UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

zo 16. novembra 2011

Vec F‑67/11 R

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Naliehavosť – Neexistencia – Zváženie záujmov“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 AE, ako aj článku 279 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio v podstate navrhuje odklad výkonu zamietnutia jeho návrhu z 28. februára 2011 smerujúceho k prijatiu opatrení na vykonanie bodu 2 výroku rozsudku Všeobecného súdu z 9. júna 2010, Marcuccio/Komisia (F‑56/09)

Rozhodnutie:      Návrh žalobcu na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Zváženie všetkých dotknutých záujmov – Poradie vykonania a spôsob overenia – Voľná úvaha sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno – Majetková ujma

(Články 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

Podmienky týkajúce sa naliehavosti a podmienky, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú návrh (fumus boni iuris), sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak jedna z týchto podmienok nie je splnená. Sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach v prípade potreby tiež pristúpi k zváženiu dotknutých záujmov.

V rámci tohto celkového preskúmania sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci voľne rozhodnúť o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny právny predpis mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy na posúdenie potreby nariadiť predbežné opatrenia.

V rámci zváženia dotknutých záujmov sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení, pred ktorým navrhovateľ poukazuje na nebezpečenstvo toho, že mu vznikne vážna a nenapraviteľná ujma, prináleží najmä preskúmať, či prípadné zrušenie sporného rozhodnutia súdom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie, ktorá by nastala, ak by sa rozhodnutie okamžite vykonalo, a naopak, či odloženie výkonu tohto rozhodnutia môže zabrániť jeho úplnej účinnosti v prípade, že sa žaloba vo veci samej zamietne.

V prípade, ak samotný odklad výkonu napadnutého rozhodnutia nezmení situáciu žalobcu, pretože mu sám osebe nemôže umožniť domáhať sa akékoľvek práva na požadované zničenie fotografií dokumentov, takýto odklad výkon je pozbavený účinku, a teda absentuje záujem. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení je nepochybne oprávnený nariadiť aj iné predbežné opatrenia ako odklad výkonu na základe článku 279 ZFEÚ, ale takéto opatrenie sa nemôže rovnať zvráteniu situácie takým spôsobom, že žaloba vo veci samej by sa stala bezpredmetnou.

(pozri body 15 – 17, 26 a 27)

Odkaz:

Súdny dvor: 13. januára 1978, Salerno/Komisia, 4/78 R, bod 2; 31. júla 1989, S./Komisia, 206/89 R, body 14 a 15

Súd prvého stupňa: 30. apríla 2008, Španielsko/Komisia, T‑65/08 R, bod 82 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 3. júla 2008, Plasa/Komisia, F‑52/08 R, body 21 a 22 a tam citovaná judikatúra; 15. februára 2011, de Pretis Cagnodo a Trampuz de Pretis Cagnodo/Komisia, F‑104/10 R, bod 16

2.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť nápravu ujmy, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo závažnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Navyše je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežných opatrení, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

Pokiaľ ide o majetkovú ujmu vyplývajúcu zo zamietnutia zaplatiť náhradu škody a požadované penále, na účely odôvodnenia, že je splnená podmienka naliehavosti, musí mať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení k dispozícii konkrétne a presné údaje podložené podrobnými listinami, ktoré preukazujú finančnú situáciu žalobcu a umožňujú mu posúdiť dôsledky, ktoré by pravdepodobne vyplynuli z neexistencie navrhovaných opatrení.

(pozri body 19 a 21)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), bod 62

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm a Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, bod 25; 19. decembra 2002, Esch‑Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, bod 27

Všeobecný súd Európskej únie: 27. apríla 2010, Parlament/U, T‑103/10 P(R), bod 37