ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 20. júna 2012 (*)
„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Rozhodnutie výberovej komisie výberového konania o nepripustení na hodnotiace skúšky – Opravné prostriedky – Žaloba podaná bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie o administratívnej sťažnosti – Prípustnosť – Osobitné podmienky pripustenia do výberového konania – Požadovaná odborná prax“
Vo veci F‑66/11,
ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE v súlade s jej článkom 106a,
Alma Yael Cristina, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: S. Rodrigues, A. Blot a C. Bernard‑Glanz, avocats,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Eggers a P. Pecho, splnomocnení zástupcovia, neskôr B. Eggers, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora),
v zložení: predseda komory S. Van Raepenbusch, sudcovia R. Barents a K. Bradley (spravodajca),
tajomník: X. Lopez Bancalari, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. februára 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 12. júla 2011 pani Cristina podala túto žalobu, ktorou navrhuje na jednej strane zrušiť rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AST/111/10 nepripustiť ju na hodnotiace skúšky tohto výberového konania a na druhej strane zaviazať Európsku komisiu na náhradu ujmy, ktorú utrpela v dôsledku tohto rozhodnutia.
Právny rámec
2 Článok 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) stanovuje:
„Každá osoba, na ktorú sa vzťahuje tento služobný poriadok, môže predložiť orgánu poverenému menovaním sťažnosť na akt, ktorý má na ňu negatívny účinok, ak uvedený orgán prijal rozhodnutie, alebo ak neprijal opatrenie, predpísané služobným poriadkom. Sťažnosť musí byť podaná do troch mesiacov…“
3 Článok 91 ods. 2 služobného poriadku znie:
„Odvolanie na Súdny dvor Európskej únie je prípustné [Žaloba na Súdny dvor Európskej únie je prípustná – neoficiálny preklad], len ak:
– menovaciemu orgánu bola predtým predložená sťažnosť v súlade s článkom 90 ods. 2 v lehote stanovenej v uvedenom článku, a
– sťažnosť bola zamietnutá výslovnými rozhodnutiami alebo konkludentne prijatým rozhodnutím.“
4 Článok 2 prílohy III služobného poriadku týkajúcej sa výberového konania uvedeného v článku 29 služobného poriadku stanovuje:
„Uchádzači vyplnia formulár, ustanovený menovacím orgánom.
Možno ich požiadať o poskytnutie ďalších dokumentov alebo informácií.“
5 Dňa 17. novembra 2010 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AST/111/10 na vytvorenie rezervy pre budúci nábor asistentov v platovej triede AST 1 v oblasti sekretárskych prác (Ú. v. EÚ C 312 A, s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“).
6 Časť II oznámenia o výberovom konaní s názvom „Náplň práce“ znie:
„Náplň práce zahŕňa výkon týchto úloh:
– organizovanie a koordinácia stretnutí vrátane vyhotovovania spisov a pracovných dokumentov,
– prijímanie, triedenie a vybavovanie telefonátov, spracovanie korešpondencie a poskytovanie všeobecných informácií volajúcim,
– spravovanie [e‑mailových] schránok a funkčných poštových schránok,
– spravovanie agendy, dohľad nad časovým plánom a dbanie na dodržiavanie lehôt,
– poskytovanie všeobecnej administratívnej podpory, najmä pre správu dokumentov (prijatie, spracovanie, sledovanie a triedenie dokumentov a korešpondencie),
– príprava a spracovanie úloh, spracovanie absencií,
– príprava a kontrola dokumentov (rozvrhnutie stránky, formátovanie, tabuľky),
– vypracovanie (na úrovni sekretariátu) návrhov oznámení, korešpondencie, zápisníc,
– iné rôzne administratívne práce sekretariátu spojené so správou spisov a vyhľadávaním informácií, vyžadujúce najmä použitie informačných technológií,
– v prekladateľských oddeleniach: prijímanie, správa a spracovanie žiadostí o preklad, a najmä príprava, spracovanie a finalizácia dokumentov, hlavne za pomoci prekladateľského softvéru, vkladanie do prekladových pamätí a ich aktualizácia, ako aj písanie na stroji, rozvrhnutie stránok a formátovanie.
…“ [neoficiálny preklad]
7 Osobitné podmienky pripustenia do výberového konania definované v bode 2 časti III oznámenia o výberovom konaní v súvislosti s diplomom stanovujú, že uchádzači musia mať buď postsekundárne vzdelanie osvedčené diplomom, súvisiace s náplňou práce [bod III.2.1 písm. a)], alebo sekundárne vzdelanie osvedčené diplomom, ktoré umožňuje pokračovať v štúdiu na postsekundárnej úrovni, a následná minimálne trojročná odborná prax súvisiaca s náplňou práce [bod III.2.1 písm. b)].
8 Časť IV bod 1 oznámenia o výberovom konaní uvádza, že na vstupné testy budú prizvaní iba uchádzači, ktorí pri elektronickej registrácii vyhlásili, že spĺňajú všeobecné a osobitné podmienky časti III oznámenia o výberovom konaní.
9 Časť V bod 1 oznámenia o výberovom konaní uvádza, že na hodnotiace skúšky budú pripustení tí uchádzači, ktorí nielenže získali jednu z najlepších známok a minimum požadované vo vstupných testoch, ale tiež spĺňajú vzhľadom na ich vyhlásenie pri elektronickej registrácii všeobecné a osobitné podmienky pripustenia uvedené v časti III oznámenia o výberovom konaní.
10 To isté ustanovenie uvádza, že pripustenie na hodnotiace skúšky bude potvrdené s výhradou následného overenia dokladov priložených v spise každého uchádzača.
11 Časť VII bod 2 oznámenia o výberovom konaní uvádza, že uchádzači pripustení na hodnotiace skúšky budú vyzvaní, aby zaslali úplný spis (podpísanú elektronickú prihlášku a podkladové dokumenty).
12 V oznámení o výberovom konaní bola tiež uvedená v rámčeku a tučným písmom táto úvodná poznámka:
„Pred podaním prihlášky si pozorne prečítajte príručku [pre verejné výberové konania] uverejnenú v Úradnom vestníku… C 184 A z 8. júla 2010 a na internetovej stránke EPSO.
Táto príručka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou oznámenia o výberovom konaní, vám pomôže porozumieť pravidlám upravujúcim postup a spôsoby podania prihlášky.“
13 Príručka pre verejné výberové konania v znení platnom v čase rozhodujúcich skutočností (Ú. v. EÚ C 184 A, 2010, s. 1, ďalej len „príručka pre uchádzačov“) vo svojom bode 6.3 s názvom „Opravné prostriedky“ stanovuje:
„Ak sa domnievate, že úrad EPSO alebo výberová komisia nekonali spravodlivo alebo nedodržali:
– ustanovenia, ktorými sa riadi výberové konanie, alebo
– ustanovenia uvedené v oznámení o výberovom konaní,
a že vám bola spôsobená ujma, v každom kole výberového konania môžete využiť tieto opravné prostriedky:
– Môžete podať administratívnu sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku,
buď poštou na adresu:
Office européen de sélection du personnel (EPSO)
…
alebo prostredníctvom kontaktného formulára, ktorý je k dispozícii na webovej stránke úradu EPSO.
V predmete vášho listu uveďte:
– číslo výberového konania,
– vaše číslo uchádzača,
– poznámku ‚réclamation article 90, §2‘ ‚complaint article 90 §2‘ ‚Beschwerde Artikel 90, Absatz 2‘ ʻ (podľa vášho výberu),
– príslušné kolo… výberového konania.
Upozorňujeme vás na rozsiahlu rozhodovaciu právomoc, ktorú majú výberové komisie vo výberovom konaní.
Je zbytočné podávať sťažnosť voči rozhodnutiu výberovej komisie, ktorá má právo nezávislého rozhodovania a ktorej rozhodnutia nemôže riaditeľ úradu EPSO meniť. Rozsiahla rozhodovacia právomoc výberových komisií vo výberovom konaní podlieha kontrole len v prípade zrejmého porušenia pravidiel, ktorými sa majú riadiť. V takom prípade môže byť rozhodnutie výberovej komisie vo výberovom konaní napadnuté priamo pred súdmi Európskej únie bez toho, aby mu predchádzala sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku…
– Opravný prostriedok na základe článku 270 [ZFEÚ] a článku 91 Služobného poriadku… možno podať na adresu:
Tribunal de la fonction publique de l’Union européenne
…
Upozorňujeme vás, že odvolania vo veci nesprávneho posúdenia všeobecných kritérií prijatia, ktoré nie sú v kompetencii výberovej komisie, sú pred Súdom pre verejnú službu prípustné len vtedy, ak im predchádzala administratívna sťažnosť podaná na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku… spôsobom uvedeným v tomto bode.
Informácie o spôsobe podania odvolania sú dostupné na webovej stránke Súdu pre verejnú službu…
Lehoty stanovené pre oba druhy konaní [pozri služobný poriadok] začínajú plynúť dňom oznámenia veci, ktorá je predmetom námietky.“
Skutkové okolnosti
14 Dňa 18. novembra 2010 žalobkyňa podala prihlášku do verejného výberového konania EPSO/AST/111/10 (ďalej len „výberové konanie“) vyplnením príslušného elektronického formulára.
15 Dňa 17. marca 2011 EPSO informoval žalobkyňu, že uspela vo vstupných testoch.
16 Listom zo 7. apríla 2011 však EPSO žalobkyni oznámil, že vzhľadom na preskúmanie registračného formulára výberová komisia výberového konania rozhodla neumožniť jej účasť na hodnotiacich skúškach, pretože sa domnieva, že nespĺňa osobitné podmienky na pripustenie do výberového konania.
17 Žalobkyňa spochybnila svoje vylúčenie z výberového konania dvoma e‑mailami zo 7. a 8. apríla 2011.
18 EPSO žalobkyni odpovedal listom zo 6. júna 2011 a oznámil jej, že výberová komisia výberového konania opätovne preskúmala jej spis, ale že zotrváva na svojom rozhodnutí neumožniť jej účasť na hodnotiacich skúškach. Podľa výberovej komisie výberového konania diplom žalobkyne nespadá do oblasti výberového konania, a preto by žalobkyňa mala mať aspoň tri roky odbornej praxe priamo súvisiacej s pracovnou náplňou pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť. Keďže však v registračnom formulári neuviedla žiaden údaj týkajúci sa jej odbornej praxe v pozícii asistentky, výberová komisia výberového konania nemohla považovať podmienku odbornej praxe za splnenú.
19 E‑mailom z 9. júna 2011 žalobkyňa odpovedala EPSO, že v liste zo 6. júna 2011 nenašla žiadnu užitočnú odpoveď, a keďže sa domnievala, že spĺňa všetky požadované kritériá, požiadala o povolenie zúčastniť sa v ďalších skúškach výberového konania. Táto elektronická správa zostala bez odpovede.
20 Dňa 11. júla 2011 podala žalobkyňa „preventívne“ sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania nepripustiť ju na hodnotiace skúšky a na druhý deň, 12. júla 2011, sa obrátila na Súd pre verejnú službu.
21 Na pojednávaní žalobkyňa informovala Súd pre verejnú službu, že 11. októbra 2011 menovací orgán zamietol sťažnosť a že proti tomuto rozhodnutiu nepodala žalobu.
Návrhy účastníkov konania a konanie
22 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
1. primárne:
– zrušil rozhodnutie prijaté 7. apríla 2011, ktorým jej bolo odmietnuté právo zúčastniť sa na hodnotiacich skúškach výberového konania,
– v dôsledku toho rozhodol, že je opodstatnené opätovne ju začleniť do prijímacieho procesu začatého výberovým konaním, v prípade potreby zorganizovaním nových hodnotiacich skúšok,
2. subsidiárne v prípade, ak nevyhovie hlavnému návrhu, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy stanovenej predbežne a ex æquo et bono na 20 000 eur ako náhrady za majetkovú ujmu, zvýšenej o úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom odo dňa vyhlásenia rozsudku,
3. v každom prípade zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy stanovenej predbežne a ex æquo et bono na 20 000 eur ako náhrady za nemajetkovú ujmu, zvýšenej o úroky z omeškania vo výške stanovenej právnym predpisom odo dňa vyhlásenia rozsudku,
4. zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania.
23 Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
24 Listom kancelárie súdu z 21. októbra 2011 a 30. januára 2012 Súd pre verejnú službu vyzval účastníkov konania, aby dodržali opatrenia na zabezpečenie priebehu konania. Účastníci konania výzvam Súdu pre verejnú službu vyhoveli v stanovených lehotách.
25 Uznesením predsedu tretej komory Súdu pre verejnú službu z 26. januára 2012 bola táto vec spojená s vecou zaregistrovanou pod značkou F‑83/11, Cristina/Komisia, na účely ústnej časti konania.
O predmete sporu a o prípustnosti druhej časti hlavného žalobného návrhu
26 V prvom rade, hoci žalobkyňa navrhuje zrušiť pôvodné rozhodnutie výberovej komisie výberového konania doručené listom EPSO zo 7. apríla 2011, je potrebné z hľadiska ustálenej judikatúry skonštatovať, že žalobkyni spôsobuje ujmu iba rozhodnutie výberovej komisie výberového konania o jej nepripustení na hodnotiace skúšky prijaté po opätovnom preskúmaní a oznámené EPSO listom zo 6. júna 2011 (pozri najmä rozsudok Súdu pre verejnú službu zo 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 20), a v dôsledku toho sa treba domnievať, že žalobkyňa smeruje svoj žalobný návrh práve proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu („napadnuté rozhodnutie“).
27 V druhom rade Súd pre verejnú službu konštatuje, že druhá časť hlavného žalobného návrhu v podstate smeruje k tomu, aby bola administratíva vyzvaná na opätovné začlenenie žalobkyne do prijímacieho procesu založeného výberovým konaním.
28 Podľa ustálenej judikatúry však súdu Únie v rámci preskúmavania zákonnosti neprináleží udeľovať inštitúciám Únie príkazy alebo ich nahrádzať (rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, bod 17; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 23. novembra 2010, Bartha/Komisia, F‑50/08, bod 50).
29 Táto časť žalobného návrhu preto musí byť zamietnutá ako neprípustná.
O prípustnosti žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
30 Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe výslovne uznáva, že „uchádzači vo výberových konaniach majú právo obrátiť sa [na súd Únie] bez predchádzajúceho podania sťažnosti, pokiaľ spochybňujú rozhodnutie výberovej komisie [výberového konania]“. Domnieva sa však, že táto žaloba je zjavne neprípustná z dôvodu, že v súlade s článkom 91 ods. 2 služobného poriadku jej nepredchádzala sťažnosť, ktorá by bola zamietnutá výslovným alebo implicitným rozhodnutím o zamietnutí.
31 Komisia uvádza, že hoci je pravda, že uchádzač môže predložiť rozhodnutie výberovej komisie výberového konania priamo súdu, podľa judikatúry platí, že pokiaľ bola podaná sťažnosť, lehota na podanie žaloby začína plynúť v súlade s článkom 91 služobného poriadku odo dňa doručenia rozhodnutia prijatého v reakcii na sťažnosť a prípustnosť následne podaného opravného prostriedku na súd závisí od toho, či dotknutá osoba dodrží všetky procesné podmienky súvisiace s predchádzajúcou sťažnosťou.
32 Podľa Komisie medzi tieto procesné podmienky patrí povinnosť, aby dotknutá osoba pred podaním opravného prostriedku na súd počkala na ukončenie konania pred podaním žaloby.
33 Komisia sa preto domnieva, že keďže žalobkyňa podala sťažnosť proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania nepripustiť ju na hodnotiace skúšky výberového konania, mala počkať na odpoveď menovacieho orgánu pred podaním tejto žaloby.
34 Komisia napokon tvrdí, že by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti, ak by sa za prípustnú vyhlásila žaloba proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania podaná na Súd pre verejnú službu, pričom by sa ponechalo otvorené konanie pred podaním žaloby, ktorého cieľom je okrem iného dosiahnuť zmier.
35 Žalobkyňa na pojednávaní v odpovedi na námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou pripomenula, že Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev vo svojom rozsudku z 20. júna 1990, Burban/Parlament (T‑133/89) vyhlásil žalobu podanú za v podstate rovnakých podmienok, ako sú podmienky v prejednávanej veci, za prípustnú.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
36 Podľa článku 91 ods. 2 služobného poriadku je žaloba na Súdny dvor Európskej únie prípustná, len ak bola menovaciemu orgánu predtým predložená sťažnosť a ak táto sťažnosť bola zamietnutá výslovným alebo implicitným rozhodnutím o zamietnutí.
37 Ako však vyplýva z ustálenej judikatúry, správne konanie o sťažnosti nemá zmysel, ak výhrady smerujú proti rozhodnutiam výberovej komisie výberového konania, pretože menovací orgán nemá možnosť ich zmeniť (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. marca 1978, Ritter von Wüllerstorff und Urbair/Komisia, 7/77, bod 7, a zo 14. júla 1983, Detti/Súdny dvor, 144/82, bod 16; rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. januára 2002, Gonçalves/Parlament, T‑386/00, bod 34). Za týchto podmienok opravný prostriedok proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania zvyčajne spočíva v priamom podaní veci na súd Únie bez predchádzajúcej sťažnosti (ďalej len „priame podanie veci“, pozri rozsudok Bartha/Komisia, už citovaný, bod 25).
38 Z toho vyplýva, že ak neúspešný uchádzač spochybňuje rozhodnutie výberovej komisie výberového konania, nie je potrebné, aby predtým podal sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré spochybňuje, a už vôbec nie „preventívne“, ako to urobila žalobkyňa v prejednávanej veci.
39 Zo služobného poriadku ani z judikatúry však nevyplýva, že uchádzač vo výberovom konaní, ktorý podal na menovací orgán sťažnosť proti rozhodnutiu výberovej komisie tohto výberového konania, nemôže priamo podať vec na súd bez počkania na rozhodnutie menovacieho orgánu o sťažnosti.
40 Naopak, súd Únie už výslovne pripustil, že ak sa uchádzač vo výberovom konaní obráti na menovací orgán formou administratívnej sťažnosti, dôsledkom takého postupu, bez ohľadu na jeho právny význam, nemôže byť pozbavenie uchádzača jeho práva priamo podať vec na súd (rozsudok Súdneho dvora z 30. novembra 1978, Salerno a i./Komisia, 4/78, 19/78 a 28/78, bod 10; rozsudok Burban/Parlament, už citovaný, bod 17).
41 V dôsledku toho, ak sa uchádzač vo výberovom konaní rozhodne priamo podať vec na Súd pre verejnú službu, tento súd musí stanoviť, či bola žaloba podaná v lehote troch mesiacov a desiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia spôsobujúceho žalobcovi ujmu (pozri rozsudok Burban/Parlament, už citovaný, bod 18).
42 Naproti tomu prípustnosť takejto žaloby podanej na súd nemôže podliehať podmienke vyčerpania prostriedkov konania pred podaním žaloby, stanovenej v článku 91 služobného poriadku, pretože táto podmienka sa uplatňuje iba na žaloby, pre ktoré je administratívna sťažnosť povinná. Riešenie, ktoré navrhuje Komisia, by znamenalo, že priame podanie veci na súd sa podriadi dodatočnej podmienke prípustnosti, ktorá sa v skutočnosti uplatňuje iba v prípade, ak podaniu veci na súd musí predchádzať sťažnosť.
43 Tento záver nie je v rozpore s bodom 6.3 príručky pre uchádzačov, ktorý uvádza, že uchádzači môžu spochybniť rozhodnutia výberovej komisie výberového konania v rámci správneho konania a podaním opravného prostriedku na súd, pričom nikde neuvádza, že podanie sťažnosti vylučuje priame podanie veci na súd.
44 Súd pre verejnú službu okrem toho konštatuje, že tento záver nijako nevyvracia judikatúra uvádzaná Komisiou v jej písomných vyjadreniach, ktorá bude analyzovaná nižšie, ani tvrdenia predložené na pojednávaní.
45 Je nesporne pravda, ako to zdôrazňuje Komisia, že podľa početnej judikatúry v sporoch týkajúcich sa rozhodnutí výberovej komisie výberového konania na jednej strane, ak sa žalobca rozhodne najskôr podať administratívnu sťažnosť, bude prípustnosť opravného prostriedku neskôr podaného na súd závisieť od toho, či dotknutá osoba dodrží všetky procesné požiadavky, ktoré sa viažu k skoršej sťažnosti (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. decembra 2007, Van Neyghem/Komisia, F‑73/06, bod 37), a na druhej strane, pokiaľ bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania, lehota na podanie žaloby začína plynúť v súlade s článkom 91 služobného poriadku odo dňa doručenia rozhodnutia prijatého v reakcii na sťažnosť (rozsudok Detti/Súdny dvor, už citovaný, bod 17; rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, bod 90; zo 16. septembra 1998, Jouhki/Komisia, T‑215/97, bod 22; z 31. mája 2005, Gibault/Komisia, T‑294/03, bod 22; uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. novembra 2005, Pérez‑Díaz/Komisia, T‑41/04, bod 32, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júna 2006, Pérez‑Díaz/Komisia, T‑156/03, bod 26; rozsudky Súdu pre verejnú službu z 12. marca 2009, Hambura/Parlament, F‑4/08, bod 24, a Bartha/Komisia, už citovaný, bod 26).
46 Treba však skonštatovať, že všetky tieto rozsudky sa s jednou výnimkou týkali prípustnosti žalôb podaných po zamietnutí sťažnosti a po uplynutí lehoty na priame podanie veci na súd. Ide teda o judikatúru, ktorá sa týka podmienky prípustnosti pre žaloby podané v nadväznosti na konanie uvedené v článku 91 ods. 2 služobného poriadku.
47 Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok Pérez‑Díaz/Komisia, Súd prvého stupňa skonštatoval, že sťažnosť a žaloba mali rozdielny predmet. Sťažnosť totiž spochybnila rozhodnutie Komisie zorganizovať novú ústnu skúšku v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie vylúčiť žalobcu zo zoznamu úspešných uchádzačov rozsudkom Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2002, Pérez‑Díaz/Komisia (T‑102/01), zatiaľ čo žaloba spochybnila nové rozhodnutie výberovej komisie výberového konania nezapísať žalobcu do rezervného zoznamu po ukončení novej ústnej skúšky. Z toho vyplýva, že v tejto veci nebolo potrebné, aby Súd prvého stupňa rozhodol, že žaloba o neplatnosť podaná pred tým, ako sa zamietnutím sťažnosti skončilo správne konanie pred podaním žaloby, ktoré začalo proti spochybnenému aktu, v danom prípade rozhodnutiu Komisie zorganizovať novú ústnu skúšku, je predčasná, pričom Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že na súdnu žalobu nemožno hľadieť tak, že jej predchádzala administratívna sťažnosť [rozsudok Pérez‑Díaz/Komisia (T‑156/03), už citovaný, body 27 a 34].
48 Keďže judikatúra uvedená v bodoch 45 a 47 tohto rozsudku sa týka skutkových a právnych situácií, ktoré sa značným spôsobom odlišujú od situácie v prejednávanom prípade, nemožno ju v dôsledku toho v tejto veci považovať za relevantnú.
49 Komisia okrem iného tvrdí, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú z dôvodov týkajúcich sa právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti.
50 V prvom rade dodržanie požiadaviek právnej istoty nemôže odôvodniť, aby sa na priame podanie veci na súd uplatnila podmienka prípustnosti, ktorá mu nie je vlastná, bez obmedzenia práva predložiť priamo súdu rozhodnutie výberovej komisie výberového konania, ktorým disponujú neúspešní uchádzači. Okrem toho treba skonštatovať, že ak uchádzač vo výberovom konaní podá pred priamym podaním veci na súd sťažnosť a ak sa pred rozhodnutím Súdu pre verejnú službu o žalobe vydá priaznivé rozhodnutie o sťažnosti, žalobca stratí svoj záujem na konaní, a v dôsledku toho sa jeho žaloba stane bezpredmetnou. Naopak, pokiaľ rozhodnutie nie je pre žalobcu priaznivé, žalobca je v každom prípade oprávnený získať rozhodnutie Súdu pre verejnú službu s cieľom vyriešiť spor medzi ním a administratívou.
51 Pokiaľ ide o dodržanie zásady riadneho výkonu spravodlivosti, Súd pre verejnú službu sa domnieva, že najlepším spôsobom, ako túto zásadu dodržať, je zaoberať sa doručenou priamou žalobou bez ohľadu na riziká sťažnosti, ktorá mu nebola predložená.
52 Napokon tvrdenia rozvinuté na pojednávaní Komisiou na podporu námietky neprípustnosti, ktorá je založená na predčasnej povahe žaloby, nemôžu byť prijaté.
53 V prvom rade Komisia totiž tvrdila, že riešenie zvolené v už citovanom rozsudku Burban/Parlament sa stalo v dôsledku neskoršej judikatúry obsolentné. Ako však Súd pre verejnú službu vysvetlil v bodoch 45 až 48 tohto rozsudku, judikatúra uvádzaná Komisiou nie je v prejednávanom prípade relevantná, pretože sa týka žalôb podaných v nadväznosti na sťažnosť, zatiaľ čo už citované rozsudky Salerno a i./Komisia a Burban/Parlament boli naopak vyhlásené v podstate v rovnakom skutkovom kontexte ako prejednávaná vec.
54 V druhom rade Komisia uviedla, že vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu už citovaného rozsudku Burban/Parlament, sa žalobca „nakoniec“ rozhodol podať vec priamo na súd (rozsudok Burban/Parlament, už citovaný, bod 18), zatiaľ čo v prejednávanej veci sa žalobkyňa snažila použiť obidva opravné prostriedky zároveň. Táto argumentácia nezohľadňuje skutočnosť, že v prejednávanom prípade si žalobkyňa, rovnako ako žalobcovia vo veciach, ktoré viedli k vyhláseniu už citovaných rozsudkov Salerno a i./Komisia a Burban/Parlament, zvolila priame podanie veci na súd, ktorú bezpochyby podala bez počkania na rozhodnutie administratívy o jej sťažnosti, ale v lehote troch mesiacov a desiatich dní na podanie žaloby odo dňa doručenia rozhodnutia výberovej komisie výberového konania.
55 V treťom rade Komisia s cieľom odlíšiť prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k vyhláseniu už citovaného rozsudku Burban/Parlament, zdôraznila, že v prejednávanom prípade bola žalobkyňa pri podaní sťažnosti zastúpená advokátmi. Takéto tvrdenie však nie je relevantné, pretože skutočnosť, že žalobkyňa spolupracovala s advokátmi pri vypracovaní sťažnosti, nemá žiaden vplyv na jej právo priamo podať vec na Súd pre verejnú službu.
56 Vo štvrtom rade Komisia tvrdila, že prijímacie a výberové postupy sa v ich komplexnosti veľmi rozvinuli, najmä pokiaľ ide o možnosti neúspešného uchádzača informovať sa o rozhodnutiach výberovej komisie a prípadne ich spochybniť. Komisia však nepreukázala relevantnosť týchto skutkových zistení na prípustnosť opravného prostriedku, ku ktorého podaniu dôjde v každom prípade po vyčerpaní všetkých osobitných opravných prostriedkov dostupných pre uchádzačov vo výberových konaniach.
57 V piatom a poslednom rade Komisia tvrdila vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní, že vo veľkom množstve situácií rozhodnutie o sťažnosti poskytne neúspešným uchádzačom „uspokojivú“ odpoveď, čo preukazuje skutočnosť, že počet žalôb podaných na Súd pre verejnú službu je oveľa menší ako počet sťažností týkajúcich sa rozhodnutí výberovej komisie výberového konania spracovaných Komisiou.
58 Súd pre verejnú službu konštatuje, že po prvé Komisia nepodložila tieto tvrdenia žiadnym dôkazom. Po druhé, ak by aj tieto tvrdenia boli správne, Komisia pripustila, že výberová komisia výberového konania iba vo veľmi ojedinelých prípadoch zmení svoje pôvodné stanovisko nepripustiť uchádzača na výberové konanie. Po tretie príručka pre uchádzačov výslovne uvádza vo svojom bode 6.3, ktorý sa týka opravných prostriedkov, že „je zbytočné podávať sťažnosť voči rozhodnutiu výberovej komisie, ktorá má právo nezávislého rozhodovania a ktorej rozhodnutia nemôže riaditeľ úradu EPSO meniť“. Po štvrté, ak by sa aj preukázali tvrdenia Komisie, nemôžu vyvrátiť ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa povinná predchádzajúca administratívna sťažnosť stanovená v článku 91 služobného poriadku týka iba aktov, ktoré môže menovací orgán prípadne zmeniť, a skutočnosti, že menovací orgán nemôže meniť rozhodnutie výberovej komisie výberového konania. Po piate tvrdenie Komisie je rozporuplné, pretože neprípustnosť žaloby podanej pred uplynutím lehoty na odpoveď na predchádzajúcu sťažnosť by odrádzala neúspešných uchádzačov podávať také sťažnosti, zatiaľ čo, podľa samotnej Komisie, tieto sťažnosti by mohli byť pre neúspešných uchádzačov uspokojivé, prinajmenšom v niektorých prípadoch.
59 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je teda potrebné určiť, či v prejednávanom prípade bola priama žaloba na Súd pre verejnú službu podaná v lehote troch mesiacov a desiatich dní od doručenia rozhodnutia spôsobujúceho žalobkyni ujmu (pozri rozsudok Burban/Parlament, už citovaný, bod 17).
60 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 6. júna 2011 a že žaloba bola podaná 12. júla 2011.
61 Na základe uvedeného je potrebné rozhodnúť, že žaloba nie je predčasná.
O veci samej
O návrhoch smerujúcich k zrušeniu
62 Žalobkyňa na podporu svojich návrhov smerujúcich k zrušeniu napadnutého rozhodnutia vzniesla dva dôvody založené na zjavne nesprávnom posúdení výberovej komisie výberového konania a na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti.
O prvom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení výberovej komisie výberového konania
– Tvrdenia účastníkov konania
63 Žalobkyňa tvrdí, že výberová komisia výberového konania vykonala zjavne nesprávne posúdenie tým, že nezohľadnila vyhlásenia uvedené v registračnom formulári, ktoré sa týkali jej vzdelania a odbornej praxe.
64 Podľa žalobkyne ju výberová komisia výberového konania na základe jej vyhlásení uvedených v registračnom formulári mala požiadať o predloženie dokladov osvedčujúcich tak jej úroveň vzdelania, ako aj jej odborné kvality a mala sa ubezpečiť o relevantnosti jej diplomu alebo jej odbornej praxe vo vzťahu k povinnostiam uvedeným v oznámení o výberovom konaní.
65 Komisia odpovedá, že žalobkyňa uviedla v rubrike „Odborná prax“ registračného formulára k výberovému konaniu odbornú prax v trvaní 2 mesiacov a 17 dní. Keďže výberová komisia výberového konania mohla zohľadniť iba toto obdobie na účely posúdenia odbornej praxe žalobkyne bez potreby získať od nej viac podrobností, domnievala sa, bez vykonania zjavne nesprávneho posúdenia, že táto odborná prax bola nedostatočná na splnenie minimálnej požiadavky troch rokov.
66 Komisia sa preto domnieva, že prvý dôvod musí byť zamietnutý ako zjavne nedôvodný.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
67 Hneď na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je výberová komisia výberového konania zodpovedná za posúdenie každého jednotlivého prípadu, či odborná prax, ktorou sa preukazuje každý uchádzač, zodpovedá úrovni vyžadovanej v oznámení o výberovom konaní. Výberová komisia má v tejto súvislosti v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o posúdenie povahy a trvania predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o viac či menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť (rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, bod 37 a z 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, body 65 a 66).
68 Súd pre verejnú službu sa tak v rámci svojho preskúmania zákonnosti musí obmedziť na overenie toho, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, bod 71; rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010, Časta/Komisia, F‑40/09, bod 58).
69 Okrem toho judikatúra mala príležitosť spresniť, že výberová komisia výberového konania na overenie, či sú splnené podmienky pripustenia, môže zohľadniť iba údaje poskytnuté uchádzačmi v ich prihláškach a dosvedčujúce dokumenty, ktoré na ich podporu majú uchádzači predložiť (pozri rozsudok Časta/Komisia, už citovaný, bod 67 a tam citovanú judikatúru).
70 V napadnutom rozhodnutí výberová komisia výberového konania vyvodila záver, že keďže diplom z práva a ekonómie Európskej únie, ktorého držiteľom je žalobkyňa, nemá priamu súvislosť s oblasťou výberového konania, teda so sekretárskymi prácami, mala by mať na základe bodu III.2.1 písm. b) oznámenia o výberovom konaní aspoň tri roky odbornej praxe ako sekretárka. Keďže však v registračnom formulári neposkytla s výnimkou obdobia 2 mesiacov a 17 dní žiadnu podrobnejšiu informáciu o svojej odbornej praxi, výberová komisia výberového konania sa domnievala, že podmienka odbornej praxe nebola splnená, a z tohto dôvodu odmietla žalobkyňu pripustiť na výberové konanie.
71 Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nespochybňuje, že jej diplom nemá priamu súvislosť s povahou povinností uvedených v oznámení o výberovom konaní a že v dôsledku toho by mala spĺňať osobitné podmienky stanovené v bode III.2.1 písm. b) oznámenia o výberovom konaní.
72 Žalobkyňa tiež nespochybňuje, že v rubrike registračného formulára, ktorá sa týkala odbornej praxe, uviedla iba pracovné miesto asistentky na Komisii v období 2 mesiacov a 17 dní. Na pojednávaní však uznala, že sa bezpochyby dopustila chyby v písaní tým, že uviedla svoju odbornú prax v rubrike registračného formulára týkajúcej sa motivácie.
73 V tejto súvislosti Súd pre verejnú službu konštatuje, že v rubrike registračného formulára týkajúcej sa motivácie sa žalobkyňa obmedzila na vyhlásenie, že pracovala ako administratívna sekretárka viac ako desať rokov. Jej prihláška však neobsahovala žiadnu inú informáciu, ktorá by výberovej komisii výberového konania umožnila overiť rozsah a relevanciu tejto odbornej praxe z hľadiska podmienok pripustenia na výberové konanie.
74 Z toho vyplýva, že vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru nemožno výberovej komisii výberového konania vytýkať, že nevyzvala žalobkyňu, aby predložila dodatočné doklady, alebo že sama nevykonala dodatočné zisťovania v súvislosti s touto informáciou, ktorá sa neopierala o žiadnu overiteľnú skutočnosť, pokiaľ ide o odbornú prax žalobkyne (pozri rozsudok Carrasco Benítez/Komisia, už citovaný, body 77 a 78).
75 Výberová komisia výberového konania sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že na základe skutočností uvedených žalobkyňou v jej prihláške sa domnievala, že podmienka týkajúca sa odbornej praxe nebola splnená.
76 Z toho vyplýva, že prvý dôvod musí byť zamietnutý ako nedôvodný.
O druhom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti starostlivosti
– Tvrdenia účastníkov konania
77 Žalobkyňa vytýka výberovej komisii výberového konania, že nezohľadnila všetky okolnosti, ktoré mohli ovplyvniť jej rozhodnutie, medzi ktorými je nielen záujem služby, ale tiež jej osobný záujem, a tvrdí, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia bolo vylúčenie uchádzačky z výberového konania, ktorá v každom ohľade zodpovedala záujmu služby.
78 Komisia navrhuje, aby bol dôvod zamietnutý ako zjavne nedôvodný.
– Posúdenie Súdom pre verejnú službu
79 V prvom rade Súd pre verejnú službu zdôrazňuje, že bod 2.1.3.1 príručky pre uchádzačov, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť oznámenia o výberovom konaní a ktorú aj žalobkyňa priložila k žalobe, jasne stanovuje, že v rámci informácií požadovaných pri registrácii do verejného výberového konania je potrebné uviesť okrem iného „odbornú prax (ak sa vyžaduje): meno a adresu zamestnávateľa, pracovnú náplň, dátum začiatku a ukončenia odbornej praxe“. V prejednávanom prípade oznámenie o výberovom konaní skutočne vyžadovalo údaj o odbornej praxi.
80 V druhom rade treba pripomenúť, že podľa judikatúry spomenutej v bodoch 67 až 69 tohto rozsudku nie je výberová komisia výberového konania vôbec povinná vyzvať uchádzačov, aby predložili doplňujúce doklady, ani sama vykonať zisťovanie s cieľom overiť, či dotknutá osoba spĺňa všetky podmienky oznámenia o výberovom konaní.
81 V treťom rade z ustanovení článku 2 druhého odseku prílohy III služobného poriadku vyplýva, že tieto ustanovenia poskytujú výberovej komisii výberového konania iba možnosť požiadať uchádzačov o doplňujúce informácie, pokiaľ má pochybnosti o význame predloženého dokladu. V tejto súvislosti nemožno to, čo normotvorca stanovil pre výberovú komisiu výberového konania iba ako možnosť, transformovať na povinnosť (rozsudok Carrasco Benítez/Komisia, už citovaný, bod 78).
82 V štvrtom rade podľa časti V bodu 1 a časti VII bodu 2 oznámenia o výberovom konaní predloženie úplného spisu prihlášky a overenie priložených dokladov je druhou etapou priebehu výberového konania, ku ktorej sú pripustení iba uchádzači, ktorí získali jednu z najlepších známok a minimum požadované vo vstupných testoch a spĺňajú vzhľadom na ich vyhlásenia pri elektronickej registrácii všeobecné a osobitné podmienky uvedené v časti III oznámenia o výberovom konaní.
83 V piatom a poslednom rade aj za predpokladu, že by sa preukázalo tvrdenie žalobkyne, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom, podľa ktorého zodpovedá v každom ohľade záujmu služby z dôvodu svojho diplomu a svojej odbornej praxe, výberovej komisii výberového konania nemožno vytýkať, že porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že prijala rozhodnutie založené na skutočnosti, že žalobkyňa nepredložila vo svojej prihláške dostatočné dôkazy, ktoré by umožnili tejto výberovej komisii stanoviť, že spĺňa osobitné podmienky pripustenia. Rovnako povinnosť starostlivosti nevyžaduje od výberovej komisie výberového konania, aby pripustila na výberové konanie všetkých uchádzačov, ktorí podľa ich vlastného názoru spĺňajú podmienky pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť.
84 Výberová komisia výberového konania preto neporušila zásadu riadnej správy vecí verejných ani svoju povinnosť starostlivosti tým, že prijala napadnuté rozhodnutie a nepožiadala predtým o informácie, ktoré by dopĺňali vyhlásenia urobené uchádzačkou v registračnom formulári, ktorá nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by umožnili výberovej komisii stanoviť, že spĺňa osobitné podmienky pripustenia do výberového konania.
85 Druhý dôvod preto treba zamietnuť ako nedôvodný.
O návrhoch na náhradu škody
86 Podľa ustálenej judikatúry v oblasti verejnej služby musia byť návrhy na náhradu škody zamietnuté v rozsahu, v akom úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré samotné boli zamietnuté ako nedôvodné (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 23. novembra 2010, Wenig/Komisia, F‑75/09, bod 71).
87 V prejednávanom prípade treba uviesť, že návrhy na náhradu škody úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré boli zamietnuté ako nedôvodné. Keďže preskúmanie návrhov na zrušenie neodhalilo žiadnu protiprávnosť, na základe ktorej by mohla vzniknúť zodpovednosť inštitúcie, je potrebné zamietnuť návrhy na náhradu škody, a to tak pokiaľ ide o materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.
88 Zo všetkých vyššie uvedených okolností vyplýva, že žaloba musí byť v celom rozsahu zamietnutá.
O trovách
89 Podľa článku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy tohto rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 toho istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.
90 Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že žalobkyňa nemala vo svojej žalobe úspech. Okrem toho Komisia vo svojich návrhoch výslovne navrhla, aby bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania. Keďže okolnosti prejednávaného prípadu neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, žalobkyňa je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Pani Cristina znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
Van Raepenbusch | Barents | Bradley |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. júna 2012.
W. Hakenberg | | S. Van Raepenbusch |