ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 7. mája 2008

Vec F‑36/07

Giorgio Lebedef

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Hodnotenie za rok 2005 – Správa o služobnom postupe – Zástupcovia zamestnancov – Odborové zastupovanie a zastupovanie podľa služobného poriadku – Čiastočné dočasné preloženie na účely odborového zastupovania – Konzultácia s ad hoc skupinou“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Lebedef navrhuje zrušiť správu o hodnotení jeho služobného postupu za hodnotené obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 a konkrétnejšie časť tejto správy vypracovanej Eurostatom za toto obdobie

Rozhodnutie: Časť správy o hodnotení služobného postupu žalobcu vypracovanej Eurostatom za hodnotené obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 sa zrušuje. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Čiastočné zrušenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 43, 90 a 91)

2.      Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Vypracovanie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 43; príloha II článok 1 šiesty odsek)

1.      Aj keď článok 43 služobného poriadku upravuje postup hodnotenia a uvádza len jednu hodnotiacu správu, nemožno ho vykladať v tom zmysle, že mu odporuje, aby inštitúcie najmä na posúdenie prípadu zástupcov zamestnancov stanovili, že pre každú oblasť vykonávanej činnosti bude vypracované samostatné hodnotenie. Také samostatné hodnotene totiž môže primerane zohľadniť nezávislosť úlohy zástupcu zamestnancov, najmä pokiaľ sa zastupovanie vykonáva v rámci preloženia, keď dotknutá osoba v časti pracovného času, v ktorej je preložená, je oslobodená od plnenia svojich pracovných povinností na útvare pridelenia, aby sa mohla venovať úlohám zastupovania. V takej situácii je každá hodnotiaca správa oddeliteľným prvkom od inej správy a preto predstavuje napadnuteľný akt. Súd Spoločenstva teda neriskuje, že rozhodne ultra petita, keď preskúma zákonnosť iba jednej z týchto správ.

(pozri body 30 a 31)

2.      V rámci systému hodnotenia zavedeného všeobecnými vykonávacími ustanoveniami k článku 43 služobného poriadku prijatými Komisiou, ktoré stanovujú jednak osobitné postupy pre hodnotenie úradníkov preložených ako zástupcov zamestnancov, ktorí sú v časti pracovného času, v ktorej sú preložení, oslobodení od plnenia pracovných úloh v službách inštitúcie, aby sa mohli venovať úlohám zastupovania, a jednak uskutočnenie povinnej konzultácie s ad hoc skupinou na hodnotenie zástupcov zamestnancov patriacich do inej kategórie ako preložení úradníci; konzultácia s uvedenou skupinou je tiež povinná v prípade čiastočne preloženého úradníka, pokiaľ ide o hodnotenie časti pracovného času venovanú útvaru pridelenia, počas ktorej vykonáva aj činnosti súvisiace so zastupovaním.

Keďže aj samotná Komisia uznáva, že čiastočne preložení úradníci môžu vykonávať aj činnosti súvisiace so zastupovaním v rámci zvyšku pracovného času, počas ktorého pracujú pre útvar pridelenia, aj keď ide len o „jednorazové“ a časovo obmedzené činnosti, konzultácie s ad hoc skupinou je jediným prostriedkom ako zabezpečiť, aby zástupcovia zamestnancov neboli poškodení pri ich hodnotení z dôvodu ich činností súvisiacich so zastupovaním. Inak by hodnotenie týchto osôb na účely vypracovania správ o hodnotení ich služobného postupu vykazovalo medzery a hrozilo by, že im bude spôsobená ujma porušením pravidla článku 1 šiesteho odseku prílohy II služobného poriadku, ktorého cieľom je práve chrániť práva členov výboru zamestnancov, ako aj úradníkov menovaných týmto výborom do orgánov zriadených na základe služobného poriadku alebo inštitúciou.

Neuskutočnenie takej konzultácie nie je možné napraviť ani okolnosťou, že predseda ad hoc skupiny konal ako overovateľ správy o služobnom postupe vypracovanej pre časť pracovného času venovaného preloženiu, ani priamymi kontaktmi hodnotiteľov útvaru pridelenia s hodnoteným, ani napokon tým, že osoby, ktoré vypracovali správu o služobnom postupe o časti pracovného času, počas ktorej je úradník pridelený na určitý útvar, zohľadnia správu týkajúcu sa pracovného času venovanú preloženiu; tieto skutočnosti totiž v každom prípade obsahujú menej záruk pre hodnoteného ako konzultácia s ad hoc skupinou.

Tento záver musí platiť bez ohľadu na to, akú veľkú časť pracovného času pre útvar pridelenia venuje úradník čiastočne preložený svojim činnostiam súvisiacim so zastupovaním, a to aj v prípade, že im venuje celý pracovný čas. V tejto súvislosti prípadne zneužívajúca povaha správania sa úradníka v tom zmysle, že vykonáva činnosti súvisiace so zastupovaním počas pracovného času vyhradené útvaru pridelenia, ktoré presahujú rámec toho, čo možno považovať za „jednorazové“ a časovo obmedzené činnosti, nie je jeho žiadosť o uskutočnenie konzultácie s ad hoc skupinou na účely vypracovania správy o jeho služobnom postupe týkajúca sa časti pracovného času venovanej útvaru pridelenia zneužívajúca. Ak Komisia považuje správanie sa úradníka za protiprávne, musí uplatniť vhodné postupy, ako napr. postupy týkajúce sa neoprávnenej neprítomnosti, namiesto toho, že úradníka penalizuje tým, že mu odníme záruky, na ktoré má zvyčajne nárok každý zástupca zamestnancov.

Neuskutočnenie konzultácie so ad hoc skupinou teda z dôvodu obsahu a predmetu porušeného pravidla znamená nedodržanie podstatnej formálnej náležitosti a spôsobuje neplatnosť vadnej správy bez toho, aby bolo potrebné preukázať existenciu ujmy.

(pozri body 46 – 50, 52 a 56)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. decembra 2007, Angelidis/Parlament, T‑113/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 62 a 76