Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht (Rakúsko) 6. augusta 2020 – QY/Finanzamt Wien für den 8., 16. und 17. Bezirk

(vec C-372/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: QY

Žalovaný orgán: Finanzamt Wien für den 8., 16. und 17. Bezirk

Prejudiciálne otázky

Prvá otázka:

Má sa článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004¹ vykladať v tom zmysle, že zahŕňa situáciu pracovníčky so štátnou príslušnosťou členského štátu, v ktorom má ona a jej deti bydlisko, ktorá uzavrie pracovný pomer so zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte ako rozvojová pracovníčka, pričom tento pracovný pomer spadá podľa právnych predpisov štátu sídla pod systém povinného poistenia, a ktorá je zamestnávateľom vyslaná do tretieho štátu, síce nie priamo po prijatí do zamestnania, ale po absolvovaní obdobia prípravy a po návrate na obdobia reintegrácie v štáte sídla?

Druhá otázka:

Je právny predpis členského štátu, akým je § 53 ods. 1 FLAG, ktorý sa týka okrem iného samostatného zakotvenia rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k rezidentom, v rozpore so zákazom preberania nariadení v zmysle článku 288 ods. 2 ZFEÚ?

Tretia a štvrtá otázka sa vzťahujú na prípad, ak situácia navrhovateľky spadá pod článok 11 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 883/2004 a právo Únie ukladá výlučne členskému štátu bydliska povinnosť poskytovať rodinné dávky.

Tretia otázka:

Má sa zákaz diskriminácie pracovníkov na základe štátnej príslušnosti zakotvený v článku 45 ZFEÚ, subsidiárne v článku 18 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej norme, akou je § 13 ods. 1 Entwicklungshelfergesetz (zákon o rozvojových pracovníkoch, ďalej len „EHG“) v znení platnom do 31. decembra 2018 (ďalej len „pôvodné znenie“), ktorá nárok na rodinné dávky v členskom štáte, ktorý podľa práva Únie nie je príslušný, podmieňuje tým, že rozvojový pracovník musí mať centrum záujmov resp. obvyklý pobyt už pred začatím výkonu práce na území členského štátu sídla, pričom túto požiadavku musia spĺňať aj rezidenti?

Štvrtá otázka:

Majú sa článok 68 ods. 3 nariadenia č. 883/2004 a článok 60 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009² vykladať v tom zmysle, že inštitúcia členského štátu, o ktorom navrhovateľka predpokladala, že je prioritne príslušným štátom zamestnania a v ktorom bola podaná žiadosť o rodinné dávky, ktorého právne predpisy však nie sú ani prioritne, ani neprioritne uplatniteľné, [v ktorom] však existuje nárok na rodinné dávky podľa alternatívnej normy práva členského štátu, musí analogicky uplatniť ustanovenia o povinnosti postúpenia žiadosti, informovania, vydania predbežného rozhodnutia o uplatniteľných pravidlách prednosti, ako aj o povinnosti predbežného vyplatenia peňažných dávok?

Piata otázka:

Vzťahuje sa povinnosť vydať predbežné rozhodnutie o uplatniteľných pravidlách prednosti výlučne na žalovaný orgán ako inštitúciu alebo aj na správny súd konajúci v odvolacom konaní?

Šiesta otázka:

V ktorom okamihu je správny súd povinný vydať predbežné rozhodnutie o uplatniteľných pravidlách prednosti?

Siedma otázka sa vzťahuje na prípad, ak situácia navrhovateľky spadá pod článok 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a právo Únie ukladá povinnosť poskytovať rodinné dávky spoločne štátu zamestnania a členskému štátu bydliska.

Siedma otázka:

Má sa znenie „…inštitúcia bezodkladne postúpi žiadosť…“ v článku 68 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a znenie „bezodkladne zašle žiadosť“ v článku 60 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia vzájomne prepájajú inštitúciu prioritne príslušného členského štátu a inštitúciu neprioritne príslušného členského štátu takým spôsobom, že oba členské štáty musia spoločne vybaviť JEDNU JEDINÚ žiadosť o rodinné dávky alebo musí navrhovateľ osobitne požiadať o prípadné poskytnutie rozdielového doplatku inštitúciou členského štátu, ktorého právne predpisy sa majú uplatniť neprioritne, takže navrhovateľ musí na dvoch inštitúciách dvoch členských štátov podať dve fyzické žiadosti (formuláre), ktorými, prirodzene, začnú plynúť rozdielne lehoty?

Ôsma až deviata otázka sa týkajú obdobia od 1.1.2019; týmto dňom Rakúsko spoločne so zavedením indexovania rodinných prídavkov zrušilo poskytovanie rodinných prídavkov rozvojovým pracovníkom tým, že zrušilo § 13 ods. 1 EHG v pôvodnom znení.

Ôsma otázka:

Majú sa článok 4 ods. 4, články 45, 208 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 ZEÚ a články 2, 3, 7 a hlava II nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že členskému štátu všeobecne zakazujú zrušiť rodinné dávky pre rozvojového pracovníka, ktorý si svojich rodinných príslušníkov berie so sebou na miesto v treťom štáte, kam bol vyslaný?

Alternatívne deviata otázka:

Majú sa článok 4 ods. 4, články 45, 208 ZFEÚ, článok 4 ods. 3 ZEÚ a články 2, 3, 7 a hlava II nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že rozvojovému pracovníkovi, ktorý už nadobudol nárok na rodinné dávky vo vzťahu k predchádzajúcim obdobiam, v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, zaručujú zachovanie tohto nároku v individuálno-konkrétnom prípade vo vzťahu k obdobiam napriek tomu, že členský štát zrušil poskytovanie rodinných dávok pre rozvojových pracovníkov?

____________

¹ Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).

² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1).