ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 17. júna 2008

Vec F‑97/07

Chantal De Fays

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Nemocenská dovolenka – Neospravedlnená neprítomnosť – Rozhodcovské konanie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou Ch. De Fays navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie Komisie z 21. júna 2007 zamietajúce jej sťažnosť proti rozhodnutiu z 21. novembra 2006, ktorým sa konštatovalo, že bola neospravedlnene neprítomná v službe od 19. októbra 2006 a teda stráca nárok na svoju mzdu za obdobie jej neospravedlnenej neprítomnosti presahujúce jej nárok na riadnu dovolenku

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. d) a e) a článok 43]

2.      Úradníci – Nemocenská dovolenka – Lekárske vyšetrenie – Spochybnenie záverov lekárskeho vyšetrenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 1 piaty pododsek a článok 60 prvý odsek)

3.      Úradníci – Nemocenská dovolenka – Lekárske vyšetrenie – Konštatovanie neospravedlnenej neprítomnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 59 ods. 1 štvrtý a piaty pododsek a článok 60 prvý odsek)

1.      Zo znenia ustanovení článku 35 ods. 1 písm. d) a e) a článku 43 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vyplýva, že žaloba musí uvádzať predmet konania a obsahovať skutkové a právne dôvody a tvrdenia predložené žalobcom, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý však predstavuje rozšírenie dôvodu predtým uvedeného v návrhu, či už priamo alebo nepriamo, a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byť vyhlásený za prípustný.

(pozri bod 53)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 26. apríla 2006, Falcione/Komisia, F‑16/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑3, II‑A‑1‑7, bod 65; 30. júna 2006, Ott a i./Komisia, F‑87/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑73, II‑A‑1‑263, bod 74

2.      Rozhodcovské konanie nezávislým lekárom v zmysle článku 59 ods. 1 piateho pododseku služobného poriadku na podnet úradníka, ktorý chce spochybniť závery lekárskeho vyšetrenia týkajúce sa jeho osoby, zodpovedá zámeru normotvorcu Spoločenstva vyjasniť postupy kontroly neprítomností a predkladania lekárskych potvrdení. Bolo by v rozpore s týmto cieľom, ak by úradník mohol platne kritizovať závery lekárskeho vyšetrenia mimo rámca osobitného postupu koncipovaného na tento účel, hoci na podporu žaloby proti aktu, akým je opatrenie prijaté na základe článku 60 prvého odseku služobného poriadku v prípade neospravedlnenej neprítomnosti.

(pozri bod 56)

3.      Zo znenia článku 59 ods. 1 štvrtého pododseku a článku 60 prvého odseku služobného poriadku jasne vyplýva, že administratíva je v prípade, že je adresátom záverov lekárskeho vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že úradník je schopný vykonávať svoje služobné povinnosti, povinná určiť, že úradník je neospravedlnene neprítomný odo dňa lekárskeho vyšetrenia, a musí túto neprítomnosť odpočítať z riadnej dovolenky dotknutej osoby a v prípade, že už nemá nárok na dovolenku, stráca tento úradník nárok na mzdu za zodpovedajúce obdobie. Orgán, ktorému bola vec predložená, po overení, že lekárske vyšetrenie nie je predmetom žiadosti o rozhodcovské rozhodnutie nezávislým lekárom za podmienok článku 59 ods. 1 piateho pododseku služobného poriadku, má teda právomoc prijať uvedené opatrenia. V dôsledku toho by mohlo zrušenie takých opatrení z dôvodu nedostatku právomocí subjektu, ktorý ich prijal, po náprave nedostatku k dátumu, ku ktorému k nemu došlo, viesť len k prijatiu totožného rozhodnutia vo veci samej.

(pozri bod 70)

Odkaz:

Súdny dvor: 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds, C‑111/02 P, Zb. s. I‑5475, body 59 až 61