NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JÁN MAZÁK
prednesené 18. decembra 2008 1(1)
Vec C‑343/07
Bavaria NV,
Bavaria Italia Srl
proti
Bayerischer Brauerbund eV
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Corte d’appello di Torino (Taliansko)]
„Platnosť nariadení (EHS) č. 2081/92 a (ES) č. 1347/2001 – Prípustnosť – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Zemepisné označenie ‚Bayerisches Bier‘ – Ochranná známka ‚Bavaria‘ – Procesnoprávne a hmotnoprávne požiadavky registrácie – Koexistencia ochrannej známky a chráneného zemepisného označenia“
I – Úvod
1. Uznesením zo 6. júla 2007, ktoré bolo Súdnemu dvoru doručené 25. júla 2007, Corte d’appello di Torino (Odvolací súd v Turíne) (Taliansko) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, v ktorom položil niekoľko otázok, ktoré sa týkajú na jednej strane platnosti nariadenia Rady (ES) č. 1347/2001 z 28. júna 2001, ktoré dopĺňa prílohu nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 o registrácii zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92(2) (ďalej len „nariadenie č. 1347/2001“), ako aj platnosti samotného nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín(3) (ďalej len „nariadenie č. 2081/92“), a na druhej strane výkladu nariadenia č. 1347/2001.
2. Konkrétnejšie, vnútroštátny súd chce svojimi otázkami v podstate vedieť, či názov „Bayerisches Bier“ bol vzhľadom na formálne a hmotnoprávne požiadavky stanovené v nariadení č. 2081/92 platne registrovaný podľa nariadenia č. 1347/2001 ako chránené zemepisné označenie (ďalej len „CHZO“), a ak áno, v akom rozsahu toto CHZO ovplyvňuje platnosť alebo možnosť používania skôr existujúcich ochranných známok používaných pre pivo, v ktorých sa vyskytuje názov „Bavaria“.
3. Prejudiciálne otázky boli položené v konaní, ktorého účastníkmi sú na jednej strane Bayerischer Brauerbund eV (ďalej len „Bayerischer Brauerbund“) a na druhej strane Bavaria NV a Bavaria Italia Srl (ďalej len „Bavaria“ a „Bavaria Italia“), týkajúcom sa používania medzinárodných ochranných známok obsahujúcich slovo „Bavaria“ týmito spoločnosťami.
4. Pred súdmi Spoločenstva boli začaté súvisiace konania, konkrétne 6. decembra 2007 vec T‑178/06, Bavorsko/Rada, pred Súdom prvého stupňa a 20. marca 2008 vec C‑120/08, Bayerischer Brauerbund, pred Súdnym dvorom. Obidve konania boli prerušené, prvé 6. decembra 2007 a druhé 20. marca 2008, do vyhlásenia rozsudku v tejto veci.
II – Právny rámec
A – Nariadenie č. 2081/92
5. Nariadenie č. 2081/92 smeruje k vytvoreniu rámca pravidiel Spoločenstva na ochranu registrovaných označení pôvodu a zemepisných označení určitých poľnohospodárskych výrobkov a potravín, keď existuje prepojenie medzi charakteristickými vlastnosťami výrobku alebo potraviny a ich zemepisným pôvodom. Toto nariadenie stanovuje systém registrácie zemepisných označení a označení pôvodu na úrovni Spoločenstva, ktorý poskytne ochranu v každom členskom štáte.
6. Článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 2081/92 stanovuje:
„1. Toto nariadenie ustanovuje pravidlá na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov pre ľudskú výživu, bližšie uvedených v prílohe II zmluvy, potravín, bližšie uvedených v prílohe I tohto nariadenia, a poľnohospodárskych výrobkov, uvedených v prílohe II tohto nariadenia.
…
2. Toto nariadenie sa bude uplatňovať bez ohľadu na [bez toho, aby boli dotknuté – neoficiálny preklad] ďalšie špecifické ustanovenia spoločenstva.“
7. Príloha I tohto nariadenia, s nadpisom „Potraviny uvedené v článku 1 (1)“, uvádza „pivo“ vo svojej prvej zarážke.
8. Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 2081/92 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia:
…
b) zemepisné označenie: je názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, ktorý sa používa na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:
– pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a
– má zvláštnu kvalitu, povesť alebo vlastnosti, ktoré možno pripísať zemepisnému pôvodu a výrobe a/alebo spracovaniu a/alebo príprave, ktoré sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti.“
9. Článok 3 ods. 1 stanovuje:
„1. Názvy, ktoré sa stali druhovými, sa nesmú registrovať.
Na účely tohto nariadenia je ‚názov, ktorý sa stal druhovým‘, názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde takýto výrobok alebo potravina boli pôvodne vyrobené alebo predávané, sa stal druhovým [bežným – neoficiálny preklad] názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.
Za účelom zistenia, či sa názov stal alebo nestal druhovým, treba brať ohľad na všetky faktory individuálne, obzvlášť na:
– existujúcu situáciu v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie,
– momentálnu situáciu v iných členských štátoch,
– zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy spoločenstva.
Ak sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 a 7 žiadosť o registráciu zamieta z dôvodu, že sa názov stal druhovým, Komisia musí uverejniť toto rozhodnutie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.“
10. Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia č. 2081/92:
„1. Registrované označenia sú chránené proti:
a) akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu komerčnému využívaniu registrovaného označenia v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa registrácia nevzťahuje, pokiaľ sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami registrovanými pod chráneným označením alebo ak používanie označenia ťaží z reputácie chráneného označenia;
b) akémukoľvek zneužitiu, napodobeniu alebo vyvolaniu dojmu, aj keď je skutočný pôvod výrobku uvedený, alebo ak je chránené označenie preložené alebo je uvedené v spojení so slovami, ako napr. ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚vyrobené v‘, ‚napodobenie‘ alebo podobne;
c) akémukoľvek inému klamlivému označeniu alebo zavádzajúcemu označeniu o mieste pôvodu a vzniku, o podstate alebo základných kvalitách výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamnom materiáli alebo dokumentoch súvisiacich s daným výrobkom, ako aj na obale kontajnerov, v ktorých je výrobok prepravovaný, keď by mohlo dôjsť k mylnému dojmu o jeho pôvode;
d) akýmkoľvek iným postupom zavádzajúcim obyvateľstvo vo veci skutočného pôvodu výrobku.
…“
11. Článok 14 nariadenia č. 2081/92 sa týka vzťahu medzi chránenými označeniami pôvodu alebo zemepisnými označeniami a ochrannými známkami. Článok 14 ods. 2 (v pôvodnom znení) a 3 stanovuje:
„2. S ohľadom na právne predpisy spoločenstva môže používanie ochrannej známky na základe niektorej zo situácií uvedených v článku 13, ktorá bola zaregistrovaná v dobrej viere pred dátumom podania žiadosti o registráciu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, naďalej pokračovať napriek registrácii označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak nie je žiaden dôvod vyhlásiť ochrannú známku za neplatnú alebo ju zrušiť, ako v stanovenom poradí predpokladá článok 3 (1) c) a g) a článok 12 (2) b) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 na účely zbližovania právnych predpisov členských štátov v súvislosti s ochrannými známkami.[(4)]
3. Označenie pôvodu alebo zemepisné označenie nebude zaregistrované v prípade, ak s ohľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky, ako aj časové obdobie, počas ktorého sa používala[,] takáto registrácia… môže zavádzať spotrebiteľa v súvislosti s pravým pôvodom výrobku.“
12. Článok 14 nariadenia č. 2081/92 bol zmenený a doplnený nariadením Rady (ES) č. 692/2003(5) s účinnosťou od 24. apríla 2003.
13. Odôvodnenie č. 11 preambuly nariadenia č. 692/2003 v tejto súvislosti uvádza:
„Článok 24 ods. 5 [Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva] sa uplatňuje nielen na zapísané ochranné známky o zápis ktorých sa žiada, ale aj na tie, na ktoré sa nadobudli práva používaním pred stanoveným dátumom, zvlášť práva na ochranu názvu v krajine pôvodu. Článok 14 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 by sa mal preto zmeniť a doplniť: teraz stanovený referenčný dátum by sa mal zmeniť na dátum ochrany v krajine pôvodu alebo na dátum predloženia žiadosti o registráciu zemepisného označenia alebo označenia pôvodu v závislosti na tom, či názov spadá pod článok 17 alebo článok 5 tohto nariadenia; taktiež v jeho článku 14 ods. 1 by sa referenčný dátum mal stať dátumom podania prihlášky namiesto dátumu prvého zverejnenia.“
14. Článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, zmenený a doplnený nariadením č. 692/2003, znie takto:
„S náležitým ohľadom na zákony spoločenstva, ochranná známka, ktorej používanie vedie k jednej zo situácií uvedených v článku 13 a o ktorú sa žiadalo, ktorá bola zapísaná alebo ktorá sa zaviedla používaním, ak je táto možnosť uvedená v príslušných právnych predpisoch, v dobrej viere v rámci územia spoločenstva pred dátumom nadobudnutia ochrany v krajine pôvodu alebo dátumom predloženia žiadosti o registráciu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia Komisii, sa môže aj naďalej používať napriek registrácii označenia pôvodu alebo zemepisného označenia za predpokladu, že neexistujú žiadne dôvody na jej vymazanie alebo zrušenie v zmysle ustanovení smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra [1988] o aproximácii legislatívy členských štátov v oblasti ochranných známok, resp. v nariadení Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva.“
15. Ako odchýlku od normálneho konania upraveného článkami 5 až 7 nariadenia č. 2081/92 článok 17 tohto nariadenia zavádza zjednodušené konanie o registrácii CHZO alebo chráneného označenia pôvodu uplatniteľné na registráciu názvov, ktoré už existujú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Článok 17 stanovuje toto:
„1. Členské štáty budú informovať Komisiu v lehote do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia o svojich právne chránených označeniach alebo v tých členských štátoch, kde nie je žiaden ochranný systém, o svojich označeniach založených na základe zvyklosti [zaužívaných označeniach – neoficiálny preklad], ktoré chcú registrovať v súlade týmto nariadením.
2. V súlade s postupom ustanoveným v článku 15 Komisia zaregistruje označenia uvedené v odseku 1, ktoré spĺňajú podmienky článku 2 a 4. Článok 7 sa nebude uplatňovať. Druhové názvy však uznané nebudú.
3. Členské štáty si môžu ponechať vnútroštátnu ochranu oznámených označení v súlade s odsekom 1 dovtedy, kým nebude prijaté rozhodnutie o registrácii.“
16. Zjednodušené konanie upravené článkom 17 nariadenia č. 2081/92 bolo zrušené s účinnosťou od 24. apríla 2003 nariadením č. 692/2003.
B – Nariadenie č. 1347/2001
17. Účinkom nariadenia č. 1347/2001 bola registrácia názvu „Bayerisches Bier“, ktorý oznámilo Nemecko, ako CHZO v zjednodušenom konaní podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92 a pridanie tohto názvu do prílohy nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96(6) s účinnosťou od 5. júla 2001.
18. Odôvodnenie č. 3 a 4 preambuly nariadenia č. 1347/2001 znie takto:
„(3) Poskytnuté informácie potvrdili existenciu názvu ‚Bavaria‘ ako platnej ochrannej známky. Vzhľadom na skutočnosti a dostupné informácie sa však predpokladalo, že registrácia názvu ‚Bayerisches Bier‘ nemala úmysel oklamať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočnú totožnosť výrobku. Zemepisné označenie ‚Bayerisches Bier‘ a ochranná známka ‚Bavaria‘ nepatria preto do okolností uvedených v článku 14 (3) nariadenia (EHS) č. 2081/92.
(4) Používanie niektorých ochranných známok, napríklad holandskej ochrannej známky ‚Bavaria‘ a dánskej ochrannej známky ‚Høker Bajer‘, môže pokračovať napriek registrácii zemepisného označenia ‚Bayerisches Bier‘, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v článku 14 (2) nariadenia (EHS) č. 2081/92.“
III – Skutkové okolnosti, konanie a prejudiciálne otázky
19. Bayerischer Brauerbund, založený v roku 1880, je nemecké združenie, ktorého cieľom je podporovať spoločné záujmy bavorských pivovarníckych spoločností a najmä chrániť v Nemecku a zahraničí CHZO „Bayerisches Bier“, ktorého majiteľom je od jeho registrácie nariadením č. 1347/2001. Od roku 1968 je aj majiteľom medzinárodných kolektívnych ochranných známok „Bayrisch Bier“ a „Bayerisches Bier“.
20. Bavaria je holandský výrobca piva, ktorý podniká na medzinárodnom trhu. Pôvodne sa nazýval „Firma Gebroeders Swinkels“ a „Bavaria“ je jeho oficiálnym obchodným menom od roku 1930. Bavaria Italia je súčasťou skupiny spoločností Bavaria.
21. Bavaria je majiteľom niekoľkých medzinárodných ochranných známok platných v Taliansku a iných krajinách, ktoré obsahujú spolu s ďalšími výrazmi alebo obrazovými prvkami slovo „Bavaria“ ako ústrednú zložku týchto ochranných známok, a Bavaria Italia má právo tieto ochranné známky používať.
22. V konaní začatom na Tribunale di Torino (Obvodný súd v Turíne) 27. septembra 2004 sa Bayerischer Brauerbund v nadväznosti na podobné konania v početných iných európskych štátoch, najmä v Nemecku a Španielsku, pokúšal zamedziť tomu, aby Bavaria a Bavaria Italia používali v Taliansku tieto ochranné známky, pričom podal návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorým by tieto známky boli vyhlásené za neplatné alebo by boli zrušené. Bayerischer Brauerbund zastával názor, že ochranné známky kolidujú na účely článkov 13 a 14 nariadenia č. 2081/92 s CHZO „Bayerisches Bier“ a v každom prípade obsahujú zemepisné označenie – slovo „Bavaria“ –, ktoré je druhové a zavádzajúce, pokiaľ ide o zemepisný pôvod predmetného piva, keďže toto pivo pochádza z Holandska.
23. Rozsudkom z 30. novembra 2006 Tribunale di Torino vyhovel žalobe, ktorú podal Bayerischer Brauerbund, a zakázal používanie predmetných ochranných známok v Taliansku z dôvodu, že sú zavádzajúce a kolidujú s CHZO „Bayerisches Bier“.
24. Bavaria a Bavaria Italia včas podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, z početných dôvodov.
25. Podľa tohto vnútroštátneho súdu sa odvolací dôvod, relevantný v tomto kontexte, týka postoja, ktorý zaujal Tribunale di Torino, že nebolo možné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES o platnosti nariadenia č. 1347/2001 preto, lebo Bavaria Italia mala napadnúť tento akt priamo na základe článku 230 ES, teda do dvoch mesiacov od jeho uverejnenia.
26. Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v tejto súvislosti uvádza, že s pochybnosťami, ktoré vznikli, čo sa týka možnosti podať návrh na začatie prejudiciálneho konania za týchto okolností, sa treba obrátiť na Súdny dvor.
27. Tento vnútroštátny súd okrem toho podrobne uvádza početné argumenty, ktoré predložili Bavaria a Bavaria Italia, aby napadli platnosť nariadenia č. 1347/2001 a registrácie označenia „Bayerisches Bier“ za CHZO týmto nariadením, vrátane porušenia všeobecných zásad práva a nedodržania rôznych procesnoprávnych a hmotnoprávnych požiadaviek stanovených v nariadení č. 2081/92, najmä v jeho článku 2 ods. 2 písm. b), článku 14 ods. 3 a článku 17.
28. Za týchto okolností Corte d’appello di Torino (Odvolací súd v Turíne) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:
„1. Je [nariadenie č. 1347/2001] neplatné, prípadne neplatné v dôsledku neplatnosti iných aktov, z nasledujúcich dôvodov:
Porušenie všeobecných zásad
– pre neplatnosť článku 1 ods. 1 v spojitosti s prílohou I [nariadenia č. 2081/92] v časti, v ktorej pripúšťajú registráciu zemepisných označení týkajúcich sa ‚piva‘, ktoré je alkoholickým nápojom, pričom v citovanej prílohe je (chybne) priradené k ‚potravinám‘ uvedeným v článku 1 ods. 1, ale nie je ‚poľnohospodárskym výrobkom‘ podľa prílohy I Zmluvy o ES a článkov 32 (predtým článok 38) a 37 (predtým článok 43) tejto zmluvy, na základe ktorých Rada vydala [nariadenie č. 2081/92],
– pre neplatnosť článku 17 [nariadenia č. 2081/92] v časti, kde sa predpokladá zjednodušený postup registrácie, ktorým sú podstatnou mierou obmedzené a poškodené práva dotknutých subjektov, pretože sa nepredpokladá žiadna možnosť námietky, čím sú zrejme porušené zásady transparentnosti a právnej istoty, a to najmä vzhľadom na zložitosť postupu registrácie samotného CHZO ‚Bayerisches Bier‘, ktorý trval viac ako sedem rokov od roku 1994 do roku 2001, ako aj na výslovné uznanie uvedené v odôvodnení č. 13 [nariadenia č. 692/2003], ktorého článok 15 zrušil zo spomenutých dôvodov článok 17 [nariadenia č. 2081/92];
Nedodržanie formálnych náležitostí
– pretože označenie ‚Bayerisches Bier‘ nespĺňa podmienky požadované v článku 17 [nariadenia č. 2081/92], ktoré tento článok predpokladá na účely možnosti využitia registrácie zjednodušeným postupom, keďže uvedené označenie nebolo v Nemecku v čase podania žiadosti o registráciu ani ‚právne chránené‘, ani nešlo o ‚zaužívané označenie‘,
– pretože podmienky registrácie označenia ‚Bayerisches Bier‘ neboli dostatočne preskúmané, a to ani zo strany nemeckej vlády pred podaním žiadosti o registráciu Komisii, ani zo strany samotnej Komisie po doručení žiadosti, v rozpore s tým, čo stanovuje judikatúra Súdneho dvora (rozsudok zo 6. decembra 2001, C‑269/99 [Kühne Spreewälder Gurken]),
– pretože žiadosť o registráciu označenia ‚Bayerisches Bier‘ nebola nemeckou vládou predložená včas v súlade s článkom 17 ods. 1 [nariadenia č. 2081/92] (v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti samotného nariadenia, k čomu došlo 24. júla 1993), keďže žiadosť predložená žiadateľom pôvodne obsahovala osem rôznych označení s možnosťou ich ďalších a neurčitých modifikácií, z ktorých sa súčasné jediné označenie ‚Bayerisches Bier‘ vytvorilo až po tom, čo už dávno uplynula konečná lehota stanovená na 24. januára 1994;
Nedodržanie podstatných náležitostí
– pretože označenie ‚Bayerisches Bier‘ nespĺňa podstatné náležitosti stanovené článkom 2 ods. 2 písm. b) [nariadenia č. 2081/92] na účely jeho registrácie ako chráneného zemepisného označenia vzhľadom na druhovú povahu tohto označenia, ktoré historicky označovalo pivo vyrobené podľa zvláštnej výrobnej metódy, ktorá vznikla v priebehu 19. storočia v Bavorsku, ktoré sa potom rozšírilo do ostatných častí Európy a do celého sveta (takzvaná ‚bavorská metóda‘ založená na spodnom kvasení), ktorým sa aj v súčasnosti v niektorých európskych jazykoch (dánčina, švédčina, fínčina) označuje druh piva a ktoré môže byť v každom prípade použité nanajvýš iba ako druhové označenie ‚piva vyrobeného v nemeckom Bavorsku‘, a to akéhokoľvek typu spomedzi množstva rozličných existujúcich druhov piva, bez toho, aby sa vyvodzovala ‚priama spojitosť‘ (rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 2000, C‑312/98, Warsteiner) medzi zvláštnou kvalitou, povesťou alebo inými vlastnosťami výrobku (piva) a jeho zvláštnym zemepisným pôvodom (Bavorsko) a aby išlo o ‚výnimočný prípad‘, čo uvedený právny predpis vyžaduje na účely registrácie chráneného zemepisného označenia obsahujúceho názov krajiny,
– pretože vzhľadom na to, čo je uvedené v predchádzajúcom odseku, označenie ‚Bayerisches Bier‘ je označením ‚druhovým‘ a nie je možné ho registrovať v zmysle článkov 3 ods. 1 a 17 ods. 2 [nariadenia č. 2081/92],
– pretože označenie ‚Bayerisches Bier‘ nemalo byť registrované v zmysle článku 14 ods. 3 [nariadenia č. 2081/92], keďže vzhľadom na ‚dobré meno a povesť‘ ochranných známok Bavaria a ‚časové obdobie, počas ktorého sa používal[i]‘, označenie ‚Bayerisches Bier‘ ‚môže zavádzať spotrebiteľa v súvislosti s pravým pôvodom výrobku‘?
2. Subsidiárne, v prípade, že [prvá] otázka… je neprípustná alebo nedôvodná, malo by sa [nariadenie č. 1347/2001] interpretovať v tom zmysle, že uznanie CHZO ‚Bayerisches Bier‘, ktoré toto nariadenie uvádza, nebráni platnosti a užívaniu skorších existujúcich známok používaných tretími osobami, v ktorých sa objavuje slovo ‚Bavaria‘?“
IV – Právna analýza
A – Prvá otázka
29. Svojou prvou otázkou, ktorá je rozdelená do ôsmich podotázok (alebo dôvodov neplatnosti), Corte d’appello di Torino spochybňuje platnosť nariadenia č. 1347/2001 so zreteľom na možné porušenie všeobecných zásad práva Spoločenstva alebo podmienok stanovených v nariadení č. 2081/92, či už formálnych alebo hmotnoprávnych. Podotázky, ktoré sa týkajú súladu so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, súvisia s nariadením č. 2081/92 ako právnym základom nariadenia č. 1347/2001.
1. Prípustnosť
a) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
30. V tomto konaní predložili písomné pripomienky Bavaria a Bavaria Italia (spoločne), Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada, ako aj nemecká, grécka, talianska a holandská vláda. Títo účastníci konania boli zastúpení na pojednávaní 18. septembra 2008, na ktorom predložila ústne pripomienky aj česká vláda. Táto vláda uviedla, že pokiaľ ide o podstatu prvej prejudiciálnej otázky, zastáva rovnaký názor ako Komisia, Rada, Nemecko a Taliansko, ale okrem toho koncentrovala svoje pripomienky na otázku prípustnosti prvej otázky a na druhú prejudiciálnu otázku.
31. Bayerischer Brauerbund, Rada a česká, nemecká, grécka a talianska vláda sa domnievajú, že otázka je neprípustná. Keďže Bavaria a Bavaria Italia sú priamo a osobne dotknuté nariadením č. 1347/2001, ako je zrejmé z odôvodnení č. 3 a 4 jeho preambuly, ale nepodali žalobu o jeho neplatnosť podľa článku 230 ES, nemôžu pred vnútroštátnym súdom uvádzať, že toto nariadenie je protiprávne. Podľa Rady z registrácie, ku ktorej došlo týmto nariadením, jasne vyplýva, že používanie ochrannej známky „Bavaria“ môže byť dotknuté. Bavaria teda zjavne mohla pochopiť dôsledky tejto registrácie.
32. Bavaria a Bavaria Italia, Komisia a holandská vláda naopak tvrdia, že prvá otázka je prípustná. Títo účastníci konania sa domnievajú, že Bavaria a Bavaria Italia mohli mať legitímne pochybnosti, či sú priamo a osobne dotknuté ustanoveniami nariadenia č. 1347/2001, keďže účinky tohto nariadenia voči uvedeným spoločnostiam pramenia zo skutočnosti, že vnútroštátny súd uplatnil na vec, ktorá mu bola predložená, články 13 a 14 nariadenia č. 2081/92, ktoré majú upravovať koexistenciu existujúcich ochranných známok s neskôr registrovanými CHZO. Komisia v tomto kontexte zdôraznila, že z predmetnej registrácie automaticky nevyplýva, že ochrannú známku „Bavaria“ už nemožno používať.
b) Posúdenie
33. Predbežnou otázkou, ktorú v tejto súvislosti kladie vnútroštátny súd aj niektorí účastníci konania, je to, či prvá prejudiciálna otázka, ktorá spochybňuje platnosť nariadenia č. 1347/2001, ako aj určitých ustanovení nariadenia č. 2081/92, na ktorom je založené, je neprípustná vzhľadom na skutočnosť, že Bavaria a Bavaria Italia nepodali žalobu o neplatnosť nariadenia č. 1347/2001 na Súd prvého stupňa v lehote stanovenej v článku 230 ES, hoci mohli byť oprávnené tak urobiť.
34. Ako vyplýva z judikatúry založenej na rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf, fyzická alebo právnická osoba v zásade nesmie nepriamo napadnúť platnosť aktu inštitúcie Spoločenstva prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ak táto osoba bola oprávnená urobiť tak priamo na základe článku 230 ES.(7)
35. Týmto obmedzením možnosti napadnúť akt Spoločenstva prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa sleduje zohľadnenie zásady právnej istoty, keďže bráni tomu, aby opatrenia Spoločenstva, ktoré majú právne účinky, boli donekonečna napádané. Inak by osoba mohla obísť konečný charakter, ktorý voči nej má opatrenie Spoločenstva tvoriace základ rozhodnutia v jej neprospech, aj po uplynutí lehoty na podanie priamej žaloby, ktorú stanovuje štvrtý odsek článku 230 ES.(8)
36. Z ustálenej judikatúry však jasne vyplýva, že osoba sa nemôže dovolávať protiprávnosti aktu Spoločenstva pred vnútroštátnym súdom a napádať jeho platnosť nepriamo podľa článku 234 ES iba vtedy, ak jej oprávnenie domáhať sa zrušenia tohto aktu podľa článku 230 ES bolo jasné a nepochybné.(9)
37. Keďže sa táto vec týka nariadenia, treba si položiť otázku, či by žaloba, ktorú by proti nariadeniu č. 1347/2001 podala Bavaria alebo Bavaria Italia, bola nepochybne prípustná, pretože jeho ustanovenia tvoria v skutočnosti rozhodnutie, ktoré sa ich priamo a osobne týka.(10)
38. Podľa mňa nie je preukázané, že v tejto veci je to tak.
39. Pokiaľ ide v prvom rade o požiadavku priamej dotknutosti,(11) je potrebné poznamenať, že to, či a do akej miery je právna situácia spoločností a iných majiteľov ochranných známok, než sú tieto spoločnosti, ktorí používajú názov „Bayerisches Bier“ registrovaný nariadením č. 1347/2001 ako CHZO, dotknutá týmto nariadením, v skutočnosti závisí od rozsahu ochrany, ktorá je spojená s takou registráciou. Teda odpoveď na otázku, či používateľ názvu, akým je „Bavaria“, je dotknutý registráciou „Bayerisches Bier“ ako CHZO, v podstate závisí od toho, či používanie dotknutého názvu rušivo zasahuje – podľa článku 13 nariadenia č. 2081/92, alebo ak je dotknutý názov chránený ako ochranná známka, podľa článku 14 tohto nariadenia – do CHZO.
40. Odpoveď na túto otázku však nevyplýva automaticky a bez ďalšieho z nariadenia č. 1347/2001 alebo nariadenia č. 2081/92, pričom túto skutočnosť preukazuje aj samotná podstata prejednávanej veci.
41. V tejto súvislosti niektorí účastníci konania správne poukázali aj na to, že pokiaľ ide konkrétnejšie o článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby rozhodol, či sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení a či v dôsledku toho možno pokračovať v používaní ochrannej známky, akou je „Bavaria“.(12)
42. Napokon je prinajmenšom sporné – a je to aj problém, ktorý vzniká v tomto konaní –, do akej miery môže byť právna situácia spoločností Bavaria priamo dotknutá samotnými odôvodneniami č. 3 a 4 preambuly nariadenia.
43. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa môjho názoru povedať, že je jasné, že Bavaria je priamo dotknutá nariadením č. 1347/2001 v spojení s nariadením č. 2081/92 na účely podania žaloby o neplatnosť podľa štvrtého odseku článku 230 ES.
44. Pokiaľ ide v druhom rade o požiadavku, že napadnuté opatrenie sa má osobne týkať osôb, ktoré ho napádajú, teda že sa ich podľa „testu Plaumann“ dotýka „na základe ich určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe“,(13) prejednávanú vec treba podľa môjho názoru odlišovať od veci Codorníu, na ktorú odkazovali viacerí účastníci tohto konania.
45. Po prvé na rozdiel od veci Codorníu, kde bolo jasné, že predmetné ustanovenie práva Spoločenstva vyhradilo právo používať výraz „crémant“ pre výrobcov z Francúzska a Luxemburska, čím zabránilo spoločnosti Codorníu, aby používala svoju obrazovú ochrannú známku „Grand Cremant de Codorníu“,(14) je v prejednávanej veci oveľa menej zrejmé, do akej miery sa CHZO „Bayerisches Bier“ konkrétne týka používania ochrannej známky „Bavaria“ a tým odlišuje majiteľa tejto ochrannej známky od všetkých ostatných podnikateľov v zmysle tejto judikatúry.
46. Po druhé, a možno dôležitejšie, je síce pravda, že ochranná známka „Bavaria“ je vyčlenená – spolu s ochrannou známkou „Høker Bajer“ – tým, že je výslovne spomenutá v odôvodneniach č. 3 a 4 preambuly napadnutého nariadenia, ale podľa mňa sa musí zohľadniť aj podstata tejto zmienky, konkrétne tvrdenie naznačujúce, že používanie ochrannej známky „Bavaria“ nebude nepriaznivo dotknuté registráciou „Bayerisches Bier“ ako CHZO.
47. Z toho vyplýva, že Bavaria a Bavaria Italia podľa mňa mohli mať legitímne pochybnosti o tom, či sú priamo a osobne dotknuté nariadením č. 1347/2001 v spojení s nariadením č. 2081/92, a že nie je zrejmé, že žaloba, ktorú by podali podľa článku 230 ES, by bola prípustná.(15)
48. Preto sa domnievam, že prvá prejudiciálna otázka je prípustná.
2. Právna podstata
a) Prvá podotázka týkajúca sa právneho základu nariadenia č. 2081/92
49. Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta na súlad nariadenia č. 2081/92 s právom z dôvodu, že zahŕňa pivo. Keďže pivo je alkoholický nápoj, nemožno s ním zaobchádzať ako s „potravinou“, ako sa s ním zaobchádza v tomto nariadení, a v dôsledku toho malo byť vylúčené z pôsobnosti nariadenia. Vnútroštátny súd sa pýta na súlad nariadenia č. 2081/92 s právom aj so zreteľom na skutočnosť, že pivo nie je medzi „poľnohospodárskymi výrobkami“ uvedenými v prílohe I Zmluvy o ES, a preto články 32 ES a 37 ES nie sú vhodným právnym základom na prijatie tohto nariadenia.
i) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
50. Holandská vláda, Bavaria a Bavaria Italia majú rovnaké pochybnosti, ako sú vyjadrené v prvej podotázke. Bavaria a Bavaria Italia tvrdia, že zaradenie piva medzi „potraviny“ je svojvoľné a nesprávne a že pivo malo byť vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 2081/92 rovnakým spôsobom, ako bolo vylúčené víno podľa druhého pododseku jeho článku 1 ods. 1. Dodávajú, že pivo nie je nariadeniami č. 2081/92 a č. 1347/2001 upravené iba letmo. Podľa spoločností Bavaria a Bavaria Italia právna povaha CHZO ako skutočných práv duševného vlastníctva vyžadovala, aby nariadenie č. 2081/92 nebolo založené na článku 37 ES, ale na článku 308 ES a/alebo na článkoch 94 ES a 95 ES.
51. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a nemecká, grécka a talianska vláda oponujú výkladu uvádzanému vnútroštátnym súdom a tvrdia, že článok 37 ES je správnym právnym základom na prijatie nariadenia č. 2081/92. Okrem toho a všeobecnejšie talianska vláda nesúhlasí s tým, že zákonnosť nariadenia č. 2081/92 možno napadnúť, aby sa spochybnila zákonnosť nariadenia č. 1347/2001.
52. Podľa nemeckej vlády a Rady je pivo potravinou, keď sa posudzuje so zreteľom na definíciu „potraviny“ uvedenú v článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002.(16) Nemecká vláda navyše rovnako ako talianska vláda tvrdí, že systematický výklad nariadenia č. 2081/92 ukazuje, že vylúčenie vína a liehovín z jeho pôsobnosti spočíva na iných dôvodoch a že nie je potrebné vylúčiť všetky alkoholické nápoje.
53. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a nemecká a talianska vláda takisto uvádzajú, že primárny alebo prvoradý cieľ nariadenia č. 2081/92 je rovnaký ako cieľ stanovený v článku 37 ES a podľa judikatúry Súdneho dvora musí byť ako právny základ použité práve toto ustanovenie.
ii) Posúdenie
54. Po prvé treba odmietnuť názor, že pivo nemá byť považované za „potravinu“ a nemožno ho ako také zahrnúť do prílohy I nariadenia č. 2081/92. Tomuto názoru odporuje nielen významná úloha, ktorú pivo tradične zohráva, ako na pojednávaní zdôraznila česká vláda, v gastronómii a stravovacích návykoch v niektorých členských štátoch. Ako poznamenali nemecká vláda a Rada, pivo tiež vyhovuje napríklad definícii „potravín“ uvedenej v článku 2 nariadenia č. 178/2002, podľa ktorej „potraviny“ znamenajú „akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené“.
55. Po druhé je potrebné poznamenať, že zo skutočnosti, že normotvorca Spoločenstva sa rozhodol vylúčiť vínne výrobky a liehové nápoje z pôsobnosti tohto nariadenia, uvedenej v článku 1 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, nemožno vyvodiť, že nemal právomoc zahrnúť žiadne alkoholické nápoje alebo konkrétnejšie pivo do pôsobnosti tohto nariadenia. Ako je zrejmé z ôsmeho odôvodnenia preambuly nariadenia č. 2081/92, vína a liehové nápoje neboli do nariadenia zahrnuté z dôvodu, že tieto nápoje už upravuje osobitná legislatíva Spoločenstva poskytujúca vyšší stupeň ochrany.
56. Pokiaľ ide po tretie o použitie článku 37 ES ako právneho základu napriek tomu, že pivo nie je jedným z poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I Zmluvy o ES, z ustálenej judikatúry vyplýva, že tento článok je vhodný právny základ akejkoľvek právnej úpravy týkajúcej sa výroby poľnohospodárskych výrobkov vymenovaných v prílohe I Zmluvy a obchodovania s nimi, ktorá prispieva k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedených v článku 33 ES.(17)
57. Takisto je ustálenou judikatúrou, že ak preskúmanie opatrenia Spoločenstva preukáže, že sleduje dvojaký cieľ alebo že obsahuje dve zložky, a ak jeden z nich možno označiť za hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložku, zatiaľ čo druhý z nich je iba doplňujúci, akt musí byť založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.(18)
58. V podobnom duchu Súdny dvor v kontexte porovnateľnom s kontextom tejto veci rozhodol, že pokiaľ legislatívne opatrenie prispieva k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedených v článku 33 ES, musí byť prijaté na základe článku 37 ES, aj keď okrem toho, že sa uplatňuje najmä na výrobky uvedené v prílohe Zmluvy, na ktorú odkazuje tento článok, zahŕňa aj iné výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté v tejto prílohe.(19)
59. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 2081/92 mohlo byť platne prijaté na základe článku 37 ES, keďže je zrejmé, že zahŕňa predovšetkým výrobky, ktoré sú vymenované v prílohe I Zmluvy, a iba obmedzený počet iných výrobkov, akým je pivo, ktoré nie sú v tejto prílohe uvedené. Skutočnosť, že nariadenie sa vzťahuje aj na pivo, ktoré nie je uvedené v prílohe I Zmluvy, teda podľa mňa sama osebe nespochybňuje výber článku 37 ES za právny základ, najmä preto, lebo pivo je výrobkom, ktorého výroba a obchodovanie s ním jasne prispievajú k dosiahnutiu cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky.
60. Preto zastávam názor, že dôvod neplatnosti týkajúci sa právneho základu nariadenia č. 2081/92 je nedôvodný.
b) Druhá podotázka týkajúca sa platnosti článku 17 nariadenia č. 2081/92
61. Druhou podotázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 17 nariadenia č. 2081/92 – na základe ktorého bolo prijaté nariadenie č. 1347/2001 – je neplatný, keďže ním zavedený zrýchlený postup registrácie je v zjavnom rozpore so zásadami transparentnosti a právnej istoty, lebo nijako neupravuje právo dotknutých hospodárskych subjektov vzniesť námietku.
i) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
62. Podľa holandskej vlády a spoločností Bavaria a Bavaria Italia sú dôvody neplatnosti obsiahnuté v druhej podotázke dôvodné.
63. Bavaria a Bavaria Italia poukazujú na rozdiel medzi článkom 17 nariadenia č. 2081/92 a článkom 7 tohto nariadenia, ktorý výslovne upravuje právo vzniesť námietku v normálnom konaní o registrácii. Znenie odôvodnenia č. 13 preambuly nariadenia č. 692/2003 implicitne uznáva, že článok 17 nariadenia č. 2081/92 je neplatný. Navyše rozsudok Kühne(20) nie je podľa nich uplatniteľný na prejednávanú vec, keďže v tej veci mohli tretie dotknuté osoby zohrávať aktívnu úlohu vo vnútroštátnom konaní, na základe ktorého nemecká vláda podala žiadosť o registráciu.
64. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a grécka, nemecká a talianska vláda oponujú výkladu, ktorý navrhuje vnútroštátny súd. V podstate tvrdia, že aj keď článok 17 nariadenia č. 2081/92 neupravil právo vzniesť námietku spôsobom ako článok 7, skutočnosťou zostáva, že tretie dotknuté osoby majú možnosť uviesť svoje námietky na orgánoch členských štátov, ktoré ich potom môžu predložiť riadiacemu výboru zriadenému podľa článku 15 nariadenia, k čomu navyše v tejto veci došlo. Takisto zdôrazňujú, že podstatným dôvodom zrušenia článku 17 nariadenia č. 2081/92 bolo to, že pôvodne bol koncipovaný ako prechodné ustanovenie a jeho účinky sa vyčerpali.
65. Komisia a Rada poukazujú na to, že súlad článku 17 nariadenia č. 2081/92 s právom Súdny dvor uznal v početných prípadoch a že konanie upravené v tomto ustanovení nevedie k tomu, že by hmotnoprávne podmienky registrácie boli skúmané bez náležitej starostlivosti – skôr naopak, ako vyplýva z tejto veci. Dodávajú, že odôvodnenie č. 13 preambuly nariadenia č. 692/2003 iba obsahuje určité poznámky, čo sa týka ťažkostí, ktoré vznikajú z dôvodu chýbajúceho práva vzniesť námietku podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92, avšak nespochybňuje súlad tohto ustanovenia s právom.
ii) Posúdenie
66. V rozpore s tým, čo tvrdia holandská vláda, Bavaria a Bavaria Italia, možno z rozsudku Kühne(21) odvodiť, že Súdny dvor nepovažoval zjednodušené konanie o registrácii upravené článkom 17 nariadenia č. 2081/92 za protiprávne z dôvodu, že – na rozdiel od stavu v normálnom konaní, kde sa uplatňuje článok 7 tohto nariadenia – neumožňuje dotknutým tretím osobám vzniesť námietku voči navrhovanej registrácii.
67. V tej veci Súdny dvor rozhodol, že hoci bolo poukázané na skutočnosť, že zjednodušené konanie o registrácii neposkytlo tretím osobám právo vzniesť námietku voči navrhovanej registrácii, uplatnenie tohto konania bolo v súlade s právom, aj keď tretie osoby vzniesli na vnútroštátnej úrovni námietky voči registrácii predmetného označenia.(22) V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil aj to, že k zohľadneniu možných námietok tretích osôb, ktoré považujú svoje práva za porušené registráciou alebo podaním žiadosti o registráciu, musí dôjsť práve na vnútroštátnej úrovni.(23)
68. Ako v tomto ohľade uviedla nemecká vláda, dotknuté osoby z iných členských štátov mali možnosť podať námietky na príslušné nemecké orgány – alebo na orgány svojho vlastného členského štátu – vo vzťahu k registrácii predmetného CHZO, hoci súlad uplatnenia zjednodušeného konania s právom naopak nie je podmienený tým, ako možno vyvodiť z rozsudku Kühne, že tretie osoby túto možnosť skutočne využijú.(24)
69. Navyše z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Bavaria skutočne mohla v rámci legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 1347/2001, oboznámiť Komisiu so svojím názorom prostredníctvom holandských orgánov a podať podrobné pripomienky v tomto ohľade.
70. Pokiaľ ide ďalej o zrušenie zjednodušeného konania nariadením č. 692/2003 a o odôvodnenie č. 13 preambuly tohto nariadenia, ktoré na uvedené zrušenie odkazuje, súhlasím s Radou a Komisiou, že toto odôvodnenie nepredstavuje „uznanie“ normotvorcu Spoločenstva, že takto zrušené zjednodušené konanie bolo protiprávne. Po prvé toto odôvodnenie možno jednoducho chápať ako uznanie, že predmetné konanie vyvoláva pochybnosti o právnej istote a transparentnosti, čo je menej, ako povedať, že z tohto dôvodu je protiprávne. Po druhé a v každom prípade, či je ustanovenie sekundárneho práva Spoločenstva, akým je článok 17 nariadenia č. 2081/92, skutočne v súlade s právom, alebo nie, nezávisí od možného náznaku normotvorcu Spoločenstva v tomto zmysle v preambule aktu Spoločenstva, ktorým sa toto ustanovenie mení.
71. Preto je dôvod spochybňujúci platnosť článku 17 nariadenia č. 2081/92 nedôvodný.
c) Tretia, štvrtá a piata podotázka týkajúce sa možného nedodržania procesnoprávnych požiadaviek
72. Týmito otázkami, ktoré je opodstatnené preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta po prvé, či označenie „Bayerisches Bier“ spĺňa podmienky na uplatnenie zjednodušeného konania podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92, to znamená, či v čase, keď bola podaná žiadosť o registráciu, bolo dotknuté označenie „právne chránené“ alebo „zaužívané“ v členskom štáte, ktorý podal žiadosť. Po druhé sa vnútroštátny súd pýta, či nariadenie č. 1347/2001 je neplatné z dôvodu, že nemecká vláda alebo Komisia riadne nepreskúmali podmienky registrácie CHZO „Bayerisches Bier“ a žiadosť o registráciu označenia nebola podaná včas.
i) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
73. Holandská vláda, Bavaria a Bavaria Italia tvrdia, že žiadna z podmienok stanovených v článku 17 nariadenia č. 2081/92 nebola splnená a že nariadenie č. 1347/2001 je neplatné z dôvodov, ktoré uviedol vnútroštátny súd.
74. Pokiaľ ide o podmienku, že názov má byť „právne chránený“, Bavaria a Bavaria Italia poukazujú na to, že v čase podania žiadosti o registráciu v Nemecku neexistoval nijaký systém, ktorý by osobitne upravoval právnu ochranu zemepisných označení. V tomto ohľade uvádzajú, že ani pravidlá o nekalej súťaži, ani kolektívne ochranné známky zapísané v mene Bayerischer Brauerbund nemožno považovať za vytvorenie právnej ochrany na účely článku 17 nariadenia č. 2081/92 – a to isté platí, pokiaľ ide o dvojstranné dohody o ochrane zemepisných označení podpísané medzi Nemeckom a Francúzskom (1960), Talianskom (1963), Gréckom (1964), Švajčiarskom (1967) a Španielskom (1970).(25)
75. Čo sa týka podmienky, že názov má byť „zaužívaný“, Bavaria a Bavaria Italia tvrdia, že označenie „Bayerisches Bier“ nikdy neoznačovalo žiaden jednotlivý výrobok: naopak, označuje akýkoľvek druh piva vyrobeného v Bavorsku, aj keď sa vlastnosti týchto pív výrazne líšia.
76. Bavaria a Bavaria Italia ďalej uvádzajú, že so zreteľom na tvrdenia uplatnené na podporu registrácie a na mnohé poznámky, ktoré obsahujú, bolo zrejmé, že žiadosť o registráciu je neopodstatnená a že preskúmanie toho, či podmienky podľa nariadenia č. 2081/92 boli splnené, ktoré uskutočnili nemecká vláda a Komisia, bolo preto zjavne nesprávne. Bavaria a Bavaria Italia v tomto ohľade tvrdia, že pôvodná žiadosť odkazovala všeobecne na všetky druhy piva vyrábaného v Bavorsku a neuvádzala rozdiel vo vzťahu k iným pivám a že odôvodnenie uvedené v nariadení č. 1347/2001 je nedostatočné.
77. Bavaria a Bavaria Italia napokon tvrdia, že úpravy žiadosti o registráciu, ku ktorým došlo po uplynutí lehoty stanovenej v článku 17 nariadenia č. 2081/92, sú podstatné, a preto je legitímny záver, že žiadosť nebola podaná včas.
78. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a nemecká, grécka a talianska vláda zastávajú opačný názor a v podstate tvrdia, že podmienky stanovené v článku 17 nariadenia č. 2081/92 sú v tejto veci splnené, pričom boli zohľadnené dvojstranné dohody uvedené vyššie a dokumenty, ktoré predložili nemecké orgány. Rada a talianska vláda uvádzajú, že v každom prípade je úlohou členských štátov, aby posúdili, či označenie bolo právne chránené alebo zaužívané. V druhom rade tvrdenia týkajúce sa preskúmania podmienok registrácie CHZO a uplynutia lehoty na podanie žiadosti o registráciu sú nedôvodné, keďže žiadosť bola starostlivo preskúmaná a žiadosť o registráciu bola podaná včas. Komisia v tomto ohľade poukazuje na to, že podstatné prvky špecifikácie výrobku vymenované v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 2081/92 neboli nikdy zmenené.
ii) Posúdenie
79. Pokiaľ ide o otázku dodržania šesťmesačnej lehoty stanovenej v článku 17 nariadenia č. 2081/92, ktorú je potrebné preskúmať ako prvú, treba na úvod poznamenať, že je nesporné, že pôvodnú žiadosť predložila nemecká vláda Komisii 20. januára 1994, čiže pred uplynutím tejto lehoty 26. januára 1994.
80. Čo sa týka následných úprav pôvodnej žiadosti, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, a výmeny informácií medzi Komisiou a nemeckými orgánmi, ku ktorej došlo po uplynutí šesťmesačnej lehoty, treba pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku Kühne, ktorý sa tiež týkal žiadosti podanej nemeckou vládou, uviedol, že „na rozdiel od článku 5 nariadenia č. 2081/92, ktorý výslovne stanovuje, že v normálnom konaní sa k žiadosti o registráciu má pripojiť špecifikácia, článok 17 nariadenia sa obmedzuje na to, že od členských štátov vyžaduje, aby Komisii oznámili, ktoré zo svojich právne chránených označení alebo zaužívaných označení v tých členských štátov, kde nie je žiaden systém ochrany, chcú registrovať“. Dospel k záveru, že za týchto okolností článok 17 nariadenia č. 2081/92 „nemožno vykladať tak, že od členských štátov vyžaduje, aby v rámci šesťmesačnej lehoty predložili konečnú verziu špecifikácie a ostatných relevantných dokumentov, čím by akékoľvek úpravy pôvodne predloženej špecifikácie viedli k uplatneniu normálneho konania“.(26)
81. Súdny dvor tak v tej veci rozhodol, že predmetné úpravy(27) vykonané po uplynutí šesťmesačnej lehoty nerobia uplatnenie zjednodušeného konania protiprávnym.(28)
82. Vzhľadom na to a so zreteľom na stupeň presnosti a úplnosti, ktorý možno realisticky očakávať od členských štátov pri podaní pôvodnej žiadosti v rámci šesťmesačnej lehoty stanovenej článkom 17 nariadenia č. 2081/92, sa nezdá, že by úpravy žiadosti o registráciu a dodatočné dokumenty a informácie, ktoré v prejednávanej veci poskytla nemecká vláda, týkajúce sa najmä druhov piva, ktorých sa týkala žiadosť, podstatne menili predmet pôvodnej žiadosti, aby robili konanie o registrácii protiprávnym.
83. V tomto ohľade treba predovšetkým poznamenať, že podstatné prvky špecifikácie výrobku, akými sú názov výrobku a zemepisného označenia „Bayerisches Bier“, opis výrobku a vymedzenie zemepisnej oblasti, zostali počas konania o registrácii nezmenené.
84. Preto dochádzam k záveru, že žiadosť o registráciu označenia „Bayerisches Bier“ sa nemá považovať za urobenú po uplynutí lehoty stanovenej v článku 17 nariadenia č. 2081/92.
85. Na posúdenie toho, či sú dôvodné ďalšie dôvody, ktoré uviedol vnútroštátny súd, týkajúce sa dodržania procesnoprávnych požiadaviek v zjednodušenom konaní, je vhodné pripomenúť rozdelenie právomocí a povinností v systéme registrácie, ktorý zaviedlo nariadenie č. 2081/92, medzi dotknutý členský štát na jednej strane a Komisiu na druhej strane, ktoré Súdny dvor vyložil v rozsudku Kühne.(29)
86. V tomto systéme je v kontexte tak normálneho, ako aj zjednodušeného konania úlohou dotknutého členského štátu, aby skontroloval, či žiadosť o registráciu je odôvodnená so zreteľom na podmienky stanovené nariadením č. 2081/92, a ak usúdi, že požiadavky tohto nariadenia sú splnené, aby ju postúpil Komisii. Komisia potom uskutoční iba „výlučne formálne preskúmanie“, aby skontrolovala, či sú tieto požiadavky splnené.(30)
87. Súdny dvor pripísal tento systém rozdelenia právomocí predovšetkým skutočnosti, že registrácia predpokladá overenie splnenia určitého počtu podmienok, ktoré vo veľkej miere vyžadujú detailnú znalosť okolností osobitných pre dotknutý členský štát, ktoré môžu najlepšie skontrolovať príslušné orgány tohto štátu.(31)
88. V tomto kontexte, pokiaľ vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, poukazuje po prvé na možnosť, že nemecká vláda pred podaním žiadosti riadne neposúdila, či podmienky registrácie označenia „Bayerisches Bier“ boli splnené, postačuje poznamenať, že bolo úlohou vnútroštátneho súdu, aby rozhodol o súlade žiadosti o registráciu s právom.(32)
89. Pokiaľ ide po druhé o otázku, či Komisia v prejednávanej veci riadne splnila svoju úlohu skontrolovať, či podmienky registrácie stanovené nariadením č. 2081/92 boli splnené, je nutné uviesť, že v spise sa nenachádza nič, čo by vo všeobecnosti nasvedčovalo tomu, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť uskutočniť formálne preskúmanie, ktoré sa vyžadovalo. Naopak, ako Komisia a Rada správne zdôrazňujú, ukazuje sa, že dotknuté označenie bolo registrované až po dlhom sedemročnom konaní a ako výsledok rozsiahlej diskusie a posúdenia otázky, či boli v tomto prípade splnené rôzne podmienky registrácie. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že v samotnom odôvodnení č. 1 preambuly nariadenia č. 1347/2001 sa uvádza, že boli požadované dodatočné informácie, aby sa zabezpečilo, že registrácia „Bayerisches Bier“ zodpovedala článkom 2 a 4 nariadenia č. 2081/92.
90. Preto je podľa mňa všeobecná kritika v tom zmysle, že otázke dodržania podmienok registrácie podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92 nebola venovaná riadna pozornosť, zjavne nedôvodná.
91. Pokiaľ napokon ide o otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, či označenie „Bayerisches Bier“ bolo „právne chráneným označením“ alebo „zaužívané“ ako vyžaduje článok 17 nariadenia č. 2081/92, treba opäť poznamenať, že je úlohou príslušných orgánov dotknutých členských štátov, aby urobili toto posúdenie, na základe ktorého môže Komisia pristúpiť k registrácii označenia, pokiaľ sa neukáže, že toto posúdenie je zjavne nesprávne.(33)
92. V tomto ohľade je nutné v tejto veci uviesť, že ak Bavaria a Bavaria Italia tvrdia, že v Nemecku neexistoval nijaký systém, ktorý by osobitne upravoval právnu ochranu zemepisných označení, alebo prinajmenšom systém, ktorý by mal porovnateľný účinok alebo účel, ich argumenty sú podľa mňa založené na nesprávnom chápaní alebo v každom prípade na príliš úzkom chápaní článku 17 ods. 1 nariadenia č. 2081/92. Musí sa zohľadniť skutočnosť, že v čase, keď systém ochrany v rámci Spoločenstva zavedený nariadením č. 2081/92 nadobudol účinnosť, systém na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení tohto druhu neexistoval v početných členských štátoch vrátane Nemecka.(34) Pojmy „právne chránené označenia“ a „zaužívanie“ preto nemožno vykladať úzko, keďže akýkoľvek výklad musí vo svojom dôsledku rôznym členským štátom umožniť, aby napriek svojim odlišným právnym tradíciám mohli požiadať o registráciu označení v zjednodušenom konaní.
93. Vzhľadom na to súhlasím s nemeckou vládou, že päť dvojstranných dohôd o ochrane označenia „Bayerisches Bier“, na ktoré odkazuje žiadosť o registráciu, by samo osebe postačovalo na preukázanie právnej ochrany tohto názvu v Nemecku na účely uplatnenia zjednodušeného konania.
94. Navyše sa v každom prípade ukazuje, že Komisia z týchto dohôd v spojení s rôznymi pivnými etiketami obsahujúcimi označenie „Bayerisches Bier“ a určitými publikáciami, ktoré jej predložila nemecká vláda, vyvodila, že tento názov bol zaužívaný, čo je záver, ktorý podľa mňa možno platne urobiť alebo ho v každom prípade možno urobiť bez toho, aby išlo o zjavne nesprávne posúdenie. V tomto ohľade treba dodať, že právna ochrana a zaužívanie názvu nie sú nevyhnutne vzájomne sa vylučujúce pojmy, najmä preto, lebo zaužívanie názvu môže v niektorých systémoch dokonca tvoriť predpoklad jeho právnej ochrany.
95. Preto je zrejmé, že Komisia mohla správne predpokladať, že označenie „Bayerisches Bier“ spĺňa podmienku, že je právne chránené alebo zaužívané, aby to umožňovalo registráciu v zjednodušenom konaní upravenom v článku 17 nariadenia č. 2081/92.
96. Z toho vyplýva, že je namieste rozhodnúť, že dôvody uvádzané vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú možného nedodržania procesnoprávnych požiadaviek uplatnenia zjednodušeného konania podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92, sú nedôvodné.
d) Šiesta a siedma podotázka týkajúce sa možného nedodržania hmotnoprávnych požiadaviek stanovených v článku 2 ods. 2 písm. b), článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 nariadenia č. 2081/92
97. Týmito podotázkami, ktoré je opodstatnené preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či registrácia „Bayerisches Bier“ ako CHZO môže byť neplatná, keďže v skutočnosti ide o „druhový výraz“ a nevykazuje žiadnu „priamu spojitosť“ v zmysle rozsudku Warsteiner(35) medzi zvláštnou kvalitou, povesťou alebo inými vlastnosťami a jeho osobitným pôvodom (Bavorsko), čo má za následok, že nespĺňa hmotnoprávne podmienky stanovené v článku 2 ods. 2 písm. b), článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 nariadenia č. 2081/92.
i) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
98. Podľa názoru holandskej vlády a spoločností Bavaria a Bavaria Italia sú dôvody neplatnosti uvedené v týchto podotázkach dôvodné.
99. Bavaria a Bavaria Italia po prvé tvrdia, že vzhľadom na to, že Bavorsko je krajinou, registrácia CHZO s rovnakým názvom za okolností, keď neexistuje žiaden osobitný faktor, ktorý by to odôvodňoval, je porušením článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92. Po druhé neexistuje žiadna priama spojitosť medzi kvalitou, povesťou alebo inými vlastnosťami predmetného piva a jeho zemepisným pôvodom v Bavorsku.
100. Bavaria a Bavaria Italia ďalej uvádzajú, že druhový charakter označenia „Bayerisches Bier“ vychádza najavo zo širokého používania bavorskej výrobnej metódy založenej na spodnom kvasení. Jedným zo spôsobov, akým sa pravdivosť tohto tvrdenia potvrdzuje, je používanie slova „Bavaria“ alebo jeho prekladov do iných jazykov ako prvku názvov, ochranných známok a etikiet spoločností z celého sveta vrátane Nemecka a ako synonyma pre pivo v prinajmenšom troch členských štátoch (Dánsko, Švédsko a Fínsko).
101. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a nemecká, grécka a talianska vláda oponujú výkladu, ktorý navrhuje vnútroštátny súd.
102. So zreteľom konkrétne na podmienky stanovené v článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92 Komisia po prvé tvrdí, že je úlohou dotknutého členského štátu, aby overil, či sú splnené, pričom kontroly, ktoré vykonáva Komisia a Rada, sú okrajové a obmedzujú sa na to, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
103. V každom prípade, ako tvrdia Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a nemecká a talianska vláda, rozhodujúcim faktorom, ktorý podľa nariadenia č. 1347/2001 odôvodňoval registráciu „Bayerisches Bier“ ako CHZO, nebola ani tak kvalita piva alebo nejaké iné vlastnosti, ako skôr jeho povesť. Okrem toho je zrejmé, že pod „krajinou“ sa chápe členský štát alebo tretia krajina, ale nie oblasť.
104. Pokiaľ ide o druhový charakter výrazu, títo účastníci konania zastávajú názor, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa nenachádza nič, čo by spôsobovalo neplatnosť úvah uvedených v odôvodneniach preambuly nariadenia č. 1347/2001. Talianska vláda dodáva, že ide o záležitosť, ktorú možno prejednať iba v priebehu konania o registrácii, a že Bavaria a Bavaria Italia v nijakom prípade nepreukázali, že do času podania žiadosti o registráciu sa označenie stalo druhovým. Bayerischer Brauerbund tvrdí, že táto záležitosť je skutkovou otázkou, ktorej posúdenie nepatrí do právomoci Súdneho dvora v kontexte návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Nemecká vláda opäť odkazuje na dvojstranné dohody uvedené v bode 74 vyššie ako na dôkaz toho, že označenie nie je druhové.
ii) Posúdenie
105. Na úvod treba poznamenať, že hoci registrácia v zjednodušenom konaní predpokladá, že dotknuté označenie spĺňa hmotnoprávne požiadavky nariadenia č. 2081/92, ktoré vyplývajú z definície pojmu zemepisné označenie stanovenej v článku 2 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia a zo zákazu registrácie označení, ktoré sú druhové alebo sa takými stali, stanoveného v článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 tohto nariadenia,(36) a hoci Komisia má povinnosť pred registráciou overiť, či označenie zrejme spĺňa tieto požiadavky,(37) súdne preskúmanie podstaty týchto otázok musí napriek tomu zostať v určitých ohľadoch obmedzené.
106. Také obmedzenia vyplývajú na jednej strane zo skutočnosti, ktorá bola uvedená vyššie, že povinnosť overiť dodržanie hmotnoprávnych požiadaviek nariadenia č. 2081/92, ktorú má Komisia, môže byť v dôsledku rozdelenia právomocí medzi dotknuté členské štáty a Komisiu sama osebe obmedzená, keďže také overenie vyžaduje detailnú znalosť okolností, ktoré môžu najlepšie skontrolovať príslušné orgány tohto štátu.(38)
107. Na druhej strane, pokiaľ má uskutočniť nevyhnutné posúdenie dodržania hmotnoprávnych požiadaviek registrácie práve Komisia, je potrebné poznamenať, že v rozsahu, v akom je zrejmé, že také posúdenie môže zahŕňať komplexné a skutkovo citlivé zistenia – čo osobitne platí vo vzťahu k otázke, či je označenie v členských štátoch používané druhovo –, musí byť Komisii vskutku priznaná istá miera voľnej úvahy.(39)
108. Vzhľadom na tieto skutočnosti si nemyslím, že podrobnosti, ktoré vnútroštátny súd uviedol vo vzťahu k hmotnoprávnym požiadavkám nariadenia č. 2081/92, preukazujú, že registrácia označenia „Bayerisches Bier“ nariadením č. 1347/2001 by mala byť považovaná za neplatnú.
109. Pokiaľ ide o dodržanie článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92, tento článok po prvé vyžaduje, aby existovala priama spojitosť medzi zvláštnou kvalitou, povesťou alebo inými vlastnosťami výrobku a jeho osobitným zemepisným pôvodom.(40)
110. V tomto ohľade Komisia a Rada objasnili, že rozhodnutie o registrácii názvu „Bayerisches Bier“ ako CHZO bolo v súlade s predloženou špecifikáciou založené predovšetkým na povesti, ktorá sa podľa ich názoru vo všeobecnosti spája s pivom, ktoré pochádza z Bavorska.
111. Komisia zjavne usúdila, že osobitná povesť piva vyrábaného v Bavorsku v čase registrácie pramenila z dlhej tradície varenia piva v Bavorsku a zo skorých opatrení, ktoré v ňom boli uskutočnené, aby sa zabezpečila určitá kvalita výroby, ako to dokazuje napríklad nemecký „Reinheitsgebot“ z roku 1516. K tomuto záveru bolo podľa mňa možné legitímne dospieť.
112. Pokiaľ vnútroštátny súd takisto poznamenal, že v súčasnosti sa na trhu nenachádza nijaký výrobok s názvom „Bayerisches Bier“, ktorý by mal takú priamu spojitosť so svojím pôvodom, ale skôr široký sortiment pív rôznych druhov, ktoré majú spoločné jedine to, že boli vyrobené v pivovaroch v Bavorsku, zdá sa, že táto námietka je založená na nepochopení povahy CHZO a na istej zámene medzi pojmom CHZO a pojmom ochranná známka. Na účely registrácie CHZO nie je rozhodujúce, či kvalita, povesť alebo iné vlastnosti osobitného druhu alebo značky piva sú pripísateľné jeho zemepisnému pôvodu, ale či možno zistiť takúto spojitosť medzi nápojom „pivo“ a predmetným zemepisným pôvodom. Obdobne CHZO nie sú určené na to, aby odlišovali určitý výrobok alebo výrobcu, ale môžu ich používať všetci výrobcovia a vo vzťahu k všetkým výrobkom, v tomto prípade k všetkým druhom piva, ktoré pochádzajú z dotknutej zemepisnej oblasti a ktoré spĺňajú relevantné špecifikácie výrobku.
113. Po druhé definícia zemepisného označenia uvedená v článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92 vyžaduje, že také označenie musí obsahovať „názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny“.
114. Hoci predmetné CHZO by stále bolo výnimočne možné registrovať, aj keby sa Bavorsko malo považovať za „krajinu“, myslím si, že tento názor, ktorý podporujú Bavaria a Bavaria Italia a holandská vláda, treba odmietnuť. Bavorsko je Land, teda jeden zo spolkových subjektov nemeckého spolkového štátu, a preto nie je opodstatnené – keďže je zrejmé, že krajinou je Nemecko – považovať aj Bavorsko za „krajinu“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92. Bavorsko by z tohto dôvodu malo byť považované skôr za „oblasť“ v zmysle tohto ustanovenia – možno dodať, že oblasť s osobitne silnou kultúrnou identitou a osobitnými tradíciami, v ktorých má aj pivo svoje popredné miesto.
115. Preto zo skutočností, ktoré uviedol vnútroštátny súd, nevyplýva, že registrácia „Bayerisches Bier“ nie je v súlade s požiadavkami článku 2 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2081/92.
116. Pokiaľ ide o otázku, či označenie „Bayerisches Bier“ malo byť považované za druhový výraz v zmysle článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie druhového charakteru názvu nevyhnutné „zohľadniť miesta výroby dotknutého výrobku existujúce tak vnútri, ako aj mimo členského štátu, ktorý dosiahol registráciu predmetného označenia, spotrebu tohto výrobku a spôsob, akým je toto označenie vnímané spotrebiteľmi vnútri a mimo uvedeného členského štátu, existenciu osobitnej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa týka uvedeného výrobku, ako aj spôsob, akým sa uvedené označenie používalo v práve Spoločenstva“.(41)
117. Čo sa konkrétnejšie týka argumentu, ktorý uviedol vnútroštátny súd, že predmetné označenie bolo historicky – od 19. storočia – používané na označovanie osobitnej výrobnej metódy založenej na spodnom kvasení, ktorá vznikla v Bavorsku, ale odvtedy sa rozšírila po Európe, predovšetkým treba poznamenať, že aj keby to tak bolo, rovnako ako názov pôvodne spájajúci výrobky s určitou oblasťou sa môže v priebehu času stať druhovým, je možné, aby kedysi druhové výrazy boli opäť používané v zmysle zemepisného označenia výrobku, čo bol podľa Komisie a Rady prípad „Bayerisches Bier“ po roku 1940.
118. Navyše, ako v tomto ohľade uviedla Komisia a ako je tiež zrejmé z odôvodnenia č. 5 preambuly nariadenia č. 1347/2001, Komisia vyzvala všetky členské štáty na predloženie informácií týkajúcich sa používania názvu „Bayerisches Bier“ alebo jeho častí, aby so zreteľom na situáciu v Spoločenstve ako celku posúdila, či výraz má druhový charakter.
119. Hoci je pravda, že päť členských štátov, ako zdôraznili Bavaria a Bavaria Italia, zrejme uviedlo, že tento názov alebo jeho preklady sa mohli stať v týchto členských štátoch druhovými, Komisia po posúdení dôkazov, ktoré mala k dispozícii, zistila, že iba v Dánsku sa výrazy „bajersk“ a „bajer“ dostali na takú úroveň, že sú používané druhovo na označenie piva.
120. Zistenie Komisie v tom zmysle, že v jednom členskom štáte sa výrazy súvisiace s „Bayerisches Bier“ stali druhovými, založené na posúdení dôkazov, ktoré nepovažujem za zjavne nesprávne, samo osebe nebráni tomu, aby označenie bolo spôsobilé na registráciu podľa článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 nariadenia č. 2081/92.(42)
121. Preto sa ukazuje, že faktory uvedené vnútroštátnym súdom neumožňujú záver, že označenie „Bayerisches Bier“ bolo registrované v rozpore so zákazom registrácie označení, ktoré sú druhové alebo sa takými stali, stanoveným v článku 3 ods. 1 a článku 17 ods. 2 tohto nariadenia alebo že Komisia prekročila mieru svojej voľnej úvahy pri posúdení toho, či sú podmienky registrácie splnené.
122. Z toho vyplýva, že dôvody neplatnosti uvedené v šiestej a siedmej podotázke sú nedôvodné.
e) Ôsma podotázka týkajúca sa možného nedodržania hmotnoprávnych požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92
123. Touto otázkou chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či registrácia „Bayerisches Bier“ nemala byť zamietnutá v súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, keďže s ohľadom na „dobré meno a povesť“ ochranných známok Bavaria a na časové obdobie, počas ktorého sa používali, označenie „Bayerisches Bier“ „môže zavádzať spotrebiteľa v súvislosti s pravým pôvodom výrobku“.
i) Hlavné tvrdenia účastníkov konania
124. Podľa holandskej vlády a spoločností Bavaria a Bavaria Italia by táto otázka mala byť zodpovedaná kladne.
125. Bavaria a Bavaria Italia považujú túto otázku za úzko spojenú s druhou otázkou, ktorá sa týka koexistencie CHZO „Bayerisches Bier“ s ochrannou známkou „Bavaria“. Tvrdia, že vzhľadom na to, že odôvodnenie č. 3 preambuly nariadenia č. 1347/2001 neuznáva, že existuje pravdepodobnosť zavádzania spotrebiteľov v zmysle článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, takú pravdepodobnosť treba odmietnuť aj v kontexte analýzy týkajúcej sa koexistencie uvedených výrazov, a preto sa musí ich koexistencia umožniť.
126. Bayerischer Brauerbund, Komisia, Rada a grécka, nemecká a talianska vláda tvrdia, že článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 neupravuje situáciu, v akej sa nachádzajú „Bayerisches Bier“ a „Bavaria“.
127. Komisia a Rada poukazujú na širokú diskrečnú právomoc, ktorú inštitúciám prenecháva článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92. Spolu s nemeckou vládou zdôrazňujú, že na základe informácií a faktov zozbieraných v priebehu konania a vzhľadom na počet zapísaných ochranných známok obsahujúcich slovo „Bavaria“ alebo podobné výrazy síce nemožno vylúčiť, že tieto ochranné známky nadobudli dlhým a intenzívnym používaním rozlišovaciu spôsobilosť, ale predložené dôkazy neboli dostatočné na to, aby podporili záver, že spotrebitelia by si spájali pivá s etiketou „Bavaria“ so (spoločnosťami) Bavaria a Bavaria Italia, a nie s nemeckou Land Bavorsko. Je to tak predovšetkým z dôvodu, že v tom čase boli dostupné na trhu mnohé „bavorské“ pivá a iné výrobky z Bavorska nesúce tento názov. Preto sa na základe dostupných informácií dospelo k záveru, že registrácia „Bayerisches Bier“ nebude pravdepodobne zavádzať spotrebiteľov v súvislosti s pravým pôvodom výrobku.
ii) Posúdenie
128. Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 je zjavne určený na to, aby chránil ochrannú známku existujúcu v čase registrácie tým, že zakazuje registráciu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia, ak registrácia môže zavádzať spotrebiteľa v súvislosti s pravým pôvodom výrobku. Rozumiem tomuto ustanoveniu tak, že je určené na zamedzenie toho, aby si spotrebiteľ zamieňal výrobok nesúci CHZO s danou ochrannou známkou výrobku.
129. Či ide o taký prípad, musí posúdiť normotvorca Spoločenstva, podľa znenia tohto ustanovenia, „s ohľadom na dobré meno a povesť ochrannej známky, ako aj časové obdobie, počas ktorého sa používala“.
130. V tejto veci je z odôvodnenia č. 3 preambuly nariadenia č. 1347/2001 zrejmé, že Rada a Komisia uznali existenciu názvu „Bavaria“ ako platnej ochrannej známky a dospeli na základe dostupných faktov a informácií k záveru, že registrácia „Bayerisches Bier“ ako CHZO nemôže zavádzať spotrebiteľa v súvislosti s pravým pôvodom výrobku, pokiaľ ide o ochrannú známku „Bavaria“.
131. V tomto ohľade treba poznamenať, že ani vnútroštátny súd, ani účastníci tohto konania, najmä Bavaria a Bavaria Italia a holandská vláda, v skutočnosti neposkytli žiadne podklady, aby preukázali, v akom rozsahu môže byť toto zistenie nesprávne.
132. Preto postačuje poznamenať, že je nesporné, že názov „Bavaria“ je všeobecne známou a etablovanou ochrannou známkou, ktorá sa používa počas dlhého obdobia, ako Bavaria a Bavaria Italia samy zdôraznili. Z pripomienok Komisie a Rady rovnako vyplýva, že pri skúmaní toho, či boli splnené podmienky článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, brali osobitný ohľad na časové obdobie a intenzitu používania ochrannej známky Bavaria a rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú v dôsledku toho nadobudla.
133. Vzhľadom na to sa ukazuje, že záver v tom zmysle, že zemepisné označenie „Bayerisches Bier“ a ochranná známka „Bavaria“ sa nenachádzajú v situácii, ktorú má upravovať článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, nie je nesprávny alebo nejde nad rámec diskrečnej právomoci Komisie a Rady pri rozhodovaní o tejto skutočnosti,(43) keďže čím lepšia je povesť alebo dobré meno ochrannej známky, a teda silnejšia jej rozlišovacia spôsobilosť, tým nižšia bude pravdepodobnosť, že spotrebitelia by mohli byť zavádzaní do tej miery, aby pripisovali výrobok s daným CHZO tejto ochrannej známke.
134. Z toho vyplýva, že dôvod neplatnosti týkajúci sa možného nedodržania článku 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 treba považovať za nedôvodný.
f) Záver vo vzťahu k posúdeniu platnosti
135. Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, je namieste rozhodnúť, že toto posúdenie neodhalilo nič, čo by preukazovalo neplatnosť nariadenia č. 1347/2001 alebo nariadenia č. 2081/92, na ktorom je založené.
B – Druhá otázka
136. Svojou druhou otázkou, ktorá bola položená pre prípad, ak by sa o prvej otázke rozhodlo, že je neprípustná alebo nedôvodná, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, aké dôsledky môže mať registrácia „Bayerisches Bier“ ako CHZO na skôr existujúce ochranné známky obsahujúce slovo „Bavaria“. Osobitne chce vedieť, či nariadenie č. 1347/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že táto registrácia nemôže mať žiadne negatívne dôsledky na platnosť alebo možnosť používania týchto ochranných známok.
1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania
137. Bavaria a Bavaria Italia tvrdia, že koexistencia CHZO „Bayerisches Bier“ so skôr existujúcimi ochrannými známkami obsahujúcimi slovo „Bavaria“ je výslovne povolená so záväzným účinkom pre vnútroštátne súdy na základe odôvodnenia č. 4 preambuly nariadenia č. 1347/2001. V každom prípade z odôvodnení č. 3 a 4 preambuly tohto nariadenia vyplýva, že podmienky stanovené v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92 sú splnené.
138. V prvom rade zdôrazňujú, že ochranné známky predchádzajú registrácii CHZO, rovnako ako použitie výrazu „Bavaria“ v obchodnom mene. V druhom rade platnosť ochranných známok a ich zápis v dobrej viere, ako aj absencia akéhokoľvek rizika, že by mohli byť zavádzajúce, boli potvrdené tak stanoviskami rôznych zástupcov počas prípravných prác na nariadení č. 1347/2001, ktoré sú vyjadrené v početných dokumentoch, ako aj odôvodnením č. 4 nariadenia a stálymi odkazmi na Holandsko ako na krajinu pôvodu piva v týchto ochranných známkach a označeniach.
139. Holandská vláda podporuje postoj, ktorý zaujali Bavaria a Bavaria Italia, a tvrdí, že Komisia a nemecká vláda počas konania o registrácii uprednostňovali koexistenciu zapísaných ochranných známok „Bavaria“ s CHZO „Bayerisches Bier“ a že to bolo vyjadrené v zápisniciach, ktoré sa dostali do spisu, aj v odôvodnení č. 4 preambuly nariadenia č. 1347/2001. Aj keď je úlohou vnútroštátneho súdu, aby uplatnil článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, nemožno rozumne tvrdiť, že zistenie normotvorcu Spoločenstva neplatí pre Spoločenstvo a členské štáty. V každom prípade vnútroštátne súdy môžu uplatniť článok 14 ods. 2 iba vo vzťahu k času po registrácii.
140. Z rovnakého dôvodu je proti širšej logike nariadenia č. 2081/92, aby označenie „Bayerisches Bier“ bolo chránené ako CHZO, pretože Komisia a Rada nezistili žiadne kolidovanie so zapísanými ochrannými známkami „Bavaria“, zatiaľ čo naopak, ak vnútroštátny súd také kolidovanie zistí, ochrana bude poskytnutá „Bayerisches Bier“ na úkor ochranných známok „Bavaria“.
141. Bayerischer Brauerbund, Komisia a česká, nemecká, grécka a talianska vláda naopak tvrdia, že v každom prípade je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či sú splnené podmienky podľa článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, a teda či používanie ochranných známok „Bavaria“ môže pokračovať.
142. Česká vláda uvádza, že článok 14 ods. 2 a článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 majú odlišné ciele, ktoré nemožno spájať. Zatiaľ čo dodržanie článku 14 ods. 3 má byť posúdené pred registráciou, článok 14 ods. 2 sa týka používania ochrannej známky po registrácii, a preto môže viesť vnútroštátny súd k tomu, že zakáže používanie skoršej ochrannej známky.
143. Podľa Komisie nariadenie č. 1347/2001 nevyjadruje konečný postoj ku koexistencii CHZO „Bayerisches Bier“ s ochrannými známkami obsahujúcimi slovo „Bavaria“. Podľa názoru gréckej vlády predstavujú odôvodnenia preambuly tohto nariadenia dôkaz, že spotrebitelia nebudú zavádzaní.
144. Bayerischer Brauerbund tvrdí, že odôvodnenie č. 3 preambuly nariadenia č. 1347/2001 sa vzťahuje iba na článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 a nemožno ho uplatniť na článok 14 ods. 2. Podľa neho nie sú podmienky stanovené v článku 14 ods. 2 v tejto veci splnené, keďže po prvé predmetné ochranné známky môžu zavádzať spotrebiteľov, čo sa týka zemepisného pôvodu predmetného piva, a po druhé ochranné známky neboli zapísané v dobrej viere, lebo sú v rozpore s vnútroštátnou a medzinárodnou právnou úpravou uplatniteľnou v štáte zápisu ochrannej známky v čase, keď bola podaná prihláška.
2. Posúdenie
145. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z pripomienok, okrem iného, spoločností Bavaria a Bavaria Italia, otázka, či registrácia „Bayerisches Bier“ ako CHZO nariadením č. 1347/2001 môže ovplyvniť platnosť alebo možnosť používať skôr existujúce ochranné známky obsahujúce slovo „Bavaria“, je položená najmä s odkazom na odôvodnenia č. 3 a 4 preambuly tohto nariadenia.
146. Preto je potrebné na úvod poznamenať, že preambula aktu Spoločenstva je opisom odôvodnenia a zámeru normotvorcu Spoločenstva, pokiaľ ide o prijatie tohto aktu. Ako také môžu teda odôvodnenia preambuly aktu Spoločenstva slúžiť Súdnemu dvoru ako základ posúdenia platnosti dotknutého aktu, pokiaľ uvádzajú dôvody jeho prijatia,(44) alebo keďže môžu objasniť predmet a účel legislatívneho aktu, možno ich tiež zohľadniť pri výklade normatívnej časti tohto aktu.(45)
147. Naopak, odôvodnenia preambuly aktu Spoločenstva nemajú samy osebe a nezávisle od normatívnej časti tohto aktu záväznú právnu silu.(46)
148. V tejto veci sa teda nemožno opierať o samotné odôvodnenia č. 3 a 4 preambuly nariadenia č. 1347/2001 ako o základ koexistencie ochranných známok obsahujúcich slovo „Bavaria“ s CHZO „Bayerisches Bier“.
149. Právne účinky, ktoré spôsobuje akt registrácie CHZO, akým je nariadenie č. 1347/2001 v tejto veci, sú určené skôr nariadením č. 2081/92, na ktorom je táto registrácia založená.(47) Či a do akej miery môže registrácia „Bayerisches Bier“ ako CHZO nariadením č. 1347/2001 ovplyvniť platnosť alebo používanie skôr existujúcich ochranných známok „Bavaria“, teda musí byť posúdené vzhľadom na článok 14 nariadenia č. 2081/92, ktorý osobitne upravuje vzťah medzi označeniami registrovanými podľa tohto nariadenia a ochrannými známkami.
150. Ako v tejto súvislosti správne poznamenali niekoľkí účastníci konania, článok 14 ods. 2 a článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92 majú odlišné ciele a funkcie v rovnováhe, ktorú sa nariadenie snaží dosiahnuť medzi ochranou zemepisných označení a označení pôvodu na jednej strane a právami z ochrannej známky na strane druhej.
151. Pokiaľ ide o článok 14 ods. 3 nariadenia, toto ustanovenie poskytuje, ako je uvedené vyššie, ochranu skôr existujúcim ochranným známkam tým, že bráni registrácii označenia, ktorého používanie by vyústilo do pravdepodobnosti zámeny so skoršou ochrannou známkou.(48)
152. Článok 14 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, ak ho normotvorca Spoločenstva riadne uplatňuje, teda pôsobí ako prekážka registrácie označení, ktoré by bolo možné zamieňať s existujúcimi ochrannými známkami v osobitnom zmysle tohto ustanovenia, avšak bez toho, aby vylučoval možnosť, že skôr existujúca ochranná známka stále môže kolidovať s registrovaným označením na účely článku 13 nariadenia č. 2081/92.
153. „Test zlučiteľnosti“ založený na pravdepodobnosti zámeny, ktorý predpokladá článok 14 ods. 3 nariadenia, nepokrýva všetky situácie, v ktorých ochranné známky môžu vzhľadom na pôsobnosť ochrany poskytnutej podľa článku 13 nariadenia rušivo zasahovať do označení registrovaných podľa tohto nariadenia. Napríklad je zrejmé, že by sa bolo možné dovolávať chráneného označenia na účely článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2081/92, pokiaľ by neexistovala žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými výrobkami, a dokonca aj vtedy, ak by sa ochrana Spoločenstvom nevzťahovala na prvky tohto označenia, ktoré preberá sporné názvoslovie.(49)
154. Z toho vyplýva, že zistenie normotvorcu Spoločenstva v tejto veci, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 3 preambuly nariadenia č. 1347/2001, v tom zmysle, že podmienky registrácie stanovené v článku 14 ods. 3 sú splnené, sa nemôže klásť na roveň záväznému určeniu, že zemepisné označenie „Bayerisches Bier“ môže koexistovať s ochrannými známkami obsahujúcimi slovo „Bavaria“.
155. Naopak, zásade koexistencie je venovaný článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých možno skoršiu ochrannú známku – aj keď jej používanie zodpovedá jednej zo situácií upravených článkom 13 nariadenia(50) – naďalej používať bez ohľadu na registráciu označenia.
156. Ako je zrejmé z jeho znenia, toto ustanovenie umožňuje naďalej používať ochrannú známku, ktorá koliduje s chráneným zemepisným označením alebo s označením pôvodu na účely článku 13 nariadenia č. 2081/92, iba pod podmienkou, že po prvé táto ochranná známka bola zapísaná v dobrej viere pred dátumom podania žiadosti o registráciu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia a po druhé neexistujú žiadne dôvody neplatnosti alebo výmazu ochrannej známky, ako sú stanovené v článku 3 ods. 1 písm. c) a g) a článku 12 ods. 2 písm. b) smernice o ochranných známkach.
157. Inými slovami, za takýchto ohraničených okolností, teda pokiaľ skoršia ochranná známka nebola zapísaná v dobrej viere – čo je skutočnosť, ktorá sa podľa rozsudku Gorgonzola v podstate týka otázky, či prihláška dotknutej ochrannej známky bola v súlade s vnútroštátnymi i medzinárodnými právnymi predpismi, ktoré boli účinné v čase jej podania –, alebo aj keď bola zapísaná v dobrej viere, ak táto ochranná známka môže byť vyhlásená za neplatnú alebo vymazaná z osobitných dôvodov uvedených v relevantných ustanoveniach smernice o ochranných známkach, ochrana registrovaných označení pôvodu alebo zemepisných označení preváži nad skôr existujúcou ochrannou známkou.(51)
158. V tomto ohľade je dôležité poznamenať, že Súdny dvor v rozsudku Gorgonzola jasne uviedol, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby určil, či dotknutá ochranná známka bola zapísaná v dobrej viere a či môže byť vyhlásená za neplatnú alebo vymazaná na základe smernice o ochranných známkach.(52)
159. To znamená, že nie je úlohou normotvorcu Spoločenstva, aby dospel k tomuto určeniu pri registrácii označenia pôvodu alebo zemepisného označenia podľa nariadenia č. 2081/92.
160. Z predchádzajúcich úvah je zrejmé, že normotvorca Spoločenstva tým, že v odôvodnení č. 4 preambuly nariadenia č. 1347/2001 uviedol, že používanie niektorých ochranných známok, ako napríklad „Bavaria“, môže pokračovať napriek registrácii zemepisného označenia „Bayerisches Bier“, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v článku 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, iba preformuloval právnu situáciu, ktorá v každom prípade vyplýva z tohto článku.
161. Preto navrhujem odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku tak, že nariadenie č. 1347/2001 v spojení s nariadením č. 2081/92 sa má vykladať v tom zmysle, že registrácia „Bayerisches Bier“ ako chráneného zemepisného označenia neovplyvňuje platnosť alebo možnosť používania skôr existujúcich ochranných známok tretích osôb, ktoré obsahujú slovo „Bavaria“, avšak pod podmienkou, že tieto ochranné známky boli zapísané v dobrej viere a nemôžu byť neplatné alebo vymazané na základe smernice o ochranných známkach, ako stanovuje článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, o čom prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu.
V – Návrh
162. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:
1. Posúdenie prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadne faktory, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť nariadenia Rady (ES) č. 1347/2001 z 28. júna 2001, ktoré dopĺňa prílohu nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 o registrácii zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92, alebo nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, na ktorom je založené.
2. Nariadenie č. 1347/2001 v spojení s nariadením č. 2081/92 sa má vykladať v tom zmysle, že registrácia „Bayerisches Bier“ ako chráneného zemepisného označenia neovplyvňuje platnosť alebo možnosť používania skôr existujúcich ochranných známok tretích osôb, ktoré obsahujú slovo „Bavaria“, avšak pod podmienkou, že tieto ochranné známky boli zapísané v dobrej viere a nemôžu byť neplatné alebo vymazané na základe prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ako stanovuje článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2081/92, o čom prináleží rozhodnúť vnútroštátnemu súdu.