ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 26. marca 2015
Vec F‑41/14
CW
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotiaca správa – Zjavne nesprávne posúdenie – Zneužitie právomoci – Psychické obťažovanie – Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje jeden bod za zásluhy“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou CW podala prejednávaný návrh smerujúci v podstate k zrušeniu jednak hodnotiacej správy z 24. mája 2013 týkajúcej sa roka 2012 v znení finalizovanom rozhodnutím menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) Európskeho parlamentu (ďalej len „hodnotiaca správa 2012“), a jednak rozhodnutia generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva (GR) „Tlmočenie a konferencie“ Parlamentu z 24. júna 2013, ktorým jej bol pridelený jeden bod za zásluhy za rok 2012
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. CW znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.
Abstrakt
1. Úradníci – Pracovné voľno zo zdravotných dôvodov – Pobyt mimo miesta zamestnania bez povolenia – Dôsledky – Doplnenie poznámky do hodnotiacej správy dotknutého úradníka administratívou – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43 a článok 60 druhý odsek)
2. Úradníci – Práva a povinnosti – Absencie úradníka – Získanie dodatočných dní riadnej dovolenky prostredníctvom nepravdivého vyhlásenia o jeho neschopnosti pracovať – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 43 a 60)
3. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť plniť pokyny nadriadeného – Rozsah – Hranice – Odmietnutie splniť pokyn ospravedlniť sa svojmu vedúcemu útvaru úradníkom, ktorý opakovane odoprel poslušnosť – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 21a)
4. Úradníci – Hodnotenie – Hodnotiaca správa – Vypracovanie – Existencia psychického obťažovania – Protiprávnosť hodnotiacej správy – Nevyhnutnosť súvislosti medzi obťažovaním a negatívnymi posúdeniami obsiahnutými v správe
(Služobný poriadok úradníkov, články 12a, 24, 43, 90 a 91)
5. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Hodnotiaca správa obsahujúca negatívne poznámky, ktoré však nie sú voči úradníkovi hanlivé – Vylúčenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3 a článok 43)
1. Znenie článku 60 druhého odseku služobného poriadku je jasné, výslovné a neupravuje výnimku z povinnosti získať predchádzajúce povolenie v prípade, ak chce úradník stráviť svoju práceneschopnosť na inom mieste než je miesto jeho zamestnania, ktorá súvisí s povahou ochorenia, ako je napríklad psychologická alebo psychiatrická povaha problému.
Bez ohľadu na to, že pobyt mimo miesta zamestnania je krátky a v súlade s odporúčaním lekára, je teda menovací orgán oprávnený konštatovať, že úradník, ktorý nezískal predchádzajúce povolenie, nedodržal príslušné ustanovenie služobného poriadku týkajúce sa pobytov mimo miesta zamestnania počas pracovného voľna zo zdravotných dôvodov, a že preto ide o neospravedlnenú neprítomnosť.
Hoci hodnotiaca správa má hodnotiť výkon úradníka za celý rok, nič nebráni tomu, aby uvedený orgán spomenul jednorazovú udalosť, najmä keď sa táto udalosť týka porušenia jasného a konkrétneho pravidla priamo vyplývajúceho zo služobného poriadku a keď sa dotknutý úradník domnieva, že nie je povinný podať žiadosť o predchádzajúce povolenie. Za týchto okolností formulovanie poznámky v hodnotiacej správy nielen neodporuje ustanoveniu služobného poriadku, najmä jeho článku 43, ale jeho legitímnym cieľom môže byť upozorniť dotknutú osobu a zabrániť opakovaniu porušenia daného pravidla služobného poriadku. V tejto súvislosti poznámka pripomínajúca ciele, ktoré má úradník dosiahnuť v oblasti dodržiavania pravidiel, nie je nijako postihnutá zjavne nesprávnym posúdením, keďže zlepšenie správania hodnoteného úradníka v službe je práve cieľom, ktorý má hodnotiaca správa dosiahnuť.
Okrem toho ťažká situácia v práci, ktorá je príčinou práceneschopnosti úradníka, ho nemôže zbavovať povinnosti dodržiavať článok 60 druhý odsek služobného poriadku, ktorú má každý úradník alebo zamestnanec.
(pozri body 53 – 56 a 80)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Österholm/Komisia, T‑190/02, EU:T:2004:191, bod 39
Súd pre verejnú službu: rozsudok Morgan/ÚHVT, F‑26/13, EU:F:2014:180, bod 57, a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑683/14 P
2. Je neprípustné, aby úradník alebo zamestnanec predstieral, že je chorý a neoprávnene tak získal dodatočný deň riadnej dovolenky. Navyše je úplne legitímne, aby administratíva dbala to, aby úradníci a zamestnanci využívali svoje riadne dovolenky za obvyklých podmienok, a to aj prostredníctvom poznámky v hodnotiacej správe v súvislosti s nezrovnalosťou tohto typu.
(pozri bod 64)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok CQ/Parlament, F‑12/13, EU:F:2014:214, bod 118
3. Zo štruktúry článku 21a služobného poriadku vyplýva, že keď sa úradníkovi prijatý pokyn zdá neštandardný alebo keď sa domnieva, že jeho splnenie môže viesť k vážnym problémom, musí v prvom rade informovať svojho priameho nadriadeného a potom prípadne, ak tento nadriadený pokyn potvrdí, hierarchicky nadriadený orgán. Úradník je teda podľa tohto ustanovenia povinný splniť pokyn, zopakovaný alebo potvrdený jeho nadriadeným, ak pokyn nie je zjavne nezákonný alebo ak neporušuje platné bezpečnostné normy.
V tejto súvislosti v situácii, keď zo strany úradníka dochádzalo k opakovaným prejavom odopretia poslušnosti, príkaz zo strany jeho hierarchicky nadriadeného orgánu, ktorý od neho vyžaduje, aby sa ospravedlnil svojmu vedúcemu útvaru, hoci tento spôsob nevyhnutne nezodpovedá vnímaniu, ktoré je v súlade so správnou praxou pri riadení medziľudských vzťahov v pracovnej oblasti, môže byť súčasťou legitímneho postupu administratívy, ktorý má zabezpečiť, aby každý úradník alebo zamestnanec dodržiaval pravidlá služobného poriadku, najmä také, ako je článok 21a služobného poriadku, ktoré majú umožniť riadny priebeh administratívnej činnosti každej služby v atmosfére vzájomnej dôvery, a zostáva teda v medziach voľnej úvahy administratívy v rámci tohto postupu.
(pozri body 70 a 72)
4. Preukázanie psychického obťažovania, ktoré utrpel úradník alebo zamestnanec, ešte neznamená, že každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu tomuto zamestnancovi, ktoré bolo prijaté v tomto kontexte obťažovania, je z tohto dôvodu protiprávne. Existenciu psychického obťažovania možno totiž z dôvodu jeho povahy v zásade uplatňovať iba na podporu návrhov na zrušenie smerujúcich proti zamietnutiu žiadosti o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku menovacím orgánom. Žalobný dôvod založený na údajnom obťažovaní možno iba výnimočne uplatniť v rámci preskúmania zákonnosti takého aktu spôsobujúceho ujmu, akým je hodnotiaca správa, ak sa javí, že existuje súvislosť medzi údajným obťažovaním a negatívnymi posúdeniami obsiahnutými v takejto správe.
(pozri bod 89)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudky Menghi/ENISA, F‑2/09, EU:F:2010:12, bod 69, a CF/AESA, F‑40/12, EU:F:2013:85, bod 79
5. Keď konkrétne poznámky a posúdenia obsiahnuté v hodnotiacej správe úradníka neprekračujú hranicu hanlivej alebo zraňujúcej kritiky samotnej osoby dotknutého úradníka, nemožno ich ako také považovať na nepriame dôkazy toho, že hodnotiaca správa bola vypracovaná s cieľom psychického obťažovania.
(pozri bod 90)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Magone/Komisia, T‑73/05, EU:T:2006:127, bod 80
Súd pre verejnú službu: rozsudky N/Parlament, F‑26/09, EU:F:2010:17, bod 86, a CW/Parlament, F‑48/13, EU:F:2014:186, bod 129