Vec C‑353/16

MP

proti

Secretary of State for the Home Department

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court of the United Kingdom)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Azylová politika – Charta základných práv Európskej únie – Článok 4 – Smernica 2004/83/ES – Článok 2 písm. e) – Podmienky na priznanie doplnkovej ochrany – Článok 15 písm. b) – Hrozba vážneho bezprávia na duševnom zdraví žiadateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu – Osoba, ktorá bola mučená vo svojej krajine pôvodu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. apríla 2018

Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Podmienky na priznanie doplnkovej ochrany – Článok 2 písm. e) a článok 15 písm. b) – Mučenie alebo neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie – Pojem – Riziko vážneho poškodenia fyzického a psychologického zdravia príslušníka tretej krajiny v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu z dôvodu ujmy vyplývajúcej z mučenia, ktorého bol v minulosti obeťou – Zahrnutie – Podmienka – Úmyselné odmietnutie poskytnutia starostlivosti v krajine pôvodu – Overenie vnútroštátnym súdom

[Charta základných práv Európskej únie, článok 4; smernica Rady 2004/83, článok 2 písm. e) a článok 15 písm. b)]

Článok 2 písm. e) a článok 15 písm. b) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany v spojení s článkom 4 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že postavenie doplnkovej ochrany možno priznať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol v minulosti mučený orgánmi jeho krajiny pôvodu a ktorý už nie je vystavený riziku mučenia v prípade návratu do tejto krajiny, ale ktorého fyzický a psychologický zdravotný stav by sa mohol v takomto prípade podstatne zhoršiť s vážnym rizikom, že tento štátny príslušník spácha samovraždu z dôvodu ujmy vyplývajúcej z mučenia, ktorého bol obeťou, ak existuje reálne riziko úmyselného odmietnutia poskytnutia primeranej starostlivosti týkajúcej sa fyzických alebo duševných následkov tohto mučenia vo vzťahu k tomuto príslušníkovi v uvedenej krajine, čo musí overiť vnútroštátny súd.

Predmetná vec sa teda netýka ochrany pred vyhostením vyplývajúcej podľa článku 3 EDĽP zo zákazu vystaviť osobu neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ale inej otázky, a to, či je hostiteľský členský štát povinný priznať postavenie doplnkovej ochrany podľa smernice 2004/83 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol mučený orgánmi svojej krajiny pôvodu a ktorého vážne psychologické následky by sa mohli podstatne zhoršiť s vážnym rizikom, že spácha samovraždu v prípade návratu do uvedenej krajiny.

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 2 písm. e) tejto smernice štátny príslušník tretej krajiny môže byť považovaný za osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu iba vtedy, ak existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že by v prípade vrátenia do jeho krajiny pôvodu čelil reálnemu riziku utrpenia jedného z troch druhov vážnych bezpráví definovaných v článku 15 uvedenej smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, M’Bodj, C‑542/13, EU:C:2014:2452, bod 30 a citovanú judikatúru). Medzi vážnymi bezpráviami definovanými v článku 15 smernice 2004/83 sa nachádzajú v bode b) tohto článku mučenie alebo neľudské, alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo potrestanie žiadateľa v jeho krajine pôvodu.

V tomto kontexte treba v prvom rade uviesť, že okolnosť, že dotknutá osoba bola v minulosti obeťou mučenia spáchaného orgánmi jej krajiny pôvodu, neumožňuje sama osebe odôvodniť priznanie doplnkovej ochrany v čase, keď už neexistuje reálne riziko, že takéto skutky mučenia sa zopakujú v prípade návratu do tejto krajiny.

Treba však v druhom rade uviesť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa podľa údajov nachádzajúcich sa v spise predloženom Súdnemu dvoru týka štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol v minulosti nielen obeťou mučenia zo strany orgánov jeho krajiny pôvodu, ale ktorý navyše, aj keď mu už znova nehrozia takéto skutky v prípade návratu do tejto krajiny, trpí ešte v súčasnosti vážnymi psychologickými následkami vzniknutými v dôsledku tohto mučenia v minulosti, ktoré sa podľa riadne preukázaných lekárskych zistení podstatne zhoršovali s vážnym rizikom, že tento štátny príslušník spácha samovraždu, ak bude vrátený. Takéto podstatné zhoršenie sa však nemôže považovať ako také za neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie s týmto štátnym príslušníkom v jeho krajine pôvodu v zmysle článku 15 písm. b) uvedenej smernice.

V tomto ohľade treba preskúmať, ako nabáda rozhodnutie vnútroštátneho súdu, vplyv, aký môže mať v krajine pôvodu dotknutej osoby neexistencia zdravotnej infraštruktúry prispôsobenej starostlivosti o fyzické a psychické následky vyplývajúce z mučenia spáchaného orgánmi tejto krajiny. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že vážne zásahy uvedené v článku 15 písm. b) smernice 2004/83 nemôžu vyplývať iba zo všeobecných nedostatkov zdravotného systému krajiny pôvodu. Riziko zhoršenia zdravotného stavu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou, vyplývajúce z neexistencie primeranej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu, ak nejde o prípad úmyselného odmietnutia poskytnutia starostlivosti uloženého tomuto štátnemu príslušníkovi, nestačí na odôvodnenie priznania doplnkovej ochrany tejto osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, M’Bodj, C‑542/13, EU:C:2014:2452, body 35 a 36).

(pozri body 28 – 30, 35, 45, 49 – 51, 58 a výrok)