Language of document : ECLI:EU:F:2015:130

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 10. novembra 2015

Vec F‑114/15

Małgorzata Kozak

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Chýbajúce zastúpenie advokátom – Žaloba podpísaná žalobcom ako advokátom – Vada, ktorú nemožno odstrániť – Zjavná neprípustnosť – Článok 81 rokovacieho poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. Kozak v podstate navrhuje zrušenie jednak rozhodnutia z 15. apríla 2015, ktorým ju Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) informoval, že neuspela v „skúške, ktorá sa týka prehľadu schopností“ organizovanej v rámci výberového konania EPSO/AD/293/14, čo malo za následok, že nebola pripustená k účasti na skúškach v hodnotiacom centre v rámci tohto výberového konania, a jednak rozhodnutia z 11. júna 2015, ktorým ju EPSO informoval o tom, že po preskúmaní výberová komisia tohto výberového konania potvrdila svoje prvé rozhodnutie

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. M. Kozak znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Návrh na preskúmanie – Formálne náležitosti – Žiadosť podaná bez účasti advokáta – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Žaloba podaná bez účasti advokáta – Žalobca, ktorý má postavenie advokáta oprávneného vystupovať pred vnútroštátnym súdom – Neexistencia vplyvu – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí a štvrtý odsek, a príloha I, článok 7; rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 45 ods. 2 prvý pododsek)

3.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Vlastnoručný podpis advokáta – Podstatné pravidlo, ktoré sa uplatňuje striktne – Neexistencia – Neprípustnosť – Žaloba podaná pred uplynutím lehoty na podanie žaloby – Povinnosť kancelárie upozorniť na daný nedostatok – Neexistencia

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 tretí a štvrtý odsek, a príloha I, článok 7; rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 45 ods. 2 prvý pododsek)

1.      Podanie sťažnosti v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku alebo návrhu na preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie výberového konania nepodlieha žiadnej povinnosti byť zastúpený, aj keď je dotknutým osobám predsa len dovolené využiť rady advokáta už v konaní pred podaním žaloby.

(pozri bod 4)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, EU:C:1978:45, body 46 až 48

2.      V súlade s článkom 19 tretím a štvrtým odsekom Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje na konanie na Súde pre verejnú službu podľa článku 7 prílohy I tohto štatútu, na podanie žaloby na tento súd sa „účastník konania“ v zmysle tohto ustanovenia musí nechať zastupovať treťou osobou, v tomto prípade advokátom oprávneným vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

V tejto súvislosti okolnosť, že žalobca je zapísaný ako advokát do advokátskej komory členského štátu Únie je irelevantná, pretože v prípade, keď Štatút Súdneho dvora alebo rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu neobsahuje možnosť odchýliť sa alebo výnimku z povinnosti zastúpenia, predloženie žaloby podpísanej samotným žalobcom nemôže postačovať na účely podania žaloby ani v prípade, keď žalobca vykonáva povolanie advokáta oprávneného vystupovať v jednom z členských štátov Únie.

(pozri body 5 a 8)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie z 5. decembra 1996, Lopes/Súdny dvor, C‑174/96 P, EU:C:1996:473, body 8 a 10, a rozsudok z 12. júna 2014, Peftiev, C‑314/13, EU:C:2014:1645, bod 28, a tam citovaná judikatúra

Súd prvého stupňa: uznesenie z 13. januára 2005, Sulvida/Komisia, T‑184/04, EU:T:2005:7, bod 8

Súd pre verejnú službu: uznesenie z 13. februára 2012, Ayres de Abrau/EHSV, F‑123/11, EU:F:2012:17, bod 11

3.      Podľa článku 45 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu originál žaloby musí byť vlastnoručne podpísaný advokátom žalobcu, a nie samotným žalobcom. Táto požiadavka podpisu má najmä na jednej strane zabezpečiť, aby zodpovednosť za predloženie a obsah tohto podania niesla oprávnená osoba, ktorú si musí zvoliť žalobca, aby splnil povinnosť zastúpenia, a na druhej strane zabrániť riziku, aby bola žaloba v skutočnosti písomným podaním inej osoby než autora oprávneného na tento účel.

Nepodpísanie žaloby advokátom splnomocneným žalobcom na účely jeho zastupovania predstavuje ako také nerešpektovanie článku 45 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku, ktoré nepatrí medzi formálne nedostatky, ktoré možno odstrániť po uplynutí lehoty na podanie žaloby v súlade s článkom 50 ods. 6 rokovacieho poriadku. Rovnako ako nerešpektovanie povinnosti zastúpenia ako takej, treba totiž aj požiadavku vlastnoručného podpisu žaloby advokátom zastupujúcim žalobcu považovať za podstatnú formálnu náležitosť a uplatňovať ju striktne, takže následkom jej nedodržania je neprípustnosť žaloby po uplynutí lehoty na podanie žaloby.

Keď je žaloba podaná pred uplynutím lehoty na podanie žaloby, neprináleží Súdu pre verejnú službu, aby počas obdobia medzi dňom podania žaloby a dňom uplynutia lehoty na jej podanie upozornil žalobcu na túto skutočnosť, aby tak konvalidoval nedostatok jeho starostlivosti pri rešpektovaní povinností upravených v článku 19 treťom a štvrtom odseku Štatútu Súdneho dvora a v článku 45 ods. 2 prvom pododseku rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu. V každom prípade do právomoci kancelárie tohto súdu nepatrí rozhodovanie o prípustnosti alebo neprípustnosti žaloby, takže kancelária nemôže poskytnúť v tejto súvislosti účastníkom konania informáciu prejudikujúcu stanovisko Súdu pre verejnú službu.

(pozri body 6, 9 a 10)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie z 8. novembra 2007, Belgicko/Komisia, C‑242/07 P, EU:C:2007:672, bod 23, a rozsudok z 22. septembra 2011, Bell & Ross/ÚHVT, C‑426/10 P, EU:C:2011:612, bod 42

Súd prvého stupňa: uznesenie zo 17. januára 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, T‑129/06, EU:T:2007:11, bod 29, a rozsudok z 23. mája 2007, Parlament/Eistrup, T‑223/06 P, EU:T:2007:153, body 48, 50 a 51

Súd pre verejnú službu: uznesenie z 13. decembra 2013, Marcuccio/Komisia, F‑2/13, EU:F:2013:214, bod 33