UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE

z 22. marca 2012

Vec F‑143/11 R

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä pozastavenie výkonu rozhodnutia Komisie, ktorým bola zamietnutá žiadosť obsiahnutá v jeho liste zo 16. augusta 2011 o zaplatenie sumy 3 316, 31 eura z dôvodu trov konania vynaložených vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. februára 2011, Marcuccio/Komisia (F‑81/09, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑238/11 P)

Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie preskúmania a spôsob overenia – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o predbežnom opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak nie je jedna z týchto podmienok splnená. Sudcovi rozhodujúcemu o predbežnom opatrení tiež prináleží, aby pristúpil k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 10 – 12)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 3. júla 2008, Plasa/Komisia, F‑52/08 R, body 21 a 22 a tam citovaná judikatúra; 15. februára 2011, de Pretis Cagnodo a Trampuz de Pretis Cagnodo/Komisia, F‑104/10 R, bod 16

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je navyše na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

(pozri bod 14)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, bod 27