Žaloba podaná 16. decembra 2005 - A/Komisia

(Vec F-124/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: A (Port-Vendres, Francúzsko) (v zastúpení: B. Cambier a L. Cambier, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

zrušiť rozhodnutie žalovanej z 28. februára 2005, ktorým sa zamieta žiadosť podaná žalobcom 22. októbra 2004 na základe článku 90 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev smerujúca k skončeniu disciplinárneho konania proti žalobcovi, ktoré sa začalo rozhodnutím zo 16. januára 2004,

zrušiť rozhodnutie žalovanej z 26. septembra 2005, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná žalobcom 20. mája 2005 na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku smerujúca k zmene vyššie uvedeného rozhodnutia z 28. februára 2005,

rozhodnúť, že vyššie uvedená žiadosť žalobcu z 22. októbra 2004 je prípustná a dôvodná,

zaviazať žalovanú, aby žalobcovi a jeho rodine uhradila predbežnú sumu 1 581 801 eur, ktorá zodpovedá polovici ujmy spôsobenej rozhodnutím o začatí a pokračovaní v disciplinárnom konaní proti žalobcovi, pričom druhá polovica sa má upresniť za pomoci znalca,

zaviazať žalovanú, aby uhradila úroky vo výške 8 % zo všetkých vyššie uvedených súm, a to od 23. novembra 1999, teda ukončenia prvej správy o internom vyšetrovaní vedenom Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), v ktorej sa objavujú prvé známky zaujatosti voči žalobcovi alebo subsidiárne, od 16. januára 2004, teda dátumu, kedy sa orgán poverený menovaním rozhodol začať proti žalobcovi disciplinárne konanie,

ustanoviť znalca,

zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby šesť žalobných dôvodov.

V prvom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že predmetné disciplinárne konanie sa začalo jedine z dôvodu, že sa proti žalobcovi začalo trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím o jeho zastavení vydaným Chambre du Conseil de Bruxelles 30. júna 2004. Disciplinárne konanie malo byť preto takisto zastavené.

V druhom žalobnom dôvode sa žalobca dovoláva právoplatnosti vyššie citovaného rozhodnutia o zastavení trestného stíhania, proti ktorému žalovaná nepodala odvolanie.

Subsidiárne, za predpokladu, že by bolo potrebné pripustiť, že orgán poverený menovaním môže viesť disciplinárne konanie založené na skutočnostiach, o ktorých Chambre du Conseil de Bruxelles s konečnou platnosťou rozhodol, že nie sú preukázané, sa žalobca vo svojom treťom žalobnom dôvode domnieva, že sporné rozhodnutia nesprávne spájajú konanie, ktoré sa proti nemu začalo, s výsledkom prebiehajúcich konaní proti pani Cresson.

Vo štvrtom a piatom žalobnom dôvode ďalej žalobca tvrdí, že skutočnosti, ktoré sa mu vytýkajú, sú chybné a že orgán poverený menovaním porušil povinnosť riadnej starostlivosti stanovenú v článku 24 Služobného poriadku a zásadu legitímnej dôvery v tom, že neurobil všetko, čo bolo v jeho právomoci na účely pochopenia skutočného priebehu udalostí.

Nakoniec v poslednom žalobnom dôvode sa žalobca domnieva, že primeraná lehota, v ktorej mal orgán poverený menovaním rozhodnúť, v každom prípade dávno uplynula, keďže skutkové okolnosti sa stali už v rokoch 1995 - 1996.

Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, žalobca tvrdí, že pochybenia žalovanej sú pôvodcom jeho nervovej depresie, v dôsledku ktorej bol nútený predčasne ukončiť svoju kariéru úradníka. Uvedená okolnosť spôsobila materiálnu a morálnu ujmu jemu ako aj jeho rodine.

____________