ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 5. marca 2008
Vec F‑33/07
Alberto Toronjo Benitez
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Bývalí dočasní zamestnanci, ktorí sú platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených na výskum – Zrušenie bodov z ‚bodového koša‘– Prechod úradníka z časti pre výskum do časti pre prevádzku vo všeobecnom rozpočte – Protiprávnosť článku 2 rozhodnutia Komisie zo 16. júna 2004 o povýšení úradníkov, ktorí sú platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených na výskum vo všeobecnom rozpočte“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Toronjo Benitez navrhuje, aby Súd pre verejnú službu rozhodol, že článok 2 rozhodnutia Komisie zo 16. júna 2004, zmeneného a doplneného rozhodnutím z 20. júla 2005 o spôsobe povýšenia úradníkov, ktorí sú platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených pre výskum vo všeobecnom rozpočte je protiprávny, a zrušil rozhodnutie Komisie o zrušení 44,5 boda, ktoré nadobudol ako dočasný zamestnanec, z jeho bodového koša
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
Článok 2 rozhodnutia Komisie týkajúceho sa spôsobov povyšovania úradníkov, ktorí sú platení z rozpočtových prostriedkov vyhradených pre výskum vo všeobecnom rozpočte, ktorý obmedzuje mobilitu úradníkov, nie je v rozpore so záujmom služby.
Uvedené rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje na úradníkov, ktorí boli predtým dočasnými zamestnancami a boli platení z rozpočtových prostriedkov pre výskum, stanovuje vo svojom článku 2 ods. 1 ako výnimku zo všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 45 služobného poriadku prijatých Komisiou, že títo úradníci, ktorí sú zaradení do časti pre výskum vo všeobecnom rozpočte, si po absolvovaní výberového konania zachovajú body na povýšenie, ktoré nadobudli ako dočasní zamestnanci. Podľa článku 2 ods. 2 uvedeného rozhodnutia úradníci však o tieto body za zásluhy a prednostné body prídu, ak sú na základe vlastnej žiadosti do dvoch rokov odo dňa ich vymenovania za úradníkov v skúšobnej dobe preložení na pracovné miesto patriace do prevádzkovej časti všeobecného rozpočtu.
Obmedzenie mobility dotknutých úradníkov je odôvodnené úvahami založenými na riadnom fungovaní inštitúcie, a preto je v záujme služby. Hoci správne rozdelenie ľudských zdrojov a mobilita úradníkov v rámci inštitúcií predstavujú ciele, ktoré sú v súlade so záujmom služby, záujem služby sa neobmedzuje len na ne. Cieľom predmetného rozhodnutia je motivovať úradníkov, ktorí boli predtým dočasnými zamestnancami platenými z rozpočtových prostriedkov pre výskum, zostať minimálne na dobu dvoch rokov na pracovnom mieste všeobecného rozpočtu zaradeného v časti pre výskum, na ktoré boli vymenovaní a pre ktoré majú potrebnú kvalifikáciu.
Z dotknutých ustanovení vyplýva, že Komisia si je vedomá záujmu služby, ktorý je spojený s mobilitou úradníkov v rámci inštitúcií, a snaží sa ho zosúladiť s inými záujmami služby, na ktoré musí prihliadať. Obmedzenie mobility dotknutých úradníkov má limitovaný rozsah, keďže sa vzťahuje len na úradníkov, ktorí boli predtým dočasnými zamestnancami zaradenými v rozpočte do časti pre výskum a boli vymenovaní pred menej ako dvoma rokmi na pracovné miesta v tomto rozpočte. Predovšetkým je uvedené obmedzenie mobility časovo limitované na obdobie dvoch rokov od ich vymenovania za úradníkov v skúšobnej dobe.
Navyše uvedené rozhodnutie nie je ani v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania s úradníkmi. Článok 2 ods. 3 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že odchylne od článku 2 ods. 2 tohto rozhodnutia si tri skupiny úradníkov podľa odseku 1 zachovajú body, ktoré získali ako dočasní zamestnanci, aj keď sú preložení na pracovné miesto patriace do prevádzkovej časti všeobecného rozpočtu pred menej ako dvoma rokmi odo dňa ich vymenovania za úradníkov skúšobnej lehote. Jednou takou skupinou sú úradníci, „ktorých menovací orgán preloží v záujme služby podľa článku 7 ods. 1 služobného poriadku“. Z cieľov článku 2 rozhodnutia vyplýva, že inštitúcia ma záujem na tom, aby toto platilo len na úradníkov, ktorí sú preložení iba v záujme služby a bez ohľadu na ich záujem o také preloženie, pričom túto právomoc majú inštitúcie v zmysle článku 7 ods. 1 prvého pododseku služobného poriadku, okrem prípadov upravených v druhom pododseku článku 7 ods. 1. Hoci o preloženiach musí byť vždy rozhodnuté v záujme služby, postavenie preložených úradníkov sa podstate líši v závislosti od toho, či administratíva vzala do úvahy ich želania o preloženie.
Ďalšiu skupinu úradníkov podľa článku 2 ods. 3 uvedeného rozhodnutia predstavujú úradníci, ktorí sú preložení na ich vlastnú žiadosť potom, ako pôsobili minimálne dva roky na pracovnom mieste, ktoré je považované za citlivé. V tejto súvislosti je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkmi preloženými na základe ich žiadosti do dvoch rokov odo dňa ich vymenovania za úradníkov v skúšobnej dobe na pracovné miesto patriace do prevádzkovej časti všeobecného rozpočtu, v závislosti od toho, či pôsobili alebo nepôsobili minimálne dva roky na pracovnom mieste, ktoré je považované za citlivé. Hoci úradník vymenovaný na citlivé pracovné miesto je zvyčajne preložený až na konci päťročného obdobia, nie je správny záver, že daný úradník sa nachádza v odlišnej situácii od situácie ostatných úradníkov až na konci päťročného obdobia, a nie už na konci dvojročného obdobia. Zvýšená pravdepodobnosť povinnej mobility úradníkov pridelených na pracovné miesta, ktoré sú považované za citlivé, vyplýva z toho, že povaha ich úloh ich vystavuje väčšiemu riziku finančných nezrovnalostí alebo konfliktu záujmov. V dôsledku toho sa úradníci pridelení na citlivé pracovné miesta nachádzajú počas celého tohto obdobia, a nielen na konci päťročného obdobia, v situácii, ktorá je objektívne odlišná od tej, v ktorej sa nachádzajú ostatní úradníci. Za týchto okolností neexistuje dôvod domnievať sa, že uplatnenie odchylných pravidiel na týchto úradníkov v oblasti mobility je odôvodnené až na konci päťročného obdobia. Naopak, s ohľadom na záujem služby, ktorý je spojený s uľahčením mobility úradníkov pridelených na citlivé pracovné miesta, s cieľom obmedziť riziká, ktorým sú vystavení, sa zdá byť správne vylúčiť týchto úradníkov z pôsobnosti ustanovenia, ktoré predstavuje silnú motiváciu k stabilite počas dvoch ďalších rokov od ich vymenovania za úradníkov v skúšobnej dobe. Preto výnimka upravená v odseku 3 v prospech týchto úradníkov nie je neprimeraná vo vzťahu k sledovanému cieľu.
(pozri body 32, 67 – 73 a 90 – 96)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. júna 1997, Carbajo Ferrero/Parlament, T‑237/95, Zb. VS s. I‑A‑141, II‑429, bod 99