Language of document : ECLI:EU:F:2007:143

UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 12. júla 2007

Vec F‑143/06

Donato Continolo

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Prevod práv na dôchodok – Zjavná neprípustnosť“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Continolo navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 3. januára 2006 týkajúce sa priznania a vysporiadania jeho práv na dôchodok v rozsahu, v akom je pre ich výpočet zohľadnené obdobie od 11. júna 1981 do 1. marca 1983, keď mal pracovné voľno z osobných dôvodov, iba v trvaní jedného roka piatich mesiacov a šiestich dní namiesto jedného roka ôsmich mesiacov a dvadsiatich dní, spolu s rozhodnutím menovacieho orgánu z 5. septembra 2006, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť podaná proti vyššie uvedenému rozhodnutiu z 3. januára 2006

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda v predmete a dôvode

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

V zmysle článku 91 ods. 2 služobného poriadku je žaloba prípustná len vtedy, ak bola predtým na menovací orgán podaná sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti aktu spôsobujúcemu ujmu, v lehote troch mesiacov stanovenej v tomto článku.

Žaloba úradníka smerujúca proti rozhodnutiu administratívy, ktoré stanovuje jeho práva na dôchodok, zatiaľ čo predchádzajúca sťažnosť smerovala proti neskoršiemu rozhodnutiu administratívy, ktoré zamietlo jeho žiadosť o príspevok do dôchodkového systému Spoločenstva so spätnou účinnosťou, je neprípustná. Žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti prvému rozhodnutiu, totiž nepredchádzala predošlá sťažnosť s tým istým predmetom a táto žaloba teda nesplnila požiadavku stanovenú ustanovením článku 91 ods. 2 služobného poriadku. Okrem toho za predpokladu, že by sa sťažnosť v rozsahu, v akom sa vzťahuje na výpočet práva na dôchodok žalobcu, ktorý vykonala administratíva, mohla považovať za sťažnosť, ktorá taktiež spochybňuje legalitu prvého rozhodnutia, a v dôsledku toho za sťažnosť, ktorá akcesoricky smeruje proti tomuto rozhodnutiu, musí sa podať v lehote stanovenej služobným poriadkom.

(pozri body 18 a 22 – 24)