Language of document :

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Belgicko) 24. mája 2019 – Katoen Natie Bulk Terminals NV, General Services Antwerp NV/Belgische Staat

(vec C-407/19)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Katoen Natie Bulk Terminals NV, General Services Antwerp NV

Žalovaný: Belgische Staat

Prejudiciálne otázky

1.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave v článku 1 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 „o uznávaní zamestnancov prístavov v prístavných oblastiach patriacich do pôsobnosti zákona z 8. júna 1972 o práci v prístavoch“ v spojení s článkom 2 tohto nariadenia, čiže právnej úprave, podľa ktorej zamestnanci prístavov sú v zmysle článku 1 § 1 ods. 1 uvedeného nariadenia pri ich uznaní správnou komisiou – zloženou paritne, a to z členov menovaných na jednej strane organizáciami zamestnávateľov zastúpených v dotknutej paritnej podkomisii a na druhej strane organizáciami zamestnancov, ktoré sú tam zastúpené – buď prijatí do združenia zamestnancov prístavov alebo nie sú prijatí, pričom sa rešpektuje potreba pracovných síl, keď sa zároveň zohľadní, že táto správna komisia nemá určenú lehotu na rozhodnutie a proti jej rozhodnutiam o uznaní možno podať iba žalobu na súde?

2.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave zavedenej článkom 4 § 1 bodmi 2, 3, 6 a 8 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 4 bodov 2, 3, 4 resp. 6 napadnutého kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže právnej úprave, podľa ktorej uznanie zamestnanca prístavu predpokladá, že zamestnanec a) bol vyhlásený za spôsobilého externou agentúrou pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, do ktorej patrí aj organizácia zamestnávateľov, poverená podľa článku 3bis zákona z 8. júna 1972 „o práci v prístavoch“, b) zložil psychotechnické skúšky pred orgánom, ktorý na tento účel poverila uznaná organizácia zamestnávateľov podľa toho istého článku 3bis zákona z 8. júna 1972, c) navštevoval prípravné kurzy týkajúce sa bezpečnosti pri práci a na účely získania odbornej spôsobilosti počas troch týždňov a zložil záverečné skúšky, ako aj d) už má pracovnú zmluvu, pokiaľ ide o zamestnanca prístavu, ktorý nebol prijatý do združenia, pričom zahraniční zamestnanci prístavu musia vedieť v spojení s článkom 4 § 3 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 preukázať, že spĺňajú porovnateľné predpoklady v inom členskom štáte, aby už nepodliehali týmto predpokladom na účely napadnutej právnej úpravy?

3.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave zavedenej článkom 2 § 3 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 2 napadnutého kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže právnej úprave, podľa ktorej trvanie uznania zamestnancov prístavov, ktorí nie sú prijatí do združenia, a preto sú zamestnávateľom zamestnaní v súlade so zákonom z 3. júla 1978 „o pracovných zmluvách“ priamo na základe pracovnej zmluvy, je obmedzené na trvanie tejto pracovnej zmluvy, takže zakaždým musí byť začaté nové konanie o uznanie?

4.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave zavedenej článkom 13/1 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 17 kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže prechodnému opatreniu, podľa ktorého pracovná zmluva, o ktorej je reč v tretej prejudiciálnej otázke, musí byť uzavretá najprv na dobu neurčitú, od 1. júla 2017 na minimálne dva roky, od 1. júla 2018 na minimálne jeden rok, od 1. júla 2019 na minimálne šesť mesiacov a od 1. júla 2020 na slobodne určiteľnú dobu trvania?

5.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave v článku 15/1 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 18 kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže (prechodnému) opatreniu, podľa ktorého zamestnanci prístavov uznaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy sú automaticky uznaní za zamestnancov prístavov patriacich do združenia, čo obmedzuje možnosť zamestnávateľa zamestnať týchto zamestnancov prístavov priamo (na základe zmluvy na dobu neurčitú) a zamestnávateľom to bráni v tom, aby k sebe pripútali dobré pracovné sily tým, že s nimi priamo uzatvoria zmluvu na dobu neurčitú a že im ponúknu istotu zamestnania podľa pravidiel všeobecného pracovného práva?

6.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave zavedenej článkom 4 § 2 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 4 bodu 7 kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže právnej úprave, podľa ktorej kolektívna zmluva stanovuje podmienky a pravidlá, za ktorých možno zamestnať zamestnanca prístavu v inej prístavnej oblasti ako tej, v ktorej bol uznaný, čo obmedzuje pohyb pracovníkov medzi prístavnými oblasťami bez toho, aby zákonodarca objasnil, aké podmienky alebo pravidlá by to mohli byť?

7.    Majú sa články 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s článkom 106 ods. 1 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave zavedenej článkom 1 § 3 kráľovského nariadenia z 5. júla 2004 v znení článku 1 bodu 2 kráľovského nariadenia z 10. júla 2016, čiže právnej úprave, podľa ktorej (logistickí) zamestnanci, ktorí v zmysle článku 1 kráľovského nariadenia z 12. januára 1973 „o zriadení paritnej komisie na prevádzkovanie prístavu, ako aj o určení jej označenia a právomoci“ vykonávajú prácu na miestach, kde je tovar na účely prípravy jeho ďalšej distribúcie alebo špedície zmenený, čo nepriamo vedie k preukázateľnej pridanej hodnote, musia mať osvedčenie o bezpečnosti, pričom toto osvedčenie o bezpečnosti sa považuje za uznanie v zmysle zákona z 8. júna 1972 „o práci v prístavoch“ pri zohľadnení skutočnosti, že oň žiada zamestnávateľ, ktorý so zamestnancom uzatvoril pracovnú zmluvu o vykonávaní príslušných činností, že je vydané po predložení pracovnej zmluvy a preukazu totožnosti a že pravidlá postupu sú stanovené v kolektívnej zmluve bez toho, aby zákonodarca tento bod objasnil.

____________