UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 11. mája 2011

Vec F‑71/09

Paolo Caminiti

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba zjavne bez právneho základu – Nadobudnutie účinnosti nariadenia (ES, Euratom) č. 723/2004 – Články 44 a 46 služobného poriadku – Článok 7 prílohy XIII služobného poriadku – Zaradenie – Multiplikačný faktor – Body na povýšenie“

Predmet :      Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou P. Caminiti navrhuje zrušenie rozhodnutia administratívy o jeho zaradení do platovej triedy AST 9 platového stupňa 4 s multiplikačným faktorom rovnajúcim sa 1, ako vyplýva z jeho výplatnej listiny za mesiac marec 2009 a nasledujúcich mesiacov, a následne jeho preradenie do platovej triedy AST 9 platového stupňa 2 s účinnosťou od 1. marca 2009 so zachovaním multiplikačného faktora 1,071151, ako aj „celkovú obnovu jeho služobného postupu s retroaktívnym účinkom od 1. marca 2009, dátumu jeho zaradenia do takto upravenej platovej triedy a platového stupňa (vrátane zhodnotenia jeho skúsenosti v takto upravenom zaradení, jeho práv na postup a jeho práv na dôchodok), a to vrátane vyplatenia úrokov z omeškania na základe sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie uplatniteľnej v dotknutom období zvýšenej o dva body na všetky sumy zodpovedajúce rozdielu medzi platom [súvisiacim s jeho zaradením] a platom zodpovedajúcim zaradeniu, na ktorý mal mať nárok, až do dátumu vydania rozhodnutia o jeho správnom zaradení; subsidiárne udeliť body na povýšenie… zodpovedajúce zmene multiplikačného faktora na ‚časový‘ faktor“

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu. Žalobca je podľa článku 94 rokovacieho poriadku povinný Súdu pre verejnú službu zaplatiť sumu 500 eur. Žalobca znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Odmena – Prechodné ustanovenia uplatniteľné po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004 – Prvé povýšenie úradníka, ktorý bol prijatý pred 1. májom 2004, po tomto dátume

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 7 ods. 5; nariadenie Rady č. 723/2004)

3.      Úradníci – Odmena – Prechodné ustanovenia uplatniteľné po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004 – Prvé povýšenie úradníka, ktorý bol prijatý pred 1. májom 2004, po tomto dátume

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII článok 7 ods. 5 a 7; nariadenie Rady č. 723/2004)

4.      Konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené výdavky Súdu pre verejnú službu žalobou úradníka zjavne zneužívajúcou právo

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      V rámci žaloby podanej na základe článku 91 služobného poriadku súd v zásade nemôže bez toho, aby zasiahol do právomoci administratívneho orgánu, vydávať zásadné vyhlásenia, robiť závery ani ukladať príkazy inštitúcii. Inštitúcia by mohla nanajvýš prijať také opatrenia, akými sú opatrenia požadované žalobcom, na účely splnenia povinností vyplývajúcich z rozsudku, ktorým sa vyhovelo návrhom žalobcu na zrušenie.

(pozri bod 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, bod 150; 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, F‑65/07, bod 52

2.      Multiplikačné faktory stanovené v článku 7 prílohy XIII služobného poriadku sú prechodným opatrením na zabezpečenie výšky základného mesačného platu vyplácaného úradníkom prijatým podľa starého služobného poriadku, avšak so spresnením, že tieto faktory nezaručujú len to, že úradníkom, na ktorých sa vzťahujú, sa ich základný mesačný plat nezníži na základe nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ale aj to, že týmto úradníkom sa plat nezvýši, s výnimkou zvýšenia platu pri prvom povýšení, vypočítanom podľa odseku 5 tohto článku, prípadne zvýšenia platu vyplývajúceho z postupu do vyššieho platového stupňa.

Multiplikačný faktor má význam len v prípade, keď je jeho hodnota nižšia alebo vyššia ako jedna. Naopak multiplikačný faktor rovný jednej znamená, že základný mesačný plat dotknutého úradníka zodpovedá základnému mesačnému platu stanovenému v služobnom poriadku pre jeho platovú triedu a platový stupeň.

(pozri body 47 a 48)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 2. júla 2010, Lafili/Komisia, T‑485/08 P, body 87, 88, 95 a 96

3.      Jediným cieľom článku 7 prílohy XIII služobného poriadku, osobitne jeho odseku 7, je uplatnením multiplikačného faktora zabezpečiť úroveň základného mesačného platu vyplácaného úradníkom prijatým podľa starého služobného poriadku takým spôsobom, aby títo úradníci neutrpeli žiadne zníženie ich základného mesačného platu ani nezískali žiadne zvýšenie tohto platu, s výnimkou zvýšenia platu pri prvom povýšení, vypočítanom podľa odseku 5 tohto článku, prípadne zvýšenia platu vyplývajúceho z postupu do vyššieho platového stupňa.

Poskytnutie dodatočných bodov na povýšenie by zjavne viedlo nad rámec tohto cieľa, ktorým je finančná neutralita sledovaná článkom 7 prílohy XIII služobného poriadku, a k odlišnému zaobchádzaniu s dotknutým úradníkom, ktorý nedosiahol predmetný služobný vek, nielen vo vzťahu k ostatným úradníkom, ktorí boli prijatí po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 723/2004, ktoré mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ale taktiež voči tým, ktorí boli prijatí podľa starého služobného poriadku a ktorých základný mesačný plat bol podrobený multiplikačnému faktoru, najprv nižšiemu než jedna, ale následne zvýšenému na jedna, ako aj zrušenému na základe článku 7 ods. 7 prílohy XIII služobného poriadku.

(pozri body 63 a 64)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 30. septembra 2010, Toth/Komisia, F‑107/05, body 71 a 72 a tam citovaná judikatúra

4.      Ak v zmysle článku 94 rokovacieho poriadku vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prípade žaloby, ktorá okrem toho, že je zjavne neprípustná alebo bez právneho základu, bola podaná po vyhlásení rozsudku Súdu pre verejnú službu, ktorý bol vydaný v prípade žaloby, ktorá sa týkala úplne tej istej právnej problematiky. To platí o to viac v prípade, pokiaľ sa zamietol opravný prostriedok proti uvedenému rozsudku po tom, ako sa prerušilo konanie až do vydania rozhodnutia Všeobecného súdu o tomto opravnom prostriedku, ale žalobca bezdôvodne zotrváva na svojej žalobe a riešenie ponecháva iba na uváženie Súdu pre verejnú službu.

(pozri body 67 – 69)