto dátumu žalobkyne udržiavali kontakty s pánom J., koordinátorom členov R kartelu, na účely vykonávania uvedeného kartelu.

192    Vyplýva to tiež z emailu z 21. októbra 2005, ktorý pán N. tiež adresoval pánovi J. a v ktorom najmä napísal:

„Po našej spolupráci pri uzavretí MEW/60: 18‑09‑2005 v súvislosti s 92 km XPLE 132 kv, ktoré umožnia TEC zabezpečiť jej prvý XLPE v [Kuvajte], nerozumieme ich správaniu v…

Keď sme potvrdili našu spoluprácu, pokiaľ ide o MEW/60, spomenul som Vám tento projekt a veril som, že táto správa bude podaná ďalej TEC. [Brugg Kabel] má veľký záujem a v skutočnosti je brzdená len činnosťami TEC, ktorá sa ešte nedostala do užšieho výberu. Cenová úroveň je v súčasnosti pod… 100. …

Chcem len opätovne poznamenať, že od [spoločnosti Brugg Kabel] sa zas a znova požaduje spolupráca, kým mnohí trpia ‚Alzheimerom‘.“

193    Účasť žalobkýň na porušení v roku 2005 potvrdzujú ešte dva emaily pána N. adresované pánovi J. v decembri 2005 a v januári 2006.

194    V emaile z 12. decembra 2005 pán N. napísal:

„Nové (mladé) vedenie [spoločnosti Brugg Kabel] má strach, odkedy máme v Švajčiarsku nový [protikartelový] zákon, ako aj pokyny predstavenstva dodržiavať ho. Viete však, že napriek tomu som v roku 2005 konal ako keby… (napr. [Kuvajt])

My sme úroveň nezničili!

Všetci účastníci ‚seminárov‘ sa môžu tešiť z vynikajúceho roka 2005.

… a všetci majú vynikajúce postavenie. …“

195    Rovnako v emaile z 24. januára 2006 o projekte, ktorý sa mal realizovať v Kuvajte, pán N. pánovi J napísal:

„Opäť konštatujem veľký rozdiel v našich názoroch na situáciu. Aj keď je Váš zoznam objednávok plný, plný, neprestajne žiadate viac. Je pre mňa ťažké zaviesť politiku prežitia, ktorá by Vám vyhovovala! Naivne som tomu však dlho veril… a roky som pracoval v prospech koordinácie s veľkými…

…v roku 2005 bolo veľa práce (pre Vám sme si skoro všetko nechali ujsť)

napríklad

‚A‘ MEW 101 (čo dostatočne kompenzuje 082)

‚K‘ MEW/60 92km XLPE 132 kV

‚[Pirelli]‘ ME/EW/66‑2005/06

‚A‘ MEW/52/2006‑06

A len pre doplnenie malá spolupráca, ktorú som cez Teba žiadal od ‚A‘ v Katare: odbili ma, pričom sa tvárili, že sa už nedá nič robiť, atď., atď. V tom istom čase [Nexans]+ABB zoberú GTC/22/04 so 102 km 132kV 1x2000mm²…“

196    Pán N. okrem toho vo svojom emaile z 24. januára 2006 spresňuje, že pokiaľ ide o porušenie kartelu, ktorého sa dopustili žalobkyne v súvislosti s MEW 082, „stalo sa to bez výrazného znižovania cien!“.

197    Z preštudovania tejto korešpondencie medzi pánom J., koordinátorom členov R kartelu, a pánom N. vyplýva, že z hľadiska žalobkýň, hoci sa nezúčastňovali stretnutí pre obavy vyjadrené ich novým vedením, neprerušili svoju účasť na karteli, ba dokonca sa aktívne podieľali na jeho úspechu.

198    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, z emailovej výmeny medzi pánom J. a viacerými účastníkmi kartelu vyplýva, že títo účastníci sa domnievali, že žalobkyne sa na karteli podieľali aj v druhej polovici roku 2005.

199    Emaily, ktorých obsah žalobkyne citujú v žalobe, svedčia o podráždení, ktoré prejavili niektorí účastníci kartelu v súvislosti s ich správaním pri vykonávaní kartelu.

200    Preto sa v emaile zo 14. septembra 2005, ktorý pán R. C., zamestnanec spoločnosti Prysmian, zaslal pánovi J., píše: „Prosím zabezpečte, aby [Brugg Kabel] nepredstavovala problém“.

201    Nespokojnosť pána J. a pána R. C. v súvislosti so správaním spoločnosti Brugg Kabel vyplýva tiež z emailu z 26. októbra 2005, ktorý zaslal pán J. pánovi N. a ktorého obsah je reprodukovaný v bode 185 vyššie.

202    V emaile z 28. októbra 2005, ktorý pán R. C. adresoval pánovi J., sa pán R. C. vrátil k správaniu spoločnosti Brugg Kabel takto:

„Bol som informovaný, že Brugg Kabel zvyšuje svoje snahy a stáva sa ešte agresívnejšou. Len aby si vedel, ak dôjde k niečomu zlému, budeme [Brugg Kabel] stíhať pri každom projekte (všade), aby sme zaručili, že buď stratia zákazky, alebo minú veľa peňazí, aby zákazky získali. … Ty vieš, že sa mi to vôbec nepáči, ale čo je veľa, to je veľa. Asi budem tento prípad brať ‚osobne‘“.

203    Stále v súvislosti so správaním žalobkýň pán R. C. v emaile z 9. novembra 2005 zaslanom pánovi J. týmito slovami informoval, že žalobkyne sa bili o projekt „E‑Plus“: „[Brugg Kabel] zjavne potvrdila svoj záujem biť sa ([pán K.] to potvrdil).

204    Pán R. C. navyše v nadväznosti na to potvrdil pánovi J. emailom z 3. januára 2006, že stratil projekt „E‑plus“ v prospech žalobkýň.

205    Nespokojnosť pána R. C. so správaním žalobkýň vyplýva tiež z emailu zo 16. novembra 2005, v ktorom pánovi J. napísal:

„Vaši drahí priatelia zo [spoločnosti Brugg Kabel] sú tu veľmi agresívni v súvislosti s ďalšou 380kV zákazkou… Znamená Váš uvoľnený postoj vo vzťahu k týmto agresiám, že opúšťate toto územie, a preto je Vám arogancia [spoločnosti Brugg Kabel] ľahostajná?“

206    Treba však konštatovať, že z emailu pána R. C. zo 16. novembra 2005 vyplýva, že sa domnieval, že žalobkyne sú naďalej viazané pravidlami kartelu, pretože konkrétne namietal proti ich údajnému porušeniu uvedených pravidiel. Pokiaľ by to tak totiž nebolo, pán R. C. by nemal nijaký dôvod sťažovať sa na správanie žalobkýň koordinátorovi členov R kartelu pánovi J.

207    Ďalej treba uviesť, rovnako ako Komisia uviedla v odôvodnení 346 napadnutého rozhodnutia, že údajné porušenie pravidiel kartelu žalobkyňami v priebehu druhej polovice roku 2005 neviedlo k tomu, že by boli ostatnými členmi kartelu považované za „outsiderov“. Neboli preto predmetom koordinovaných opatrení upravených na stretnutí, ktoré sa konalo 15. marca 2005 v Divonne‑les‑Bains a na ktorom sa zúčastnili.

208    Okrem toho zo zoznamu podnikov zúčastnených na karteli, ktorý pán J. vyhotovil 24. júna 2005 a ktorý je spomenutý v bode 353 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že žalobkyne sú stále citované medzi stredne významnými členmi kartelu („medium ones“). Nijako to teda nesvedčí o ich opustení kartelu.

209    Rovnako, ako správne uviedla Komisia, z emailu z 26. augusta 2005, ktorý pán J. adresoval pánovi I., zamestnancovi spoločnosti Exsym, a pánovi R. C., zamestnancovi spoločnosti Prysmian, uvedeného v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že žalobkyne boli k tomuto dátumu stále považované za členov kartelu. Týmito slovami je v ňom nastolená otázka nevyhnutnosti zaručiť zotrvanie niektorých členov v karteli:

„Ak hovoríte, že [Taihan a LS Cable] sú mimo ‚A‘, hoci [úroveň 40 %] už neplatí a musí sa znížiť na 20 vzhľadom na bilanciu posledných rokov. Km je jednoznačne v negatívnych číslach, pokiaľ ide o [pána C. zo spoločnosti Pirelli]. Takže buď sú [Taihan a LS Cable] mimo ‚A‘ a oba nasledujúce [projekty na olejové káble] musia pripadnúť [pánovi C. zo spoločnosti Pirelli], aby sa vyrovnala situácia, ako ste to už dohodli, alebo [sú] vnútri [‚A‘] a musí sa uplatniť systém rotácie. Rozumieme, že máte problémy s kontrolovaním [spoločností Taihan a LS Cable] tak ako my máme problémy s kontrolovaním [spoločnosti ABB] a [spoločností Brugg Kabel] a [Sagem] alebo [nkt cables], to však [neznamená] že ich treba dať mimo [kartelu]. Ide len o fakt, ktorému sa treba prispôsobiť (ako k tomu došlo v prípade… alebo Filipín alebo…). Znovu, je v našom celkovom záujme zachovať… keďže pridelenie projektu EDC [spoločnosti Taihan] alebo [spoločnosti LS Cable] nám pomôže všetkým.“

210    Treba však pripomenúť, že v súlade s judikatúrou je práve pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných účastníkov kartelu rozhodujúce pre posúdenie toho, či sa uvedený podnik chcel od nezákonnej dohody dištancovať (rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, C‑510/06 P, EU:C:2009:166, bod 120).

211    Toto konštatovanie nemôže spochybniť ani e-mail: z 9. decembra 2005, ktorý pán J. adresoval pánovi N. a v ktorom napísal: „odvtedy [pán S.] odišiel a vy ste sa prestali zúčastňovať ‚seminárov‘“ a opýtal sa pána N., či sa bude znova oficiálne zúčastňovať stretnutí „Vraciate sa oficiálne na semináre? Úprimne dúfame, že nám môžete potvrdiť, že áno“. Ako sa totiž uviedlo v bodoch 183 až 210 vyššie, napriek absencii pána N. na stretnutiach R kartelu žalobkyne jasne pokračovali v ich účasti na uvedenom karteli v priebehu tohto obdobia.

212    Takisto je potrebné zamietnuť tvrdenie, ktoré sa žalobkyne snažia vyvodiť z výmeny emailov medzi pánom R. C. a pánom J. z 9. januára 2006, z ktorej by malo vyplývať, že žalobcovia nereagovali na žiadosti o kontakt od spoločnosti Nexans France, keďže samotné žalobkyne pripustili, že v tom čase sa začali opätovne zúčastňovať na karteli.

213    V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď na základe zhromaždených dôkazov dospela k záveru, že žalobkyne sa podieľali na karteli nepretržite od 14. decembra 2001 do 16. novembra 2006.

d)      O snahe žalobkýň prispieť k dosiahnutiu cieľov kartelu a ich vedomosti o niektorých protiprávnych správaniach

214    Žalobkyne tvrdia, že Komisia dostatočne nepreukázala, že svojím správaním chceli prispieť k dosiahnutiu všetkých spoločných cieľov kartelu. Domnievajú sa, že takýto dôkaz chýba pri pridelení projektov podmorských elektrických káblov, „pridelení domácich zákaziek“ a pridelení zákaziek veľkého rozsahu. Napadnuté rozhodnutie podľa nich údajne neobsahuje ani konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že mali vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov kartelu v súvislosti s prideľovaním zákaziek podmorských elektrických káblov.

215    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

216    V tomto ohľade treba pripomenúť, že podnik, ktorý sa zúčastnil na jedinom a komplexnom porušení vlastným správaním, ktoré spočíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisúťažným cieľom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom je prispieť k porušeniu ako celku, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celého obdobia svojej účasti na tomto porušení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k naplneniu spoločných cieľov sledovaných všetkými zúčastnenými a že vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predpokladať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑625/13 P, EU:C:2017:52, bod 56 a citovanú judikatúru).

217    Podnik sa tak mohol priamo zúčastňovať na všetkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie a v tomto prípade je Komisia oprávnená pripisovať mu zodpovednosť za všetky správania, a teda za toto porušenie ako celok. Podnik sa mohol tiež priamo zúčastňovať iba na časti protisúťažných správaní tvoriacich jediné a pokračujúce porušenie, ale vedieť o všetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladať a bol ochotný podstúpiť z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť za všetky protisúťažné správania tvoriace takéto porušenie a následne za porušenie ako celok (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, C‑625/13 P, EU:C:2017:52, bod 57 a citovanú judikatúru).

218    V prejednávanej veci po prvé, pokiaľ ide o neexistenciu vôle žalobkýň prispieť k dosiahnutiu spoločných cieľov kartelu, je potrebné pripomenúť, že ako sa konštatovalo v bode 126 vyššie, opatrenia prijaté účastníkmi kartelu sledovali spoločný cieľ, a to zavedenie systému rozdelenia svetového trhu s projektmi elektrických káblov s vysokým napätím, s výnimkou USA. Treba tiež pripomenúť, že ako sa uviedlo v bode 128 vyššie, tento systém rozdelenia trhu projektov elektrických káblov vysokého napätia sa týkal tak projektov, ktoré si vyžadovali podmorské elektrické káble, ako aj projektov, ktoré si vyžadovali podzemné elektrické káble.

219    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, však okolnosť, že sa nezúčastňovali na prideľovaní projektov podmorských elektrických káblov, nie je spôsobilá preukázať, že nemali v úmysle prispieť svojím správaním k dosiahnutiu spoločného cieľa kartelu pripomenutého v bode 218 vyššie, vzhľadom na to, že podľa ich vlastného priznania, táto neúčasť vyplývala z ich nespôsobilosti vyrábať takéto elektrické káble, a nie z ich jednoznačne vyjadrenej vôle nezúčastniť sa na pridelení takýchto projektov. Okrem toho, ako to vyplýva z odôvodnenia 324 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia poukazuje na to, že žalobkyne požiadali o prednosť pri projekte položenia podzemných elektrických káblov v plytkých vodách napriek svojej nespôsobilosti vyrábať podmorské elektrické káble v pravom zmysle slova, žalobkyne mali záujem v rozsahu, v akom to bolo technicky možné, podieľať sa na projektoch, ktoré by si v zásade vyžadovali položenie podmorských elektrických káblov.

220    Argumentácia žalobkýň, podľa ktorej ich neúčasť na prideľovaní projektov veľkého rozsahu preukazuje, že nemali v úmysle prispieť svojím správaním k spoločným cieľom kartelu, nie je o nič presvedčivejšia. Najskôr totiž z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že mechanizmy fungovania kartelu, či už ide o povinnosť informovania, pravidlá prideľovania alebo kompenzačné mechanizmy, nerozlišovali podľa objemu predmetných projektov (strata veľkého projektu mohla byť kompenzovaná pridelením viacerých menších projektov a naopak). Ďalej treba uviesť, že údajná absencia účasti žalobkýň na projektoch veľkého rozsahu vyplýva, ako samy podrobne vysvetľujú, z dôvodu nedostatku ich kapacít reagovať na potreby zákazníkov v prípade takýchto projektov. Napokon z emailu, ktorý zaslal pán J. pánovi I., vyplýva, že žalobkyne neváhali predkladať ponuky pri veľkých projektoch s tým, že by sa prípadne obrátili na subdodávateľov s cieľom preklenúť svoje problémy s kapacitami.

221    Treba tiež zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého nezamýšľali rešpektovať „pridelenie domácich trhov“. Treba totiž uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 108 napadnutého rozhodnutia, Komisia konštatovala, že pri rozdeľovaní projektov elektrických káblov medzi členov R kartelu existovali dôkazy o tom, že niektorým z nich bol priznaný „domáci trh“ (napríklad Taliansko spoločnostiam Nexans France a Prysmian, Holandsko spoločnosti Prysmian), na ktorom mali prednosť. Žalobkyne tvrdia, že ako vyplýva z viacerých dôkazov, opakovane odmietli rešpektovať pridelenie domácich trhov tým, že predložili ponuky na územiach považovaných za domáci trh iných účastníkov kartelu. Treba však konštatovať, že týmto spôsobom žalobkyne iba uviedli, že nie vždy dodržiavali jedno z pravidiel rozdelenia projektov medzi členov R kartelu, čo samo osebe nepreukazuje, že nemali v úmysle prispieť k spoločnému cieľu kartelu. Okrem toho treba uviesť, ako uznávajú samotné žalobkyne, že nepovažovali za problematické „pridelenie domácich trhov“ ako také, ale skutočnosť, že keďže im ostatní účastníci kartelu takéto územie nepriznali, nemohli takúto výhodu konkrétne využívať.

222    Po druhé, pokiaľ ide o nevedomosť v súvislosti s protiprávnymi správaniami týkajúcimi sa podmorských elektrických káblov, je potrebné poukázať na to, že ako bolo uvedené v bode 134 vyššie, stretnutia, na ktorých sa zúčastnil pán N., začínali všeobecnou časťou, v rámci ktorej zástupcovia spoločnosti Nexans France a spoločnosti Pirelli & C. informovali ostatných členov R uvedeného kartelu o rokovaniach, ktoré sa uskutočnili na predchádzajúcom stretnutí A/R. Ako sa však konštatovalo v bodoch 130 až 132 vyššie, stretnutia A/R sa týkali rozdelenia projektov podzemných a podmorských elektrických káblov na „vývozných územiach“ medzi členov R tohto kartelu na jednej strane a medzi členov K a A predmetného kartelu na druhej strane. Z toho vyplýva, že žalobkyne nevyhnutne mali vedomosť o tom, že projekty podmorských elektrických káblov sa rozdeľovali medzi členov A a R kartelu. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkýň o rozdelení projektov podmorských elektrických káblov medzi členov R kartelu, treba uviesť, že aj za predpokladu, že podobne ako v prípade stretnutí R, ktoré sa konali 18. a 19. novembra 2003, by sa diskusie týkajúce sa podmorských elektrických káblov a podzemných elektrických káblov konali vždy oddelene a zástupcovia Brugg Kabel by sa nikdy nezúčastnili na stretnutiach R, na ktorých by boli projekty podzemných elektrických káblov a projekty podmorských elektrických káblov predmetom spoločných diskusií, čo je vážne spochybnené dôkazmi predloženými Komisiou v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom (pozri body 134 až 138 vyššie), skutočnosť, že žalobkyne na základe prípravných dokumentov týkajúcich sa stretnutí dotknutých členov vedeli o tom, že sa uskutočnia diskusie o podmorských elektrických kábloch, postačuje na preukázanie toho, že vedeli o takomto rozdelení alebo museli mať o ňom tušenie. Okrem toho z emailu, ktorý pán J. zaslal pánovi N. 23. januára 2006, uvedeného v odôvodneniach 377 a 378 napadnutého rozhodnutia a týkajúceho sa pridelenia „vývozných území“, vyplýva, že žalobkyne vedeli o tom, že dohody predpokladali koordináciu v prípade projektov podmorských elektrických káblov. Z tohto emailu totiž vyplýva: „A stratil dôveru a odmieta pokračovať vo vykonávaní [Kuvajt] (a preto odmieta toto haló) pokiaľ sa [pán C. zo spoločnosti Pirelli] a Ty nezaviažete, že budete dodržiavať budúce dohody týkajúce sa tejto krajiny. [Pán C. zo spoločnosti Pirelli] potvrdil, že v budúcnosti ich budú dodržiavať, a poskytol vierohodné vysvetlenie ich konania (v súvislosti s podmorským projektom)“.

223    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že žalobkyne svojím konaním chceli prispieť k uskutočneniu porušenia ako celku a mali vedomosť o porušujúcich správaniach ostatných členov kartelu, v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 216 a 217 vyššie.

e)      O dôkaze, že žalobkyne mali vedomosť o dohodách týkajúcich sa rôznych projektov elektrických káblov

224    Žalobkyne tvrdia, že Komisia mala preukázať, že vedeli o dohodách týkajúcich sa jednotlivých projektov alebo ich mohli predpokladať aspoň v súvislosti s vnútroštátnymi trhmi alebo projektmi podmorských elektrických káblov.

225    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

226    V tejto súvislosti treba uviesť, ako to urobila Komisia, že všeobecné usporiadanie povinností informovania a kvót sa týkalo všetkých projektov, ktoré boli predmetom kartelu, pričom dôkazné bremeno sa týka práve tohto charakteru celkového plánu. Keďže členovia R kartelu museli sami aktívne prejaviť svoj záujem o konkrétne projekty, ak chceli byť zohľadnení pri ich prideľovaní, je logické, že výrobca menšej veľkosti, akým sú žalobkyne, nebude výslovne uvedený pri všetkých projektoch. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa v celkovom rozsahu podieľali na stanovených postupoch a že, ako ukázala Komisia, mali vedomosť o všeobecnom spôsobe fungovania.

f)      O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o totožnosť dotknutých projektov elektrických káblov

227    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že v napadnutom rozhodnutí nespresnila, ktoré projekty mali byť predmetom dohody, pričom sa uspokojila s použitím skratiek alebo druhových označení a ten istý projekt prezentovala ako viacero samostatných projektov z dôvodu miernych rozdielov v označení.

228    Komisia popiera tvrdenia žalobkýň.

229    V tejto súvislosti treba uviesť, že napríklad z odôvodnení 234 a 372 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú mnohé výňatky z komunikácie medzi členmi kartelu, vyplýva, že v tejto komunikácii sa systematicky odkazovalo na dotknuté projekty elektrických káblov vo forme skratiek alebo kódovaných označení zjavne na účely utajenia. Za týchto podmienok povinnosť odôvodnenia, ktorá vyplýva Komisii z článku 296 ZFEÚ, nemôže viesť k tomu, aby sa od nej požadovala presná identifikácia každého z projektov uvedených účastníkmi kartelu v rámci ich komunikácie.

230    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod, ako aj štvrtý žalobný dôvod ako nedôvodné.

4.      O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP

231    Žalobkyne tvrdia, že uplatnenie koncepcie jediného a pokračujúceho porušenia v prejednávanej veci predstavuje porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP.

232    Na podporu tohto žalobného dôvodu sa žalobkyne obmedzujú na odkaz na tvrdenia už uvedené v rámci tretieho a štvrtého žalobného dôvodu s cieľom preukázať, že dotknuté porušenie nepredstavuje jediné a pokračujúce porušenie. Predovšetkým odkazujú na tvrdenia týkajúce sa začiatku ich účasti na karteli od 14. decembra 2001, nepretržitého trvania tejto účasti, vedomosti o dohodách týkajúcich sa podmorských elektrických káblov alebo skutočnosti, že museli mať túto vedomosť, ich účasti na dohodách týkajúcich sa domácich trhov a ich účasti na projektoch veľkého rozsahu. Keďže tieto tvrdenia už boli zamietnuté ako nedôvodné v rámci preskúmania tretieho a štvrtého žalobného dôvodu vzhľadom na neexistenciu samostatnej argumentácie, sa piaty žalobný dôvod musí zamietnuť ako dôvod bez právneho základu.

233    Vzhľadom na zamietnutie druhého, tretieho, štvrtého a piateho žalobného dôvodu treba dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď žalobkyniam pripísala účasť na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ od 14. decembra 2001 do 16. novembra 2006.

5.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, na porušení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality, ne bis in idem, na porušení povinnosti odôvodnenia, na viacerých nesprávnych posúdeniach a na zneužití právomoci, pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyniam

234    Tento žalobný dôvod sa skladá z piatich častí. V prvej časti žalobkyne vytýkajú Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia a porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že ako referenčný rok pre hodnoty predajov určila rok 2004, ktorý neodzrkadľoval ich hospodársku silu a ich príspevok do kartelu. V druhej časti vytýkajú Komisii, že porušila svoju povinnosť odôvodnenia a zásadu ne bis in idem a že sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o závažnosť porušenia. V tretej časti vytýkajú Komisii, že stanovila koeficient pre dĺžku trvania porušenia na 4,91. V štvrtej časti tvrdia, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia v súvislosti so stanovením „vstupného poplatku“. V piatej časti vytýkajú Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia a že porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj zásadu proporcionality pri posúdení poľahčujúcich okolností.

a)      O výbere roku 2004 ako referenčného roku hodnoty predajov na účely výpočtu základnej sumy pokuty

235    Žalobkyne tvrdia, že výberom roku 2004 ako referenčného roku namiesto posledného celého roku ich účasti na karteli sa Komisia bez platného odôvodnenia odchýlila od pravidla stanoveného v bode 13 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006. Tento výber viedol k diskriminačnému zaobchádzaniu so žalobkyňami z dôvodu predajov týkajúcich sa mimoriadne drahých projektov elektrických káblov, ktoré zaznamenala v roku 2004. Žalobkyne sa domnievajú, že s cieľom vyhnúť sa diskriminačnému zaobchádzaniu mala Komisia buď vybrať ako referenčný rok posledný celý rok ich účasti na karteli, konkrétne rok 2005, alebo používať priemernú hodnotu za roky 2003 až 2005.

236    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

237    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o výpočet pokuty v prípade kartelu celosvetového významu, bod 18 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 stanovuje:

„Ak porušenie presiahne územie [EHP] (napríklad v prípade medzinárodných kartelov), príslušný predaj podniku vo vnútri EHP nemusí primeraným spôsobom odrážať podiel každého podniku na porušení. Takáto situácia môže nastať napríklad v súvislosti s celosvetovými dohodami o rozdelení trhu.

Za takýchto okolností, s cieľom zohľadniť agregovaný objem príslušných predajov v EHP a relatívny podiel každého podniku na porušení môže Komisia posúdiť celkový objem predaja tovaru alebo služieb súvisiacich s porušením v dotknutej geografickej oblasti (rozľahlejšej ako EHP), určiť podiel predaja každého podniku podieľajúceho sa na porušení na tomto trhu a aplikovať tento podiel na agregovaný objem predajov týchto podnikov vo vnútri EHP. Výsledok tohto výpočtu sa bude považovať za hodnotu predaja na účely stanovenia základnej sumy pokuty.“

238    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ je potrebné vychádzať pri určení pomerov medzi ukladanými pokutami z obratu podnikov, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, treba vymedziť obdobie, ktoré sa zohľadní tak, aby boli získané obraty čo najviac porovnateľné (pozri rozsudok z 30. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, T‑175/05, neuverejnený, EU:T:2009:369, bod 142 a citovanú judikatúru).

239    Treba ešte pripomenúť, že pokiaľ ide o obdobie, ktoré sa má zohľadniť pri stanovení hodnoty predaja použitej na výpočet výšky pokuty, bod 13 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 stanovuje:

„Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení.“

240    Treba však zdôrazniť, že použitie výrazu „obvykle použije na výpočet hodnotu predaja podniku počas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení“ uvedeného v bode 13 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006, nevylučuje možnosť Komisie použiť iné referenčné obdobie za predpokladu, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 238 vyššie toto referenčné obdobie umožní získať čo najviac porovnateľné údaje.

241    V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na účely výpočtu základnej sumy pokuty uloženej žalobkyniam Komisia odkázala na metódu stanovenú v bode 18 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 (odôvodnenia 966 a 968 až 994 uvedeného rozhodnutia). Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že na účely uplatnenia tejto metódy nevychádzala z predaja uskutočneného v priebehu posledného celého roku účasti na porušení, ale z údajov o predaji za rok 2004 (odôvodnenia 966 a 968 až 994 tohto rozhodnutia).

242    Komisia odôvodnila tento výber po prvé skutočnosťou, že predaj elektrických káblov dosiahnutý na úrovni EHP sa citeľne zvýšil od roku 2006, takže výber posledného celého roku účasti na porušení by dostatočne nereprezentoval obdobie porušenia v prípade podnikov, ktoré po roku 2006 skončili svoju účasť na porušení. Domnieva sa, že to, že vychádzala z predaja dosiahnutého všetkými podnikmi v roku 2004, jej umožnilo získať presnejší odhad ekonomického významu porušenia počas celej jeho dĺžky trvania, ako aj relatívnej váhy podnikov podieľajúcich sa na porušení. Po druhé sa domnievala, že výberom roku 2004 sa umožní zabrániť diskriminačnému zaobchádzaniu medzi podnikmi, ktoré už skôr skončili svoju (priamu) účasť, a tými podnikmi, ktoré v účasti pokračovali. Komisia v napadnutom rozhodnutí tiež zdôraznila, že bod 13 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 jej v takej situácii umožňoval, aby nevychádzala z číselných údajoch o predaji za posledný rok účasti na porušení (odôvodnenie 965 napadnutého rozhodnutia). Dodala, že výber jediného referenčného roka, počas ktorého sa všetky dotknuté podniky zúčastňovali na porušení, bol vhodnejší na účely uplatnenia bodu 18 uvedených usmernení, aby sa primeraným spôsobom odzrkadlil podiel každého podniku na porušení (odôvodnenie 966 uvedeného rozhodnutia).

243    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého má voľba spoločného referenčného roka nevyhnutne svojvoľný charakter, keďže má rôzny vplyv na účastníkov kartelu podľa obratu dosiahnutého v priebehu tohto roka, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry použitie spoločného referenčného roka pre všetky podniky, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení, v zásade umožňuje stanoviť pokuty jednotným spôsobom v súlade so zásadou rovnosti, pričom sa posúdi rozsah spáchaného porušenia v závislosti od ekonomickej reality počas relevantného obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C‑196/99 P, EU:C:2003:529, bod 129, a zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia, T‑76/06, neuverejnený, EU:T:2011:672, bod 112).

244    Ďalej treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou určitý podnik môže požadovať, aby sa Komisia v jeho prípade oprela o iné obdobie, než je všeobecne stanovené, iba vtedy, ak preukáže, že obrat, ktorý dosiahol počas všeobecne stanoveného obdobia, nevyjadruje z dôvodov, ktoré sú preň špecifické, jeho skutočnú veľkosť a hospodársku silu, ani rozsah porušenia, ktorého sa dopustil (rozsudok zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T‑319/94, EU:T:1998:95, bod 42).

245    V prejednávanej veci žalobkyne tvrdia, že v roku 2004 dosiahli v oblasti elektrických káblov výnimočný obrat v dôsledku dokončenia projektu „BASF“ za 4 700 000 švajčiarskych frankov (CHF) a projektu „Španielsko 9“ za 3 200 000 CHF, ktorý neodráža ich obrat počas ich účasti na porušení. Žalobkyne však nepredložili nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia, takže Všeobecný súd nemôže posúdiť, s výnimkou skutočnosti a zloženia obratu za rok 2004, rozsah kolísania tohto obratu v porovnaní s rokmi 2003 a 2005. Z výročnej správy spoločnosti Brugg Kabel za rok 2005 navyše vyplýva, že napriek ťažkému začiatku roka predaje dosiahli v tomto roku porovnateľnú úroveň ako v predchádzajúcom roku, v dôsledku prijatia mnohých objednávok v oblasti elektrických káblov vysokého napätia v druhej polovici tohto roka.

246    Za týchto podmienok je namieste domnievať sa, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho stanovenia referenčného roka na účely stanovenia hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť pri výpočte základnej sumy pokuty. Z toho vyplýva, že prvú časť šiesteho žalobného dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

b)      O posúdení závažnosti porušenia

247    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že porušila povinnosť odôvodnenia a že sa dopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti s podielom hodnoty predaja vo výške 19 %, ktorý bol voči nim uplatnený vzhľadom na závažnosť jediného a pokračujúceho porušenia.

1)      O údajnom porušení povinnosť odôvodnenia v súvislosti so stanovením podielu hodnoty predaja uplatneného vzhľadom na závažnosť porušenia

248    Žalobkyne tvrdia, že Komisia rozporuplne odôvodnila napadnuté rozhodnutie tým, že na jednej strane v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri stanovení podielu hodnoty predaja uplatneného z dôvodu závažnosti porušenia zohľadnila len jediné a pokračujúce porušenie, ktorého závažnosť ohodnotila 15 %, zatiaľ čo na druhej strane v odôvodnení 999 uvedeného rozhodnutia Komisia selektívne zvýšila o 2 % podiel hodnoty predaja, ktorý sa má zohľadniť v prípade podnikov, ktoré sa údajne podieľali na „európskej vetve kartelu“ a ktoré pristúpili k ďalšiemu rozdeleniu projektov elektrických káblov potom, čo už došlo k ich rozdeleniu v rámci „vetvy A/R“ uvedeného kartelu. Komisia sa týmto dostala do rozporu s predpokladom, ktorý sama stanovila a podľa ktorého sú rozdelenie v rámci „vetvy A/R“ kartelu a rozdelenie v rámci „európskej vetvy“ tohto kartelu neoddeliteľnou súčasťou jediného a pokračujúceho porušenia. Žalobkyne sa domnievajú, že sa tým voči nim najskôr uplatnil prvý percentuálny podiel závažnosti vo výške 15 % z dôvodu ich účasti na jedinom a pokračujúcom porušení zahrňujúcom obe vetvy kartelu a potom druhý percentuálny podiel závažnosti vo výške 2 % opäť z dôvodu ich účasti na „európskej vetve kartelu“. Logika uplatnená Komisiou preto viedla k porušeniu zásady ne bis in idem.

249    Ďalej žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia tým, že v odôvodneniach 1003 a 1004 napadnutého rozhodnutia uviedla, že zvýšenie stupňa závažnosti bolo odôvodnené kumulovaným trhovým podielom podnikov zúčastnených na karteli, ako aj jeho geografickým rozsahom, pričom nešpecifikovala ani výšku, ani zloženie tohto zvýšenia. Žalobkyne zdôrazňujú, že dotknutú sumu možno na základe dedukcie vypočítať až na základe „záverov“ týkajúcich sa závažnosti uvedených v odôvodnení 1010 uvedeného rozhodnutia.

250    Komisia popiera celú argumentáciu žalobkýň.

251    V tomto ohľade po prvé, pokiaľ ide o argumentáciu o zvýšení stupňa závažnosti vzhľadom na kumulovaný trhový podiel podnikov zúčastnených na karteli a na geografický rozsah tohto kartelu, treba uviesť, že úroveň uvedeného zvýšenia, konkrétne 2 %, je špecifikovaná v odôvodnení 1010 napadnutého rozhodnutia, ako to navyše pripúšťajú aj žalobkyne. Pokiaľ ide o nedostatok presnosti v uvedenom rozhodnutí v súvislosti s dvoma faktormi, ktoré prispeli k tomuto zvýšeniu, konkrétne kombinovaný trhový podiel a geografický rozsah kartelu, takéto spresnenie nebolo v prejednávanej veci nevyhnutné, keďže odôvodnenie bolo v tejto súvislosti prispôsobené povahe predmetného aktu, pričom z neho jasne a jednoznačne vyplývali úvahy Komisie, čo umožnilo žalobkyniam poznať dôvody prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie.

252    Po druhé, pokiaľ ide o údajnú protirečivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stanovením podielu hodnoty predaja, ktorý sa mal zohľadniť vzhľadom na závažnosť porušenia, je potrebné konštatovať, že táto protirečivosť vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia.

253    Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia prvýkrát posúdila správanie účastníkov na jedinom a pokračujúcom porušení tak, že stanovila podiel hodnoty predaja, ktorý sa mal uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia na 15 %, a potom posúdila to isté správanie druhýkrát, keď uplatnila dodatočné 2 % pre podniky, ktoré sa zúčastnili na „európskej vetve kartelu“, ako aj na „vetve A/R“ tohto kartelu.

254    Treba poukázať na to, že v odôvodnení 998 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že jediné a pokračujúce porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, na ktorom sa adresáti napadnutého rozhodnutia zúčastnili, spočívalo v rozdelení zákazníkov a trhov. Spresnila, že takéto porušenie predstavuje svojou podstatou jedno z najzávažnejších obmedzení hospodárskej súťaže, keďže skresľuje kľúčové parametre hospodárskej súťaže. Pripomenula, že v súlade s bodom 23 usmernení pre stanovenie pokút z roku 2006 sa tieto postupy v zásade prísne trestajú, pričom stupeň závažnosti sa zvyčajne nachádza v hornej časti rozmedzia. Komisia uviedla, že sa domnieva, že táto skutočnosť odôvodňuje uplatnenie 15 % z dôvodu závažnosti skutkových okolností.

255    V odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia Komisia ďalej spresnila, že okrem mechanizmov prideľovania v „vetve A/R kartelu“ boli niektoré projekty týkajúce sa EHP predmetom dodatočného rozdelenia medzi európskych výrobcov v rámci „európskej vetvy kartelu“ a že tieto praktiky, ktoré sa týkali len európskych výrobcov, zvýšili poškodenie hospodárskej súťaže už spôsobené dohodou o rozdelení trhov medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov, a tým aj stupeň závažnosti porušenia. Ďalej uviedla, že dodatočné narušenie spôsobené európskou vetvou kartelu odôvodňovalo zvýšenie stupňa závažnosti porušenia o 2 % pre podniky, ktoré sa zúčastnili tohto aspektu kartelu.

256    Z odôvodnení 998 a 999 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia sa domnievala, že minimálny percentuálny podiel hodnoty predaja, ktorý sa musí zohľadniť pri všetkých podnikoch, ktorým možno pripísať zodpovednosť za jediné a pokračujúce porušenie, predstavoval 15 % bez ohľadu na mieru ich zapojenia do kartelu, pričom však ďalší percentuálny podiel vo výške 2 % sa musí uplatniť voči podnikom, ktoré sa zúčastnili na „vetve A/R kartelu“, ako aj na „európskej vetve“ uvedeného kartelu, a to z dôvodu, že protisúťažné účinky prvej z týchto dvoch vetiev boli zosilnené účinkami druhej vetvy.

257    Žalobkyne preto nesprávne tvrdia, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa závažnosti porušenia je v tomto ohľade rozporuplné. Rovnako sa žalobkyne neúspešne odvolávajú na porušenie zásady ne bis in idem, pretože úvaha Komisie uvedená v odôvodneniach 998 a 999 napadnutého rozhodnutia neviedla k dvojnásobnému uloženiu sankcie za tie isté skutky.

2)      O údajnom nesprávnom posúdení pri stanovovaní podielu hodnoty predaja zohľadnenej vzhľadom na závažnosť porušenia vyplývajúcom z nezohľadnenia skutočnosti, že žalobkyne počas obdobia porušenia nevyrábali podmorské elektrické káble

258    Žalobkyne tvrdia, že podľa judikatúry bola Komisia povinná zohľadniť pri stanovení podielu hodnoty predaja zohľadňovaného vzhľadom na závažnosť porušenia skutočnosť, že počas obdobia porušenia nevyrábali podmorské elektrické káble. Domnievajú sa, že Komisia sa nemohla jednoducho vyhnúť tejto povinnosti tým, že tvrdila, že táto okolnosť už bola zohľadnená pri výpočte pokuty prostredníctvom nezahrnutia predaja podmorských elektrických káblov do hodnoty predaja. Tvrdia, že to isté platí aj pre okolnosť, že neuplatňovali pravidlo domáceho trhu a nezúčastňovali sa na prideľovaní projektov veľkého rozsahu.

259    Komisia popiera tvrdenia žalobkýň.

260    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 1000 napadnutého rozhodnutia v podstate vysvetlila, že nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobkyne nevyrábali podmorské elektrické káble počas obdobia porušenia v rámci stanovovania podielu hodnoty predaja, ktorý sa mal vo vzťahu k nim uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia, keďže sa táto skutočnosť už zohľadnila pri stanovení hodnoty predaja žalobkýň.

261    Okrem toho, ako správne tvrdí Komisia, judikatúra uvádzaná žalobkyňami s cieľom napadnúť toto posúdenie je v prejednávanej veci irelevantná.

262    Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i/Komisia (T‑208/06, EU:T:2011:701), totiž Všeobecný súd rozhodol, že žalobkyňa nemala ani nemusela mať vedomosť o dohodách týkajúcich sa iných výrobkov. Ako sa však konštatovalo v bode 222 vyššie, v prejednávanej veci žalobkyne vedeli o existencii dohôd týkajúcich sa podmorských elektrických káblov.

263    Rovnako vo veci, ktorá viedla k rozsudku zo 16. septembra 2013, Zucchetti Rubinetteria/Komisia (T‑396/10, EU:T:2013:446), sa dohody týkali rôznych skupín výrobkov a rôznych výrobcov. Ani v tejto veci neboli všetky zúčastnené podniky informované o všetkých typoch dohôd a účasť žalujúceho podniku sa obmedzovala na vnútroštátny trh.

264    Vo veciach, v ktorých bol vydaný rozsudok z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia (T‑208/06, EU:T:2011:701), a rozsudok zo 16. septembra 2013, Zucchetti Rubinetteria/Komisia (T‑396/10, EU:T:2013:446), nebolo možné pripísať žalobkyniam zodpovednosť správania ostatných účastníkov kartelu, pretože o nich nevedeli. V prejednávanej veci naopak, ako sa konštatovalo v bode 223 vyššie, si žalobkyne boli plne vedomé dosahu dohôd a mohli teda byť oprávnene považované za zodpovedné za celé porušenie.

265    Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že by sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, že v rámci stanovenia podielu hodnoty predaja, ktorý sa mal vo vzťahu k nim uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia, nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyne počas obdobia porušenia nevyrábali podmorské elektrické káble.

3)      O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania

266    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že stanovila, že ich účasť na „európskej vetve kartelu“ a tým na „druhej úrovni prideľovania“ uvedeného kartelu mala vyšší stupeň závažnosti, a preto uložila 2 % zvýšenie podielu hodnoty predaja, ktorý sa mal voči nim uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia. Domnievajú sa, že to spôsobilo, že boli rovnako ťažko sankcionované ako podniky, ktoré sa aktívne zúčastnili na uvedených vetvách, ktoré vymysleli, koordinovali a nastolili celý kartel a ktoré mali tiež najväčší prospech z týchto dohôd, a to len z dôvodu, že boli údajne informované o výsledkoch rokovaní v rámci „vetvy A/R“ tohto kartelu.

267    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

268    V tomto ohľade treba pripomenúť, že Komisia je vždy, keď sa rozhodne uložiť pokuty na základe práva hospodárskej súťaže, povinná dodržiavať všeobecné právne zásady, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, tak ako ju vykladajú súdy Únie. Podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, T‑372/10, EU:T:2012:325, bod 85 a citovanú judikatúru, a z 19. januára 2016, Mitsubishi Electric/Komisia, T‑409/12, EU:T:2016:17, bod 108 a citovanú judikatúru).

269    V prejednávanej veci v odôvodnení 999 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila dodatočné 2 % zvýšenie podielu hodnoty predaja, ktoré sa malo uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia vo vzťahu k niektorým podnikom, ktoré sa podieľali na porušení, tým, že sa zúčastnili „európskej vetvy kartelu“, ktorá zvýšila poškodenie hospodárskej súťaže už spôsobené dohodou o rozdelení trhov medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov. Z toho vyplýva, že kritérium zohľadnené Komisiou na účely odôvodnenia tohto zvýšenia súviselo so samotnou účasťou na „európskej vetve kartelu“ a nie s viac či menej aktívnou povahou tejto účasti. V dôsledku toho, ako sa konštatovalo v bode 233 vyššie, keďže Komisia oprávnene pripísala žalobkyniam účasť na jedinom a pokračujúcom porušení, vrátane „európskej vetvy kartelu“, žalobkyne nemôžu platne tvrdiť, že sa s nimi zaobchádzalo menej priaznivo než s inými európskymi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na rovnakej vetve kartelu a voči ktorým sa uplatnilo rovnaké zvýšenie.

270    Napokon treba uviesť, že viac či menej aktívna povaha účasti na porušení rôznych podnikov, ktoré boli adresátmi napadnutého rozhodnutia, sa zohľadnila v štádiu posúdenia poľahčujúcich okolností. Žalobkyne sa tak zaraďujú do skupiny stredne významných účastníkov, kým podniky, ktoré mali vedúcu úlohu v „európskej vetve kartelu“ a vo „vetve A/R“ tohto kartelu, t. j. Nexans France, Pirelli a Prysmian boli zatriedené do tvrdého jadra kartelu. V dôsledku tohto rozdielu v zatriedení Komisia priznala žalobkyniam zníženie sumy pokuty o 5 %, pričom v prípade spoločností Nexans France, Pirelli a Prysmian takéto zníženie pokuty vylúčila. Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že im uložila rovnaké dodatočné 2 % zvýšenie podielu hodnoty predaja, ktoré sa malo uplatniť vzhľadom na závažnosť porušenia, ako uložila spoločnostiam Nexans France, Pirelli a Prysmian.

271    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť druhú časť šiesteho žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

c)      O stanovení koeficientu 4,91 za dĺžku trvania účasti žalobkýň na porušení

272    Žalobkyne vytýkajú Komisii, že uplatnila koeficient 4,91 za dĺžku trvania ich účasti na porušení, ktorý nezohľadňuje, že Komisia nepreukázala okamih začiatku ich účasti na porušení pred 3. júlom 2002 a skutočnosť, že ich účasť na porušení bola prerušená, konkrétne medzi 12. májom 2005 a 8. decembrom 2005. Domnievajú sa, že Komisia mala v dôsledku toho uplatniť koeficient 3,79.

273    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

274    V tomto ohľade stačí pripomenúť, ako sa konštatovalo v bode 213 vyššie, že Komisia správne stanovila začiatok účasti žalobkýň na porušení na 14. december 2001 a nedopustila sa nesprávneho posúdenia, keď uviedla, že ich účasť bola nepretržitá až do 16. novembra 2006.

275    Preto treba zamietnuť tretiu časť šiesteho žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

d)      O výške vstupného poplatku

276    Žalobkyne Komisii vytýkajú, že neuviedla samostatné odôvodnenie, pokiaľ ide o vstupný poplatok uvedený v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia, a že sa obmedzila na odkaz na odôvodnenia 998 až 1010 uvedeného rozhodnutia týkajúce sa výpočtu základnej sumy. Domnievajú sa, že Komisia mala na základe odsekov 22 a 25 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 zohľadniť ich objektívnu účasť na všetkých zložkách porušenia alebo ich subjektívnu vedomosť o týchto zložkách, respektíve o časti z nich. Vstupný poplatok mal v dôsledku toho odzrkadľovať skutočnosť, že voči žalobkyniam nebolo možné vyvodzovať zodpovednosť za dohody týkajúce sa podmorských elektrických káblov, domácich trhov a projektov veľkého rozsahu.

277    Komisia popiera argumentáciu žalobkýň.

278    V tomto ohľade treba pripomenúť, že v zmysle odseku 25 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006:

„… Komisia nezávisle od trvania účasti podniku na porušení zahrnie do základnej výšky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % až 25 % hodnoty predaja podľa definície v časti A, aby podniky odradila od akejkoľvek účasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môže takisto uplatniť takúto dodatočnú sumu aj v prípade iných porušení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý sa má brať do úvahy v konkrétnom prípade zohľadní určitý počet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22.“

279    Bod 22 usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 stanovuje:

„Pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia.“

280    Výslovne na základe bodu 25 usmernení k metóde stanovovania pokút z roku 2006 Komisia v odôvodnení 1013 napadnutého rozhodnutia uviedla, že na účely určenia konkrétneho percentuálneho podielu, ktorý sa má uplatniť, sa zohľadnia skutočnosti uvedené v odôvodneniach 998 až 1010 uvedeného rozhodnutia.

281    Treba však uviesť, že odôvodnenia 998 až 1002 napadnutého rozhodnutia sa týkajú povahy porušenia, odôvodnenie 1003 uvedeného rozhodnutia sa týka kumulovaného trhového podielu všetkých účastníkov porušenia, odôvodnenie 1004 tohto rozhodnutia sa týka geografického rozsahu porušenia a odôvodnenia 1005 až 1009 toho rozhodnutia sa týkajú vykonania porušenia. Je potrebné zdôrazniť, že v odôvodnení 1008 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, ako vyplýva z bodu 4.3.3 tohto rozhodnutia, že všetky podniky vedeli o všetkých ostatných protiprávnych správaniach zamýšľaných alebo uskutočnených ostatnými účastníkmi kartelu alebo ich mohli rozumne predpokladať a byť pripravené niesť s tým súvisiace riziko.

282    Okrem toho v odôvodnení 1014 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila, že percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť na dodatočnú sumu pokuty, predstavoval 17 % pre spoločnosti Sumitomo Electric Industries, Hitachi Cable, Furukawa Electric, Fujikura, SWCC Showa Holdings, Mitsubishi Cable Industries, LS Cable & System a Taihan Electric Wire a 19 % pre spoločnosti Nexans France, Prysmian, ABB, Brugg Kabel, Safran, Silec Cable, nkt cables a pre podniky považované za zodpovedné „spoločne a nerozdielne“ s niektorým z týchto podnikov.

283    V dôsledku toho v rozsahu, v akom žalobkyne svojou argumentáciou namietajú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o vstupný poplatok, treba konštatovať, že je vecne nepodložená, keďže žalobkyne boli schopné pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla uplatniť voči nim vstupný poplatok vo výške 19 % hodnoty predaja a Všeobecný súd je schopný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti.

284    Ďalej v rozsahu, v akom žalobkyne vytýkajú Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že pri stanovení vstupného poplatku nezohľadnila okolnosť, že voči nim nemožno vyvodzovať zodpovednosť za dohody o podmorských elektrických kábloch, za domáce zákazky a za projekty veľkého rozsahu, stačí pripomenúť, ako sa konštatovalo v bode 233 vyššie, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď žalobkyniam pripísala účasť na jedinom a pokračujúcom porušení.

285    V dôsledku toho sa štvrtá časť šiesteho žalobného dôvodu musí zamietnuť ako nedôvodná.

e)      O poľahčujúcich okolnostiach

286    Žalobkyne po prvé vytýkajú Komisii, že sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že ich zatriedila medzi stredne významných účastníkov kartelu a že im v dôsledku toho priznala zníženie sumy pokuty o 5 %, hoci ich pasívna úloha v karteli, preukázaná ich správaním narúšajúcim kartel a pokusmi o ich usmernenie, odôvodňovala ich zatriedenie medzi okrajových účastníkov kartelu a následné priznanie 10 % zníženia sumy pokuty. Po druhé žalobkyne tvrdia, že táto situácia je porušením zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, keďže mali v rámci kartelu úlohu porovnateľnú s úlohou spoločnosti nkt cables, ktorú Komisia zatriedila medzi okrajových účastníkov kartelu a ktorej preto priznala zníženie sumy pokuty o 10 %. Po tretie žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že ako poľahčujúcu okolnosť nezohľadnila skutočnosť, že v prípade jediného a pokračujúceho porušenia sa dotknutému podniku pripísala zodpovednosť nielen za jeho vlastné správanie, ale aj za protiprávne správania, ktoré nesúviseli s jej konaním. Domnievajú sa, že v prípade jediného a pokračujúceho porušenia by sa skutočnosti, ktoré prispeli k porušeniu, mali zohľadniť osobitne pri stanovení základnej sumy pokuty. Po štvrté žalobkyne tvrdia, že sa im malo okrem iného priznať dodatočné zníženie sumy pokuty o 1 % podobne ako spoločnostiam Exsym, LS Cable & System a Taihan Electric Wire za ich nevedomosť o niektorých aspektoch porušenia, a teda neexistenciu ich zodpovednosti za tieto aspekty, najmä pokiaľ ide o podmorské elektrické káble a projekty veľkého rozsahu.

287    Komisia spochybňuje všetky tvrdenia žalobkýň.

288    V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o zatriedenie žalobkýň ako stredne významných účastníkov kartelu, treba uviesť, že žalobkyne sa neúspešne pokúšajú tvrdiť, že mali v karteli pasívnu úlohu.

289    Treba totiž pripomenúť, že z odôvodnenia 572 napadnutého rozhodnutia správne vyplýva, že hoci sa žalobkyne nepodieľali na vzniku kartelu a nezúčastnili sa na nijakom stretnutí A/R, ich zamestnanci sa od decembra 2001 do novembra 2006 zúčastnili minimálne na 17 protisúťažných stretnutiach s členmi R uvedeného kartelu.

290    Treba tiež pripomenúť, že v bode 175 vyššie sa už konštatovalo, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, dôkazy zhromaždené Komisiou boli dostatočné na preukázanie toho, že sa 14. decembra 2001 v Divonne‑les‑Bains zúčastnili na prvom stretnutí členov R kartelu.

291    Okrem toho z dôkazov zhromaždených Komisiou vyplýva, že v apríli 2002 sa žalobkyne pokúsili zorganizovať stretnutie R.

292    V emaile z 9. apríla 2002 s názvom „Meeting in the area of BRUGG“ (schôdza v regióne Brugg), pán N. uviedol:

„Týmto potvrdzujem pozvanie pre Brugg na ďalšie stretnutie. Urobili sme rezerváciu na účely stretnutia a obedu na súkromnom mieste v blízkosti… v štvrtok 25. apríla 2002

Max. 20 osôb…

Prosím informujte ma kto/koľko osôb príde deň vopred.

Prosím postúpte pozvanie ostatným účastníkom a potvrďte dátum a stretnutie…“

293    Treba však poukázať na to, že e-mail: z 9. apríla 2002 adresoval pán N. pánovi J a vyzýva ho v ňom, aby postúpil informáciu ostatným účastníkom stretnutia, a nie aby o ňom sám informoval. Rovnako pán N. vyzýva pána J., aby potvrdil, koľko osôb príde deň pred stretnutím. Zdá sa teda, že pán N sa obracal na pána J. ako na koordinátora stretnutia. Je však nesporné, že práve pán J. mal funkciu koordinátora členov R kartelu. Okrem toho je nutné konštatovať, že žalobkyne vo svojich písomných podaniach nespochybňujú tvrdenia Komisie týkajúce sa obsahu tohto emailu.

294    Ďalej samotné žalobkyne vo svojich písomných podaniach pripúšťajú, že sa starali o vecnú organizáciu stretnutí kartel členov R kartelu, ktoré sa uskutočnilo 3. júna 2002. Ako síce uvádzajú žalobkyne, vecná organizácia stretnutí nie je sama osebe znakom, že mali úlohu podobnú úlohe koordinátora kartelu. Je navyše nesporné, že táto úloha, ktorá si vyžadovala napríklad zvolávanie stretnutí, navrhnutie programu a distribúciu prípravných dokumentov, bola v prejednávanej veci zabezpečovaná pánom J. Treba však uviesť, že materiálna organizácia stretnutia R si nevyhnutne vyžaduje od osoby, ktorá ju zabezpečuje, vôľu aktívne prispieť k fungovaniu kartelu.

295    Ďalej tiež žalobkyne neúspešne tvrdia, že ich pasívnu úlohu, ktorú zohrávali v porušení, preukazujú ich početné nedodržania disciplíny v rámci kartelu.

296    Vzhľadom na veľmi početné nesporné príklady vykonania kartelu zo strany žalobkýň citované v odôvodnení 493 napadnutého rozhodnutia totiž okolnosť, že v určitých prípadoch žalobkyne nedodržali pravidlá fungovania kartelu tým, že odmietli dodržať pravidlo domáceho trhu v rámci európskej vetvy alebo tým, že nedodržali vopred dohodnuté prednostné právo na projekty, ktoré sa mali realizovať na „vývozných územiach“, nestačí na vyvrátenie zistenia, že dohody boli vykonávané žalobkyňami. Ako správne uviedla Komisia, platí to tým viac, že určitá nestabilita je vlastná samotnej povahe kartelov, čo znamená, že príležitostné neuposlúchnutie niektorých členov a postihy, ktoré to spôsobilo v rámci európskej vetvy kartelu, sú typické pre takéto rozdelenie trhu. Počas obdobia porušenia, za ktoré sa im pripisuje zodpovednosť, žalobkyne v zásade vždy dodržiavali dohodnuté podmienky, čo pán N. potvrdil v emaile z 24. januára 2006 adresovanom pánovi J., ktorý je citovaný v bodoch 195 a 196 vyššie. Z tohto dôvodu dôkazy uvedené žalobkyňami, týkajúce sa prípadných opatrení na ich usmernenie, nemôžu slúžiť ako dôkaz, že mali pasívnu úlohu.

297    Preto treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď zaradila žalobkyne medzi stredne významných účastníkov porušenia.

298    V dôsledku toho sa tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa nachádzali, pokiaľ ide o účasť na karteli, v rovnakej situácii ako nkt cables, musí byť zamietnuté ako neúčinné. Takéto tvrdenie by totiž, ak by bolo dôvodné, mohlo odôvodniť zvýšenie sumy pokuty uloženej spoločnosti nkt cables. Naopak, takáto okolnosť je irelevantná, pokiaľ ide o priznanie zníženia sumy pokuty uloženej žalobkyniam na základe poľahčujúcich okolností, keďže zásada rovnosti zaobchádzania nemôže založiť nijaké právo na nediskriminačné uplatňovanie protiprávneho zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, EU:T:2002:209, bod 479).

299    Po druhé, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s dodatočným znížením sumy pokuty o 1 %, stačí konštatovať, že tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého sa im malo priznať takéto zníženie z dôvodu, že nemali vedomosť o dohodách o podmorských elektrických kábloch a nemohli sa zúčastniť na prideľovaní projektov veľkého rozsahu, spočíva, ako to už bolo konštatované v bodoch 219, 220 a 222 vyššie, na nesprávnom predpoklade.

300    Po tretie, pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že Komisia mala v rámci posúdenia poľahčujúcich okolností zohľadniť povahu jediného a pokračujúceho porušenia, je potrebné uviesť, ako to urobila Komisia, že uplatnenie pojmu jediné a pokračujúce porušenie samo osebe nevedie k zníženiu pokuty. Ako sa teda konštatovalo v bode 297 vyššie, Komisia vzhľadom na vecné dôkazy, ktoré mala k dispozícii, na jednej strane správne posúdila príspevok žalobkýň k vykonaniu kartelu tým, že ich zaradila do strednej kategórie. Na druhej strane z hodnoty predaja vyplýva hospodársky význam žalobkýň, a to iba so zreteľom na elektrické káble, ktoré žalobkyne vyrábajú. Zohľadnenie správaní ostatných účastníkov kartelu nemôže odôvodniť dodatočné zníženie sumy pokuty, keďže sú v súlade so spôsobom organizácie kartelu vytvoreného jeho účastníkmi, ktorý bol založený na rozdelení práce a prísne a neustále kontrolovaný.

301    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania, ani sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď zatriedila žalobkyne medzi stredne významných účastníkov kartelu a v dôsledku toho im priznala zníženie sumy pokuty o 5 %.

302    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné piatu časť šiesteho žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú a v nadväznosti na to aj šiesty žalobný dôvod ako celok.

303    Keďže preskúmanie žalobných dôvodov predložených žalobkyňami neodhalilo nijakú protiprávnosť napadnutého rozhodnutia, je namieste zamietnuť návrhy na zrušenie v celom ich rozsahu.

B.      O návrhoch na zníženie sumy uloženej pokuty

304    Pred preskúmaním návrhov žalobkýň smerujúcich k zníženiu sumy pokuty, ktorá im bola uložená, treba pripomenúť, že preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie článkom 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále. Treba však zdôrazniť, že výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiež pripomenúť, že konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavať ex offo, prináleží žalobcovi, aby uviedol žalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predložil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, C‑389/10 P, EU:C:2011:816, body 130 a 131).

305    Žalobkyne navrhujú zníženie sumy pokuty, ktorá im bola uložená, z dôvodov uvedených v rámci šiesteho žalobného dôvodu. Na jednej strane však bol šiesty žalobný dôvod predložený žalobkyňami na podporu ich návrhov na zrušenie zamietnutý a na druhej strane neexistujú nijaké dôkazy, ktoré by v prejednávanej veci mohli odôvodniť zníženie výšky pokuty. Z toho vyplýva, že návrhy smerujúce k zníženiu sumy pokuty sa musia zamietnuť.

306    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy sa musí žaloba ako celok zamietnuť.

IV.    O trovách

307    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Brugg Kabel AG a Kabelwerke Brugg AG Holding sú povinné nahradiť trovy konania.

Collins Kănčeva Barents

Rozsudok bol vyhlásený 12. júla 2018 na verejnom pojednávaní v Luxemburgu.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Žalobkyne a dotknuté odvetvie

B. Správne konanie

C. Napadnuté rozhodnutie

1. Dotknuté porušenie

2. Zodpovednosť žalobkýň

3. Uložená pokuta

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. O návrhoch na zrušenie

1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces

a) O oznámení žiadostí o informácie a oznámenia o výhradách v angličtine

b) O odmietnutí Komisie poskytnúť prístup k odpovediam ostatných adresátov oznámenia o výhradách

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Komisie na postihovanie porušenia uskutočneného v tretích štátoch, ktoré nemá nijaký vplyv v EHS

3. O treťom a štvrtom žalobnom dôvode založených na nesprávnom posúdení, porušení práva na prezumpciu neviny, na nesprávnom zistení skutkového stavu, na skreslení dôkazov a na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o údajnú účasť žalobkýň na jedinom a pokračujúcom porušení

a) Úvodné poznámky

b) O jednotnej povahe porušenia

c) O dĺžke trvania účasti žalobkýň na porušení

1) O začiatku účasti žalobkýň na karteli

2) O nepretržitej povahe účasti žalobkýň na porušení

d) O snahe žalobkýň prispieť k dosiahnutiu cieľov kartelu a ich vedomosti o niektorých protiprávnych správaniach

e) O dôkaze, že žalobkyne mali vedomosť o dohodách týkajúcich sa rôznych projektov elektrických káblov

f) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o totožnosť dotknutých projektov elektrických káblov

4. O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP

5. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, na porušení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality, ne bis in idem, na porušení povinnosti odôvodnenia, na viacerých nesprávnych posúdeniach a na zneužití právomoci, pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyniam

a) O výbere roku 2004 ako referenčného roku hodnoty predajov na účely výpočtu základnej sumy pokuty

b) O posúdení závažnosti porušenia

1) O údajnom porušení povinnosť odôvodnenia v súvislosti so stanovením podielu hodnoty predaja uplatneného vzhľadom na závažnosť porušenia

2) O údajnom nesprávnom posúdení pri stanovovaní podielu hodnoty predaja zohľadnenej vzhľadom na závažnosť porušenia vyplývajúcom z nezohľadnenia skutočnosti, že žalobkyne počas obdobia porušenia nevyrábali podmorské elektrické káble

3) O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania

c) O stanovení koeficientu 4,91 za dĺžku trvania účasti žalobkýň na porušení

d) O výške vstupného poplatku

e) O poľahčujúcich okolnostiach

B. O návrhoch na zníženie sumy uloženej pokuty

IV. O trovách

* Jazyk konania: nemčina.