Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Braşov (Rumunsko) 22. februára 2023 – Trestné konanie proti C.I., C.O., K.A., L.N., S.P.

(vec C-107/23 PPU, Lin)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Braşov

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: C.I., C.O., K.A., L.N., S.P.

Odporca: Rumunsko

Prejudiciálne otázky

1.    Majú sa článok 2 ZEÚ, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, článkom 2 ods. 1 dohovoru o ochrane finančných záujmov¹ , článkami 2 a 12 smernice o ochrane finančných záujmov² , ako aj so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty³ , s odkazom na zásadu účinných a odrádzajúcich sankcií v prípade závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Európskej únie a pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES⁴ , s odkazom na článok 49 ods. 1 poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odsúdení odvolatelia domáhajú prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatného rozsudku v trestnej veci, pričom sa odvolávajú na uplatnenie zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by sa malo uplatniť vo veci samej a stanovuje kratšiu premlčaciu dobu, ktorá by uplynula ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bola zistená až dodatočne, rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým sa vyhlásilo za protiústavné znenie zákona týkajúce sa prerušenia plynutia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol do prispôsobenia textu zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého Ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že tento text bol naďalej účinný v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu, v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu prakticky znížila na polovicu a trestné stíhanie obvinených v predmetnej veci bolo následne zastavené?

2.    Majú sa článok 2 ZEÚ týkajúci sa hodnôt právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v spoločnosti charakterizovanej spravodlivosťou a článok 4 [ods. 3] ZEÚ o zásade lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi, pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, pokiaľ ide o záväzok zabezpečiť efektívnosť rumunského súdneho systému, s odkazom na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ktorou sa zakotvuje zásada uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, vykladať vo vzťahu k vnútroštátnemu súdnemu systému ako celku v tom zmysle, že bránia právnej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa odsúdení odvolatelia domáhajú prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatného rozsudku v trestnej veci, pričom sa domáhajú zásady uplatnenia miernejšieho ustanovenia trestného práva, ktoré by sa malo uplatniť vo veci samej a stanovuje kratšiu premlčaciu dobou, ktorá by uplynula ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bola zistená až dodatočne, rozhodnutím vnútroštátneho ústavného súdu, ktorým sa vyhlásilo za protiústavné znenie zákona týkajúce sa prerušenia plynutia premlčacej doby trestnej zodpovednosti (rozhodnutie z roku 2022) s odvolaním sa na nečinnosť zákonodarcu, ktorý nezasiahol do prispôsobenia textu zákona ďalšiemu rozhodnutiu toho istého Ústavného súdu vydanému štyri roky pred týmto posledným uvedeným rozhodnutím (rozhodnutie z roku 2018) – pričom išlo o obdobie, počas ktorého sa judikatúra všeobecných súdov vytvorená uplatnením prvého uvedeného rozhodnutia už konsolidovala v tom zmysle, že tento text bol naďalej účinný v podobe zamýšľanej v prvom uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu , v dôsledku čoho sa premlčacia doba všetkých trestných činov, za ktoré nebol vynesený právoplatný rozsudok pred vydaním prvého uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu prakticky znížila na polovicu a trestné stíhanie obvinených v predmetnej veci bolo následne zastavené?

3.    V prípade kladnej odpovede, a iba ak nemožno poskytnúť výklad v súlade s právom Únie, má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, na základe ktorých sú všeobecné vnútroštátne súdy viazané rozhodnutiami vnútroštátneho Ústavného súdu a záväznými rozhodnutiami najvyššieho vnútroštátneho súdu a nemôžu z tohto dôvodu, pod hrozbou spáchania disciplinárneho previnenia, neuplatňovať ex offo judikatúru vyplývajúcu z týchto rozhodnutí, aj keď sa domnievajú, vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora, že táto judikatúra je v rozpore s článkom 2 ZEÚ, článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a článkom 4 [ods. 3] ZEÚ v spojení s článkom 325 ods. 1 ZFEÚ, pri uplatňovaní rozhodnutia Komisie 2006/928/ES, s odkazom na článok 49 [ods. 1] poslednú vetu Charty základných práv Európskej únie, ako je to vo veci samej?

____________

¹ Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 316, 1995, s. 49; Mim. vyd. 19/001, s. 9).

¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 2017, s. 29).

¹ Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

¹ Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku v Rumunsku na účely osobitných referenčných kritérií v oblastiach reformy súdnictva a boja proti korupcii (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 56).